Prečo ma lákajú lajky viac ako skutočné vzťahy?

Caute, odkedy som sama, je to tak dlho, že som si na to zvykla a vlastne mi to ani nepríde zvláštne, lebo každý deň mám svoj malý rituál, ráno sa zobudím a ešte skôr než vstanem s postele, zoberiem telefón a pozriem sa že koľko mi prišlo správ, koľko srdiečok, koľko lajkov, No a to je ten moment, na ktorý sa teším najviac zo všetkého, lebo vtedy mám pocit, že nie som úplne zbytočná, že si ma niekto všimol, že sa niekomu páčim, aj keď len na chvíľu cez obrazovku. Kedysi ich bývalo veľa, naozaj veľa, pamätám si, že som ani nestíhala všetky pozerať a odpovedať, ale pravda je, že som ani nechcela odpísať každému a vyberala som si, vždy len tých pekných, tých čo sa mi páčili, lebo som si hovorila, že keď už, tak nech to stojí za to, lenže vždy to dopadlo rovnako. Chvíľu si písali. Potom sa začali ozývať menej a nakoniec prestali úplne, asi si našli niekoho krajšieho, mladšieho, lepšieho, to sa stáva stále dokola, už roky. A tak som si zvykla, že mi vlastne stačia tie lajky a srdiečka, že nepotrebujem nikoho naozaj, stačí mi ten pocit ráno, že ma niekto chce aspoň takto, aj keď viem, že ma vlastne nechce, len sa pozerá na fotku. Lenže čas ide a ja to vidím, aj keď si to nechcem priznať, tých lajkov chodí menej a menej, nie je ich toľko ako kedysi a ja sa snažím, naozaj sa snažím vyzerať dobre, ale už to nie je ono.Včera ráno som sa zobudila ako vždy, zobrala som telefón a pozerám, rátam, a vyšlo mi číslo 45, len štyridsaťpäť srdiečok, chvíľu som si myslela, že sa mi to zle načítalo, alebo čo. Lebo na také malé číslo nie som zvyknutá, sedela som na posteli a pozerala na to a bolo mi nejako divne, také ticho bolo okolo mňa, aké som si predtým nevšímala. Dnes som spravila niečo, čo som si dlho premýšlala a otvorila som zoznamku a zmenila som si fotky, dala som tam tie staré, desať rokov staré, tie, na ktoré som kedysi dostávala najviac lajkov, viem, že sa páčili, viem, že fungujú. Keď som ich tam dala, pozrela som sa do zrkadla a potom späť na mobil a zase do zrkadla, a neviem prečo, ale bolo mi z toho smutno, tak nejako ticho smutno, sadla som si a čakala, že to zase príde, že zase budem mať veľa srdiečok a že to bude ako kedysi. Ale zatiaľ len sedím, pozerám na telefón a čakám, lebo nič iné mi už asi ani nezostalo. Baby... prečo sa toto deje??