Smutok po strate mamy a nepochopenie partnera
Ženy, tento týzden som založila diskusiu, že mi zomrela maminka a nie lahko to nesiem. Je to tazke velmi. Co stvrtok bol pohreb, myslím, že som splnila vsetko, ako si mamka zelala, to posledne, co som mohla. A moj manžel vyrýva. Vyčíta mi, že sa nesmejem (nepoznám nikoho, kdo by sa smial po smrti mamy), že som vážna az smutná a stále dokola opakuje, že stačí, stačí. Zobrala som si z rodičovského bytu pár drobností po maminke, vyjadruje sa, že su to staré haraburdy. A že kto mna nakazil, že on už nechce taku náladu a taku ženu, ale ja smutim, musím si to odzit a prejst tým. Každý kamarat, kolega, kamaratky, vsetci. Ale co sa dá zabudnut, tvárit sa, že je všetko Ok, Ked nie je? Povedala som mu, že ked jemu zomrie rodič, tiez mu budem stopovat čas. A on, že ked jeho rodič bude zle na tom, tak sa bude mat čas pripravit. Ale ten stav nebol na umretie. Posledny čas sa to lepšilo. Este to boliet bude, musím si tým prejst. Je to ani nie 10 dni.
Tvoj manžel je bezcitný blbec!!!!!! Fakt debil na entu. Čo chce od teba, aby si sa smiala na silu, lebo on si to praje??? Aspoň vieš, čo za blbca si si vzala. Žiaľ. A.. úprimnú sústrasť 🖤
Asi ta neprekvapil prvy krat ze.Takyto debil musi byvat pravidelne.
To čo za bezcitného tvora? Ked jemu zomrie mama tak mu povedz prečo sa nesmej? Kkt 🙊🙈
Nuž, keď sa pozbieraš zo smrti rodiča bude čas nazbierať silu na rozchod s týmto čurákom.
Je mi ľúto že más pri sebe takéhoto človeka.smutit je normálne a on je bezcitný človek.vela sil
Niekedy sami netušíme, ako naše telo a mozog zareaguje. Niekto nemusí vôbec smútiť/navonok/ a vrhne sa do práce napr. Niekto si to odsmúti a nikde nie je napísané, koľko máš smútiť. Štvrtok si pochovala mama a on Ti vyčíta smútok? Akože tento partner je xxx. Nechcem si predstaviť akou by bol oporou pri mojej chorobe, keby sa mi zmenilo telo, keby sa niečo stalo deťom. Empatia nula. Opora nula. Egoistický pako a to fakt neverím, že len v tomto je taký a inak je/bol super empatický a podporujúci muž.
je smutne ako sa vie najblizsi clovek spravat...smrt rodica je velmi tazka situacia a on by mal byt ten, ktory preberie zodpovednost za rodinu aby si sa mohla aspon trosku vyrovnat so stratou...teda, moj muz to urobil a som mu za to vdacna - a to mali dievcatka 19 mesiacov a mladsi len 6 tyzdnov...prajem ti, aby si si nasla miesto v ❤ kam ulozis svoj smutok
Za mna keby sa niekto par dni po pohrebe usmieva a boli tam dobre vztahy, tak by som mala velmi blikajuce kontrolky, lebo to je casto znak toho, ze ten clovek pojde do tazkeho kolapsu. Tolko moja skusenost. Prave odplakat si toto mi pride ako prirodzena reakcia a faza smutenia, musis sa s tym vyrovnat. No muz je dobry blbec, asi by som isla na dlhsiu dovcu bez neho, nechala dopis na stole a ze sa vratis.
Prajem vela sil a skoda, ze je to uz manzel.
Ale on už musel byť hovado aj predtým, nie? Mal by ta podržať v tejto situácii, nie ti pridávať.
úprimnú sústrasť, drž sa. Je to neempatický blbec.
to co mas za debila doma, prepac.
kebyze ti to povie po rokoch, ale teraz?
na grc.
Ach..... Uprimnu sustrast.
Tvoj manzel je jedno surove, neempaticke hovado.
