Ako si nájsť priateľov vo veku 30 rokov?
Zdravím. Mám 30 rokov a mám pocit, že si vôbec neviem nájsť kamarátov ani normálne zapadnúť medzi ľudí. Keď som niekde v kolektíve, často vôbec neviem, o čom sa rozprávať alebo ako reagovať, aby som nepôsobila divne.
Niekedy mám pocit, že ostatní to majú úplne prirodzene a len ja stále rozmýšľam nad tým, čo povedať, ako sa správať a či nie som trápna. V podstate sa len usmievam. Potom radšej ostávam sama, ale zároveň mi chýba normálne priateľstvo a kontakt s ľuďmi. Ešte možno na základnej škole som mala kamošku, ale potom od strednej som stále sama. Idem do práce, domov. Na nákup. Všade sama.
Dá sa toto nejako „naučiť“, alebo som jednoducho len zvláštny človek?
Kamaráti sa hlavne nedajú nájst nejako umelo cez internet v štýle: hladám si kamaráta, ani prečítať si nejakú psycho knihu o vzťahoch. Ono tá socialna interakcia musí byť trošku v tebe, ale zaroven ju aj ty musíš aktívne rozvíjať. Poznám kopu ľudí čo sú takto sociálne vylúčení. A mňa vačšinou s nimi ani nebavilo sa rozprávať, lebo s nimi bola jednoducho nuda, mal som takých tichšich kolegov zopár. V podstate ja som im niečo "dával" a oni nedávali spať nič, len ticho pozerali. A potom sa čudovali že sa s nimi nikto nechce baviť. Lebo to vás nebaví s niekym sa baviť a nedostávať žiadnu odozvu spať. Keď chceš niečo dostať, musíš dávať. To je základné pravidlo.
Inak ja sa venujem jednému športu, tam pritom som postretal kopu ľudí a vačšinou bola prvotná téma tento šport, potom sme sa už bavili o všeličom inom. S niektorými som si sadol viac, s niektorými menej ale išlo to lahšie. Pri kolegoch to bolo horšie, lebo tam bola hlavná téma robota a keď som videl že protistrana ani túto tému poriadne nerozvíja, tak nebolo o čom. A potom ste ho videli ako na vianočnej párty postáva sám s pohárom v ruke a chce sa bezradne zaradiť do nejakej skupinky kolegov, kde sa ľudia smejú. Volali sme ich prívesky, teda človek bez partie ktorý chce niekam zapadnúť a nemá kde. Vačšinou sa len k tej partii postavil z boku a stál tam ako teliatko. Osobne som sa mu čudoval, že tam vobec prišiel. A kupodivu týchto príveskov bolo v takej veľkej spoločnosti dosť, minimálne štyria, čo tam tak krúžili ako kométa od skupinky k skupinke. Teda evidentne je to rozšírenejší problém. No smutné...
vychova + mas malo konickov alebo resp. ziadne - nemas o com rozpravat lebo tvoj zivot je o nicom, len praca a domov, nic nezazivas a tak stale si vo svojej bubline, a o takomto niecom ludia nepotrebuju pocuvat.
To je normálne. Som tiež 30+. Chodím do fitka doma čítam knihy učím sa anj ako samouk a aj tak sa nemám o čom s ľuďmi rozprávať a zo small talkov som unavená 🤷♀️ na terapii som bola problém nemám žiadny ako taký. Skôr neviem k sebe pritiahnuť tých správnych ludi ale to sa naučiť nejak neviem 😄
Ja som rovnaká. Mám jednu kamošku + rodinu, švagriná a mne úplne stačí inak. Nerada som medzi ľudmi 😂😂😂
Musíš skúsiť sa baviť len s 1 človekom, nepridávaj sa ku skupine, tam to bude ťažké sa zapojiť. Zo začiatku stačí len nepodstatná veta, niečo na štýl: "Dnes som skoro zaspala do práce, hrozné ráno bolo." alebo "Konečne dnes vyzerá, že bude pekne", príp. kompliment: "Kde si kúpila tie topánky, presne také hľadám" a pod. Keď ten druhý odpovie, môžete mať pár minút rozhovoru úplne o ničom, ale je to dobré ako začiatok spoznávania. Vôbec sa nesnaž zapôsobiť, nemusíš byť vtipná ani originálna, stačí milá. A takto postupne už nebudeš kolegov brať ako cudzích (ani oni teba) a ľahšie zapadneš. A možno sa z kolegov/známych stanú časom kamaráti.
Skús terapiu, mne to pomohlo, môžeš mať nejaký blok, ja som mala social anxiety a ptsd z detstva. Precotaj si aj nejake knihy a vzdy sa snaz vystavovat komunikacii s ludmi.