Vzťah s mužom po rozvode
ahojte, potrebujem si asi len trosku utriedit myslienky, tak sa mozno postasti tu ziskat nejaky objektivnejsi nazor.
som rozvedena, mam male deti, som financne nezavisla. okrem deti nemam ziadnu rodinu.
kratko po rozvode som stretla davneho znameho. bola som psychicky na tom pobiedne, on mi velmi pomohol. avsak, bol to alkoholik.
vedel vypit liter tvrdeho na ex. bol schopny pracovat a byt samostatny. vedel niekolko mesiacov nepit a potom mal obdobia, ze pil kazdy den (nie vzdy liter).
pisem v minulom case, lebo uz cosi vyse roka sa alkoholu ani nedotkol. bol aj na lieceni. byva v malom byte, na slovenske pomery zarobi celkom slusne, nema deti, je v rovnakom veku ako ja.
mna tato jeho zavislost stale mata. ze ci ma zmysel mat vztah s niekym, kto je takto rizikovy. predsa len, nejde iba o mna, ale aj o deti. okrem tejto "vady" je velmi fajn.
sme spolu vo vztahu takmer 1,5 roka. za tento cas som zistila, ze mi na nom prekazaju naozaj iba banality.
je velmi empaticky, laskavy, pozorny, vzdy ochotny kazdemu pomoct, vobec v nicom ma neobmedzuje, je medzi nami uplna uprimnost, dokazeme sa spolu bavit s laskou a respektom aj o neprijemnych temach, dokazeme si vsetko medzi sebou vydiskutovat, doveruje mi (ked ma kamoska volala k moru s nou a jej styrmi kamaratmi, tak mi povedal, ze jasne, nech idem a uzijem si to), pri konfrontaciach je kludny, nikdy mi ziadno skaredo nepovedal, nech sa hneval akokolvek (a to ho viem svojimi maniermi celkom slusne vytocit 😀 ), moje deti ho zboznuju (aj pubertak), on sa im uzasne vie venovat, je ochotny byt s nimi, ked si chcem ist napr sadnut s kamoskou na kavu, atd... (aj v posteli si dobre rozumieme).
proste, v partnerskom vztahu mu ozaj nemam co vycitat.
nebyvame spolu. a v blizkej dobe ani neplanujeme. on je zvyknuty zit cely zivot sam, stretavame sa kazdy den na 2-3 hodiny plus ked su deti na vikend u exa, tak sme spolu cely vikend.
on si uvedomuje svoju rizikovost. svoj problem so zavislostou. aj preto na vsetko ideme velmi pozvolna. a mne niekedy napada, ci je toto spravna cesta. ci nie je jednoduchsie byt sama, nez proste byt vo vztahu s takymto rizikom. teraz by som zisla z kratsej cesty, teraz sa to este da.
a potom si spomeniem na vsetko to ostatne. co je na 90% idealne pre mna.
So žiadnym vzťahom nemá človek záruky, koľko vydrží, prípadne, aké problémy sa objavia po pol roku, roku, dvoch, piatich... Nič netrvá večne, vždy môžu prísť nepredvídateľné udalosti, choroba, smrť... aj "bezproblémový" človek môže začať piť, hrať na automatoch a pod.. Ja osobne by som si užívala, že mám dobrý vzťah a verila v svojho partnera. Ak ho ľúbiš, bolel by Ťa rozchod aj teraz, rovnako tiež deti, keď ho zbožňujú. Je to samozrejme len môj názor, nežijem Tvoj život, ale takto to vnímam.
@elizabet173 rozumne pises. na uzde sa obaja drzime celkom statocne. ale je to narocne. popravde, necitim sa vobec pripravena na to sa s nim rozist. v podstate nie je dovod. ale co mozem urobit je, ze nebudem ten vztah zatial prehlbovat. kolko je vsak dostatocne dlho na to, aby som mu dokazala verit v jeho abstinencii? to mi nik nepovie :(
@emmusska preco si myslis, ze v mojom pripade bude lepsie sa rozist?
@dardanella ano, presne takto si to aj ja hovorim. ze aj v idealnom vztahu sa vzdy moze nieco stat. takto viem aspon o tom riziku vopred a aspon ciastocne sa na to psychicky pripravujem. len tym padom potom ten vztah nie je taky uvolneny a bezstarostny ako by byt mohol.
Verit by si mu mala uz teraz, je to podla mna pre neho velmi dolezite. A on by mal vediet aj to, ze ho lubis, planujes s nim buducnost, ale vzhladom na jeho minulost deti s nim neplanujes
Nerieš čo bude, ale ako je . Aj z nealkoholika sa predsa môže časom stať alkoholik a tak isto aj tento tvoj priateľ môže abstinovať aj ďalších 20 rokov alebo celý život. Na tvojom mieste si vychutnávam prítomnosť.
A vieš, čo u neho spustilo lásku k alkoholu?
@vilma7 on bol v partii kde sa pilo a fetovalo od puberty. A niektorym to zostalo. On mal aj prvu vaznu partnerku alkoholicku, tak pili spolu
Uplne chapem, ze sa mas na pozor, tiez by som sa mala. Ono clovek sa moze zmenit, ale nejaka ta obava tam zakazdym zostane, mam to podobne a neviem sa cez to preklenut. Ale podla toho, co citam tvoje komentare, tak bude asi lepsie odist. Myslim, ze este budes mat moznosti, prilezitosti spoznat niekoho na koho sa budes moct spolahnut, komu budes moct doverovat.