Prosimta, daj mu precitat tuto diskusiu, nech sa uvedomi
Vyjadrujem dvakrát úprimnú sústrasť. Za to, že ti umrela mama a za to, že si si vzala blbca.
a inac ludia co si neprejd umrtim rodica ci surodenca ci dietata, vedia velke hovno o tej neskutocnej bolesti, ktora ta zoziera. aj mne stale vsetci blabalbla klise klise klise recicky ale zial my si tym smutkom musime prejst. smutok ma rozne fazy, a cas je jedina istota ze rana sa sice zahoji, ale ostava jazva na dusi a srdci.
mne umrel pred 5 mesiacmi ale nie je dna kedy by som neplakala.
ale s odstupom casu som nutena ist dalej, musim, kvoli rodine. kvoi sebe ale placem stale a ano aj dcere to vadi, tak placem ked som sama.
Bezcitny hlupak
Otvor usta a vykric mu do xichtu,ze veru ani ty nechces takeho bezcitneho hňupa za muža a ze co teraz s tym mas robiť.Ked som smutila ja za rodicom okolo mňa sa chodilo po špičkach a mala som priestor a čas na smutok a modlitbu.Na cintorin so mnou,do kostola so mou...
Nemam manzela len na stastn3 okamihy...
A ked nahodou este od teba vyzaduje plhenie manz.povinnosti,tak by som ho poslala do kelu...
Najprv nechbsi on splni tu svoju najdolezitejsiu povinnost..stať pri svojej žene v ťazkom ovdobi.
Koľko ste spolu že až teraz si zistila že nevie byť oporou? Bohužiaľ takýchto neschopných chlapov čo sú do pohody vychovali dnešní rodičia veľmi veľa a to nie sú chlapi na vzťah. Z druhej strany keby jemu zomrie rodič nie je ani tebe príjemné že smúti, že je zahľadený do seba, je to tiež aj z druhej strany nepríjemná situácia, lebo nemáš ako tomu blízkemu pomôcť, toho za kým smúti nevrátiš do života. Ale dávať výčitky, nazývať veci čo sú pamiatkou po maminke haraburdy a tak to je proste čistý sebec čo nevie byť oporou.
Za mna keby sa niekto par dni po pohrebe usmieva a boli tam dobre vztahy, tak by som mala velmi blikajuce kontrolky, lebo to je casto znak toho, ze ten clovek pojde do tazkeho kolapsu. Tolko moja skusenost. Prave odplakat si toto mi pride ako prirodzena reakcia a faza smutenia, musis sa s tym vyrovnat. No muz je dobry blbec, asi by som isla na dlhsiu dovcu bez neho, nechala dopis na stole a ze sa vratis.
@kiki68 ano, sú ludia, ktori maju také stavy a tak silne obranné mechanizmy, že smutok neprichadza a moze ich to po čase dorazit. Mojej sesternici davnejsie zomrel otec, ona smutila len par dni, aj to bol smutok nesmutok, jej mama ta bola na kraji zrutenia. Po roku jej mama ako tak oklepana, ale odrazu ona akoby jej otec nezomrel už pred rokom, ale len teraz. Záchvaty placu až paniky, triasky, silné poruchy spánku v noci hore a počas dňa spala, mama myslela, že bude dochadzat na psychiatriu, pomohol psycholog. Trvalo to dobrych 8 mesiacov. Nebola to asi ani jej vina, tak sa to stalo.
Koľko ste spolu že až teraz si zistila že nevie byť oporou? Bohužiaľ takýchto neschopných chlapov čo sú do pohody vychovali dnešní rodičia veľmi veľa a to nie sú chlapi na vzťah. Z druhej strany keby jemu zomrie rodič nie je ani tebe príjemné že smúti, že je zahľadený do seba, je to tiež aj z druhej strany nepríjemná situácia, lebo nemáš ako tomu blízkemu pomôcť, toho za kým smúti nevrátiš do života. Ale dávať výčitky, nazývať veci čo sú pamiatkou po maminke haraburdy a tak to je proste čistý sebec čo nevie byť oporou.
