redakcia
Dnes o 07:32 Čítané 382x

"Dcéra má tiež dosť trápenia kvôli zubom. Má 3 roky, 2 zuby už má vŕtané, ďalšie 2 ju čakajú, na ďalších dvoch zuboch boli kazy asi iba povrchové. Našťastie to zvláda krásne, k zubárke sa teší. Po prvé si pamätá, že jej vždy pomohla od bolesti, po druhé vždy dostane malú hračku za statočnosť. Viem, že je to z veľkej časti moja vina...

...Od cca roka zle jedla, bola drobček, takže sme boli radi, keď si vzala aspoň sušienku, mávala často lentilky, lízanky. Nikdy mi ale nepila nič sladené (dodnes nesladený čaj alebo najradšej vodu). Čistili sme vždy ráno a snažili sme sa aj večer, ale občas sme zabudli - to bola chyba. Tiež nám zubárka povedala, že sa preukázalo, že baktérie spôsobujúce zubný kaz sú prenosná, čo sme asi tiež zanedbali (občas som oblizla vonku cumlík, ak spadol na zem) a tiež som ju dlho v noci dojčila (do 1,5 roka), potom som zuby už nečistila. Samozrejme si to vyčítam, pretože sme už 2x skončili s bolesťou zuba na pohotovosti a tá bolesť u vlastného dieťaťa je hrozná."

    Každá s napätím očakávame, kedy u bábätka konečne vykukne prvý zúbok. Akonáhle má zúbky, tak sa vyskytne veľa otázok. Ako správne čistiť zúbky? Mám používať prstiačik, kefku, alebo stačí zúbky len utrieť? A čo nočné dojčenie, vadí zúbkom? Veľmi často tiež mamičky v diskusiách riešia, ako motivovať dieťa na čistenie zúbkov, ako zvládať jeho nesúhlas a zlostenie počas čistenia. V dnešnom článku sa pokúsime na tieto a ďalšie otázky odpovedať.

Kedy a v akom poradí rastú mliečne zuby

    Mliečny chrup má 20 zubov a zúbky obvykle vykuknú na svet podľa určitého poradia. Samozrejme sa môžu objavovať výnimky, dieťatko sa môže napríklad so zúbkom už narodiť, alebo mu môže vyrásť o zub viac, či naopak jeden chýbať. Všetky tieto anomálie je nutné riešiť u zubára a riadiť sa jeho odporúčaním. Bežne prebieha prerezávanie mliečnych zubov takto:

  • prvé rezáky (jednotky), zvyčajne sú to dolné, sa objavujú medzi 6.-9. mesiacom
  • potom nasledujú horné rezáky (jednotky) a to v období medzi 8.-11. mesiacom
  • medzi 9.-12. mesiacom sa prerezávajú druhé rezáky (dvojky), horné i dolné
  • potom sa objavia prvé stoličky (štvorky), horné i dolné a to v období 12.-18. mesiacov
  • potom sa prerežú očné zuby (trojky), horné i dolné medzi 17.-22. mesiacom veku
  • a nakoniec druhé stoličky (päťky), horné i dolné medzi 20.-30. mesiacom

Kompletný dočasný chrup má dieťa zhruba v 2,5 rokoch. Medzi 5.-6. rokom začína výmena mliečnych zubov za stále a v 9 až 12 rokoch už by malo mať dieťa všetky mliečne zuby vymenené. Toto je samozrejme ideálny scenár, ale nie vždy to tak je. Ako všetko, je aj rast zubov individuálny. Ak máte v tejto oblasti nejaké pochybnosti, nebojte sa navštíviť s dieťaťom zubára a situáciu skonzultovať.

Keď dieťa čistenie zúbkov bojkotuje

    "Dcéra neustále bojuje pri čistení zúbkov, skúšali sme rôzne kefky, pasty, aj bez nich, hračky, televíziu, odmeny, zjednávanie, proste všetko. Stále rev a boj. Dcéra má necelé dva roky, čistili sme ešte pred prvými zúbkami. Plače stále, keď zuby rastú a aj keď nie, ako vidí kefku, hneď spustí. Čo s tým? Nejaký tip?" Takýchto otázok sa v diskusiách objavuje veľa. Rodičia sú často zúfalí a nevedia si s čistením zúbkov svojich detí rady.

Čistenie zúbkov - pohoda alebo nočná mora?

    Akonáhle sa objaví prvý zúbok, mali by ste ho začať bábätku čistiť. Spočiatku, zhruba do roka, si vystačíte s takzvaným prstiačikom (kefkou na prst) alebo namočenou gázou, ktorou zúbky utrite. Po prvých narodeninách je vhodné začať používať klasickú kefku. Kupujte takú, ktorá je vhodná pre vek vášho dieťaťa, s mäkkými štetinami. Ponuka kefiek je dnes pestrá, zoženiete farebné s rôznymi obrázkami, aby bolo čistenie zúbkov pre dieťa motivačné.

Niektoré deti čistenie zúbkov baví, niektoré nie. Každopádne, vždy je nutné, aby ste zúbky dieťaťu dočistili, pretože ono si ich nedokáže správne vyčistiť. Je nutné vyčistiť zúbky zo všetkých strán, nie len plôšky, pretože práve na bokoch najčastejšie vzniká zubný kaz. Zúbky čistite najmenej dvakrát denne, ideálne aj po obede.

Stomatologička MDDr. Magdaléna Kováčová k tomu dodáva: "Je fajn, keď deti čistenie zúbkov baví. Nechajte ich, nech si ich čistia samy pokojne ráno aj večer, ako dlho budú chcieť. Ale je nutné, aby potom dočistil dospelý. Aj za cenu, že bude dieťa bojovať. Malé deti ešte nemajú tak dobrú jemnú motoriku, aby si všetky zuby dočistili samy. Až do cca 9-10 rokov by mal dospelý aspoň kontrolovať, eventuálne dočistiť. Predídete tým vzniku kazov a ošetreniu v ordinácii zubného lekára."

    Niektoré deti čistenie zúbkov silne bojkotujú, zlostia sa, kričia a kopú. Je to veľmi nepríjemné, zvlášť, keď ide o každodennú procedúru, ale nedá sa nič robiť, zuby sa čistiť musia. Práve toto je častou témou v diskusii.

MDDr. Magdaléna Kováčová radí obrniť sa a vydržať: "Ak dieťatko už normálne je, je potrebné, aby malo zúbky riadne vyčistené. Deti sa často čisteniu bránia, nechcú si zuby nechať čistiť, ale je nutné, aby toto obdobie rodičia zvládli a našli cestu, ktorá im bude vyhovovať najviac. Na niekoho platí pozitívna motivácia, na niekoho nie a bohužiaľ, zúbky treba vyčistiť aj napriek nesúhlasu. Ak nefunguje pozitívna motivácia ani dohováranie, budete musieť vydržať do doby, než začne dieťa viac chápať a budete môcť lepšie vysvetliť, že sa zúbky čistiť musia. Alebo vydržať do doby, než dieťa rezignuje a zvykne si, že bez čistenia to nejde. Chápem, že je to veľmi nepríjemné, keď dieťa plače a bráni sa, ale myslite na to, že horšie by pre neho bolo ošetrenie kazov, ktoré bolia, alebo, v horšom prípade, trhanie zúbkov."

Čo robiť, keď dieťa čistenie zúbkov bojkotuje

    Ak sa dieťa čisteniu zubov bráni, budete musieť vymyslieť, ako na neho. Niektorým deťom postačí dohovoriť alebo vysvetľovanie, často pomôže, keď si zúbky čistíte spoločne s dieťaťom. Malé deti rady napodobňujú dospelých. Tiež môžete nechať dieťa vyčistiť zúbky samo a potom dočistiť alebo naopak. Tento problém už riešili aj mamičky v diskusii na Modrom koníku a podelili sa, ako sa im nakoniec podarilo prinútiť dieťa k čisteniu.

"My dcérke hovoríme, že musíme vyhnať chrobáčikov, aby ju neboleli zúbky. Potom skontrolujeme, ako si ich ona sama vyčistila. Dosť pomohlo, ako jej manžel skúšal prechádzať prstom po zuboch a hovoril: "No tu si si to krásne vyčistila, tu veľmi nie, to musíme dočistiť, a tu tiež... Vyženieme chrobáčikov, tak chrobáčiky, choďte preč." Už si to takto nechá, občas len musím málinko pridržať bradu, nech má pusu otvorenú. Inak, keď práve nechce príliš spolupracovať, pomôže pesnička alebo rozprávka v televízii. Nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli, ale ani nemáme prečo, keď nám toto funguje."

"Najskôr čistím ja a potom si malá zúbky dočistí. Tiež mi pomohlo, že som si nechala od malej vyčistiť zúbky ja, síce to chcelo pevné nervy a neudusiť sa kefkou, ale ju to bavilo a potom si nechala vyčistiť odo mňa. Takže keď nechce, tak si nechám vyčistiť zuby a je to v pohode."

"Na našu dcéru jednoducho platí drsná pravda, že má na zúbkoch červíky. Keď ich nevyženie, tak urobia dieru do zúbka a teta zubárka, ktorú dcérka neznáša, bude musieť zúbok opraviť. Keď má blbú náladu, tak pri tom robím rôzne zvuky, ako že ich vyháňam a ona sa smeje a baví ju to. Keď bola menšia, tak na ňu fungovali básničky o zúbkoch. Inak si ich predtým ešte čistí sama, keď je vo vani, respektíve zje pastu a hotovo."

"No, my sme museli byť aj násilní, jednoducho čistiť cez odpor. A tiež zabralo, že večerná rozprávka je až po vyčistení zúbkov. Ale inak cca pol roka naháňanie, hysteráky, revanie ... No a teraz, v troch rokoch, je to super, čistíme už bez problémov. Veľmi sa nám osvedčila rutina a dodržiavanie večerného režimu - ako ostatne u všetkého v tomto veku."

"Hlavne to chce nepovoľovať a čistiť fakt pravidelne, nech si dieťa zvyká, že sa zuby čistia. Keď malému rastú zuby, tak si ich tiež nechce veľmi čistiť, ale vždy ideme do kúpeľne a čistíme, aj keď len chvíľu, ale čistíme. Teraz vie, že ráno a večer sa čistia zuby, uteká do kúpeľne a vyžaduje kefku. Chce to trpezlivosť, každý nejako začína. Deti si zvyknú, skúste napríklad pred nich postaviť zrkadlo, aby sa pri čistení videli, možno to pomôže."

"My sme zo začiatku tiež bojovali. Pomohlo, keď sme si čistili zuby navzájom a keď to občas nezabralo, tak som prišla na ďalší dobrý fígeľ. Zúbky som jej čistila prostredníctvom maňušky. Krásne otvorila pusinku a nechala si maňuškou zuby vyčistiť. A tiež ju baví pľuvať zubnú pastu do téglika pri čistení, ale musia pri tom na ňu pozerať hračky. Vždy hovorí: "Hračky, pozerajte sa, čistím si zuby, hračky, pozerajte sa, pľujem." Takže teraz už je to u nás pohoda."

"My čistíme od prvého zuba a teraz som konečne vymyslela ako na to. Musíme vyčistiť zúbky aj autíčkam. Chvíľku si hrám, že čistím autám, chválim ich a syn potom sám otvára pusu a chce tiež."

"My si s mladším synom čistíme zuby spolu v jeden čas. Stojíme pri umývadle, ja čistím sebe, on sebe (samozrejme mizerne, kefku ohrýza a baví ho vysávať vodu, no aspoň s ňou šúcha po zuboch). Na záver mi jeho kefku požičia a ja mu tie jeho zúbky dočistím. Ale musím rýchlo, ku koncu sa už nudí. 

"Tiež mám pre vás jeden tip, pretože som mala rovnaký problém. Čistenie zubov bol u nás boj. Malá mala rok a pol a látali sme to tak nejako všelijako, pretože si nenechala zúbky vyčistiť. Vrtela sa, jačala, zlostila sa. Jeden deň som už stratila nervy a touto činnosťou som poverila manžela. A hľa, malá otvorila pusu a nechala si zúbky vyčistiť. Ja to teda nechápem, pretože dcéra je viac mamičkina ako oteckova, ale čistenie zubov znesie len od manžela. No, takže teraz čistí už len on a ja mám zase nejakú tú voľnú minútku k dobru."

Môžete skúsiť aj rôzne básničky motivujúce k čisteniu zúbkov:

Čistím zúbky rezy rezy

nech sú biele ako brezy.

Vpravo, vľavo, vpredu, vzadu,

hornú a potom aj dolnú radu.

Nech sú ako sniežik biele,

nech sa nám vždy dobre smeje.

Pošteklím ich sprava zľava,

zúbočkom to vôbec neva.

Jeden zúbok, druhý, tretí,

čistia si ich všetky deti.

A teraz sa (doplníme meno) chváli,

že má krásne čisté zuby.

Zúbky biele, zúbky malé,

vyčistím ich dokonale.

Vľavo, vpravo, tam a späť,

umyjem si zúbky hneď.

Výber zubnej pasty

    Mamičky sa tiež často pýtajú, akú zaobstarať zubnú pastu. Pastu nie je potrebné používať hneď od začiatku, pri prvých zúbkoch postačí len voda. To potvrdzuje aj MDDr. Magdaléna Kováčová, ktorá hovorí, že "zubnú pastu zatiaľ používať nemusíte, navyše, ak sa dieťa hnevá, rovnako by ju akurát prehltlo. Keď bude lepšie spolupracovať, kúpte pastu určenú pre jeho vek, na kefku stačí naniesť malé množstvo."

Používanie pasty je aj medzi odborníkmi diskutabilné, niektorí sa prikláňajú k tomu, že je nutné ju používať, zatiaľ čo iní hovoria, že ide predovšetkým o správnu techniku čistenia zubov, než akú používate pastu.

Prečo a ako vzniká zubný kaz

    Zubný kaz je infekčné ochorenie, nie dedičné, ako si ľudia často myslia. Pri nedostatočnej alebo nesprávnej zubnej hygiene sa na zuboch udržuje zubný povlak, ktorý vzniká zo zvyškov jedla. V ňom prežívajú baktérie, ktoré sa množia a časom spôsobia zubný kaz. Správne a časté čistenie zúbkov je teda veľmi dobrou prevenciou vzniku zubného kazu.

Jedna mamička, ktorá je povolaním zubárka, vysvetľuje v diskusii: "Ono je to často dosť výhovorka - zdedil som to po rodičoch. Niektoré ochorenia v dutine ústnej sú dedičné, to áno, ale dieťatko sa rodí bez flóry v dutine ústnej. Baktérie získava v priebehu života (napríklad keď mu dospelí alebo súrodenec olizuje cumlík a podobne). Dôležitá je skladba baktérií a strava. Ak sladké, tak také, ktoré sa nerozkladá v puse dlhodobo a nepôsobí dlhodobo (práve pitie sladkých štiav z fľaštičiek je veľmi zákerné). A ďalej posilňovať kvalitu skloviny. Jednak dodaním fluóru vnútorne (je dostať fluoridovanú soľ - aj keď teda deťom nesolíme, to je skôr info pre nás, fluór je ale aj vo vode). Za dôležitejšie sa ale považuje dobrá hygiena, dvakrát denne stačí. Ale poriadne, keď dieťatko pastu neprehĺta, tak kefkou a pastou s fluórom. Pasta musí byť adekvátna veku dieťaťa. Pri veľkej kazivosti je možná aj fluoridácia v ordinácii zubného lekára. Tie zúbky akoby nasaturovať fluórom. Zubný kaz je do určitej fázy ochorenia reverzibilný, tj. vratný. Pri počiatočnej fáze demineralizácie, odvápnenie skloviny, sa môže kaz týmito opatreniami zastaviť."

