Dvaja muži naraz v mojom živote

nikdy som sa nedostala do tejto situácie a tak som trošku v rozpakoch
začala som sa stretávať s jedným mužom, padli sme si do oka a vyzeralo to celkom nádejne a ani som sa nestretávala s inými
lenže časom to začalo byť také že stále že mám ťa rád, vidím to na vzťah ale nemám čas, lebo hento, tamto a neviem čo.... ak som naše stretávanie a spoznávanie sa chcela ukočniť tak stále iba reči že mám počkať, že on ma má veľmi rád a vidí to aj do budúcna, hoci záujem o mňa aký som mala deň alebo aspoň týždeň, nič..... stále len také udržiavanie niečoho čo ani neviem či má smer, a skrátka jeden večer som bola doma a neviem prečo som sa ozvala jednému mužovi, neviem nejako ma niečim zaujal a brala som to skôr zo srandy
dokonca som po pár dňoch aj súhlasila, že si môžeme zavolať, skrátka som to brala, že však nejde o nič a možno s niekým podebatím
smutná z toho, čo sa deje s tým prvým som si zrazu uvedomila, že aj s týmto druhým nie je zle, zaujíma, píše mi, zavolá mi, vieme prekecať celé hodiny iba tak a hoci sme z jedného mesta, ja som to všetko brala iba ako srandu, hovorím si, však chodím von s tým prvým raz za týždeň, je to také vlažné, ale aj tak nebudem rešiť viacero naraz, lebo aj mne by prekážalo keby toto robí niekto mne, kým randíme.....
skrátka s tým druhým som to brala ako dobré odľahčenie, a von som ísť nechcela, no čím ďalej tým viac som nalomená aj na osobné stretnutie
ja mám zásady a preto sa pýtam samej seba, keď randím s prvým ale nie sme ani pár.... skrátka netuším kam to smerujem, je to celé vlažné, nonstop len čakám na niečo čo asi nebude, nonstop namotávky že ma má rád ale nepríde za mnou....a je tu odrazu niekto kto sa od začiatku zaujíma a možno by bolo fajn ho aj spoznať naživo, veď predsa o nič nejde.... no nebude to hlúpe...?