Hrozba hladomoru kvôli globálnemu otepľovaniu

Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.

Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.

Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovania ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.

Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať. Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie do takej miery, koľko sú schopné ich krajiny vyprodukovať plodín, a nie spoliehať sa na druhých že ich budú ťahať z brindy, dotovať ich, a ničiť kvoli ním svoje ekonomiky na greendeal.