    Rodičia si niekedy myslia, že mliečne zuby nie sú dôležité, že aj tak čoskoro vypadnú a narastú nové. Ale ak sa na mliečnych zuboch vyskytujú kazy a vznikne napríklad aj zápal, môže dôjsť k poškodeniu vývoja stáleho zuba. Môže napríklad stmavnúť alebo mať zdeformovanú korunku, bohužiaľ tu už ide o trvalé poškodenie. Ak skazený mliečny zub vypadne alebo je potrebné ho vytrhnúť, stály zub potom môže narásť krivo a dochádza tak k zbytočným problémom do budúcnosti, treba zaobstarať a nosiť zubný strojček.

Čoho sa vyvarovať

  • Úplne nevhodné sú potraviny, ktoré obsahujú príliš veľa cukru - cukrovinky, sladené nápoje a podobne.
  • Pozor na pusinkovanie dieťaťa od starých osôb (majú väčšinou už veľmi pokazené zuby) - aj tým sa môžu malému bábätku odovzdávať do pusinky kazotvorné baktérie a spôsobiť, že sa mu budú v budúcnosti kaziť zuby. Nemali by ste olizovať dieťaťu cumlík, lyžičku, ktorou je a podobne.
  • Nepreťahujte nočné dojčenie - ak dieťa pri dojčení zaspáva alebo len dudluje, ale nepije a potom zase pije a takto celú noc dokola, je to veľmi zlé pre zúbky. Dieťa tak má neustále povlak z cukrov na zuboch a je tak náchylnejšie k tvorbe zubného kazu. Preto nočné dojčenie zbytočne nepreťahujte. S týmto tvrdením súhlasí aj MDDr. Magdaléna Kováčová, ktorá hovorí, že otázka nočného dojčenia je rozporuplná téma:  "Ak sú však večer zúbky dobre vyčistené a dieťa sa budí len na dojčenie a nevisí na prsníku celú noc, nemá to výraznejší vplyv na kazivosť."
  • Dlhodobé používanie cumlíka nie je vhodné, pretože ovplyvňuje rast a postavenie zúbkov. Pokiaľ ho dieťa používa len na spanie alebo krátko počas dňa a včas sa od neho odnaučí, vznikajú iba menšie nepravidelnosti chrupu, ktoré sa spontánne upravia. V každom prípade by sa deti mali odnaučiť používať cumlík do troch rokov. Pri dlhodobom a častom dudlovaní vznikajú nepravidelnosti a poruchy zhryzu. Jednoducho povedané, dieťa bude mať krivé zuby a môže sa to prenášať aj do rastu stáleho chrupu, takže bude opäť potrebný strojček a časté návštevy stomatológa.

Kedy a ako často k zubárovi

    Prvá návšteva u zubára by mala prebehnúť v roku dieťaťa. Ak dieťatko nemá v roku ešte ani jeden zub, mali by ste navštíviť zubára tiež. Na prehliadky by malo dieťa chodiť každého pol roka. Zubný kaz vzniká u detí rýchlo, je bežné, že napríklad na prehliadke v troch rokoch má dieťa zuby v poriadku a na ďalšej má napríklad štyri kazy. Čím skôr sa kaz podchytí, tým lepšie. Je menší a tak je jeho odstránenie jednoduchšie a menej bolestivé. Pri náročnejších úkonoch, alebo trhaní zubov, je dieťa pod narkózou.

Prvej prehliadky sa vôbec nebojte

    Je jasné, že prvé prehliadky sú skôr o zoznámení dieťaťa s prostredím ordinácie a zubárom. Ide o navodenie príjemnej atmosféry, aby sa dieťa nebálo k zubárovi chodiť. Ak by v budúcnosti predsa len malo zubný kaz, bude pre neho vŕtanie príjemnejšie v prostredí, ktoré už pozná. Snažte sa nájsť vhodného zubára, ktorý má rád deti, je empatický a vie s nimi pracovať. Určite to potom neskôr v priebehu návštev oceníte.

Snažte sa byť k dieťaťu úprimní a na rovinu mu povedzte, čo ho čaká. Ak mu poviete, že ide len na prehliadku a že to nič nebude, a pritom ho čaká plánované vŕtanie kazu, je to zle. Po zákroku môže tiež dostať vopred dohodnutú malú odmenu. Môžete tiež vziať dieťa so sebou na vašu prehliadku u zubára, aspoň tak uvidí, že je to bežné a že vám nič hrozné zubár nerobí.

Jedna mamička napísala do diskusie, ako prebiehala prvá prehliadka u zubára so synom: "U nás prebiehala prvá prehliadka tak, že som si sadla na kreslo a malého som si dala na kolená. Zubár nás na kresle povozil, ukázal mu ako svieti svetielko, ktorým sa pozerá do pusy, dokonca mu tam pomocou vody a vzduchu robil niečo ako vodotrysk. Syn pusu neotvoril, tak to nechal tak s tým, že stačí, aby si zvykol na ordináciu a nebál sa. S tým, že ju možno nabudúce otvorí. No a pretože syn ako obvykle robil oči na sestričku a zubil sa na ňu, tak mu potom zúbky skontroloval len pohľadom. Už máme za sebou tri prehliadky a teraz už to prebieha viac-menej v pohode. Vyšetrí najskôr mňa, syn vidí, že je všetko v poriadku a potom tú pusu otvorí."

Ďalšia mamička musela s dcérou na vŕtanie kazov: "Dcére vŕtala zubárka dvakrát. Raz v 5,5 rokoch a teraz v 6 rokoch a znášala to úplne bez problémov. Hovorila, že to ani nebolelo. Za mňa veľa pomôže prístup doktorky a potom, ako sa to dieťaťu vysvetlí. Osobne mi príde divné, nechať skazené zúbky v ústočkách, ovplyvňuje to potom aj druhé zuby. Viem, že niektorí zubári deťom kazy nevŕtajú, ale ja s tým osobne nesúhlasím. A doktorka, kam dievčatá chodia, bola 25 rokov primárka na detskom zubnom, tak predpokladám, že vie, o čom hovorí."

A čo dentálna hygiena?

    Poraďte sa so svojím zubárom, kedy je vhodné prvýkrát navštíviť dentálnu hygieničku. Všeobecne možno povedať, že dieťa už musí byť dostatočne vyzreté a musí chápať, čo mu dentálna hygienička hovorí a prečo to tak vlastne je. Je možné sa objednať už v predškolskom veku. Okrem nácviku správneho čistenia zúbkov a motivácie k čisteniu, hygienička poradí aj s výberom a používaním medzizubnej kefky či zubnej nite.

Podľa odborníkov za pokazené zuby nemôže dedičnosť, ale nevhodná strava a nedostatočná zubná hygiena. Každý má však inak odolnú sklovinu, preto sa niekedy aj cez tú najlepšiu starostlivosť objaví zubný kaz. V prípade, že objavíte nejakú bodku na zube alebo zub dieťa bolí, návštevu zubára neodkladajte.

    Prevencia v podobe každodenného správneho čistenia zubov je ale veľmi dôležitá a rodičia by na ňu mali dbať. Síce je to nepríjemné, keď dieťa nechce a bráni sa, ale vŕtanie kazu, prípadne ďalšie následky v podobe strojčeka alebo napríklad čiernych zubov, sú ďaleko horšie. Snažte sa tiež dbať na správne stravovanie vášho dieťaťa. Sladkosti a sladké pitie je nevhodné nielen pre zúbky, ale aj z ďalších zdravotných dôvodov.

zdroj:

babyweb.cz

naseporodnice.cz

vitalia.cz

promaminky.cz

Čítaj celý článok
redakcia
Včera o 20:54 Čítané 873x

Aj vy ste tvor tvorivý? Ja absolútne. Tvoriť, vymýšľať, kreatívne sa činiť. Každý, kto do toho ide s chuťou, to dokáže. Že máte obe ruky ľavé? Hlúposť. Každý má jednu ruku pravú, jednu ľavú, a ak sa chce, tak obe šikovné. Vyrobte si aj vy nejaký jedinečný kúsok. Taký tradične netradičný. Modrotlač po domácky zvládnete aj vy doma so svojimi ratolesťami.

„Remeslo má zlaté dno.“ Buďte príkladom pre svoje deti a ukážte im čaro remesiel, tradícií a ručných prác. Dokážte im, že aj pri takom farbení modrotlačou môže byť rovnaká zábava ako pri sledovaní televízie alebo hraní hier. Vlastne ešte väčšia. Predstavte im naše tradície a snažte sa svojou maličkosťou prispieť k zachovaniu si našich poctivých remesiel.

Body s koníkom, hviezdičkou a srdiečkom

Že veľmi nie ste na tvorivé činnosti? Skúste to! Človek sa pri takejto činnosti odreaguje, vypne a upokojí. Spravte si spoločné tvorivé dielničky. Decká sa zabavia, strávite spoločné chvíle, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz vzácnejšie, a navyše si vyrobíte niečo pekné. Či už pre seba, svojich drobcov alebo ako darček. Pretože vlastnoručne vyrobený darček sa cení o čosi viac. Vložte do toho srdce a výsledok bude určite stáť za to.

Modrotlač patrí medzi naše tradičné remeslá, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Začiatky modrotlače na Slovensku siahajú až do 18. storočia, pričom v roku 2018 bola táto technika farbenia zapísaná aj na zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva UNESCO. Modrotlač je krásne remeslo, jej proces však nie je vôbec jednoduchý. No RAJO prinieslo perfektný tutoriál, ktorý nám ukáže, že sa to dá spraviť aj jednoduchšie. Nová séria Tradične Netradičné vás prevedie svetom šikovných rúk a predstaví vám niekoľko slovenských remesiel. Ďalšie návody na zaujímavé slovenské remeslá nájdete postupne na oficiálnom Instagrame RAJO.

Zápisník, do ktorého zapíšete všetky krásne momenty tohto roka

Tak, poďme na to. Krok za krokom.

Budeme potrebovať: bielu látku, vykrajovačky na medovníky, soľ, vosk (bielu sviečku), ocot a modrú farbu na textil.


1. Práškovú farbu na textil pripravíme podľa návodu.

2. Roztopíme si vosk.

3. Vykrajovačky namáčame do vosku a ľubovoľný vzor odtláčame na bielu látku.

4. Látku namočíme do pripravenej farby a necháme pôsobiť 20–30 min.

5. Potom namočíme do octu na 30 min.

6. Preperieme vo vriacej vode, aby sme sa zbavili vosku.

7. Necháme uschnúť a prežehlíme.

Nie je to nič komplikované!

Tipy na lepší výsledok:

  • Farba musí byť sýtejšia, než sa na prvý pohľad zdá
  • Vosk nemôže byť úplne riedky, no ani príliš hustý
  • Namiesto vykrajovačiek je možné použiť šablónu
  • Tradičnými remeslami a hlavne poctivosťou sa inšpiroval aj nový rad jogurtov Hustý Tradičný. Tento lahodný jogurt v 4 príchutiach je vyrobený metódou zrenia v tégliku a obsahuje iba to, čo poctivý jogurt obsahovať má. Je prírodný, bez zbytočných aróm či farbív. Sú rovnako poctivé ako naše krásne remeslá a tradície, ktoré treba udržiavať a odovzdávať ďalej. Tak ako máme v rukách lyžičku od jogurtu, máme v rukách aj zachovanie si našich krásnych tradícií. Tak sa nebojte a zapojte vlastné ruky – doslova!

    Každá práca si zaslúži odmenu

    --------------

    Tento článok vyšiel s podporou RAJO

    Čítaj celý článok
    redakcia
    14. jan 2019 Čítané 923x

        "Keď sa mi narodil syn, hneď sme k sebe priľnuli, aj napriek tomu, že bol v inkubátore. Hneď som dôverovala v naše puto, dojčenie a vedela som, že ak ho budem chcieť dobre spoznať, musím mu vedieť načúvať. Myslím tým aj počuť jeho plač a nebyť voči nemu ľahostajná. Mne sa ľahostajnosť prieči. Sama si nedokážem predstaviť, že by ma niečo trápilo a ja by som volala mame, manželovi alebo kamarátke a oni by mi položili telefón, nech sa najprv vyrevem. To je trošku na hlavu a veľmi odcudzujúcí spôsob. Stratila by som v nich dôveru a presne takto nechcem, aby sa cítilo moje dieťa. Mám okolo seba veľa ľudí, čo mi rozprávajú povedačky o posilňovaní pľúc, manipulácii dieťaťom a podobných táraninách. Vždy poviem, že nemám dôvod. A že som s ním rada. Mňa mama tiež nenechala vyplakať a som snáď rozmaznaná?"

    Spoznávate sa v predchádzajúcich riadkoch? Alebo naopak patríte do druhej skupiny rodičov, ktorí sa nenechajú plačom svojho dieťaťa vykoľajiť a nevadí im nechať dieťa vyplakať? Či tak alebo onak, čítajte ďalej. V článku budete mať možnosť dozvedieť sa veľa informácií o vzťahovej výchove a jej dôležitom bode, ktorým je práve dôvera v plač dieťaťa. Ešte než sa ale budeme sústrediť naozaj na plač dieťaťa, zoznámte sa aspoň so základnými informáciami, ktoré charakterizujú, čo to tá vzťahová výchova vôbec je.

    Kontaktné rodičovstvo

        Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná. V cudzojazyčnej literatúre sa môžete stretnúť s anglickým termínom "attachment parenting" či s českým výrazom "kontaktné rodičovstvo."

    Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:

    • Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode. Termín pochádza z angličtiny a doslovne znamená "pripútanie sa." Z vývinového hľadiska sa vlastne jedná o prirodzené pokračovanie prenatálneho vzťahu. Narodené bábätko jednoducho patrí matke na hruď a do náručia, pokiaľ tomu neodporujú vážne zdravotné dôvody. Bonding teda slúži na vytvorenie ranného kontaktného spojenia rodičov s bábätkom počas prvých hodín a dní po pôrode a do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým sa matka bude v budúcnosti o dieťa starať.
    • Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa. Ide o úplný opak dojčenia, ktoré je stále doporučované v mnohých slovenských pôrodniciach (teda dôsledné kŕmenie každé 3 hodiny). Kontaktné rodičovstvo pracuje s myšlienkou, že dojčenie je prínosné aj pre matku - hormóny, ktoré laktáciu riadia (teda oxytocín a prolaktín), podporujú vzťah matky k svojmu dieťaťu a pomáhajú jej zostať pokojnou a uvoľnenou. Kŕmenie na požiadanie možno praktizovať aj s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom.
    • Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby, poskytuje dieťaťu dôveru v blízkosť matky (alebo otca) a možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a spoznávať tak okolité prostredie, čím sa učí poznávať svet.
    • Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní. Pri praktizovaní spoločného spania je možné prisunúť detskú postieľku (s odobranou bočnicou) k posteli rodičov. Tento spôsob uľahčuje život predovšetkým matke pri nočnom dojčení, ktoré je potom oveľa jednoduchšie a žena pri ňom môže spať. Je však potrebné zabezpečiť, aby dieťa nespadlo z postele a nezranilo sa.
    • Dôvera v plač dieťaťa - podrobnejšie rozpísané ďalej v článku.
    • Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia. Rodičovstvo je bezpochyby fyzicky, psychicky i emočne náročné, preto treba o svojich potrebách hovoriť, nájsť si v okolí ďalších podobne zmýšľajúcich rodičov. Mamička by mala spať, keď spí dieťa, zapojiť partnera do starostlivosti o dieťa a nájsť si denne aspoň niekoľko minút pre odreagovanie sa, relaxáciu, koníček - proste sama na seba.
    • Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje. Hranice ale nemusia byť striktné a v prípade potreby sa môžu posúvať, prispôsobovať situácii a vyvíjať sa. 

    Čo teda znamená dôverovať v plač dieťaťa?

        Vzťahová výchova pracuje sa zásadnou myšlienkou: "Deti plačú preto, aby s nami komunikovali, nie preto, aby s nami bojovali o moc, či s nami manipulovali, ako predpokladajú tzv. cvičitelia detí."

