Nič ma nebaví, chcem zomrieť

Mas 15 r dievca,, vyhladaj prosim pomoc psychologa, frajera posli do riti ak nemas od neho dostavat lasku stoji potom zahovno, venuj sa sebe a co ta naplna.opisujes ze mas bolesti denne; v tomto ta chapem je tazke denne fungovat s bolestami na nevydrzanie. Ale da sa to ked najdes smer ist dalej. Skola neni cely svet hoc aj moji rodicia si to mysleli.ale mamina to urcite nemysli zle... hladaj lasku pokoj naplnenie v dakom hobby,,, co ta bude tesit moja,,,

Precitaj si knihu: Život napriek mojej vôli od Jane Anderson, jej životopisný príbeh, je trosku nabozensky ladený, ale hlavná myšlienka je v tom, ze ona sa tiež pokusila o samovraždu, ked mala asi ako ty, mala podobne myšlienky. Skočila pod vlak a prežila, len teda bez nôh, keďže vlak jej odtrhol nohy. Ked sa zostavila, uvedomila si, ze život aký mala doteraz nebol taký zlý, teraz z nej však bola postihnutá baba s nálepkou samovrazedkyne, teda ľudia okolo nej chodili po špičkách, bali sa jej čokoľvek povedať, keďže si mysleli, že je blázon. Videla co svojim pokusom o samovraždu spôsobila rodine a priateľom ako im veľmi ublížila. Teraz je na vozíku a organizuje motivačné stretnutia a pomáha ľuďom hľadať zmysel v živote. Vacsina ludi ma občas také myšlienky, že by to najradšej ukončili a bolo by fajn. Ked je však často človek blízko smrti (nie svojim pričinením), až vtedy si väčšina ludi uvedomi ako veľmi chcú žiť. Život je ako hojdačka raz si hore a raz dole, tak ako všetko dobre sa končí, tak isto sa končí aj všetko zlé.

@zuzka38 a mozno sa len nudi a potrebuje si z nas vystrelit.

Uvedomujes si ako veľmi, veľmi to bude bolieť tvoju mamu, otca, súrodencov, starých rodičov? Ver tomu to je obrovská bolesť. Najlepšie bude sa porozprávať tvojou mamu . Predsa ťa ľúbi ver tomu. Po každej búrke vychodi slniečko.

@ciarraa ja niesom zdravá už vyše roka trpím bolesťami silnými co ma až zalieva pot lieky mi nezaberajú som už zúfalá doktory si nevedia dat rady.

a čo ťa bolí, ako? napiš kľudne ss

Vieš koľko krát som sa chcel zabiť ja? Viac ako je prstov na oboch rukách a veľa krát nechýbalo veľa...a dnes som tu..silnejší ako kedykoľvek predtým...

@21anjelik19 ja sa snažím byť na každého milá každému pomáhať ale mňa sa nikto nepýta ani len ako sa mam

@ciarraa a ak sa nenudi a tvoja necitliva odpoveď ju doženie ešte do väčšej depresie, tak za to vezmeš zodpovednosť? Uvedomujes si ako môžu zle zvolene slová človeka ranit?

Autorka...ake mas bolesti? Čoho? Hlava, chrbtica,brucho?? Ake vyšetrenia mas za sebou?
Frajera posli do riti, upni sa na predmet v škole ktorý ta bavi a ide ti,a tie co menej urob najlepšie ako vieš.

práve taký ľudia na to najviac doplácajú, sú dobrý na každého a popritom sami sebe si škodia, poznám to, a tie bolesti môžu súvisieť so psychikou, mám s tým skúsenosť, bolesť hlavy, žalúdka, chrbtice, búšenie srdca.... keď sa dá do poriadku psychika ustúpia aj bolesti a všetko pôjde ľahšie

