Spoznávací detox
Zoznamovanie prebieha rôznymi formami. Väčšinou to ide cez kolegov, priateľov, zoznamky, speedatingy atď. Čo sú teda oficiálne cesty zoznamovania.
Je ešte však (mnou často využívaná možnosť) oslovenie úplne cudzích osôb. Tam je háčik že to obsahuje riziká. Niektorí aj radia zoznamujúcim sa že oslovte aj náhodne, ale obnáša to tie riziká, že človek cestou do práce, či nákupu v obchode, nemá na to chuť ani čas. A dokonca zachádza to do extrémov že sa to už začína považovať za obťažovanie.
Tí čo ma poznáte že ja sa velmi často snažím takto zoznámiť. A tí čo nepoznáte, pre vás je ten úvod že o čom bude táto diskusia.
Bol som na kultúrnom podujatí (dni obce) a pred pódiom v dave tancujúcich ludí, ktorí sledovali účinkujúcich, bola jedna žena čo sa mi páčila zhruba v mojom veku. Celý čas bola sama, vyzeralo že tam nikoho nemá. Obvykle toto považujem za zelenú a vyrážam na lov. Ale tentoraz som to nespravil. Odolal som. Velmi ma to ťahalo osloviť ju, aj som sa 2x pritancoval do jej blízkosti, ale vždy som sa vrátil k stolu k našej partii a snažil som sa zabávať s nimi. Snažil som sa potlačiť to nutkanie spoznať ju. Dokonca keď partia povedala že sa ide domov, tak, ma to ešte stále lákalo vrátiť sa, ale dal som to. Týmto začínam svoj zoznamovací detox. Viem že nemám u žien šancu, a je to pre ne otravné tak by som sa chcel nejako tohto zlozvyku zbaviť. Potlačiť v sebe túžbu po láske a vzťahu. Ale som na seba hrdý že sa mi to tentoraz podarilo.


Prípadne aj môžte nejaké rady že ako potláčať celkovo v sebe tú túžbu byť zalúbený a mať frajerku. Aby som po tom vôbec netúžil, aby ma to nezaujímalo, aby ma nelákalo osloviť ženu keď bude príležitosť. Byť v spoločnosti, na podujatí, kde sa párikujú, bozkávajú, objímajú, a somnou aby to nič nerobilo. Aby ma to proste vôbec nezaujímalo.