Som asi nervovo vyčerpaná
Caute,mam dieta s dg. a nema mi s nim velmi kto pomoct.Je to ustavicny pohyb,davanie pozor,horko tazko nieco urobim,stoji to hrozne usilia.Nema kto postrazit,no ja sa potrebujem nejak zregenerovat.Viete poraditnieco,ak ste boli v takej situacii aj vy?
@loliki no len pani píše že dieťa má dg... a dieťa s diagn. asi ťažko zveríš mladým kočkám ktoré chcú len kočíkovať... 😉
@loliki jasne...najlepsie riesenie je dat postrazit.Momentalne to nevidim nato,hoci hladam riesenia a casom budu.Ja len cakam nejaku zazracnu radu,mozno sa najde...
vraj autizmus,4 roky.
DGnie je ale to,co chcem primarne teraz riesit,tam to mam podchytene.Len ja sa potrebujem nejak momentalne nastartovat za behu...
Možno by si si vedela nájsť dobrovoľnícku, často študentky psychológie či iných podobnych odborov by ti vedeli dieťa postrážiť aspoň 1x týždenne na nejaký čas
Ak žiješ vo väčšom meste tak by to možno šlo
@deti95060810 Mladé kočky kočíkovali u nás. Ona musí pohľadať podľa svojich potrieb. Zvyknúť si na škôlku je tiež kapitola sama o sebe.
@deti95060810 Naozaj je to narocnejsie,moja mama nato nema odvahu teda,ze nebude dost pohotova ...navyse aj tak byva daleko.
su specialne skolky pre autisticke deti...odporucam, ty oddychnes, dietatu len prospeje, kedze tam mas nato skolenych a studovanych ako k detom s tymito dg pristupovat.
Skus vyhladat mamicky s rovnakymi detmi - nejake centrum kde sa stretavaju? Alebo skus napisat tu na MK do miestnej skupiny vasho mesta ze hladate so synom kamosov, ked sa stretnete aspon 2 tak si pomozete aj si budete rozumiet
Vsetko super rady,dik.
Ja som bola v zúfalej situácii. Dvojičky mali rok a pol (nemal kto postrážiť), staršia dcéra 6 a muž ležal po mrtvici 🥺. Myslela som že už sa z toho všetkého zosaliem! Ani mínuta pokoja a kľudu. Mala som chuť zabaliť taký život, kde som nemala čas sa ani najesť a nieto ešte niečo pre seba urobiť.. Ja som začala behávať s deťmi. Dvojičky v cyklovoziku som tlačila predomnou ( s chrumkami a čajom vydržali pol hodku) a staršia na bicykli vedľa mna. Vždy sme sa vyvencíli za dedinou a ja som pookriala a prišla na iné myšlienky. Keď sa muž cítil lepšie , nechala som deti počas spanku poobede s ním a vybehla som na pol hodinku sama. Beh ma zachránil pred blazincom. Neskutočne mi to pomohlo lebo som mala pocit, že konečne robím niečo pre seba. Aj psychologička mi to poradila. Tak ak sa ti dá, nájdi nejaké miesto, človeka, ktorý by ti na chvíľu postrážil dieťatko. Niekomu v krízových situáciách pomáhajú lieky, niekomu alkohol, mne pomohol pohyb a pocit, že ešte stále môžem robiť niečo pre seba, hoci s 3 deťmi sa to zdalo nemozne. Držím ti silno palce, nech nájdeš aktivitu, kde naberies silu a chuť ist ďalej ❤️
Je to náročné. Asi by bolo dobré nájsť niekoho, kto Ti pomôže. Postráži aspoň na hodinku. U nás boli také mladé baby, ktoré chceli kočíkovať. Robili to pre vlastnú radosť.