myslím, že budem zniať ako tvoja matka a možno to nechceš počuť, ale dievča v tvojom veku sa má koncentrovať v prvom rade na školu. Tá zabezpečí tvoju budúcnosť a to je dôležité. Nie nejaký nestály frajer, ani nanič otec... tí ti ju nezabezpečia.
Koncentruj sa na pozitívne veci, na ľudí, ktorí ťa majú radi a ktorým na tebe záleží. Ako mama, ona vie, čo rozpráva, aj keď sa ti to nepáči. Možno to nevie vyjadriť slovne, ani moja mama ma nikdy nestískala a nerozprávala, ako ma má rada, ale viem, že rada ma má. Nájdi si koníčky, trebárs maľuj, píš príbehy, vykecaj sa denníčku....
Aj podľa mňa je v 15 na frajera veľmi skoro, keď tak kamoši, oťukávačky, ísť občas ako partia aj s chlapcami do kina a na prechádzku (keď sa uvoľnia opatrenia, teraz nie) a tam by to malo končiť. na frajera v poravom slova zmysle máš mrte času, aj 5 rokov kľudne...
A s tými boelsťami treba ísť k lekárovi, k špecialistovai, možno na gynekológiu ... ale môžu byť aj psychosomatické, najmä ak je to hlava, brucho. takže možno sa ani nič nezistí, ale podceňovať to netreba.

Depku máme teraz (skoro) všetci, nedá sa ísť von, nedá sa venovať koníčkom, športovať, stretávať kamošky ... ale tak aspoň si píš s niekým cez net, isto nejakú kamošku máš, či nie? A verím, že čoskoro sa bude dať toho robiť viac, aj počasie bude lepšie, tak sa bude dať do prírody načerpať energiu.

Mas s velkou pravdepodobnostou klinicku depresiu, to je vazna a smrtelna choroba, potrebujes psychiatra. K nemu nemusis mat vymenny listok, staci sa objednat a ist. Zavolaj si na tu linku dovery nezabudka (0800 800 566), budu ti vediet povedat postup ako dalej v tvojom pripade. Povedz ze mas samovrazedne myslienky a trvaj na termine do tyzdna, ked bude mat niekto plne terminy, volaj inde, alebo povedz, nech ti odporucia ineho kolegu ktory ma volno. Potrebujes nasadit lieky a nasledne aj psychoterapiu. V pripade nudze si mozes volat aj zachranku alebo ist na pohotovost. Ak mas niekoho, komu doverujes tak sa mu zdover (teta, stryko, kamaratka alebo jej rodicia ..). Mozno aj mama by prehodnotila svoje poziadavky keby vedela co riesis. Caka ta este vela krasneho v zivote, toto ako mizerne sa teraz citis je len docasne, vie to byt zasa normalne. Bolo by skoda prijst o to pekne, co ta caka.

@monci20 tie bolesti súvisia s urogenitalnym systémom už vyše rok... Verte alebo nie sú to neskutočne silné pálenia a bolesti pichania.. Už som od bolesti aj odpadla nič mi nezaberá... Mam problémy aj so srdcom a žalúdkom mam silné arytmie a búšenie plus z každého jedla ktoré do seba dám mi je neuveriteľné zle hne dto v vraciam alebo ma začne napína keď vidím jedlo

Mávam aj 3hodinove triasky a zároveň má zalieva pot od bolesti... Nemám žiadnu po hlavnú chorobu gynekológ ma vyšetril nič nezistil taktiež u urológa mam všetko ok..... Len som mala predtým masívny výskyt e coli v moci aj v pošve mocila som až biely prúd moču...

Zlato moje, máš to ťažké, ale nevešaj hneď hlavu. Ja sa už tiež dva mesiace trápim s psychickými problémami, raz je to tak, že si myslím , že je dobre, potom zasa prídu tie zlé myšlienky. Ale v tvojom prípade by som sa určite objednala psychiatrovi. Výmenný lístok nepotrebuješ. Nie je to žiadna hamba. Skús to a to čo najskôr.

si mlada a zivot ta este len caka. kazdy z nas ma obcas taketo myslienky ale naozaj mozeme kazdy dakovat ze rano mame moznost vidiet slnko a ucitit ranny chladok. nezufaj zacni sportovat ci daco,mu sa venuj a prides na ine myslienky.