    Ak sa stretávate s ľuďmi, ktorí patria do inej, staršej generácie, určite ste sa stretli s radami, že dieťa sa musí nechať vyplakať, aby si "precvičilo pľúca a zocelilo sa."

    Táto myšlienka je rozhodne jednou z tých, ktoré sa snaží vzťahová výchova vyvracať. Plač dieťaťa (obzvlášť malého bábätka) totiž naozaj neslúži na precvičenie pľúc, naopak pri plači sa okysličenie krvi znižuje a rastie hladina stresových hormónov (kortizolu). Ak je dieťa v určitých situáciách (napr. pri zaspávaní - Estevillova či Ferberova metóda) ponechávané vyplakať, k uvoľňovaniu kortizolu dochádza v takýchto situáciách aj potom, kedy to dieťa už navonok vzdá a javí sa pri nich pokojne. Dlhodobý plač spôsobuje chemické reakcie v mozgu, ktoré sa v neskoršom veku a dospelosti môžu prejavovať ako rôzne fyzické, psychické, sociálne či emocionálne problémy.

        "Keď novorodenec plače, dáva tým najavo, že mu niečo chýba. Môže mať hlad, mať mokrú plienku, môže mu chýbať mama, byť mu zima alebo horúco. Alebo sa len nudí samo v postieľke a chce nejaké podnety. Zakaždým si poviem: Plače a keby som plakala ja, že je mi smutno a potrebujem pohladiť, pritúliť ... a muž by mi odpovedal že teraz nie, že si z neho robím otroka (obľúbená hláška niektorých ľudí ako reakcia na to, že nenechávam dieťa plakať), tak by som sa tvárila prinajmenšom divne. Moje srdce mi nedá nechať tvora, čo som 9 mesiacov nosila a potom porodila, plakať. Nikdy by som nenechala svoje dieťa vyplakať - toto mi bolo jasné ešte pred otehotnením."

        Vzťahová výchova teda plač dieťaťa chápe ako prirodzený prostriedok komunikácie, keď dieťa dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Ruku na srdce, také trojmesačné bábätko naozaj nemá inú šancu, ako dať svoju nevôľu najavo. Každé dieťa potrebuje pocit bezpečia a vedomie toho, že mu rodičia pomôžu, keď niečo potrebuje a samo si pomôcť nevie. A toto pravidlo platí u malých detí a bábätiek ešte o to dôraznejšie. Bábätko nechápe, prečo leží samo v postieľke a hoci kričí ako o život zo všetkých svojich síl, mama stále neprichádza. Nerozumie tomu, že aj mama je unavená a chce sa pozrieť na film. Nedáva mu zmysel, že počas celého tehotenstva spolu s mamičkou boli jedno telo a jedna duša a táto stabilita a životná istota je zrazu preč. Áno, plačom sa vysilí a zaspí. Ale za akú cenu?

    "Mrzí ma, keď občas čítam, ako mamička necháva vyplakať aj maličké dojča, pretože usudzuje, že to robí z vypočítavosti. Ukazuje to len a len na nedostatočnú informovanosť danej mamičky. Žiadne bábätko neplače len tak, alebo rodičom naschvál. Hoci máme takmer neplačúce bábätko už od narodenia, bolo niekoľko situácií, kedy plakal napríklad dva, tri dni - bez zjavného dôvodu, nech som urobila čokoľvek, nebolo to dobre. Veľa ľudí by povedala, že toto je tá situácia, kedy by som ho mala nechať plakať do doby, až ho to prejde, pretože predsa nemá dôvod a je to len jeho manipulácie. Lenže vždy, keď sme si odplakali pár takých dní, sa ukázala spätne príčina - vykľul sa zúbok, naskočil ekzém, objavila sa teplota a pod. Toto len dokazuje, že každé bábätko má k plaču nejaký dôvod - aj keby to bola "len" potreba mamičky. Dosiahnuté ciele pri metóde "nechať vyplakať" nikdy nemôžu prevýšiť dôsledky zanechané na psychike dieťaťa."

    Ak však budete svoje dieťa vychovávať v duchu vzťahovej výchovy, naučíte sa niečo iné: Čím rýchlejšie a citlivejšie rodičia na plač dieťaťa reagujú, tým viac sa dieťa naučí dôverovať rodičom a svojej schopnosti komunikovať, znižuje sa intenzita jeho plaču a potreba plakať, rodičia viac spoznávajú svoje dieťa a lepšie rozoznávajú aj iné prejavy jeho potrieb.

    Aj deti vychovávané kontaktne plačú

        Bolo by naivné myslieť si, že ak budete vychovávať svoje dieťa v duchu kontaktného rodičovstva, nespoznáte, čo je to detský plač. Plač slúži aj na uvoľňovanie emócií a napätia - takže aj tieto deti samozrejme plačú. Líši sa ale to, ako na tieto situácie reagujú rodičia. V takýchto chvíľach rodičia uisťujú dieťa o svojej prítomnosti, poskytujú mu svoju náruč a sú mu oporou, nepopierajú však jeho city a potreby. Časom sa potom naučia rozlíšiť rôzne druhy detského plaču, a tým dokážu lepšie reagovať a dieťa skôr utíšiť.

    Kto sú tzv. cvičitelia detí?

        V predchádzajúcich riadkoch ste sa mohli zoznámiť s pojmom cvičitelia detí. Kto to teda je? Cvičitelia detí sú osoby, ktoré dávajú rodičom dieťaťa rady typu:

    Nenos ju, rozmaznáš ju!

    - Musíš dojčiť pravidelne, nie tak často, zakaždým, keď si spomenie.

    - Ty ešte kojíš? Už je dosť veľký, aby nepil z prsníka...

    - Plačom vás ovláda, má vás skrotených!

    - Budeš to ľutovať, zvykne si a nikdy ju už z postele nedostanete!

    - Musí mať pevný režim, teraz už by mala dávno spať.

    - Nechaj ho vyplakať, len s tebou manipuluje...

    - Spať musí vo svojej izbe, aby bola samostatná!

    Títo ľudia považujú detský plač za zlozvyk, ktorý je potrebné odstrániť, alebo za prostriedok, ktorým dieťa s rodičmi manipuluje, ovláda ich.

    Ak svoje dieťa napriek tomu chcete nechať vyplakať, mali by ste vedieť, že to so sebou prináša rôzne riziká:

    • Problémy s dojčením - obmedzenie laktácie, bojkoty dojčenia, predčasné odstavenie dieťaťa, nočné dojčenie pomáha udržiavať dostatočnú tvorbu a tok mlieka.
    • Ešte ťažšie zaspávanie dieťaťa počas noci aj počas dňa, nočné pomočovanie, narušenie spánkových cyklov dieťaťa i rodičov.
    • Dlhodobé ovplyvnenie vzťahov (súčasných i budúcich): strata dôvery rodičov vo svojej schopnosti sa o dieťa starať (ak sa rodičia naučia nereagovať na plač dieťaťa, pravdepodobne prestanú reagovať aj na jemnejšie prejavy potrieb dieťaťa), strata dôvery dieťaťa v rodiča alebo v seba samého, potláčanie citov, nedôverčivosť k ostatným ľuďom.
    • Horšie zvládanie stresu: nereagovanie na plač dieťaťa môže narušiť jeho rozvíjajúce sa schopnosti samoupokojenia sa.
    • Zníženie inteligencie: vysoká hladinu stresu vytvára podmienky pre poškodzovanie synapsií, uvoľňovaný hormón kortizol ničí nervové bunky, čo sa môže prejaviť až v nasledujúcich rokoch ako rôzne poruchy inteligencie, učenia a správania.
    • Zhoršenie zdravia: napr. rozvoj syndrómu dráždivého čreva.
    • Poruchy správania: zvýšené šance na podľahnutie závislosti v neskoršom veku, ustrašenosť, nízke sebavedomie, depresie, vzdor, agresivita, sklon slepo počúvať autority (teda aj vodcu party alebo sekty).

        Toľko suché teórie a teraz je načase pozrieť sa na pár príkladov zo života od našich používateliek, ktoré vychovávajú svoje deti v duchu vzťahovej výchovy a dôverujú v plač svojho dieťaťa. Naozaj ich majú vlastné deti vycvičené a rodičia sú otrokmi detí?

        "Dcéra má teraz 4,5 rokov a vzťahovú výchovu som praktizovala automaticky, cítila som to tak. S dcérou som si vytvorila nádherný vzťah, nikdy som s ňou nemala žiadny výchovný problém, nezažila som u nej obdobie vzdoru, nikdy som ju nemusela biť, vždy sa s ňou na všetkom dohodnem. Môžem pyšne povedať, že je to najposlušnejšie dieťa v okolí a to mi potvrdzujú aj učiteľky zo škôlky. Bola vždy viac citlivejšia, ustráchanejšia, ufňukanějšia, ale ako nastúpila do škôlky, tak sa rýchlo otrkala a nie je z nej žiaden bojko. Vždy mala problém so spaním, bála sa spať sama, takže má v izbe dvojposteľ a spíme s ňou.

    Priznám sa, že niekedy je to trochu otrava, keď už by sa človek rád zvalil k televízii, ale musí uspávať a ešte je hrozne kontaktná, chce sa držať za ruku a celú noc sa na nás lepí a stráži, či sme neodišli. Všetci okolo krútia hlavami, že sme jej otroci, ale ja si to užívam, keď sa k sebe pritúlime a rozprávame si rozprávky, alebo si spievame a to malé teplé telíčko za chvíľku začne oddychovať a ja viem, že to za pár rokov skončí a ja budem tŕpnuť pri telefóne, kedy sa vráti z diskotéky. Ja si svoje deti užívam, neobťažujú ma, tieto roky sú síce najnáročnejšie, ale tiež najkratšie a viem, že prístup, ktorý som zvolila, bol ten pravý."

        "U oboch našich dcér som bola absolútne kontaktná. Stále spolu, šatka, spali na prsníku u nás v posteli, stále v náručí. Teraz majú 4 a 6 rokov. Staršia je už v škole. Samostatná, sebavedomá. Keď som videla prváčikov, čo plakali a odmietali ísť do triedy, alebo sa držali mamičky za ruky a nechceli si potriasť rukou s pani učiteľkou, tak som si hovorila, ako som rada, že moja dcéra je samostatná jednotka. Mladšia je v škôlke od dva a pol (ja som sa vracala do práce), tiež žiadny problém, s kolektívom vychádza, neplakala snáď nikdy, parťáčka učiteliek. Mám pocit, že tým, že odo mňa cítili absolútnu lásku, pocit bezpečia a dôvery, že som tu pre nich, tak sa v správny čas odpútali a začali fungovať samé. Je fakt, že lúčenie prebieha vždy búrlivo (objatia, pusinky ...), ale nikdy s plačom - vždy veselo: "Ahoj mami, mám ťa strašne rada a bude sa mi cnieť, ale bežím do školy." Sú samostatné aj doma, nepotrebujú ma mať stále za zadkom (pustia si rozprávku, urobia si kakao v mikrovlnke, vezmú si jedlo. Nie, naozaj neľutujem. Vôbec, určite to bol správny krok vo výchove. "

        "Svoju prvú dcéru som nosila od narodenia v babyvaku, v šatke, väčšie potom v nosiči na chrbte. Striedala som nosenie aj s kočíkom, dcéra sa hrala na zemi, spali sme spolu. Robila som vždy len to, čo sa jej páčilo, aby neplakala. Pretože som s ňou bola vtedy sama, chodila som z dediny do mesta na nákupy štýlom - vpredu dieťa v šatke, na chrbte batoh s nákupom. Tým sa vyrovnal chrbát, keď bola ťažšia. Mala som namakaný chrbát, masérky ma obdivovali, mysleli si, že robím fitness.

    Ale prečo to vlastne píšem? Dnes ma dcéra takmer 14 rokov, má krásne držanie tela, niekoľko rokov cvičila karate, v škole má samé jednotky, začala chcieť spať sama už neviem v koľkých rokoch presne, ale prišlo to úplne prirodzene. Máme krásny vzťah, ešte teraz sa rady pritúlime. Takže skrátka vidím, že všetci tí, čo ma strašili, čo všetko sa môže stať a čo všetko nás čaká za problémy, nemali pravdu. Tak som rada, že som sa vždy riadila citom."

    A ako sa na rodičovstvo pozeráte vy - vychovávate svoje deti v duchu vzťahovej výchovy, alebo inak?

    Použité zdroje:

    digilib.k.utb.cz

    malemimi.cz

    motherclub.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    11. jan 2019 Čítané 939x

        Ženský prechod, čiže menopauza, je v dnešnej dobe už téma, o ktorej všetci vedia a nikto sa nehanbí o nej verejne hovoriť. U mužov je to iné. Andropauza sa ešte nedostala do povedomia ľudí a muži sa za ňu často hanbia.

        Pri andropauze, čiže mužskom prechode, dochádza u mužov k poklesu pohlavných hormónov, hlavne testosterónu. Nemusí byť tak výrazný, ako býva u žien, avšak tiež ho sprevádzajú zmeny v bežnom chlapskom živote. Andropauza trvá oveľa dlhšiu dobu. Štúdie totiž ukazujú, že testosterón začne ubúdať už okolo 30. roku, ale nemusí to byť hneď vidieť. Prejavy sa poriadne "rozbehnú" až okolo päťdesiatky. Ťažko sa popisujú, pretože sú u každého muža veľmi individuálne a každý sa s nimi dokáže inak popasovať.

    "Mužský prechod začína o niečo neskôr ako ženský, typicky medzi 50 a 60 rokmi. Podstatným rozdielom je aj to, že zatiaľ čo žena po dokončení menopauzy už nie je schopná priviesť na svet dieťa, mužské reprodukčné schopnosti nie sú zásadne ovplyvnené, ak vynecháme znížený sexuálny apetít," vysvetľuje gynekológ MUDr. Pavel Turčan.

    Ako spoznáte u muža andropauzu?

        Andropauza sa prejavuje hlavne psychicky. Nápadné sú zmeny nálad, únava, depresívne stavy, podráždenosť alebo nechuť do vecí, ktoré muža predtým napĺňali a robil ich rád. Veľa pánov vďaka prechodu stráca záujem o svoje koníčky. Podobne ako u žien sa môžu vyskytnúť návaly tepla, poruchy spánku a pocit celkovej nespokojnosti vo vlastnom tele.

    Čo sa týka fyzických prejavov, s úbytkom testosterónu súvisia hlavne problémy v sexuálnom živote. Začínajú predovšetkým poruchy erekcie. Čo potom samozrejme podporuje psychické problémy, pretože muž potom stráca pocit, že je dostatočne "mužný" a klesá mu sebavedomie. A tak sa vytvára začarovaný kruh.

    "Časť mužov v prechode opisuje, že napriek tomu, že nie sú tak výkonní, ako tomu bývalo v dobách ich najväčšej sexuálnej aktivity, pociťujú intenzívnejšie vnímanie sexu. Podľa všetkého tak andropauza nie je len tým, čo prináša celý rad sexuálnych dysfunkcií, ale zároveň je tým, čo mení celkový pohľad na sexuálny život muža. Andropauza tak určite nemusí znamenať koniec sexu," doplňuje primárka kliniky a odborníčka na antiaging medicínu Monika Golková.

    Nerovnováha medzi hormónmi spôsobuje priberanie

        Hormonálne zmeny súvisia aj s mužským pribúdaním na hmotnosti. Pri úbytku pohlavných hormónov dochádza k nerovnováhe medzi testosterónom a estrogénmi a tých je teda väčšie percentuálne zastúpenie. Práve estrogény majú vplyv na ukladanie tuku. Tak sa ocitáme v ďalšom kolotoči, z ktorého nie je cesty von, pretože tukové tkanivo je schopné produkovať ďalšie estrogény a podporuje tak ešte väčšiu nerovnováhu hormónov. Ďalej potom, obdobne ako u žien, dochádza k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, pretože stúpa hladina tuku v organizme. Tiež ubúda kostná hmota, avšak tento prejav nie je tak výrazný ako u žien.

