Nič ma nebaví, chcem zomrieť

@deti95060810 už má nebaví trápiť sa v bolestiach, riešiť rodinné problémy, nič mi nejde, nemám zo života nič len nervy stres bolesť a trápenie áno si nepatam kedy dom sa naposledy usmiala nikoho nemám

Prosím vyhľadaj moc. Čím dlhšie budeš čakať, bude to horšie. Je mala pravdepodobnosť, že sa z toho dostaneš sama.

Ako to myslíš, že Ti nič nejde? A akú prácu vykonávaš?

Urgentne vyhladaj odbornu pomoc, prosim.

Nádych, výdych... opakuj 10 x ... pozri nič nie je také zlé ako sa to zdá... netuším čím si prechádzaš ale ver mi v tejto dobe je ťažké udržať si psychickú pohodu. Skús si nájsť niečo čo ťa baví, napr. beh, štrikovanie, čítanie, hocičo 🙂 Neboj sa požiadať o pomoc, to nie je prejavom slabosti ale veľkej sily... ak potrebuješ napíš mi, nezabudni nie si v tom sama ❤

Vyhľadaj odbornú pomoc prosím, skús na začiatok aspoň linku dôvery Nezabúdka 0800 800 566 alebo internetovú poradňu ipečko..

Ja mam 15 rokov, nejde mi učenie a mam rodinné problémy s priateľom problemy a už vyše roka bolesti deň čo deň už nevládzem..

Teraz si po myslíte len dievča v puberte nevie co so sebou...

A čo rodičia? Babka? Nikoho nemáš?

prosím napíš na https://ipcko.sk/chatova-poradna/

@hipuska otec sa nezaujíma, mama na mňa stále tlači ohľadom školy alebo kričí.. Nikto ma nebojíme nikto mi nepovie že som n a teba pyšná, chcem len trochu pozornosti a lásky... Nič viac 😔

Moja pekná 🙂 veď to krásny vek... a ver mi či nie všetky sme mali 15 rokov a všetky sme si mysleli, že je život nefér 🙂 nezľahčujem to ale ako dospelá ti poviem, že ťa čakajú aj horšie skúšky... ja som si v 15 keď ma opustil frajer myslela, že môj život skončil a vieš čo nie bolo to nič oproti tomu keď som sa rozvádzala... zvládneš to, verím ti... ak nemáš nikoho s kým sa môžeš porozprávať ja ťa vypočujem 🙂

Ipcko je blbosť stále trepu len tu istú vetu dookola že sú tu so mnou

To nie je pravda, psychické problémy sa nedajú zľahčovať "pubertou".. Trpia nimi všetky vekové kategórie.. Naozaj sa skús poradiť s odborníkom alebo popros o pomoc niekoho komu dôveruješ, ak nemáš nikoho takého v okolí a potrebuješ sa vyrozprávať viac, pokojne napíš aj mne, začala si dobre, keď si napísala sem, treba o tom hovoriť 😊 Viem, že teraz sa ti to nezdá, ale každý problém má svoje riešenie..

@misinka26 ďakujem vám, ja nemám problém s tým ze ma opustil ale s tým ze sa nevie ku mne správať na mne to zanechalo rany teraz sa chce ku mne vrátiť ale ja neviem ci ho chcem späť... A áno viem ze život bude ešte ťažší a preto chcem zomrieť lebo sa neteším nato ako skončím školu budem musiet chodiť do roboty mat rodinu riesit stále len problémy... Ja chcem len zaspať a už sa nezobudil viem ze by som nikomu nechýbala...

určite treba vyhľadať odbornú pomoc, mám dcéru v tvojom veku a viem, že to nieje len puberta, tiež má problémy a museli sme to riešiť, netreba to odkladať ale čím skôr riešiť, držím palce ☺️

Prosím, pozri si túto stránku. Je tam veľmi veľa písaného, taktiež aj online poradne. Cez 80 psychológov. Len sa vyrozprávas. Pomôžu ti
https://chcemsazabit.sk/

Je to blby vek, to veru hej, pamatam si to. Ale bude dobre, uvidis. Skus sa otvorene a uprimne s mamou porozpravat. Urcite ta vypocuje, poradi. A ked nie, hladaj pomoc inde. A vobec to nie je tak, ze puberta a nevies co so sebou. Je to velmi citlivy vek a velmi velmi tazky. Drz sa.

