Je užívanie antidepresív správnou cestou?
Ahojte,
dlhšie citim nepokoj, rano sa budim unavena, nahnevana, je mi do placu, a nebavi ma zit zivot. NIkdy by som si nic neurobila, len mi vadi, ze nemam nadsenie zit, alebo necitim zmysel zivota, hlavne seba. Je toho strasne vela. Navstivila som aj psychologicku, a pred par dnami aj psychiatricku. Ta mi povedala, ze mam vela toho nastudovane ohladom depresie, andehonie atd. a ze ona by mi dala slabsie AD, a ze by to pekne slo, pri mojich stavoch smutku. Prosim, mai ste aj vy pocit, ze si to cele nahovarate, ze nepotrebujete (pre mna poslednu moznost) antidepresiva, ze to zvladnete sami? a predsa pride kazdy den, kedy rano mate ranne pesima, a celkovo pozerate na svet, ze ostatni ho vedia zit a vy vobec.
Ak ste aj zacali v cca podobnom stave nakoniec brat AD, prosim, co znamenaju prve zle stavy? co znamena, ze sa potom citite lepsie (ak zaberu na prvy krat) ? co to vlastne znamena ? Citila som, ze " ako by sa ti vyjasni a neriesis napriklad malickosti, zbytocnosti " - prosim co sa vyjasni? ako sa clovek citi? normalne sa bojim , ze sa "odpojim" od seba, a, neviem co cakat. Na toto sa opytam na dalsej kontrole mojej Dr., len ma to takto z praxe dost zaujima, lebo nikdy by som si nepovedala o sebe, ze by som mala skoncit na AD, aj ked rozumiem ze to to iste ako ked si zlomim nohu, tak potrebujem pomoc, alebo ked beriem antibiotika, atd atd. Len sa toho strasne bojim, ako skoro vsetkeho v mojom zivote doteraz :( Dakujem za nejake info...
(este info, knihy prechadzky videa a podcasty - pomozu, len na rychle zahojenie, ale celkovo necitim ze viem byt v pohode, vyrovnana, som vzdy v strese, napeta, niesom iidenticka v podstate nepoznam svoju identitu v zmysle ze aka som, aku mam vlastne ja povahu, vzdy som zila pre ostatnych viac, ako pre seba a teraz mam problem...)
Dakujem zeny 🙂
uz som to niekde pisala, mam manzela, mam 30 rokov, nedari sa s dietatom, necitim sa ze by som ho dala, ten novy zivot, ked teraz nezvladam ani svoju hlavu 🙂
Ja som sa o tomto veľakrát radila so psychologičkou, vždy som bojovala s tým nebrať, že veď to zvládnem.. musela som nejak dozrieť k tomu, aby som začala brať a až potom, keď sa mi uľavilo som pochopila v akom hroznom stave som sa dlho držala lebo som si myslela, že to nie je až také zlé atď. Ale bolo. Nakoniec som pochopila, že nie je normálne žiť v smútku, strese, strachu a práveže sa cítim teraz silnejšia, keď si viem priznať, že potrebujem pomoc 🙏🏼 a aj psychologička povedala, že keď si zlomím nohu tiež nečakám, že či sa mi nepolepší ale idem to riešiť a hojiť ☺️😊
@andrea2323 len ked sa mozem opytat co znamena ten pocit ze zacnete inak vnimat svet ? napriklad ja, vstanem rano, som nahnevana, smutna, necitim zmysel, citim ze vsetci nejako funguju a ja som ako nazvys, a ked sa na seba pozriem do zrkadla, tak sa nenavidim zato ako sa citim, ako sa spravam, ako vyzeram, atd No zakomplexovana som strasne. A akoze toto vyriesia AD? Samozrejme detaily preberem s mojou Dr., len nebudem sa bat toho pocitu? ja viem ze smiesna otazka :D lebo bat by som sa mala pocitu ktory zazivam teraz. Ale budem si ho uvedomovat ? budem citit ze, jeeeej dnes mam dobre , kvoli AD, je to super ze ich beriem. Alebo .. no strasne tazko sami to pise, nedokazem to ani napisat .. :(
@enmery aj ked som bola cely zivot strasne citliva osoba a zila s tym ze chcem aby bolo druhym lepsie a az. potom mne? asi toto ma dostalo do takeho stavu ako som dnes, ja neviem, a uverila som tomu, ze som neschopna, cudna. Pritom mam super manzela, super domacnost, sice bez deti :( co ma straaasne zoziera, lebo v minulosti som citila ze ja rodinku chcem, lebo sa o deticky viem postarat, Teraz? ... citim sa ako blbka totalna, chodiaca po ulici so sklonenymi ramenami, v nevyraznom obleceni len aby ma nebolo vidiet, a rychlo von a rychlo dnu z vonku, ten smutok co mam v ociach je uz pre mna neznesitelny, som ako chodiaca reklama na to, ze ked na mna niekto pozrie tak si na mne uvedomi, ako je ludom faaaajn na svete lebo tato slaboska ze nonstop smutna, nasrata, jednoducho miesom clovek, ktory sa vie pretvarovat... asi si musim priznat ze musim zacat s AD a nebat sa toho .... :( :(
Pozri, moderné AD nie sú návykové. Vyskúšaj ich na niekoľko mesiacov a sama posúdiš. Pravdepodobne si poklepeš po čele, že si toľko čakala. Teraz nevidíš veci reálne, lebo si v zlom stave. Ak si chceš upratať bordel v sebe, tak potrebuješ vnímať veci jasne a nie v tieni depresie. Či čo si myslíš, že po AD sa budeš otupená knísať do rytmu? Nevedieť o sebe? Takto to nefunguje. Možno konečne vstaneš ráno normálne naladená, s myšlienkou, že milión vecí v tvojom živote a sebahodnotení síce nie je ok, ale máš energiu to riešiť.
@jarnajar z vlastnej skusenosti ? cize uvedomovat si budem to iste, len vstanem a poviem si (ako par dni za mesiac) ze idem rano cvicit, napeciem bublaninu,a konecne sa mozno zacnem o seba viac, ze uvedomim si ze za nieco stojim a /strasne blbo napisane/ - budem odvaznejsia. v zivotnych rozhodnutiach ? ... komplikujem, ale .. uz neviem :( ..
@m4r_tina nie sú antidepresíva ako antidepresíva. Kamoška šla za normálnou poisťovňou preplácanou psychiatričkou a dala jej AD také, že je ako zelenina. Len by spala. Ja som bola o súkromného a dal mi také že mám viac energie a konečne sa cítim po dlhých rokoch dobre.
Tiež som to dlho odkladala a mala to ako poslednú možnosť. No po extrémne dlhej spankovej deprivacii som sa skoro zrutila. Takže som vyhľadala pomoc. Škoda že som to nespravila skôr. Tie lieky sú záchrana. Naozaj neriešiš blbosti ale podstatu. Omnoho lepšie sa sustredím. Konečne je život krajší.