    S liečbou je to zložitejšie, pretože muži, na rozdiel od žien, nie sú pravidelne sledovaní gynekológom. Ak pokles testosterónu znižuje mužovi kvalitu života, mal by sa zveriť svojmu lekárovi. Existuje totiž možnosť tzv. hormonálna substitučná terapia, ktorá spočíva v umelom dodávanie testosterónu. Avšak táto metóda nie je vhodná pre všetkých pánov a je ešte v začiatkoch svojho rozvoja.

    Hormonálna joga aj pre mužov

        V posledných rokoch sa brazílska psychologička a doktorka filozofie Dinah Rodrigues (autorka cvikov hormonálnej jogovej terapie) zamerala aj na pomoc mužom. Upravila svoju pôvodnú zostavu cvikov tak, aby stimulovala i mužské hormóny. Ide o zostavu 16 jogových cvikov, ktoré sú doplnené o intenzívne dychové techniky. Je to zostava dynamická, zložená z cvikov, ktoré sú zamerané na stimuláciu žliaz s vnútornym vylučovnaím. Cviky v zostave tiež odstraňujú bloky v oblasti celého pohybového aparátu.

    Hormonálna joga mužom pomáha nielen pri problémoch spojených s andropauzou, ale aj pri nasledujúcich problémoch:

    • syndróm vyhorenia
    • pocit fyzického a psychického vyčerpania
    • únavový syndróm
    • nespavosť
    • problémy s prostatou (vhodné aj ako prevencia)
    • problémy s erekciou
    • nízke libido
    • neplodnosť
    • zlé výsledky spermiogramu
    • únik moču
    • znížená funkcia štítnej žľazy
    • problémy s trávením
    • nadváha
    • stres

    Hormonálna jogová terapia pre mužov celkovo podporuje plodnosť, pomáha posilňovať imunitu a omladzovať telo. 

    Hýbte sa a testosterónu pribudne

        Andropauze sa síce nedá predísť, pretože sa jedná o fyziologický dej, ale je možné zmierniť jej prejavy. Kľúč spočíva v zdravom životnom štýle, v ktorom nechýba pravidelný pohyb. Ten nielen podporí produkciu testosterónu, ale aj pozitívnu náladu. Ako bonus pomáha predchádzať aj ďalším ochoreniam, napríklad cukrovke alebo ateroskleróze.

    Môžete svojmu mužovi pomôcť?

        Ak sa váš muž v poslednom období zmenil, je viac rozladený a celý nesvoj, možno práve prechádza andropauzou. Najlepšie ho môžete podporiť tak, že tu pre neho budete a dáte mu najavo, že nie je na situáciu sám. Muži sú pod svojím drsným pancierom citliví a podporu iste veľmi ocenia!

    zdroj:

    dama.cz

    novinky.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    7. jan 2019 Čítané 1176x

    "Asi záleží na každom, určite som do mesiaca po cisárskom reze striktne nič nezdvíhala, potom už som sa tak nestrážila, chodila na dlhé prechádzky, od 2. mesiaca som plávala, v 3. mesiaci sme už chodili po horách, medzi 4.- 5. mesiacom som skúsila posilňovať priamo brucho, ale po pár opakovaniach ma začala nepríjemne ťahať a štípať jazva, aj pri chôdzi, tak som to zase obmedzila. Ale ja nie som extra športový typ," opisuje, ako sa dostala späť do formy, jedna z mamičiek v diskusnom fóre.

    Bezprostredne po pôrode cisárskym rezom bude každý pohyb bolestivý. Nevzdávajte sa, snažte sa rozpohybovať a v prvých dňoch sa dobre starajte nielen o bábätko, ale aj o vašu jazvu.

        Ak ste rodili cisárskym rezom alebo viete, že tak budete musieť porodiť svoje bábätko, určite vás zaujíma, ako sa potom o svoje telo starať. Cisársky rez (alebo sekcia) nie je len jazva, ktorá vám po pôrode zostane, ale aj veľa porušených svalov v oblasti brucha a panvového dna.

    Sekcia automaticky neznamená valiacu sa lavínu problémov, ktoré po takomto pôrode môžete mať, je ale dobré im predchádzať - správnou starostlivosťou o jazvu, správnou manipuláciou s bábätkom tak, aby ste správne zaťažovali svaly v oblasti brucha a chrbta a tiež možným cvičením, ktoré hojenie podporí .

    Prvé dni - nenechajte sa zastrašiť bolesťou 

        V prípade bolestivosti operovaného miesta sa nebojte užívať lieky proti bolesti -  také, ktoré sa nevstrebávajú do materského mlieka, ako je Paralen, Ibalgin alebo Diclofenac. Nie je čas hrať sa na hrdinu - úľavou od bolesti zabránite väčšej únave, podráždeniu, budete mať väčší priestor na kochanie sa vašou novou láskou. Ďalším problémom, ktorý bolesť prináša je, že sa budete pod jej vplyvom rôzne hrbiť a vyhýbať pohybu a to vám z dlhodobého hľadiska nepomôže. Jednak si koledujete o zablokovanie nejakej časti chrbtice a tiež sa nenaučíte včas pohodlne dvíhať z postele, líhať si do nej a nosiť bábätko tak, aby to bolo bezpečné a nebolestivé. Ak sa to budete učiť so silnými bolesťami, urobíte len polovicu práce.

    Samotnú jazvu je potom treba dobre vetrať, nezakrývať ju vysokými nohavičkami celý deň alebo lemom nohavičiek či nohavíc. Ak vám vyhovujú sieťované popôrodné nohavičky, pokojne ich noste aj po návrate domov z pôrodnice - jazva bude pekne dýchať a nebude úplne zakrytá látkou. Navlečte sa do šiat či dlhých tričiek a ak sa musíte obliecť do chladnejších dní, noste prádlo s vysokým pásom, ktoré jazvu nebude dráždiť. Od prvého dňa si ju umývajte a môžete ihneď začať jemne masírovať, aby vám v nej nevznikli zrasty. V prvých dňoch môžete na noc používať dezinfekciu alebo obklady zo silného odvaru repíka lekárskeho. Oba prostriedky zabraňujú zapáleniu rany a urýchľujú hojenie. Oba prostriedky aj farbia, preto si dávajte pozor na oblečenie a okolie, kde budete hojace prostriedky aplikovať.

    Masírovanie jazvy a jej zasychanie si potom môžete uľahčiť za pomocou krému alebo masti. Ideálnym prostriedkom je kokosový olej alebo obyčajné nesolené sadlo. Začať môžete hneď po vybratí stehov.

    Naučte sa pohybovať tak, aby vás to nebolelo

        V okamihu, keď budete prvýkrát vstávať z postele po cisárskom reze, si určite budete myslieť, že toto už nikdy nerozchodíte. Bolestivosť sa u každej ženy líši, nemožno ju však poprieť a treba s ňou správne bojovať. Pohyb po pôrode je žiaduci, krátke prechádzky, samostatné obliekanie a jedlo pri stole patrí medzi veci, ktoré sa pre vlastné dobro naučte ešte v pôrodnici.

    Vstávanie z postele vykonávajte cez bok ihneď do stoja - iste si všimnete, že realizovať to inak je takmer nemožné. Zosuňte nohy dole z postele, oprite sa o lakeť a dlaň a za pomocou zapretia sa do ruky vstaňte.

    Ak trpíte kašľom alebo nádchou, okamžite ju začnite liečiť - zaťažovanie už tak bolestivých svalov bude nielen nepríjemné, ale zvýšený vnútrobrušný tlak môže jazvu poškodiť. Z rovnakého dôvodu je nutné ihneď riešiť zápchu, ktorou môžete po pôrode trpieť. Pri snažení sa o veľkú potrebu netlačte do brucha, môžete si ublížiť. Rozohnať zápchu môžete skúsiť najprv dávkovaním horčíka alebo železa, prípadne vám lekár alebo lekárnik poradia vhodnú liečbu.

    Aj po pôrode sekciou platí, že dodržiavať sexuálnu abstinenciu je dobré počas celého šestonedelia, najmä z dôvodu infekcie. Zo začiatku vám iste bude pripadať, že sex je absolútne nemožný, neobávajte sa ale zbytočne dopredu, bolestivosť a vaša pohyblivosť sa budú zlepšovať každým dňom.

    Stále nezabúdajte jazvu masírovať - môžete použiť akúkoľvek techniku, ktorá je vám príjemná - odťahovanie dvoma prstami smerom od jazvy, krúženie, mierna tlaková masáž. Na pomoc si teraz po zahojení rany môžete vziať akýkoľvek mastnejší krém.

    Tlaková masáž spočíva v stláčaní jedného body jazvy po dobu asi 20 sekúnd, kým nevybledne. Potom miesto uvoľnite a počkajte niekoľko sekúnd, než sa znovu úplne prekrví. Postupujte nasledovne po celej dĺžke jazvy. Takáto tlaková masáž vráti citlivosť späť do operovaného miesta. Netlačte, masírujte len tak dlho a tú časť jazvy, kde je vám to príjemné. Ak sa masáže vykonávajú pravidelne a správne, sú veľmi efektívne.

    Počas prvých týždňov po pôrode sa vo voľných chvíľach aktívne venujte svojej jazve a svalom panvového dna. Časová investícia sa vám vyplatí menšou bolestivosťou, zabrániť môžete i mnohých problémom s močením, bolestiam brucha ale aj chrbta 

    Prvé mesiace po cisárskom reze: Opatrne posilňujte panvové dno 

        Všeobecne lekári neodporúčajú aspoň v prvých troch mesiacoch po pôrode cisárskym rezom príliš zaťažovať brušné svaly. Nenoste žiadne ťažké veci. Všetko, čo potrebujete zdvihnúť zo zeme, zdvíhajte z podrepu - zaťažíte pri tom viac svalov, než len tie brušné, ktoré potrebujete zatiaľ šetriť.

    Začať ale môžete s posilňovaním panvového dna. Vaše telo sa vám za to bohato odmení. Ľahkým a pravidelným cvičením môžete predísť problémom s močovým mechúrom, neuspokojivému sexuálnemu životu v dôsledku povolenia svalov v panvovom dne, ale aj bolestiam brucha a chrbta. Začnite veľmi zľahka - ako prvú cvičebnú lekciu môžete zaradiť nenáročné, ale veľmi účinné posilňovanie panvového dna, ktoré môžete robiť pokojne poležiačky alebo pri chodení s kočíkom.

    Všetok vtip spočíva v zatínaní a uvoľňovaní svalstva panvového dna, ktoré nikto iný okrem vás nezaznamená, takže ho môžete robiť kedykoľvek a kdekoľvek. Ak si nie ste istá, či to robíte správne, prvú lekciu si môžete skúsiť počas malej potreby. Svaly panvového dna sú presne tie, ktorými dokážete zastaviť prúd moču. Neskôr, keď budete trénovať na gauči, pri dojčení alebo počas prechádzky, si pre uľahčenie môžete pomáhať vizualizáciou - predstavujte si, ako smerom od vagíny dovnútra do brucha vťahujete nejaký predmet alebo všetku silu, postupujte až do úrovne nad pupok a zase postupne povoľte. Aj takto ľahké a nenápadné cvičenie je pre začiatok veľmi užitočné. Nezabudnite pri tom zhlboka dýchať.

    Ako precvičovať panvové dno v ľahu?

        Cvičenie začnite ľahkou relaxáciou, ktorá vám pomôže si svaly lepšie uvedomiť:

    • Ľahnite si na chrbát, nohy pokrčte v kolenách a ruky položte na podbruško
    • Nadychujte sa a vnímajte mierne zdvíhanie hrudníka a brucha až do rúk na podbrušku.
    • Ako pomoc môžete využiť vizualizáciu vťahovanie predmetu či roztváranie kvetu vo vnútri seba. Relaxáciu vykonávajte aspoň tri minúty, kým si úplne neuvedomíte všetky svaly a polohu svojho tela.

    Potom môžete prejsť k samotnému cvičeniu: 

    • Ľahnite si na chrbát a nohy pokrčte v kolenách.
    • Nahmatajte si postupne lonovú kosť, kostrč a sedacie hrbole. Medzi týmito bodmi sa rozkladá panvové dno.
    • Teraz nechajte ruky voľne pozdĺž tela alebo ich položte dlaňami na brucho. Úplne sa uvoľnite, zatvorte oči, pravidelne dýchajte a začnite sa zoznamovať s vaším panvovým dnom.  
    • Najprv si uvedomte oblasť hrádze a zvierača a skúste ich ľahučko aktivovať - vtiahnuť do seba - tu si môžete predstaviť onen predmet, ktorý vťahujete dovnútra tela.  
    • Skúste ľahko ťahom priblížiť sedacie hrbolce k sebe (zvnútra), nesmiete ale sťahovať sedacie svaly ani stehná - to sa zdá spočiatku ťažké, tréningom toho ale za chvíľu docielite.
    • Kostrč a lonovú kosť skúste približovať k sebe a akoby ľahko vťahovať dovnútra do seba a zatvárať zo všetkých smerov ako kvetinu vnútri seba.
    • Panvové dno aktivujte s výdychom, postupne by sa vám malo podariť, aby pracovalo nezávisle na dýchanie a vydržalo protitlak nádychu.

    Panvové dno aktivujeme počas dňa. Ideálne pri všetkom, čo robíme (posediačky, v stoji, pri chôdzi).

    Ako na aktiváciu svalov panvového dna v sede?

        Toto cvičenie môžete vykonávať kedykoľvek si spomeniete, je nenápadné, ale veľmi účinné.

    • Vždy si najprv uvedomte, či sedíte dobre.
    • Seďte vždy na sedacích hrboľoch.
    • Seďte uprostred.  Nebuďte ani veľmi vpredu ani vzadu.
    • Vnímajte sedacie hrbole a cvičte rovnako, ako v ľahu na chrbte.

    Ako na aktiváciu svalov panvového dna v akejkoľvek situácii v stoji?

    • Niekoľkokrát denne si môžete zacvičiť - pri čakaní na ohrev jedla v mikrovlnke, pri čakaní počas poslednej minútky pred dopráním práčky atď.
    • Utvorte mierny stoj rozkročný - nohy na šírku panvy, špičky smerujú rovno (ani von, ani dnu).  
    • Uvedomte si trojbodovú oporu nôh - stred päty a palcový a malíčkový kĺb sú na zemi. 
    • Mierne pokrčte kolená, aby vám bol postoj pohodlný.
    • Uvoľnite hrudník, ramená, lopatky a mierne ich ťahajte nadol.  
    • Bradu mierne zasuňte smerom dozadu (akoby do dvojitej brady).
    • Celkovo sa vzpriamte, predstavte si napríklad, že vaším telom prechádza povrázok a vás akoby niekto ťahal v oblasti temena hlavy smerom nahor.  
    • Ruky nechajte voľne visieť pozdĺž tela.
    • Aktivujte vnútornú vrstvu svalov - ak položíte ruku na brucho, cítite, ako sa vám splošťuje.
    • Nevťahujte brucho ani pupok dovnútra - to už nie sú svaly panvového dna.
    • Svaly sú v rovnováhe a vy pravidelne dýchate - pri plnom nádychu sa vám dvíha hrudník v oblasti kľúčnych kostí, hrudníka i brucha.

        Ak ste si predstavovali, že sa hneď po šestonedelí začnete intenzívnym cvičením vracať do formy, od tejto vízie upustite a doprajte si čas aspoň tri mesiace po pôrode. Nepreťažujte sa, nechoďte naplno do nejakej tréningovej zostavy. Počúvajte svoje telo a počkajte, až odznie bolesť okolo jazvy a v bruchu. Po troch mesiacoch od narodenia vášho bábätka si už môžete pridávať záťaž a pomaly nabehnúť do všetkých fyzických aktivít, ktoré ste predtým bežne robili.