Da sa to riesit, povedz to mame alebo otcovi. Tiez to riesim so synom v tvojom veku. Da sa to len to musis niekomu povedat a ist k odbornikovi. Synovi pomohol, velmi...Drzim ti palce ❤

Inak ja som si mysleka,ze chodit do roboty je otrava...ale uz pracujem par rokov,a neviem ci som workholik,vacsinou som mala 2 prace,lebo ma to bavi,kolegovia su vzdy fajn,sme kamosi,mas peniaze,mozes minat...popravde zivot pracujeho cloveka ma v dobrom prekvapil 😀 byt tebou cez leto si najdem brigadu,aj keby fakt v tescu vykladat tovar,ale spoznas inych ludi...nieco si nasetris, minies,spoznas novych ludi...ked som mala pochmurne myslienky,fakt velmi, velmi zle....som si povedala,ze to musim zastavit a yak som myslela na kvety,proste vsetko okolo nich farba,stonky,listy,ked by som ich zasadila aky kvetinac....proste aby si myslela na nieco uplne ine,ked si uvedomujes tie cierne myslienky, skusala som to cielene prebit niecim...a cuduj sa svetu ono to fakt zobralo.

Chod na prechadzky aj sama,to ja uplne zboznujem, alebo si daj ciel naucit sa 10 cudzich slovicok kazdy den,precitaj si knihu,pozri si film, nieco si namaluj, riadne poupratuj,nalakuj si nechty,urob palacinky,pozeraj hviezdy (znie to trapne, ale je to super), skus nieco vysit na sveter,tricko,bundu...to su veci,ktore som sa naucim robit,ked mi je otupno,a vsetky su fakt na 1*!

Ďakujem vám krásne, zlapsili ste mi náladu ❤️

Napíš Konretne skúsime poradiť

Vyhľadaj pomoc, reflektuj na to co by ta bavilo, čo rada robíš, pracuj na sebe. Kvôli učeniu sa netráp. Môžeš byť v živote úspešná aj bez toho aby si nosila domov samé 1ky. Priateľov si nájdeš ešte az az uvidíš. Všetko bude okej.

Je to úžasné, ako sa snažíte pomôcť, klobúk dolu, dievčatá

Ahoj, kľudne napíš keď Ti bude smutno.

Pises, ze ti chyba objatie. Posielam ti jedno virtualne 🙂 ked som bola nastrocna, tiez som mala casto pocit, ze som na uplnom dne. Skutocne som tomu verila. Dnes ako dospela vidim veci z uplne inej perspektivy. A to mam za sebou tiez vlekle, niekolko rokov trvajuce zdravotne problemy s chronickou bolestou. Nevzdavaj to. Zmen doktora. Ak si jeden nevie rady, skus dalsieho. Ak mas pocit, ze priatela milujes, ale vas vztah je napriklad toxicky, zatazujuci alebo podobne, nechaj ho. Ty si jediny clovek, ktory sa ma a moze o teba najlepsie postarat. Ries veci v klude, jednu po druhej, po malych, kludne malickych krokoch. Davaj si male ciele kazdy den. Napriklad, cojaviem, dnes si upracem tento jeden suflik. Dnes si uvarim a v klude vypijem caj. Dnes si napisem na papier, ako sa citim. Dnes si uvedomim dve veci, za ktore som vdacna. Drzim ti palce. Niekedy prave v tej najtazsej chvili musime byt najsilnejsi a konat, navzdory tomu, ako sa citime, a potom pride zlepsenie.

Neviem, či toto bude vhodný nápad (alebo či tu už padol, nečítala som všetko), keďže máš len 15 a posledné slovo by musela mať mama, ale čo keby si si adoptovala parťáka - psa alebo mačku, alebo dokonca ani nie adoptovala, ale trebárs zobrala do dočasnej opatery, to nie je tak zaväzujúce.. Pes je samozrejme náročnejší, treba ho vziať na prechádzky, čo je ale tiež dobré na psychiku, vybehať sa spolu, alebo ak sa na to necítiš tak mačka je oveľa nenáročnejšia, stačí jej byť doma, ale také mačacie pritúlenie a pradenie je veľmi upokojujúce. Mala by si v zvieratku niekoho, kto potrebuje tvoju starostlivosť, bude ťa bezpodmienečne zbožňovať, postará sa ti o plno zábavných chvíľ.. pomohli by ste si navzájom so stvorením, ktoré to nemalo tiež v živote ľahké 🙂