Strácajú sa rodinné vzťahy a priateľstvá po presťahovaní?

Mne sa to pekne potriedilo keď začala korona 2020... zistila som, že som sa stále ozývala kamoškam len ja....stichla som, a ostali mi z toho len dve, ktoré sa ozvu aj samé...

Ja si volam so sestrami a neterami kazdy den, viem co robili v skole a v skolke. Segry a mamina v praci… vidime sa na striedacku skoro kazdy mesiac - raz my a raz oni. Moje deti,moj muz a moja rodina je to najdolezitejsie co mam a preto sa o toe vztahy staram ale mam stastie ze je to opatovane. Kamosi- to je trosku tazsie ale teda s najlepsou kamoskou si stale piseme, cez leto napr prideme k nim - vyhradim si konkretne na nich cas,nemiesam to s inymi navstevami, boli sme u nich s detmi a naopak. A potom sme sli na vikend len 3 kamosky do Talianska na vylet - kazda z ineho statu,organizacia narocna😂ale vsetko vsetko sa da ked sa chce.

@marcellka32 áno, korona obdobie bolo v tomto veľmi zásadne aj u mňa.. každý sa viac zameral na primárnu rodinu čo má doma podľa mňa a z toho vzniklo to že vonkajšie vzťahy ochladli a už sa nevrátili k tomu ako to bolo "pred koronou"..

@marcellka32
@jana_eyre_2 no a si zoberte holky co so vztahmi spravila taka korona a plus ja do toho prestahovana v cr a este aj s malym ani nie rocnym babom..sami zabijaci vztahov bohuzial

@amelia89 no ja som sa snazila tiez tak nejak ro udrziavat ale bohuzial nebolo to opatovane tak to cele najko vysumelo..skoda 😔inak s naj.kamoskou sa to nepokazilo ani u mna..ta jedina mi nastastie ostala

Človeka to veľmi mrzí, to verím.. ale príde určite zase aj lepšie obdobie keď budeš mať aspoň mierny pocit že sa všetko vracia do starých koľají.. aj keď to už tak nikdy nebude asi, ale zase prídu aj lepšie pocity určite..

@jana_eyre_2 dakujem za povzbudenie ☺️

No ono pravda je taká, že je to normálny jav. Ja som sa najskôr sťahovala z domu do BA. Tam som bola 7 rokov a či som chcela alebo nie vzťahy postupne sa menili. Zrazu keď som prišla domov zistila som, že kopec veci je inak, že sa niečo udialo a ja som o Tom nevedela. Ak keď sme si pravidelne telefonovali ... Jednoducho ono je ine, ako byť o 2 domy ďalej. ... Postupne som si v BA vybudovala svoju komunitu a už som si neprišla taká sama. Zároveň som pochopila, že rodina má má rada a aj ja ich, ale neznamená to, ze musíme byť spolu tak naviazaní ako predtým. Ale vždy sa radi vidíme.
Následne som sa sťahovala do LM a scenár bol podobný ... S bratislavskou komunitou priateľov sa bavím už oveľa menej, lebo jednoducho nie ej možné sa tak pravidelne stretávať, ale beriem tka je prirodzenú súčasť toho odlucenia. Zároveň tu som si našla komunitu a priateľov a je to tu už oveľa lepšie. Ono to chvíľu trvá "zabývať" sa na novom mieste. Ale ak ti mám dať radu, neupinaj sa toľko už na rodinu, ale skús sa sústrediť na to, kde si a tma si budovať vzťahy. Rodina ťa istotne má stále rada, ale je prirodzené, že vzťahy trocha ochladnú. To ale neznamená, že ťa nemajú radi 🙂

Dám Ti jednu dobrú radu. Od nikoho nič neočakávaj. Myslím, že to je Slovenský národný šport. Niečo očakávať. Kto sa chce s Tebou stretnúť, stretne sa. Kto nie, s pánom Bohom. Neriešiť.

Mne sa to tiež stáva. Beriem to ako životné sito. K životu stači pár pevných priateľstiev. Kto o vás stojí, nájde si čas. Je zbytočne sa tým trápiť.

Dakujem vam vsetkym,ste zlate 🙂

Tiež som sa odsťahovala z môjho rodného mesta. Zo začiatku to bolo v poriadku a tiež postupne rokmi všetko ochladlo. Nemám s nikým kontakt a budovanie nových vzťahov stojí aj úsilie a aj energiu a povedzme si otvorene, že pri malých deťoch to nie je jednoduché, keďže na to nie je čas. Som z domu už 11 rokov preč a hoci byvame na Slovensku, stále nás delí vzdialenosť 400 km. Tiež som to ťažko znášala, ale ono postupne prídu nové vzťahy a do pôvodného čiže domov by sa ťažko vracalo. Žiaľ, je to takto - zíde z očí, zíde z mysle a o skutočných priateľstvach to platí žiaľ tak isto, keďže vzťahy je potrebné budovať resp. starať sa o ne vždy. Skúste nejaké krúžky, nájdete si nové známosti v práci a ono to postupne príde, len žena doma na rodičovskej má aj menej toho sociálneho kontaktu, takže odporúčam ísť do práce a ono to príde.

Mne sa stalo to isté, bola som v zahraničí 13 rokov ja už ani neviem kde sú moje kamarátky poriadne ani ako sa volajú a o tých, ktorých viem sa už ani nemáme o com vlastne baviť

Podla mna si az tak daleko neodisla, aby zakazdym, ked sa vratis, mali vsetci cakat s usmevom nastupeni. Urcite chodite parkrat do roka. Sestra si musi dovolenku zosuladit s manzelom, nie podla toho, kedy sa vraciate. Navstivte ju Vy na hodku, dve ked ste doma a potom si kazdy robte svoj program. Ved vdaka technike vsetko o sebe, o detoch viete, myslim, ze to moc prezivas.