Chod obvodnému a nech ti vypíše žiadanú psychiatrovi

@alexk12 načo

Máš to ťažké. Ale teda, neviem prečo mamina na teba kričí? Aké rodinné problémy? Možno je to na ňu veľa, práca, deti. Skús jej trochu viacej pomáhať. Každý deň riad umyt, povysávať, okná už máte umyté? Varit vieš? Pozri niečo na YouTube, niečo uvar na večeru.

IPcko odporucam.. mozno ti len nesadol clovek... vidno, ze kricis o pomoc..

Ahoj, prosím Ťa, ver mi, ten pocit, čo máš, že život nemá zmysel, nikto Ti nerozumie, nikomu by si nechýbala, je v tomto veku normálny. Jasné, že nie každý 15-ročný človek chce zomrieť, ale tie ostatné pocity prežíva väčšina ľudí okolo tohto veku. A ako to prišlo, tak to aj odíde. Ja som v Tvojom veku síce nechcela zomrieť, ale pamätám si, že som si hovorila, že ak by som zomrela, nič by sa nestalo. To sú také myšlienky, typické pre Tvoj vek. Možno u Teba je to znásobené tým, že Vaši nežijú spolu, mama to má asi ťažké sama so sebou. A ešte blbý frajer k tomu.
Osobne nesúhlasím s názorom, že život bude ešte ťažší. To len nám, čo sme dávno dospelé, sa už spätne naše problémy z puberty javia, ako hlúposti. Ale vtedy to boli vážne veci, ktoré sme nevedeli riešiť, ako vieme dnes. Takže nepozeraj do budúcnosti bez nádeje a s pocitom, že Ťa čakajú len problémy a práca. Čaká Ťa krásny život! Ohromné množstvo úžasných zážitkov. Čaká Ťa celý svet!
Spomínala si každodenné bolesti. Čo Ti je? Akú máš diagnózu? Nedá sa aspoň v tomto pomôcť?

Nepozeraj sa na svet zo zlej stranky....najdi si tu peknu .... najdi si nejaku zalubu...ja som v 15tich dostala psa (ktoreho son si pytala ako 9 rocna) a on bol moje vsetko a zmysel mojho zivota ... a to som bola na zakladnej šikanovaná a vzdy ma tesilo ked som si dala jeho fotku na facebook a fotky z prechadzky..kde vsade som s ním zašla.... a neriesila som ze ma niekto nema rad ...stacilo mi ked mi moj pes lahol ku nohám ....a to som z neuplnej rodiny s velkou kopou problemov a neriesila som ani chalanov (dalsie problemy) ......a vzdy som si povedala ze niekto sa ma aj horsie ako ja ....a žijú .....zahoď depku a najdi si zmysel toho svojho života....si mladá a celý život mas pred sebou....
Ja som uz dospelá uz mam manzela a dieta a som šťastná .... a probelmy a tazke dni budes mat cely zivot a to uz je len na tebe ako sa s nimi vyrovnas
Prajem vela stastia

A chces lasku??? Tak sa ju nauč rozdávať a potom príde sama ....staci malickost ako napr..usmev na susedku a uvidis ako ta to zahreje pri srdci ked ti usmev opätuje......vsak zivot je krasny...