@marsmykkok sme spolu 9 rokov. Pred 6 rokmi jemu zomrel jeho chorý stryko, za ktorym jazdil možno 1x za 3 roky, cize ziadne vazby. Ale plakal, stala som pri nom, nic po nom nechcela, chodila po špičkách, bola ochotná nechat si vyrozpravat dieru do hlavy, Keby chcel, stále som ho objímala. A sám.povedal, že ked zomrie jeho otec, tak ho to asi polozi a on to nevie pochopit? Ano, s mamou bol stav taky vselijaky, nedalo sa odhadnut nic, hned bolo lepsie a o pár minut horsie, polrok pred úmrtím som sa s nou velmi zblížila, povedala mi, že lepšiu dceru mat nemohla, ja som povedala, že správne mna vychovala, má zásluhy, bojovala statocne láska moja. Septický šok ju dorazil, na jej vetche telo to bola zataz. Sice som veriaca, mám ju v nebi a verim v to, ale tu na zemi mi bude chybat už stále. A milovala aj mojho syna, svojho vnuka, len si ho nestihla užit, akobby si zelala.
Prosím ta koľko ma ten idiot rokov, 16?? To je vadny kus, vymeniť!
Ja smrť beriem trochu inak ale ked ide o blízkych treba si zo prežiť.
On je kus nevyzreteho debila, fakt uváženia, ci chceš pri nom stráviť svoj život.
Neboj, mama to vníma a je pri tebe ❤️
Nuž aspoň vieš koho máš doma a môžeš sa podľa toho zariadiť.
ako si moze by tak isty, ze bude mat cas sa pripravit? Na toto sa absolutne pripravit neda. Nevie zvladat tvoj smutok, ako potom zvladne ten jeho? Je mi luto, co prezivas. Smut pokial potrebujes.
Teraz sa ukázal jeho charakter...smut koľko treba, každý potrebuje inak dlhý čas....vyhľadaj psychológa, kamošku ktorej sa môžeš zdôveriť...
Potom naber silu a rozídu sa s ním....teda ja by som nemohla byt s človekom, čo nestojí pri mne v najťažších chvíľach...
tvoj manžel je necitlivé, neempatické hovado, ak s ním nemáš deti, prehodnoť budúcnosť s ním, takýto človek nie je oporou v ťažkých situáciách
Nie je ten tvoj chlap tak trochu (dost) egoista?
Bohuzial, ak robi toto tu co pises, tak necakaj, ze ti v akychkolvek zlych casoch bude oporou. Fakt by ma zaujimalo ci je toto prve tazsie obdobie co mate za tu dobu, co ste spolu.
Sla by som s nim do manzelskej poradne, ak to ty teraz psychicky zvladnes. Ak nie, tak casom, ale urcite, lebo taketo spravanie je na ceste k rozvodu.
Je to idiot ,kolegyni mamina keď umrela tak rok v práci bola nesmierne smutná a chcelo sa jej stále plakať a doma myslím ze ešte horšie....proste nelimituj smútok len preto lebo ss to mužovi nepáči.....hrozný chmulo
Preboha, už dlho som nečítala nič horšie ako sa môže chovať partner... Úprimnú sústrasť, moja mama zomrela pred 21rokmi a do dnes mi chyba..
Otvor usta a vykric mu do xichtu,ze veru ani ty nechces takeho bezcitneho hňupa za muža a ze co teraz s tym mas robiť.Ked som smutila ja za rodicom okolo mňa sa chodilo po špičkach a mala som priestor a čas na smutok a modlitbu.Na cintorin so mnou,do kostola so mou...
Nemam manzela len na stastn3 okamihy...
A ked nahodou este od teba vyzaduje plhenie manz.povinnosti,tak by som ho poslala do kelu...
Najprv nechbsi on splni tu svoju najdolezitejsiu povinnost..stať pri svojej žene v ťazkom ovdobi.
@janinah ano, sú v živote aj smutné chvíle a okamžiky. Lenze niekde empatia chyba
Napriklad moj bývalý prišiel za mnou, utesival mna, doniesol čokoládu, pozval na kávu, dovolil mi plakat, nevadilo mu to, bol na pohrebe, doniesol nádhernu kytičku. Ten moj manžel ani to nie. A Este sa urazal, že mna objal a ja som sa nechala.
Debil