    Po uplynutí tejto doby môžete aj pridávať v tempe posilňovania panvového dna. Cviky, ktoré je dobré robiť, nájdete na youtube alebo sa pozrite vo vašom okolí, či nenájdete nejaké skupinové cvičenie pre mamičky. Cvičili by ste s odborným dohľadom a navyše by ste sa zoznámili s ďalšími mamičkami, s ktorými môžete zdieľať svoje problémy a radosti s bábätkom a materstvom.

    Ak cvičenie zrovna nemusíte, snažte sa aspoň raz denne premôcť a nájsť si čas na aktivovanie panvového dna kedykoľvek budete na niečo čakať - na priechode pre chodcov, na ohriatie jedla v mikrovlnke a podobne. Nestane sa vám, že nebudete mať čas a nestíhate, ale zároveň urobíte veľké kroky k zahojeniu a zlepšeniu tela 

    Čo robiť, keď bolesť po operácii neustupuje ani po troch mesiacoch?

        Ak aj po niekoľkých mesiacoch od narodenia vášho bábätka cítite miesto operácie alebo dokonca trpíte silnejšími bolesťami, nechajte sa vyšetriť. Najprv sa zverte vášmu gynekológovi, ktorý vám odporučí ďalšie vyšetrenia, ktoré by príčinu bolestivosti mohli odhaliť. Medzi takéto vyšetrenie bude pravdepodobne patriť vyšetrenie ultrazvukom ako u vášho gynekológa, tak aj v špecializovanej ordinácii na sonografii. Lekári budú hľadať zrasty, zlé uloženie orgánu po operácii alebo hrčky okolo jazvy.

    Ak sa nepodarí odhaliť príčinu, zvážte, či nevyužiť služby fyzioterapeuta, ktorý by vám s bolesťou v oblasti brucha alebo chrbta mohol pomôcť. Fyzioterapiu hradenú poisťovňou vám môže predpísať váš obvodný lekár alebo gynekológ, alebo môžete vyhľadať fyzioterapeuta súkromného. Existujú aj terapeuti, ktorí sa zameriavajú priamo na gynekologickú fyzioterapiu a ktorí majú s liečením tela po cisárskom reze veľa skúseností.

    Pol roka po cisárskom - vracajte sa pomaly do starých koľají a môžete zapájať celé telo

        Bolestivosť a ťažkosti spojené s vykonaním tak veľké brušnej operácie, ako je cisársky rez, môže trvať i napríklad dva roky od pôrodu. Zaťažujte sa preto len tak, ako je vám to príjemné. Na regeneráciu môžete skúsiť cvičiť jogu, začať môžete len s dychovými cvičenia, ktoré sú pre cvičenie panvového dna, ale aj pre celkové zdravie nášho tela veľmi prospešné. Stále môžete jazvu masírovať a kontrolovať tak, ktoré miesta sú alebo nie sú citlivé alebo bolestivé.

    V prípade problémov s jazvou alebo bruchom vždy problém konzultujte s gynekológom,  prípadne aj s fyzioterapeutom. Problémy po cisárskom reze nepodceňujte, ani neodkladajte - čím dlhšia doba po operácií a narodení vášho bábätka uplynie, tým horšie sa napáchané škody budú uzdravovať.

    Pokiaľ bolestivosť jazvy a brucha zostane neobjasnená aj po množstve vyšetrení, zamyslite sa nad tým, či vaše problémy so zhojením rany nesúvisia s psychikou. Niektoré ženy po pôrode cisársky rezom cítia sklamanie, či zlyhanie, že neprežili prirodzený pôrod a psychická bolesť u nich prerastá do bolesti fyzickej, ktorá sa najčastejšie ozve práve v oblasti brucha, jazvy alebo hrádze. Táto psychická reakcia má aj svoje pomenovanie - hovoríme mu syndróm ukradnutého pôrodu. Verte, že s týmto problémom nie ste sama. V diskusiách nájdete mnohé ženy, ktoré mali podobné problémy ako vy.

    zdroj:

    nemcb.cz

    umeni-fyzioterapie.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    4. jan 2019 Čítané 408x

        "Ja mám zdravé dieťa, ale sama som sa narodila so šedým zákalom oboch očí a pred mesiacom mi diagnostikovali aj zelený zákal. Navyše mám nystagmus (nekontrolovateľné, rýchle pohyby očí) a ťažkú tupozrakosť. A aj napriek tomu žijem normálny život. Vyštudovala som VŠ, teraz som si založila svoj projekt, mám rodinu. Samozrejme sú veci, ktoré nemôžem robiť, a sú chvíle, kedy som naštvaná na svoj zlý zrak, ale fungujem, ako najlepšie to ide. Píšem to preto, aby som vás povzbudila, že aj vaše detičky, ktoré nevidia, môžu byť v živote spokojné, úspešné a šťastné."

    Keď sa do rodiny narodí nevidiace dieťa, je to pre rodičov obrovský šok. Najskôr je nutné sa so vzniknutou situáciou vysporiadať a snažiť sa ju prijať. Každý z rodičov samozrejme spracováva túto situáciu odlišne a môžu kvôli tomu medzi nimi vznikať nemalé spory. Našťastie existuje niekoľko miest, kam sa môžete, ako rodičia, ktorým sa to stalo, obrátiť s prosbou o pomoc. Pomôžu vám nielen poskytnutím napríklad psychologickej pomoci, ale hlavne vám poradia, kde hľadať pomoc, ako k nevidiacemu dieťaťu pristupovať, ako ho vychovávať, kam ho dať neskôr do škôlky a školy a zapožičajú vám aj kompenzačné pomôcky. Verte, že aj nevidiaci môžu žiť plnohodnotný život a byť šťastní.

    Zrakovo postihnutým nestačia okuliare ani kontaktné šošovky

        Dieťa so zrakovým postihnutím môže mať znížené zrakové schopnosti rôzneho druhu a stupňa. Vždy sa ale jedná o natoľko vážne poškodenie zraku, že ovplyvňuje bežný život (priestorovú orientáciu, sebaobsluhu, prístup k informáciám, sociálne vzťahy a podobne). Hovoríme o prípadoch, keď nedostačuje bežná korekcia, teda okuliare alebo kontaktné šošovky. V praxi ich títo ľudia nosia, pomôžu im vidieť trochu lepšie a chráni ich oči pred úrazom. Ale zraková strata je natoľko veľká, že ani s nimi nemôžu fungovať ako zdraví ľudia.

    Podľa závažnosti postihnutia zraku hovoríme o 4 kategóriách zrakovo postihnutých:

    1. nevidiaci

    2. prakticky nevidiaci

    3. slabozrakí

    4. ľudia s poruchami binokulárneho videnia (porucha videnia oboma očami - pravé a ľavé oko nespolupracujú)

    Okrem prvého prípadu sa objavujú aspoň zvyšky zraku (sú schopní vidieť obrysy, svetelné záblesky alebo farebné škvrny), naozaj len málo ľudí je úplne nevidiacich. Zrakové postihnutie môže vzniknúť z rôznych príčin. Môžeme ich rozdeliť do dvoch kategórií:

    • Vrodené príčiny: dedičnosť, intoxikácie matky v tehotenstve vplyvom alkoholu alebo drog, z dôvodu pohlavnej choroby matky - HIV , syfilis alebo pri závažnom mechanickom poškodení plodu - pád zo schodov v tehotenstve a podobne.
    • Získané príčiny: úrazy hlavy a oka, pri niektorých nádorových ochoreniach, popálenia alebo poleptanie oka alebo ako dôsledok iných ochorení, napríklad cukrovky.

    Každý zrakovo postihnutý si so sebou nesie svoj príbeh, a to najmä, ako k strate zraku došlo. A podľa toho sa k nemu musí aj pristupovať. Všeobecne môžeme povedať, že pre človeka je jednoduchšie, keď sa so svojím postihnutím už narodí. Nemá možnosť porovnania a odmala berie situáciu tak, ako je, a snaží sa robiť to, čo je najlepšie, aby sa mu dobre žilo.

        V prípade, že dieťa alebo dospelý stratí zrak v priebehu života, je situácia pre danú osobu horšia, a to najmä psychicky, musí sa s touto zmenou vyrovnať a to nebýva jednoduché. Pokiaľ ale dôjde k strate zraku až po šiestom roku veku, býva už dokončený vývoj reči a reč zrakovo postihnutému zostane po zvyšok života na dobrej úrovni, takže to mu môže život zase uľahčiť. Táto problematika ale nie je jednoduchá a zahŕňa veľa aspektov. Každý sa navyše vyrovnáva s faktom, že je iný ako ostatní, odlišne. Veľmi tiež záleží na prístupe rodičov, pedagógov a celkovo okolia ku zrakovo postihnutému dieťaťu.

    Pre rodičov je to veľmi ťažké, nevedia, čo bude s ich dieťaťom ďalej, či sa zraková vada bude prejavovať aj vzhľadovo, majú veľký strach a zažívajú pocity úzkosti. Zo začiatku môže pomôcť návšteva psychológa. Je dôležité k výchove nevidiaceho dieťaťa pristupovať podobne ako k výchove zdravého dieťaťa. Neobviňujte seba ani vaše dieťa. Skúste prijať tento fakt a sústrediť sa na to, ako čo najlepšie pomôcť dieťaťu, aby mohlo žiť plnohodnotný život aj so svojím postihnutím. Kontaktujte a stretávajte sa s rodinami v podobnej situácii. Neduste svoje pocity v sebe, ale ak vám to pomôže, môžete ich zdieľať  aj verejne na internete. Uvidíte, že sa nájde veľa ľudí, ktorí vám budú oporou a budú vás na vašej ceste povzbudzovať.

        Jedna mamička, ktorá má sama zrakovo postihnuté dieťa, radí v diskusii: "Čo sa týka vzhľadu, možno veľa vecí upraviť, možno nosiť farebné šošovky, pekné okuliare. Podľa mňa je pre výchovu zrakovo postihnutých najdôležitejšie mať adekvátne nároky. Na jednej strane dieťa nešetriť' a nechrániť  zbytočne veľa a na druhej strane nestanovovať vysoké méty. Skrátka veriť dieťaťu, že to zvládne a povzbudzovať ho na tej ceste."

    Špecifiká vývinu nevidiacich

        Vývoj nevidiaceho dieťaťa má svoje zvláštnosti, ktoré je nutné poznať a rešpektovať. Dieťatko síce nevidí, ale už od začiatku má rovnakú túžbu objavovať svet ako deti, ktoré vidia. Je nutné nahradiť zrak ďalšími kompenzačnými prostriedkami, v tomto prípade je to sluch, hmat a reč.

    Už veľmi skoro sa môžu u dojčaťa objavovať tzv. slepecké zlozvyky. Ide o trenie a zatláčanie si očiček pästičkami, kývanie hlavou zo strany na stranu, trepanie ručičkami pred očami a iné. Môže to byť spôsobené samotnou zrakovú vadou, kedy sa napríklad trepaním rukami pred očami snaží dieťa vyvolať svetelné kmitanie. Často je to však spôsobené nedostatkom činnosti. Preto je dôležité sa dieťaťu venovať, hrať sa s ním a povzbudzovať ho k inej aktivite. Tieto zlozvyky sa v opačnom prípade upevnia a budú  pretrvávať celý život. Zrakovo postihnutí sú potom z toho nešťastní, pretože v neskoršom veku to už nedokážu ovládnuť a vyzerá to neesteticky.

    Ako k dieťaťu pristupovať

    • Je dôležité snažiť sa pristupovať ku zrakovo postihnutému dieťaťu normálne. Je to ťažké, ale snažte sa ho neľutovať, správajte sa k nemu láskyplne a hlavne sa mu čo najviac venujte. Často na neho hovorte, spievajte mu, dotýkajte sa ho. Práve toto mu aspoň čiastočne nahrádza chýbajúci zrak.
    • Je dôležité zamestnať jeho ručičky a naplniť tak jeho túžbu po aktivite. Hrajte sa s ním, fúkajte mu do dlaní, nechajte ho hrať sa s (bezpečnými) hračkami, hrkálkami, môže si ich tiež strkať do úst. To isté platí aj pre nôžky, šteklite ho, masírujte a podobne.
    • Ako dieťa porastie, "ukazujte" mu váš dom či byt, noste ho v náručí a nechajte ho ohmatať si rôzne veci, ktoré sú okolo neho (múr, okno, stoličku, všetko, čo vás napadne). Vydávajte tiež zvuky (zatvorte a otvorte dvere, zaťukajte na okno a pod.). Postupne zmenšujte predmety (hrajte sa s vareškou, kľučkou ...), aby dieťa cvičilo tiež jemnú motoriku. Vždy samozrejme dbajte na bezpečnosť, aby si dieťa nemohlo nejako ublížiť.
    • Motivujte ho k lezeniu. Keďže dieťa nevidí, musíte ho motivovať zvukom. Pustite nejakú zvukovú hračku alebo zahrajte na hudobný nástroj, nech sa k zdroju zvuku dieťa podľa sluchu snaží dostať. Nebuďte však príliš ďaleko, to by dieťa mohlo demotivovať.
    • Postupne zoznamujte dieťa s prírodou, kvetmi a zvieratami. Nechajte ho, nech si môže všetko ohmatať, ovoňať, započúvajte sa do spevu vtákov alebo šumenia stromov.
    • Zoznamujte dieťa s časťami jeho tela - hlavou, očami, ušami. Veďte mu ruky, lebo ono nie je schopné napodobňovania, pretože vás nevidí. Rovnako tak nemá možnosť odzeranie z pier, preto všetko pomenovávajte a zároveň ukazujte (veďte jeho ruku, aby malo možnosť si všetko ohmatať).
    • Pre pohyb nevidiacich je dôležité učiť aj priestorovú orientáciu. Tomu, že dieťa nevidí, budete musieť prispôsobiť vaše bývanie. Odstrániť nebezpečné predmety a plochy, o ktoré by sa svojím pohybom mohlo zraniť. Môžete napríklad ohraničiť časť priestoru, aby sa v ňom mohlo bezpečne pohybovať, tento priestor obmieňajte, aby mohlo dieťa poznávať stále nové veci. Dobre vám k tomu poslúži ohrádka, ktoré zoženiete v rôznych veľkostiach.
    • Neskôr môžete zaradiť hru s loptou (veľký nafukovací balón s rolničkou), chodiť do bazéna (dbajte na to, aby si dieťa nepotopilo hlavu a nedostala sa mu do očí a nosa voda). Inak by sa začalo vody báť a tento strach by už nikdy nemuselo prekonať. A to by bola škoda.
    • Choďte s dieťaťom aj na ulicu, aby malo možnosť počuť dopravný ruch, popisujte, čo sa deje (ide malé auto, nákladiak, autobus, auto brzdí, rozbieha sa). Dieťa sa to všetko snaží vnímať sluchom. Tento tréning je veľmi dôležitý do budúcnosti pre jeho samostatný pohyb a orientáciu vonku.
    • Ako už bolo napísané vyššie, je dôležité rozvíjať tiež motoriku, a to jemnú aj hrubú. Lepšie sa tak bude dieťaťu neskôr učiť Braillovo písmo, pomocou ktorého sa bude vzdelávať, komunikovať a pracovať.
    • V škôlkárskom veku začíname dieťa učiť samostatnú chôdzu, najskôr pozdĺž stien a zábradlí, neskôr je možné zaradiť aj chôdzu podľa pokynov (urob tri kroky a otoč sa a pod.) alebo môže chodiť za zvukovým signálom.

    Stimulácia zraku v ranom veku

        Ak lekári zistia, že má dieťa určité zvyšky zraku, je dôležité zrak stimulovať, aby o tieto zvyšky zraku neprišlo. Keď hovoríme o zvyškoch zraku, máme na mysli, že dieťa vidí svetelné záblesky, obrysy, farebné škvrny a podobne. Aj keď je to v podstate málo, pre zrakovo postihnutého to je veľa a môže mu to pomôcť v priestorovej orientácii. Preto dostávajú aj ťažko zrakovo postihnuté deti okuliare alebo kontaktné šošovky s veľmi vysokými dioptriami.

