Bol pre vás návrat do života po smrti matky ťažký?
Vcera mi umrela mamina, ja som uplne zlomena:( necakala som to, ze ma to takto zasiahne, tahalo sa to uz 3 mesiace:(, som unavena, vybavujeme pohreb, ktory bude asi az o tyzden 💔…manzel nechape, ze nemam chut varit, upratovat, jest, len byt sama vonku na terase, kym nepridu deti zo skolky. Do roboty nemam chut ist dokym sa s nou plne nerozlucim😭 nastastie to v robote chapu a cakaju s mojim nastupom po rd, prehanam alebo som sebecka? Ja uz neviem
Nechcela som to aby to vyznelo o nom tak hrubo, skor mi nepomoze s tym ani v takejto situacii, skor mam vyssie ocakavania. Ale skor ma zaujimalo, ako ste to zvladli s robotou a pod. Akoze mozno o par dni mi bude lepsie, ale teraz si to neviem predstavit, ze kedy to bude😭
@anonym_autor ach,je mi to luto....
Moja mamka bola velmi chora,my sme vsetci vedeli,ze to bude vykupenie,napriek tomu to bolelo velmi.mama je mama-NIKTO ju nenahradí!!
A neda sa na to pripravitja som mala prave nariadenu celozavodnu dovolenku az 3 tyzdne tak to som neriesila.no jest som tiez nevedela zopar dní,vybavovala som vsetko ja,ocino by to nezvladol.nebolo to lahke,no mne bol manzel oporou,vsade ma vozil autom aj ked mam vodičak tiez.bola som v takej zvlastnej bubline.
Polahcujuce pre nas bolo,ze sme si uvedomovali,ze skutocne to bolo vykupenie,tak sa nam to o kus lahsie darilo spracovat.
Ale zo mna opadla taka ťarcha vtedy ked sme sa po pohrebe uz vratili domov a uvedomili si,ze je po vsetkom.neuveritelne sa mi ulavilo.myslim,ze aj ty to tak budes mat.
Je to velmi cerstve u teba,bude ti vzdy chybat,len casom to bude stale o kusok menej boliet.vsetko dobre ti prajem a vela síl.citim s tebou,moja tu uz nie je 10 rokov,uz som to prekonala,ale obcas mi chyba velmi
@anonym_autor rozumiem ti, my deti a dcery mame k mame blizko. Pocuj. Tento cas je tvoj a tvojej rozlucky s mamou. Je to tvoj cas, tvoja chvila, kedy to musis spracovat v pokoji kludne na terase...nesil sa do nicoho, deti neumru od hladu. Mas pravo nemat sil...budem na tom rovnako, jedneho dna....aj nespracovany smutok sa moze casom prejavit na zdravi...preto sa nikam neponahlaj. V srdci sa rozluc s maminou. V nadeji, ze sa raz spolu stretnete.
@anonym_autor
O svojich ťažko chorých rodičov (obidvaja na vozíku, otec aj demencia) som sa starala 10 rokov, otec zomrel v roku 2019 , mama 2023. Odišla som z práce a našla si robotu z domu, aby som sa im mohla venovať. Starala som sa o nich cez deň, sestra zase v noci. Bolo to ťažké obdobie, ale najťažšia bola bezmocnosť, keď som ich videla trpieť a nedalo sa im pomôcť. Keď zomreli, akoby mi spadol z hrude obrovský balvan, lebo som vedela, že už im je dobre a nič ich nebolí. Hovorí sa, že časom tá strata prebolí, ale mne chýbajú čoraz viac. Nad posteľou aj v počítači mám ich fotky, pred spaním sa s nimi rozprávam (niekedy sa za nich pomodlím), spomínam, chodím raz za týždeň na cintorín, občas si poplačem, ale ten tlak balvanu na prsiach nemám. Na dušičky sa stretnem so sestrou a švagrom v rodičovskom dome, spomíname na nich, aj sa pri tých spomienkach zasmejeme. V priebehu dňa mi myseľ zamestnávajú živí a práca. Každý je iný, moja známa po smrti rodičov schovala všetky fotky, nespomína na nich, nechodí často na cintorín. Musíš sama zistiť, čo pomôže tebe, ale život ide ďalej a raz musíme odísť všetci.
@anonym_autor dnes sú to 2 roky, čo mi zomrela maminka, stále sa s ňou rozprávam aj keď mi neodpovedá, jej odpovede si domýšľam. Dva krát denne chodím na cintorín a tiež sa tam s ňou rozprávam. Do práce nechodím, nemám už žiadnych príbuzných, žijem zotrvačnosťou a všetko sa mi teraz zdá zbytočné. Nič v živote mi už nedáva zmysel.
Nechcela som to aby to vyznelo o nom tak hrubo, skor mi nepomoze s tym ani v takejto situacii, skor mam vyssie ocakavania. Ale skor ma zaujimalo, ako ste to zvladli s robotou a pod. Akoze mozno o par dni mi bude lepsie, ale teraz si to neviem predstavit, ze kedy to bude😭
@anonym_autor maminku nastastie mam. Ale ocko bol moja spriaznena dusa a ked odisiel, ostala som doma na antidepresivach a liekoch na spanie. V praci som si musela vybavit homeoffice a pocas dna som sa 3 mesiace zucastnovala skupinovych terapii a relaxacnych cviceni, kym som sa z najhorsieho dostala. To ze som nevarila, neupratovala ma trapilo najmenej. Manzel mi.bol oporou, staral sa, vybavoval, respektoval moj sposob smutenia.
Mama ti umrela len 2 dni dozadu- akykolvek stav v akom si, je v poriadku a je to presne to cim si musis prejst