To si len ty myslíš, že by si nikomu nechýbala... ver mi a toto ti poviem ako matka, zošalela by som sa keby sa môjmu synovi niečo stalo... chápem mama kričí (aj moja kričala a neznášala som ju za to a až ako matka som ju pochopila) otec sa nezaujíma lebo neviem čo si má povedať, alebo sa skôr bojí niečo povedať... Mama nekričí a netlačí ťa do učenia lebo nemá nič iné na práci ale chce aby si mala dobrý štart do života, vzdelanie a prácu. Ja som matku neznášala, nerozumela mi, mala som pocit, že ma nemá rada iba brata - nebola to pravda - chcela pre mňa len to najlepšie a vďaka jej kriku a posúvaniu som dokončila vysokú školu a mám dobrú prácu... Netešíš sa čo bude?? veď život je taký krásny... je veľa miest na svete kde môžeš ísť, je veľa vecí ktoré môžeš robiť... teraz vidíš všetko čierno biele... nevzdávaj sa život je ťažký ale prináša veľa krásnych chvíľ... a vieš čo je super napr. keď budeš pracovať budeš mať peniaze a môžeš napr. cestovať, kúpiť si niečo pekné... rodinu tiež hneď nemusíš mať... cestuj, realizuj sa, spoznávaj nových ľudí, študuj, venuj sa tomu čo ťa baví... a priateľ, je to nevyzretý tvor ak sa k tebe nespráva pekne nevracaj sa k nemu, nájdeš iného ver mi...

Ja som si siahla na život pre 3rokmi a vieš čo som si uvedmila, že som sebecká a nevidela,že mám okolo seba ľudí, čo ma milujú. nedávajú to najavo, nenavštevujeme sa často, majú svoje povahy a ja som nevládala. liečim sa a aj tak myslievam na smrť, ale verím,že to už nikdy nespravim.

Zdravy clovek nechce zit, ako to ma brat clovek ktory bojuje o svoj zivot aby zit mohol! Trosku sa nad tym zamysli

Je tazka doba, ta izolacia, tie opatrenia. Je to tazke aj pre dospelych. Hlavne ked teda nemas kamaratku ktorej s zdoverit...? Ak ta zrozculuje/depta tvoj priatel tak ho posli do certa. To ti netreba, sustred sa na seba, spomen si co ta bavilo tesilo. Skus prechadzky, alebo bicykel na slniecku vonku... Pohyb a slnko. Tiez som matka, mam doma sice len 10r no uz trochu pubertu, je to obcas tazke nekricat. Hlavne ked vidim aka je sikovna a ako tym svojim talentom mrha. Ver mi keby mi na nej nezalazalo nekricala by som ...
Drzim ti palce ak mas pocit, ze vazne nevladzes vyhladaj prosim pomoc....

@ciarraa ak pomysla na samovrazdu tak zdrava nie je.. pomohlo by trosku empatie

Ahoj.. v tvojom a neskoršom veku som mala tiež depresie a aj má napadla samovražda... Viem, aké ťažké sú to stavy, nie je to len pubertou, ale aj okolnosťami, povahou... tiež mi nešla škola, v rodine sme mali všakovaké problemy.. Ak aj tvoja mama na teba kričí, ver že ťa miluje, najviac ako vie.. vždy bude tvojou mamou, či už je nahnevaná, alebo nie, si pre ňu najdôležitejšia na svete a keby si si niečo urobila, jej skončí život.. milujete sa navzájom, len v tomto veku a období je veľmi ťažké komunikovať.. ak ti môžem poradiť, lebo cez internet iné neviem.. choď za mamou.. úprimne jej povedz ako sa trápis a načo myslíš.. ako tá trápi aj priateľ aj škola a výsledky.. ako tá mrzí že kričí.. mama pochopí, poradí, verím tomu že áno.. len možno ani netuší čo tá trápi a ako sa ťa dotýka jej krik.. spolu vyriešite všetko, len si to nenechavaj pre seba.. život vie byť krásny ale musíme mu dať šancu.. a mama je len jedna..