    Ako sa vyvíja reč u zrakovo postihnutého dieťaťa

        Vývoj reči u zrakovo postihnutých má svoje špecifiká (hovoríme o deťoch, ktoré nemajú žiadne ďalšie pridružené postihnutia). Objavuje sa u nich oneskorený vývoj reči, ktorý pretrváva až do nástupu do školy. V škole sa potom situácia rýchlo zlepšuje tým, ako sa začínajú učiť a používať Braillovo písmo. Najčastejšie sa objavuje dyslália, teda zlá výslovnosť hlások. Je to z toho dôvodu, že dieťa nevidí a nie je schopné odpozerať a  následne správne hlásky napodobniť.

    U nevidiacich je typický tzv. verbalismus, kedy používajú slová, o ktorých presne nevedia, čo znamenajú. Časom sa tento problém zlepšuje tým, že má dieťa čoraz viac praktických skúseností s okolitým svetom. U ťažko zrakovo postihnutých sa objavuje narušené neverbálne správanie - rôzne grimasy, výraz nezodpovedá situácii a podobne. Je pre nich ťažké sa orientovať a správne výrazovo reagovať, keď nevidia. Situáciu môžete veľmi zlepšiť ako rodič tým, že sa budete dieťaťu venovať a spolupracovať s logopédom, bez ktorého starostlivosti sa zrakovo postihnuté dieťa nezaobíde.

    Oneskorovanie nastáva vo viacerých oblastiach, nielen v reči. Ale zrakovo postihnuté deti sú šikovné a veľmi rýchlo dokážu zlepšovať svoje ďalšie zmysly, ktorými kompenzujú stratu zraku (sluch, hmat, chuť). Len potrebujú na to, aby sa napríklad naučili sedieť alebo chodiť, viac času.

    Pri všetkom, čo so zrakovo postihnutým dieťaťom vykonávate, musíte dbať na zvýšenú bezpečnosť. Ono sa časom naučí napríklad bezpečnú orientáciu v priestore a možno sa budete diviť, čo všetko zrakovo postihnutí, prípadne nevidiaci zvládajú.

    Na čo nezabúdať

        Aby mohol byť nevidiaci človek vyrovnaná osobnosť, nesmie sa vo výchove zanedbávať správna socializácia a tiež sexuálna výchova. Napríklad nevidiaci sa môžu často cítiť osamotení, celkovo môžu (nielen) zrakovo postihnutí až nezdravo priľnúť k jednému z rodičov. Je preto dobré navštevovať často aj širšiu rodinu, tety, babičky a tiež rôzne akcie pre zrakovo postihnutých, aby dieťa mohlo nadväzovať vzťahy a nájsť si kamarátov. K tomu samozrejme v neskoršom veku pomôže aj nástup do škôlky a školy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zrakovo postihnutí žijú vo svojom svete, ale aj oni majú rovnaké túžby ako zdraví ľudia.

    To isté platí aj o sexuálnej výchove. U nevidiacich detí časom bude potrebné vysvetliť rozdiel medzi dievčatkom a chlapčekom alebo to, ako prišli na svet. Vyžaduje to špecifický a citlivý prístup. Rozhodne by táto téma nemalo byť tabu, pretože časom sa aj zrakovo postihnutí s oblasťou sexuality stretávajú, nadväzujú vzťahy a nájdu si životného partnera.

    Kompenzačné pomôcky uľahčujú zrakovo postihnutým život

        V dnešnej dobe už existuje veľa pomôcok, ktoré uľahčujú zrakovo postihnutým každodenný život. Využiť môžete napríklad rôzne indikátory hladiny a farieb. Indikátory fungujú tak, že priložíte daný prístroj k tričku a on určí, o akú farbu sa jedná. Indikátor hladiny sa zasa priloží hrnček, a ako sa nalieva tekutina a dosiahne úroveň indikátora, tak zvukovo upozorní, že už je hrnček plný.

    Ďalej je možné zaobstarať lupy, lupy s osvetlením, hmatové knihy, čo je práve veľmi dobrá pomôcka pre rozvoj malých detí, ďalej softvér, ktorý prevedie písanú knihu do hovorenej podoby, pomôcky uľahčujúce prácu na PC - tzv. Braillovský riadok, kedy môžu zrakovo postihnutí písať na PC alebo napríklad hlasové výstupy, aby mohli s počítačom pracovať a orientovať sa v tom, čo je práve na obrazovke. Je možné zohnať biele palice, rôzne ohrádky pre malé deti, zarážky na dvere alebo vodiace lišty do interiérov.

    Okrem vyššie zmienených hmatových kníh je možné pre zrakovo postihnuté deti zohnať aj rôzne špeciálne upravené hry - hmatová pexesa, puzzle, Človeče, nehnevaj sa, piškvorky, ďalej tandemové kolesá, ozvučené lopty alebo školské a rysovacie pomôcky.

    Dnes sa toho dá zohnať naozaj veľa a zrakovo postihnutí ľudia nemusia mať chudobný život, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pri výbere kompenzačných pomôcok je dobré si nechať poradiť.

    Vzdelávanie zrakovo postihnutých detí

        Deti, ktoré nevidia, môžu byť vzdelávané v špeciálnych škôlkach a školách pre zrakovo postihnutých alebo môžu navštevovať bežné škôlky a školy v rámci integrácie. V týchto prípadoch mávajú k sebe asistenta pedagóga, ktorý im aj učiteľom pomáha s výučbou.

    Vždy záleží na stupni postihnutia, schopnostiach a povahe dieťaťa. Nie každé dieťa zvládne integráciu v bežnej škôlke a škole a je potom pre neho lepšie byť v špeciálnej, kde je všetko lepšie prispôsobené jeho postihnutiu a možnostiam. S výberom škôlky a školy vám poradí psychológovia a špeciálni pedagógovia.

    Výchova nevidiaceho dieťaťa vyžaduje špecifický prístup. Na druhej strane je dôležité nezabúdať na to, že je potrebné k dieťaťu pristupovať tak, ako by bolo zdravé, nebyť príliš ohranársky, nemať vysoké nároky a podobne. Už od malička je nevyhnutné zdokonaľovať sluch a hmat dieťaťa, ktoré mu potom do budúcna pomôžu kompenzovať zrak a veľa vecí uľahčiť. Rodičom aj samotnému dieťaťu pomôže, keď sa budú stretávať s rodinami v podobnej situácii, budú môcť zdieľať svoje problémy, skúsenosti a nájsť si nových priateľov, pravdepodobne takých, ktorí im vydržia celý život.

    Nie ste v tom sami

        Na Slovensku pôsobí viacero organizácii, ktoré sa venujú zrakovo postihnutým a podpore ich rodín. Mnohé organizujú aj stretnutia rodičov, podujatia pre deti, či požičiavajú stimulačné pomôcky alebo hračky.

    ÚNIA NEVIDIACICH A SLABOZRAKÝCH SLOVENSKA
        Občianske združenie má celoštátnu pôsobnosť, pobočky nájdete vo väčšine okresov. Jeho cieľom je združovať ľudí s podobným problémom - zrakovým postihnutím, obhajovať ich záujmy a pomáhať so začlenením do bežného života. Organizácia poskytuje rôzne druhy poradenstva, zaučí zrakovo postihnutých na prácu s kompenzačnými pomôckami, špeciálnym počítačom a pod., pomôže pri nácviku sebaobsluhy (varenie, práca v domácnosti), poskytujú služby osobnej asistencie, odstraňujú architektonické bariéry a pod.

    Venujú sa tiež deťom a mládeži a poskytujú poradenstvo aj pre rodičov detí so zrakovým postihnutím. Poradenstvo poskytuje únia bezplatne. Služby sú poskytované prevažne na pobočkách Únie, alebo v domácom prostredí. 

    RANÁ STAROSTLIVOSŤ
        Organizácia pomáha rodičom so zrakovo postihnutým dieťaťom. Vedia zabezpečiť diagnostiku zraku a poradiť s výchovou a stimuláciou dieťaťa. Požičiavajú tiež hračky a stimulačné pomôcky, príp. aj odbornú literatúru. V tíme pracujú rôzni odborníci. Poradenstvo a služby sú poskytované najmä v domácom prostredí a bezplatne.

    CENTRÁ VČASNEJ INTERVENCIE
        V pobočkách centra alebo v domácom prostredí poskytuje organizácia odborné služby, podporu a pomoc rodinám so zdravotne znevýhodnenými deťmi.

    SPOJENÁ ŠKOLA INTERNÁTNA V LEVOČI
        Škola, ktorá má dlhú históriu vo vzdelávaní nevidiacich, slabozrakých a kombinovane postihnutých. Súčasťou školy je špeciálna materská škola, základná škola, špeciálna základná škola pre deti so zrakovým postihnutím. Súčaťou školy je aj internát. Do materskej školy sú prijímané zrakovo postihnuté deti od 3 rokov.

    CENTRUM ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKÉHO PORADENSTVA V LEVOČI

        Centrum sa primárne zameriava na deti so zrakovým postihnutím a poradenstvom pre rodičov a učiteľov týchto detí. Vedia rodičom pomôcť a poradiť už od narodenia dieťaťa. V centre vykonávajú diagnostiku, poradia aj s výchovou a vzdelávaním dieťaťa.

    zdroj:

    sancedetem.cz

    tyflonet.cz

    tyfloservis.cz

    eda.cz

    sons.cz

    ranapece.cz/stimulace-zraku/

    smykal.ecn.cz

    Na počesť Louisa Brailla (1809 - 1852) si každoročne 4. januára pripomíname Svetový deň Braillovho písma.

    Čítaj celý článok
    redakcia
    28. dec 2018 Čítané 1504x

        Vaša sestra, švagriná, alebo kamarátka sa práve stala mamou, priviedla na svet nový život a v jej živote nastáva nové obdobie, kedy sa pre ňu veľa zmení. V darčekoch pre bábätko majú všetci jasno. S oteckom si pripíja okolie na nového potomka a domáci bar zapĺňa darovanými fľaškami alkoholu. Nová mamina však ostáva často bokom. Mnohých ani nenapadne, že pozornosť a darček by potešili aj mamičku.

    Keď idete prvýkrát na návštevu nového bábätka, nezaudnite aj na daček pre maminu. Môže to byť aj cennosť, ktorú bude hladkať celý život ako teraz svoje nové dieťatko.

    Keď sa narodí bábätko, je krásnym zvykom kúpiť mu k narodeniu darček. Vyberať sa dá zo širokej škály oblečenia, praktických a vecných darov ako sú plienky alebo kozmetika, až po šperky, amulety.

    Keď sa idete prvýkrát pozrieť na novonarodené bábätko, určite pre neho máte darček. Myslite však aj na to, ako sa cíti jeho mamička, a že sa nesmierne poteší, ak budete myslieť aj na ňu samotnú. Ku krásnemu oblečku, či halde plienok, ktoré nesiete bábätku, pripravte pekný darček aj pre novopečenú mamičku. Dáte jej tak najavo, že sa s ňou tešíte a že si prajete, aby jej v novej životnej úlohe bolo dobre. Podľa toho, ako sa vaša novopečená mamička cíti, aké má záujmy a ako k materstvu pristupuje, jej môžete venovať darček, ktorý bude ten pravý.

    Neviete, čo kúpiť? Pozrite sa na naše inšpirácie na originálne a milé darčeky.

    Strom života

        Ak majú vaši priatelia či príbuzní, ktorým sa bábätko narodilo, záhradu, môžete im kúpiť sadenicu stromčeka. Ten môžu ako symbol narodenie dieťaťa na záhrade vysadiť. Ak sa spýtate svojich rodičov a známych, ktorí vysadili strom po vašom narodení či narodení vašich súrodencov alebo priateľov, určite vám potvrdia, ako krásne je sledovať rast stromčeka aj detí zároveň. Ako fascinujúci je pohľad na strom, ktorý tak rýchlo vyrástol z tej malej sadeničky - rovnako ako ich deti - a čoho všetkého bol za tie roky na ich záhrade svedkom.

    Kurzy na príjemne strávený čas s bábätkom

        Ak je vaša novopečená mamička akčná a rada sa učí novým veciam, kúpte jej poukážku na nejaký kurz, ktorý by rada využila. Ak máte už doma dieťa, výber kurzu bude jednoduchší, môžete jej vybrať ten, ktorý sa osvedčil u vás v rodine.

    S poukážkou jej kúpite príjemný spoločný čas s jej bábätkom, kde sa naučí niečo nové a zároveň jej pomôžete aspoň párkrát v mesiaci zmeniť prostredie a tak zabrániť pocitu izolácie. Vyberať môžete medzi kurzami masáží dojčiat, plávania s bábätkami, viazania šatiek alebo cvičení mamičiek s deťmi.

    S poukazom na plávanie alebo cvičenie s bábätkom darujete mamine tiež zmenu denných stereotypov.


    Poukážka na tetovanie

        Je veľa ľudí, ktorí si významné udalosti nechávajú zvečniť nastálo. Ak je vaša novopečená mamička milovníkom tetovanie, určite si bude chcieť svoj nový vzťah s bábätkom nechať zvečniť. Kúpte poukážku na tetovanie u jej tatéra a dáte jej darček, ktorý s ňou bude už navždy.


    Poukážka na vaše služby a jej chvíľku samoty a odpočinku

        Pokiaľ už doma deti máte, určite viete, že napriek všetkej lásku k nim a k vašej rodine je potreba, aby mala mama chvíľu času pre seba - na odpočinok, leňošenie alebo nutné upratovanie spustošenej domácnosti. 

    Vyrobte jej poukážku na to, že vezmete bábätko na prechádzky v kočíku, pomôžete jej s vecami, ktoré sama nestíha, nezvláda alebo ich naozaj nerada robí. Prípadne ponúknite stráženie, aby mohla ísť so svojím partnerom medzi ľudí. Čas, ktorý bude mať mamička pre seba, môžete doplniť poukážkou na niečo, čo má rada a kde si odpočinie - masáž, kaderník, divadlo, výstava, kino. Keď bude mamička pripravená svoje bábätko na pár hodín opustiť a sama si oddýchnuť, určite vašu ponuku rada využije.

    Fotenie bábätka alebo rodiny

        Poukážka na fotenie novonarodených bábätiek alebo celej rodiny je krásny darček, vďaka ktorému bude mať rodina celoživotné pamiatku. Vyberať je možné z celej rady fotografov vo vašom okolí, či ak sama vládnete svojmu fotoaparátu, môžete zaobstarať fotografie, ktoré potom rodine venujete už zarámované alebo vytlačené na plátne.


    Určite ste videli tie rozkošné fotky malých bábätiek. Takto malé detičky sa fotia u profesionála v prvých týždňoch života. Ale na profesionálne fotenie rodinky alebo dieťaťa nie je nikdy neskoro a mamine ostane potom krásna spomienka.

    Fotografi to vedia s deťmi a aj s ľuďmi, ktorí si myslia, že na fotke nikdy dobre vyzerať nebudú. Naviac mávajú aj kopec rekvizít k foteniu a mnohým maminám pomôžu aj s líčením. Výsledkom bude jedinečná a krásna pamiatka.

    Ukladanie spomienok na najkrajšie obdobie života

        Pokiaľ o vašej novopečená mamičke viete, že si zakladá na spomienkach, napríklad vyrába fotoalbumy, zbiera rodinné fotografie, teší sa na vedenie denníčka pre nové bábätko, kúpte jej niečo, čo sa jej v jej činnosti bude hodiť. Rôzne sady na odtlačky nožičiek a ručičiek na papier alebo do hmôt, ktoré zachytia celý tvar v 3D, kúpite v papiernictvách, drogériách alebo určite nájdete na internete.

