Ahojte. Po akom čase ste s partnerom začali riešiť spoločnú budúcnosť? Rozprávať sa o tom alebo riešiť spoločné bývanie a tak? Dávno som mala vzťah, kde som to vôbec neriešila, nechala som všetko plynúť, brala som ako samozrejmé, že ak sa dvaja majú radi, vzťah sa časom niekam posunie. Po 4 rokoch mi však vtedajší priateľ povedal, že on sa nikdy nechce ženiť, ani mať deti. To bol dôvod rozchodu, lebo pre mňa je rodina zmyslom života.
Teraz mám priateľa, ktorého ľúbim. Sme spolu však len cca 7 mesiacov. A reálne keď rozmýšľam do budúcna, tak si myslím, že to asi tiež nemá zmysel. Je to komplikované, kedže má 2 deti, ktoré sú u ňho a ja 1 dieťa. A aj podľa niektorých vyjadrení si myslím, že aj on sám si nevie predstaviť spolužitie v takej situácii. A mňa to trápi. Keďže ja si neviem predstaviť a ani nechcem takto stále byť. Žiť oddelene ďalších 10 rokov, kým mu deti nevyrastú.
Neviem či dokážem čakať na ničo, čo v podstate asi aj tak nikdy nepríde.
Čo s tým? Chcela som si užívať pekné chvíle s ním, no na druhej strane trpím, lebo
Treba di sadnúť a porozprávať sa, o tom co každý od toho vzťahu očakáva a ako si predstavuje budúcnosť.
Pretože to ako to majú ini ti moc nepomôže lebo to nie je tvoj partner a ty.
takže my keď som bola tehotná...
v tvojom prípade by som radšej skončila vzťah a našla si niekoho iného...on už deti má, jemu sa už nebude chcieť ďalšie deti...
@uhgara tu nejde o porovnavanie. Vsade pisem, ze by som chcela vediet na com som. Ale zaujima ma, ci to nie je prilis skoro, v takychto veciach mat jasno. I ked podla mna to skoro nie je.
urcite to skoro nieje...cim skôr budes vediet na com si, lepsie pre teba...drzim palce
Určite to nie je skoro, my sme začali plánovať svadbu na 5. rande. Po 6. mesiacoch už sme boli svoji.
Správny čas je vtedy keď to chcú obaja...
Pre niekoho 3 mesiace, polrok ci rok, pre iného ani dva tri roky nie je správny čas.
Môj terajší partner sem tam prespal u nás asi po 3-4 mesiacoch keď uz poznal aj moju dcéru a ona ho akceptovala. Po ďalších 3 sa ku mne nasťahoval a začať hladat byt keďže ja som bývala v drahom prenájme a on chcel byť kúpiť. tam kde to bolo prijateľné pre mňa a hlavne kvôli mojej dcére, aby nebola aj ďaleko od jej otca. Čiže to bolo pre mňa 2 prijateľné miesta. Čiže o rok potom ako sa on nasťahoval ku mne sme sa sťahovali do jeho bytu. Takže po cca 9 mesiacoch odkedy sme boli oficiálne spolu.
Odzaciatku...?
Nie je to skoro.Opytaj sa ho priamo a sformuluj svoje pocity asi tak ako aj tu.My sme pár ako vy,ja trošku staršia,obaja rozvedení,deti.Od začiatku mi ale muž narovinu povedal,že chce skôr či neskôr spoločnú domácnosť.Po roku už aj dosť tlačil na mňa.Je pravda,že s mojou povahou by som sa do spoločného bývania asi nedokopala.A mala som kopu argumentov prečo do toho neísť,prečo zostať každý vo svojom.Isli sme k nemu,väčší dom a deti spolu vychádzajú super od začiatku a máme aj spoločné dieťa.Vies,tvoj priateľ nemusí byť "zlý výber",možno má iba obavy,je veľmi opatrný a zrejme to aj preháňa,problém je ak sa toto neodkomunikuje po lopate.A máš pravdu,že radšej zísť z kratsej cesty.Kazdopadne toto chce rozhovor,no skús si to pripraviť tak aby to nevyznelo,že tlacis.Kazdy sme iný,na mňa aj ten rok nestačil aby som si bola na 100% istá,že ho chcem a chcem s ním zostať.Hlavne kvôli deťom,
Ja som mala 8 ročný vzťah - nerozprávali sme sa o budúcnosti ani o spoločnom bývaní - ani sme to tak asi necítili. Hneď na to alo sme sa v dobrom rozišli, začala som chodiť s mojim mužom (hneď v deň rozchodu). A tu sme hneď po 7-8 mesiacoch začali riešiť budúcnosť. Po 2 a pól roku sme kúpili byt, rok na to svadba a rok na to dieťa. Hneď sme od začiatku cítili, že sme si súdení. Jedine počkať, ako sa vám vyvinie situácia a porozprávať sa o tom.
Zaujima ma, ako to dopadlo😉. Ja mam 2 rocnu dceru a partner dve dospele deti. Jedine nezhody v nasom vztahu su jeho deti a manzelka, ktora riesi s nim deti. Ja sama som vdova. Myslite aj na to, ze budete riesit deti, ale navzdy vzhladom aj na deti byvalu manzelku. Pride stuzkova, oslavy, svadba.
.
My v zásade ihneď. Ak sa o tom partneri nebavia, pripadá mi to tak, že aspoň jeden z nich neplánuje, že ten vzťah bude trvať nejako dlhšie (ideálne do smrti), preto je škoda vôbec o nejakých väzbách uvažovať...
PO 7 mesiacoch a ty už vysloviš vetu vy už rodina nebudete ? Nejak skoro nie ? Na takéto závery
Sorry ale on neuvazuje? budem mozno hlupa ale v par prispevkoch si dala najavo že veľmi jeho deti nemusiš lebo su také a také a ako on funguje sa ti tiež nepáči lebo nebudeš robiť slúžku ...a vadí ti to a teraz píšeš on neuvažuje skôr to vyzerá že ty neuvažuješ a hľadáš skôr dôvody prečo nie, čo keď on ti povie že to planoval ? Čo potom povieš ? Veď ie deti možeš naučiť novému, nájsť kompromis a naučiť sa fungovať oni tiež nie sú povinný fungovať ako ty ...tam sa vždy musí nájsť kompromis vo vzťahu ste dvaja a tak ako máš ty dieťa má aj on a tie by mali byť prvoradé nie ty a on
Autorka: Tak potom scenar c.1