Využívajú vás kamarátky s deťmi? Kde je hranica?

Moja skúsenosť: Máte aj vy pocit, že po narodení dieťaťa kamarátke sa z kamarátstva niekedy stane skôr jednostranná pomoc?
Koľko žien sa cítilo využívaných – návštevy, darčeky, stráženie, pomoc… a keď potrebovali niečo ony, zrazu nič?
Zažili ste to? Či len ja mám takú skúsenosť?

My s kamarátkami chodíme aj prespávať k sebe. Keď bola kamarátka u mňa s bábätkom, mala som práve neskutočne ťažký týždeň v práci. Prišla cez týždeň, málo som spala, bola som úplne unavená a vystresovaná, ale aj tak som jej pokocíkovala, pohrala sa s bábätkom, nachystala obed a pozvala ju na kávičky. A neskôr mi ešte bolo vyčítané, že ju mrzelo, že keď ku mne prišla veľmi unavená a babo jej v tom období dobre nespalo, ja som počas pracovného týždňa, keď som ráno vstávala do práce, večer neostala s ňou hore, ale išla som o 11 večer spať. 😅 asi čakala že budem hore celu noc nech si pospi a ráno pôjdem do prace. A ešte dodala ze ked to vravela mužovi ze sa tiež čudoval ako som ju mohla nechať samu večer. No vtedy mi už skoro dekel odpálilo. Veď aj ja som človek, ktorý môže byť unavený, vystresovaný a potrebovať oddych. To, že ešte nemám dieťa, predsa neznamená, že mám nekonečnú energiu a som automaticky k dispozícii. A nevravím o tom ze aj môj muž je rád keď mame svoj priestor a nepáči sa mu keď nás chodia vyjedať kamarátky.

A potom príde situácia opačne – ja idem prespať k nej a jedlo sa nejako nerieši. Ideme sa najesť do reštaurácie a ešte sa nechá aj pozvať s tým, že veď ona má dieťa a vypadol jej príjem. 🤷‍♀️ Úprimne, už sa na to asi vykašlem. Nechcela som, aby sa naše vzťahy rozpadli po tom, ako sa niektorej narodí dieťa. Ale mám aj lepšie veci v živote, ktorým môžem venovať svoj čas a energiu, než vzťahy, kde sa odo mňa stále niečo očakáva, no keď potrebujem záujem alebo podporu ja, často sa ani neozve.

Kde je podľa vás hranica medzi kamarátstvom a využívaním?