    Rovnakú radosť môžu urobiť aj poukážky na vytvorenie fotokníh, ktoré sú dnes asi najlepším prostriedkom pre uchovanie spomienok na obdobie narodenie bábätka. Skvelé sú tiež rôzne darčekové krabičky a boxík, kam si môže mamička schovávať predmety, ktoré sa k narodenie bábätka spája. Rovnako dobre poslúži aj knižky a denníčky, kam si mamička môže zapisovať dôležité a zábavné momenty s rastúcim dieťaťom.

    Denníkom bábätka nemôžete nič pokaziť.

    Šperk

        Zakúpiť môžete nepreberné množstvo vopred vytvorených šperkov či môžete nechať na mieru vytvoriť ten, ktorý bude vašu priateľku vystihovať najviac. Mnohé prívesky, náramky či mince je možné nechať vyrobiť aj s textom. Darujete jej tak nielen šperk, ale aj cennosť, ktorá jej bude pripomínať nielen jej novú rolu a jej dieťatko, ale aj to, že ste jej šperk darovali vy v tak dôležitý okamih. 

    Čítaj celý článok
    redakcia
    27. dec 2018 Čítané 1056x

    "Krátko pred tým, ako mala Dominička tri roky, som si začala všímať, že veľa pije. Bolo to na jar, myslela som, že je jej len horúco. Veľa aj cikala, nemohli sme sa zbaviť  nočných plienok. Uvedomila som si tiež, že je viac unavená, zase začala po obede spať, nechcela chodiť von, hoci sme normálne bývali vonku celé dni. Zverila som sa s tým detskej lekárke počas trojročnej prehliadky," opisuje Ivana chvíľu, keď sa zoznámila s diabetom.

    Pre správne zvládanie choroby je popri pichaniu inzulínu potrebné zaviesť tiež pravidelný jedálny režim s presne vyváženými živinami, ktoré budú hladinu cukru v krvi vášho dieťaťa udržiavať, a tým pomôžu regulovať krvný cukor.

    Cukrovka, ochorenie odborne nazývané diabetes mellitus, bola vždy všeobecne pokladaná za chorobu starých alebo obéznych ľudí, ktorí ochoreli v dôsledku zlej životosprávy. Takto ochorieť, či si cukrovku vypestovať, možno v prípade takzvaného druhého typu cukrovky. Diabetes prvého typu, na ktorý ochorejú i deti, a to čím ďalej, tým viac mladšieho veku, vzniká ako chyba autoimunitného systému - nehrá tu rolu ani štíhlosť, ani výživa dieťaťa, ani to, ako veľmi má dieťa rado sladké.

    Pre mamičky, ktorých deti ochoreli na cukrovku, je podpora a výmena skúseností obzvlášť potrebná. Život s dieťaťom, ktorému je potrebné udržiavať hladinu inzulínu, je totiž náročný nielen na čas, ale hlavne na emócie mamičiek i detí. Deti choré na diabetes prvého typu si musia zvyknúť na pravidelný režim vo výžive, ale aj na pichanie injekcií inzulínu, ktoré je nutné podávať aj niekoľkokrát denne.

    Prečo deti ochorejú na cukrovku?

        Detí s cukrovkou nielen že stále pribúda, ale navyše postihuje čím ďalej mladšie deti - predškolákov, batoľatá, ale často už aj dojčatá, čo je najviac alarmujúcou správou pre lekárov, ktorí sa týmto ochorením zaoberajú.

    Prevažná väčšina týchto detí trpí cukrovkou prvého typu. Tá nemá nič spoločné s výživou ani s telesnou dispozíciou či s množstvom skonzumovaného cukru, na rozdiel od diabetu druhého typu, na ktorý ľudia ochorejú najčastejšie až v staršom veku či v dôsledku dlhodobo zlej životosprávy a s tým súvisiacej obezity.

    Podstata choroby tkvie v imunitnom systéme. Telo chorého prestane v pankrease vyrábať inzulín, ktorý ale nutne potrebuje k životu - inzulín reguluje glukózu. Bunky produkujúce inzulín sú postupne zničené vlastným imunitným systémom. Znižovanie hladiny inzulínu môže postupne trvať celé mesiace alebo roky, než si to mamička u dieťaťa vôbec všimne. Posledným spúšťačom vedúcim k odhaleniu diagnózy tak môže byť obyčajná viróza, ktorá imunitný systém zaťaží do tej miery, že sa prejavy cukrovky stanú viditeľnými.

    Aké sú prejavy cukrovky u detí?

        Pri vysokej glykémii, teda hladine krvného cukru, typickej pre cukrovku, sa telo začne zbavovať nadbytočnej glukózy tak, že ju začne vypúšťať do moču a glukóza so sebou strháva i vodu.

    Medzi prvými príznakmi sa preto objavuje nadmerné močenie a s tým spojený veľký smäd. Deti sa začnú v noci pomočovať alebo chodia často na záchod. Zároveň sa nadmerne potia. Telo s týmito dvoma prejavmi stráca veľkú časť svojich zásob, vrátane tých prijatých z potravy. Dieťa začína chudnúť, stráca chuť do jedla, čo malé deti často kompenzujú ešte väčším zvýšením príjmu tekutín. Bunky v tele malého človiečika len ťažko získavajú z glukózy energiu pre prevádzku celého tela. Deti sa cítia unavené, každá predtým bežná námaha, ako šport alebo hra, ich veľmi skoro unaví.

    Cukrovkové deti sú tiež náchylnejšie k vírusovým ochoreniam. Ak je niekto v škôlke alebo v inom kolektíve chorý, veľmi pravdepodobne sa od neho nakazí. Trápieva ich tiež bolesť hlavy. V prípadoch, keď sa doteraz nezistené ochorenie náhle zhorší, nastáva vracanie, objavujú sa bolesti brucha a môže prísť aj k celkovému kolapsu dieťaťa.

    Ako zistím, že má moje dieťa cukrovku?

        Ak mamička na svojom dieťati spozná, že mu nie je dobre, všimne si zvýšený počet cikaní a množstvo vypitých tekutín a súčasne niekoho s diabetom pozná, určite si na cukrovku spomenie.

    Vždy je vhodné si o svojom podozrení na cukrovku pohovoriť s detským lekárom. Test detskej cukrovky je jednoduchý a bezbolestný - vykonáva sa iba z moču dieťaťa zistením hladiny krvného cukru (glukózy). Ak sa cukrovka včas nelieči, nesie so sebou značné riziká poškodenia zraku, obličiek alebo vzniku diabetickej kómy, ktorá bezprostredne ohrozuje život dieťaťa.

    Aplikácia inzulínu pomocou injekcie nie je pre žiadneho rodiča príjemnou záležitosťou a ťažko nájdete dieťa, ktoré sa nechá pichať bez reakcie v podobe plaču a bránenia sa. Na pravidelné pichanie inzulínu si musí zvyknúť celá rodina.

    Liečba cukrovky

        Ak sa potvrdí, že dieťa trpí na diabetes, je potrebné začať telu dodávať inzulín. Robí sa tak pomocou injekcie či dávkovacieho pera. Presné dávkovanie a ďalšie režimové opatrenia sa mamička dieťaťa dozvie od lekára v diabetologickej ambulancii. Odborní lekári a sestry mamičku naučia pichať dieťaťu injekcie a tiež merať hladinu glukózy, pretože takéto meranie bude prebiehať niekoľkokrát denne. Dávka inzulínu sa potom bude meniť v závislosti na hladine cukru v krvi.

    Chod rodiny, kde dieťa ochorie cukrovkou, sa tak radikálne zmení. Do svojho režimu musí začleniť stráženie krvného cukru, pichanie injekcií, často je potrebné upraviť životosprávu a životné tempo celej rodiny tak, aby pre ňu bola starostlivosť o chorého s cukrovkou dobre zvládnuteľná.

    Veľká záťaž je to najmä u menších detí, ktoré si musia zvyknúť na pichanie injekcií. Injekčné ihly na inzulín alebo perá, ktoré dávkujú jedným pichnutím, majú ihly veľmi tenké a bolestivosť pri vpichu je tak veľmi malá. Pre malé deti je však pravidelné pichanie injekcií samozrejme veľkým zásahom. Žiaľ, neostáva im nič iné, len si na to zvyknúť. Deti sa často bránia, plačú, bývajú voči rodičom, ktorí im liek podávajú, agresívne.

    Zistenie ochorenia a prvé kroky v liečbe bývajú pre celú rodinu veľmi stresujúce. Dôležitým doplnkom podávania inzulínu je diabetická diéta. Strava podávaná v pravidelných intervaloch sa skladá z výživných potravín, ktoré nemajú vysoký glykemický index, teda skokovo nezvyšujú hladinu cukru. Pre rodiny tieto nové diétne opatrenia často znamenajú naučiť sa používať nové potraviny a osvojiť si varenie priamo zo základných surovín.

    Medzi najhoršie potraviny, ktoré hladinu krvného cukru destabilizujú, totiž patria najmä instantné a hotové jedlá, ktoré majú mnoho prísad, vrátane nadbytočného množstva cukru, soli a hlavne vysoký glykemický index. Takéto jedlo sa počas trávenia v čreve štiepi na čistú glukózu, čím okamžite zvyšuje hladinu cukru v krvi. Tá však potom rovnako rýchlo klesá, čo je jav, ktorý je pri liečbe cukrovky nežiaduci. Medzi potraviny, ktoré sú nevhodné pre diabetikov, patria napríklad rožky, chlieb, zemiaky, knedľa, ryža, cestoviny, mlieko, ovocie, čokolády, torty a rad ďalších potravín, ktoré zasýtia len na krátku dobu a pre telo je ich energia neuchovateľná.

    Všetky liečebné postupy od aplikácie inzulínu cez meranie glukózy až po základy správnej výživy vysvetlí mamičkám i celej rodine ošetrujúci lekár. V Bratislave je pre deti s diabetom  špecializované centrum Detské diabetologické centrum Slovenskej republiky. Deťom, ktoré majú cukrovku v závažnejšej forme, potom poisťovne hradia liečebné pobyty. Tu ich personál učí zžiť sa s cukrovkou, dobre sa stravovať, staršie deti sa učia vyhodnocovať merania na glukomeri samy a aplikovať si injekciu inzulínu podľa potreby. Na týchto pobytoch sa aj samotní rodičia môžu dozvedieť všetky potrebné informácie, inšpirovať sa skladbou jedálničkov a zoznámiť sa s ďalšími rodičmi, ktorých deti trpia diabetom.

    Príbeh mamičky Ivany a dcérky Dominiky, ktorej bola cukrovka zistená v troch rokoch

        "Krátko pred tým, ako mala Dominička tri roky, som si začala všímať, že veľa pije. Bolo to na jar, myslela som, že je jej len horúco. Veľa aj cikala, nemohli sme sa zbaviť nočných plienok. Uvedomila som si tiež, že je viac unavená, zase začala po obede spať, nechcela chodiť von, hoci sme normálne bývali vonku celé dni.

    Zverila som sa s tým detskej lekárke počas trojročnej prehliadky; pôvodne som si myslela, že je to len dozvuk chrípky, ktorú sme mali celá rodina, veľmi som tomu nevenovala pozornosť. Lekárka jej ale urobila pár základných testov z krvi a moču a druhý deň mi volala, že máme prísť znova.

    Bol to šok. O cukrovke som nič nevedela, v rodine ju nikto nikdy nemal. Jedli sme pomerne dobre, varila som, nekupovala som žiadne prefabrikáty. Nebola som extra fanatická, čo sa týka výživy, občas sme Dominike kúpili nejakú sladkosť, mala rada lízanky, veľmi som to neriešila,"
    opisuje Ivana chvíľu, keď sa zoznámila s diabetom.


    Po vyšetrení dostala Dominika prvú injekciu inzulínu a hneď na druhý deň sa s mamičkou dostavili k špecialistovi, ktorý Ivanu do diabetu zasvätil.

    "Aby som povedala pravdu, najprv som bola hysterická. Bola som v tej dobe preťažená, snažila som sa vrátiť do práce, manžel sa finančne staral o všetko sám, bol stále preč. Keď mi doktor vykreslil, čo všetko ma v starostlivosti o diabetickú Dominiku čaká, ľutovala som hlavne samú seba, bála som sa, že to nezvládnem. Presnosť, časová nadväznosť, niekoľkokrát denne overovanie na glukomeri, pravidelnosť a podobne, to bolo presne to, čo fakt nebol môj životný štýl. Zo sebaľútosti ma ale efektívne vyliečila Dominika. Injekciám sa strašne bránila, plakala, schovávala sa.

    Keď už sme pichali pravidelne cca týždeň, vypozorovala, koľko je asi hodín a plakala ešte pred tým, než som injekciu vytiahla. Bolo to strašné. Zároveň som ale videla, ako jej s vyrovnanou hladinou krvného cukru začína byť lepšie, mala viac energie a bola veselšia, pekne sa rozhovorila, krásne sa hrala.

    Vďaka tomu, že som videla, ako je jej dobre, som to začala brať hrdinskejšie. A vďaka internetu, kde som si našla všetky informácie, som sa tiež zmierila so sebou - pomerne dlho som sa preklínala za všetky sladkosti, ktoré som jej dala, aj za to, že som ju každé ráno po spaní umývala. Jedna z teórií lekára bola totiž aj to, že prehnanou hygienou sa môže narušiť imunitný systém, a tým sa podporí vznik diabetu. Už som sa s tým vyrovnala a prestala to riešiť."

        Zvládanie všetkých chronických chorôb vyžaduje okrem znalostí a praxe tiež čas. Chvíľu potrvá, kým si osvojíte časový harmonogram a jednotlivé úkony sa stanú dennou rutinou. Detské telo, ale aj vnútorné hodiny rodičov, ktoré najmä pri starostlivosti o menšie deti stále pracujú, si na denný rytmus zvyknú, a tým sa všetky opatrenia stanú samozrejmými. Aj malinké deti sa časom naučia nechať si injekciu pichnúť.

    Vďaka internetu a to, že zdravá výživa sa v poslednej dobe veľmi dostáva na výslnie, sa možno naučiť variť zdravo, chutne i zábavne. Vytvoriť krásne a dobré jedlo zo základných potravín tak, aby výživovo vyhovovalo ako chorému, a zároveň chutilo celej rodine, je vďaka mnohým publikáciám a blogom jednoduché.

    "V jedle sme sa nakoniec celkom našli. Pomaly sme skúšali potraviny, ktoré nepoznáme, naučili sme sa s nimi pracovať. Teraz už robím všetko automaticky, čas od času si nájdeme zase niečo nové a občas, keď sme s mužom sami, hrešíme.

    Najjednoduchšie bolo nakoniec prijať tú pravidelnosť, telo si na to zvykne a samo sa hlási o jedlo. U nás dospelých aj u Dominičky. Dominika má už dnes sedem, chodí do školy. Ráno, skôr ako odchádzame, si sama pichne injekciu, naje sa a vyrazíme. Cez veľkú prestávku sa meria a hodnotu mi volá alebo píše smskou, keď si nie je istá. Na obedy chodí domov, pracujem z domu, takže sa stále môžem starať o to, aby dobre jedla. Keby som tú možnosť nemala, bolo by to o dosť zložitejšie. Takže po štyroch rokoch od zistenia cukrovky sme vlastne v pohode!"

    Rodičia detí s cukrovkou

        Pre rodiny detí, ktoré majú cukrovku, je získavanie informácií dôležitou súčasťou života. Rodičia musia pochopiť chorobu, jej správnu liečba, ale je to aj cesta, ako sa zmieriť s tým, že tento problém dieťa už nikdy neopustí. Rodičia sú uvrhnutí do nútenej zmeny životného štýlu a väčšej zodpovednosti, ktorú musia naučiť aj svoje deti. Je potrebné mať vždy dostatok inzulínu, ihiel, striekačiek, je nutné sa naučiť nosiť so sebou dostatok jedla a pitia, keby sa čokoľvek zmenilo oproti plánu aj napríklad na krátkej prechádzke. 

    Je tiež potrebné zasvätiť celú rodinu i blízkych priateľov, u ktorých sa niekedy choré dieťatko zdržiava, aby si vedeli dať rady nielen s potravinami, ale aj s prípadným podaním injekcie.

    Vyplatí sa tiež spojiť s rodičmi detí, ktoré majú cukrovku. Nájsť sa ich dá na internete alebo poskúsiť sa vypátrať ich aj v okolí bydliska. Vďaka nim sa rodič nielen dostane k radám, informáciám a novinkám v liečbe, ale môže tiež získať nových priateľov.

    V češtine je dostupných niekoľko knižiek a DVD, vrátane tých, ktoré sú určené priamo pre malých pacientov. Rozprávky a náučné kreslené videá deti utešujú a učia ich zábavne a zodpovedne sa o seba starať, bez toho, aby pri tom nestratili radosť z detských hier a zo života.

    Ako potvrdzuje aj mamička Ivana, pozitívny prístup si musia osvojiť aj rodičia malých diabetikov. Hľadanie pozitív vám umožní si život napriek tomu užívať - budete objavovať nové chute v jedlách, ktoré nepoznáte, naladíte svoje telo na pravidelný režim a možno zistíte, že sa vám takto lepšie žije, ste pohyblivejší a máte aj viac energie a vďaka chorobe dieťaťa získate aj nových priateľov, ktorí vám dajú oveľa viac než len nové poznatky a vedomosti v disciplíne zvládanie diabetu u malých detí.

    zdroj:

    cpzp.cz

    diadeti.cz

    detskydiabetes.cz

    mojezdravi.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    22. dec 2018 Čítané 1500x

    Čo je to vlastne imunita? Jednoducho povedané ide o schopnosť ľudského organizmu brániť sa všetkému, čo vyhodnotí ako škodlivé. Táto schopnosť sa rozvíja najviac v detskom veku, a aj keď to, ako bude fungovať, je z veľkej miery dané geneticky, môžeme ju zásadne ovplyvniť. Ako? Vcelku jednoducho - čo najlepším spôsobom života.

    Základ tvorí čo najkvalitnejšia a najpestrejšia strava s dostatkom vitamínov a minerálov, dostatok pohybu - hlavne na čerstvom vzduchu, psychická pohoda, ale tiež vhodné hygienické návyky (nie však prehnané).

    Imunita človeka sa začína budovať hneď po narodení. Vlastne by sa dalo povedať, že ešte skôr, pretože úplné základy sa utvárajú už v prenatálnom období - teda u mamičky v brušku. Najviac sa potom rozvíja v dojčenskom, batoľacom a predškolskom veku.

    Jedným z najdôležitejších orgánov pre čo najlepší vývoj a funkciu imunitného systému je črevo. Príde vám to zvláštne? Je to naozaj tak. V čreve totiž sídli až okolo 70% imunitného systému. Zásadný význam pri rozvoji imunity má správna črevná mikroflóra - teda osídlenie čreva vhodnými baktériami.

    K prvému osídlenia dochádza už počas pôrodu, a preto je spôsob pôrodu jedným z prvých faktorov ovplyvňujúcich osídlenia čreva bábätka (pred pôrodom je črevo bábätka sterilné). Pri vaginálnom pôrode si bábätko "nazbiera" prospešné baktérie pri prechode pôrodnými cestami od matky.

    Ďalší bonus je potom čo najskorší kontakt koža na koža. Vďaka tomu sa koža bábätka pomaly osídľuje baktériami z kože mamičky.

    Nezrelý imunitný systém novorodenca je potom tiež konfrontovaný s baktériami a vírusmi, ktoré matkina imunita pozná a vie sa proti nim účinne brániť vhodnými protilátkami. Tie sa potom k dieťatku dostanú v materskom mlieku.

    Naopak, deti narodené cisárskym rezom sú o toto prvotné osídlenie ochudobnené. Namiesto toho ho ako prvotné osídľujú baktérie z nemocničného prostredia. Zaujímavé je, že niektoré lekárske štúdie sa už zaoberajú tým, ako o tieto prospešné baktérie bábätká narodené cisárskym rezom neochudobniť. Jedna štúdia napríklad skúšala metódu, kedy sa novorodenec narodený cisárskym rezom potrel vaginálnym sekrétom matky. Metóda z tejto štúdie má však medzi odborníkmi ako svojich priaznivcov, tak svojich odporcov.

    Zdravý novorodenec aj napriek svojmu nezrelému imunitnému systému v prvých mesiacoch svojho života ochorie našťastie len výnimočne. Ako je to možné? Rodí sa totiž s tzv. novorodeneckou imunitou. Tú tvoria napr. makrofágy (druh bielych krviniek, ktoré dokážu rozpoznať a zničiť škodlivé mikroorganizmy), ale hlavne s obrannými látkami získanými od matky počas tehotenstva. Sú to tzv. materské protilátky IgG, ktoré prechádzajú cez placentu. Ich množstvo je u novorodenca veľmi vysoké, ale už počas prvých mesiacov rapídne klesá, až okolo 7. mesiaca takmer vymiznú. Prechodný nedostatok protilátok, kedy hladina materských protilátok značne klesne, ale tvorba vlastných ešte nie je dostatočná, je hlavne medzi 3. a 6. mesiacom života dieťaťa. Preto je v tomto období bábätko obzvlášť náchylné na získanie rôznych infekčných chorôb. 


    Dostatočnú imunitu máva dieťa až okolo 5. roku života. Aj preto je obdobie škôlkovej  dochádzky sprevádzané zvýšenou chorobnosťou. Do podobnej úrovne ako má dospelý človek, sa imunitný systém dopracuje najskôr okolo ôsmeho roku, zvyčajne ale až okolo desiateho roku dieťaťa.

    Ďalšiu, veľmi dôležitú, úlohu v budovaní imunity hrá dojčenie. Materské mlieko obsahuje obrovské množstvo prospešných látok, ktoré sú tvorené priamo na mieru každému dieťaťu. Medzi tie hlavné patria, okrem iných, ochranných protilátok aj prebiotiká. Tie sú v podstate "potravou" pre prospešné črevné baktérie, teda podporujú rast aj aktivitu správnej črevnej mikroflóry. Materské mlieko obsahuje aj živé leukocyty (biele krvinky), ktoré hrajú dôležitú úlohu v boji s infekčnými chorobami.

    Mamičky, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nemohli svoje bábätko dojčiť, nemusia zúfať - v dnešnej dobe je kvalita dojčenských umelých mliek naozaj veľmi vysoká a snažia sa čo najviac priblížiť zloženiu materského mlieka. Úplne napodobniť a nahradiť ho však nedokážu nikdy. Materské mlieko je totiž úplne unikátne nielen vďaka svojmu zloženiu, ale aj vďaka tomu, že svoje zloženie dokáže dokonale prispôsobiť momentálnym potrebám dojčaťa.

    Matkin imunitný systém dokáže napríklad tvoriť a následne odovzdávať do materského mlieka nielen ochranné protilátky proti chorobe, ktorou trpí sama matka (a teda je jej vystavené i dieťa), ale aj proti ochoreniu, ktorým trpí dojča. Ak má napríklad dojča nádchu, vírusy spôsobujúce toto ochorenie sú prítomné v jeho slinách. Počas dojčenia potom dôjde pri kontakte úst a slín bábätká s prsnou bradavkou mamičky na odovzdanie informácie, aké protilátky má matkin imunitný systém tvoriť. Práve preto dojčené deti, ak už ochorejú, mávajú výrazne ľahší a kratší priebeh danej choroby.

    V predškolskom veku je potom potrebné čo najviac podporiť správny vývoj imunitného systému už vyššie spomenutým spôsobom života:

    • Do stravy malých detí zaraďovať čo najviac zeleniny a ovocia, chudé a rybie mäso, strukoviny, obilniny, mliečne výrobky... jednoducho povedané - strava by mala byť čo najpestrejšia, ale aj čo možno najkvalitnejšie. Určite je vhodné voliť aspoň sezónne a regionálne potraviny.
    • Dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu a to už u malých bábätiek, hoci len v kočíku. Podstatné je jediné - dieťa vhodne obliecť. Teda ani málo, ani veľa (čo je niekedy naozaj náročné).
    • Zabezpečiť svojmu dieťatku čo najväčšiu psychickú pohodu a dostatok kvalitného spánku, pretože bez preháňania platí - čím lepšie na duši, tým lepšie na tele.
    • Učiť deti vhodným hygienickým návykom - umyť ruky po príchode z vonku, po toalete... Pozor ale na prehnanú hygienu, vrátane snahy o prehnane čistú a sterilnú domácnosť. To by bolo skôr na škodu, než na úžitok.

    Ak potom chceme v nejakom záťažovom období (napríklad jeseň, obdobie chrípok, nástup do škôlky) imunitu ešte viac podporiť, na trhu môžeme vyberať z nepreberného množstva prípravkov určených na podporu imunity - betaglukány, hliva ustricová, echinacea, rybí olej, alebo z rôznych vitamínov či multivitamínov. Pri všetkých týchto prípravkov je ale určite vhodné, venovať pozornosť ich zloženiu a či sú vhodné aj vo veku nášho dieťaťa.

    #imunita

    Čítaj celý článok
    redakcia
    22. dec 2018 Čítané 1761x

     "Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku,"  upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

    S prichádzajúcou zimou a začiatkom vykurovacej sezóny sa v bytoch a domoch môže objaviť problém s  vlhkosťou a s tým spojené rosenie okien. Príčinou týchto problémov však nie sú nové, dobre nastavené a perfektne tesniace okná, ale predovšetkým nedostatočné vetranie. Vysoká vlhkosť pritom nielenže môže poškodiť zariadenie domácnosti, ale môže mať aj negatívny dopad na zdravie.

    Prečo je vetranie také dôležité

        Vetranie je najlacnejší a najúčinnejší spôsob, ako sa zbaviť prebytočnej vlhkosti v domácnosti. Len dýchaním každý z nás vylúči až tri litre vody za deň. V nevetraných miestnostiach sa vďaka vyššej vlhkosti darí plesniam a roztočom, čo môže mať neblahý vplyv na vznik alergií, astmy a iných chorôb.
    "Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vo vydýchanom vzduchu spôsobí zhoršenie výmeny plynov v pľúcach a zníži sa tým okysličovanie krvi. To vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku," upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

    "U nás sa vetrá ráno. Povypínám všetko kúrenie a vetrám asi tak 15 - 20 min (podotýkam v zime), potom zapnem kúrenie a kúrim - ono sa to nezdá, ale rýchlo sa to vykúri. Cez deň potom vetrám 3 - 5 minút a bez vypínania kúrenia urobím taký prievan. Každé ráno chodím a utieram vodu z okien a niekedy aj z parapetov. Predtým sme mali pleseň v rohu vedľa postele, kde bol písací stôl a za posteľou - hrôza, skoro do pol steny. Nejako sa nám to podarilo zlikvidovať, ale bol to boj - ja mám z toho problémy s dýchaním," opisuje jedna z mamičiek v diskusii na Modrom koníku. 

    Nové okná za vlhkosť v byte nemôžu

        V súčasnej dobe sú novostavby aj rekonštruované objekty osadzované okennými prvkami s vysokou tesnosťou, takže vzduchová výmena medzi vonkajším a vnútorným prostredím je takmer nulová. Vlhkosť z muriva sa v nedostatočne vetraných, alebo vykurovaných, miestnostiach zráža na chladnejších plochách, napríklad na oknách, a tie sa rosia. Prevenciou voči tomuto javu je starostlivé vykurovanie miestností v kombinácii s dôsledným vetraním.

    "Na jar a na jeseň odporúčam intenzívne vetrať 10 až 15 minút, v lete by okná mali zostať otvorené minimálne polhodinu. V zime si potom vystačíme s piatimi minútami intenzívneho vetrania prievanom. Žiaduce je otvoriť okná ráno a pred spaním, ideálne je krátke vetranie približne každé dve hodiny," 
    vysvetľuje Ing. Jiří Scheidel zo spoločnosti VEKRA. Ak sa aj napriek dôkladnému vetraniu a utieraniu orosených okien objaví v byte v dôsledku zvýšenej vlhkosti pleseň, čo najrýchlejšie ju zlikvidujte na to určeným prípravkom. Nikdy sa nesnažte pleseň odstrániť mechanicky. Jej výtrusy sa môžu veľmi rýchlo rozšíriť po celej domácnosti.

    "My sme bývali niekoľko mesiacov v byte s 85% vlhkosťou (a bohužiaľ aj s čiernou plesňou), Ceresit na nič, takže odvlhčovač, ktorý to držal na 40-50%, sušička k tomu. Ale bol to nekonečný príbeh a zo začiatku priamotopy, takže strašné. Hlavne to, že sme sa toho nadýchali a myslím, že od tej doby riešime zdravotné problémy. Tak pozor na to," varuje ďalšie používateľka v diskusii.

    Vlhkomer ako dobrý pomocník

        Vplyv na vlhkosť vzduchu v byte zvyšuje tiež napríklad varenie bez používania digestora a pokrievok, sušenie bielizne v miestnosti, sprchovanie, či veľké množstvo kvetín v domácnosti.

    "Praktické na určenie vlhkosti v byte je používanie vlhkomeru. Pokúste sa udržať hodnoty vlhkosti do 50%," odporúča Ing. Jiří Scheidel. Keď vyvetranie k zníženiu vlhkosti nepomôže, počkajte, až sa miestnosť vyhreje a okná otvorte znova. Prospešná je aj stála teplota v byte, ideálne 21 stupňov a prevencia tvorby vlhkosti.

    V moderných novostavbách sa problém prebytočnej vlhkosti rieši pomocou rekuperačných systémov, ktoré odvedú z miestnosti vlhkosť, ale teplo vrátia späť. Pomôcť k výmene vzduchu môžu aj prívodné vetracie štrbiny, ktoré môžu byť súčasťou okna. "Je to jednoduché riešenie za prijateľnú cenu. Okenné vetracie štrbiny umožňujú manuálne nastavenie prietoku vzduchu alebo zaistia výmenu automaticky podľa vlhkosti vnútri miestnosti, " upresňuje Ing. Jiří Scheidel.

    "Kúpiť teplomer a vlhkomer. Udržiavať teplotu okolo 20-21 ° C a relatívna vlhkosť medzi 50 a 60%. Vlhkosť znížite nesušením bielizne v miestnosti (ak používate látkovky, prejdite na papierové, nech bielizne nie je toľko), zvýšením teploty (teplý vzduch pojme viac vodnej pary, teda relatívna vlhkosť bude nižšia), pravidelným vetraním (prievan, aby sa vzduch v miestnosti vymenil), obstaraním elektrického odvlhčovača. Plesne sa nezbavíte vystriekaním savom alebo olúpaním zo steny (to je len dočasné), ale správnym používaním, prípadne technickými opatreniami (ak niekde zateká či vzniká vlhkosť). U vás pomôže vyššie písané: znižovať vlhkosť, zvýšiť teplotu a vetrať," radí ďalšia z mamičiek v diskusii.

    Kedy je orosenie na oknách dôvodom na reklamáciu

        Okno možno u výrobcu okamžite reklamovať v prípade, ak sa nachádza orosenie v priestore medzi sklami izolačného skla.
    "Najčastejšou príčinou spomínaného javu býva nedokonalosť hermetického uzavretia medzisklového priestoru, ktorý je zvyčajne naplnený vysušeným inertným plynom," hovorí Scheidel. Do priestoru medzi sklami sa dostane vzduch z vonkajšieho prostredia. Ten obsahuje vyššie množstvo vodných pár a tie kondenzujú na vnútorných stranách tabúľ skla. Ak túto skutočnosť zistíte, ste oprávnení obrátiť sa na výrobcu okien so žiadosťou o nápravu. Výrobca potom dodá nové izolačné sklo a jeho servisný technik ho na mieste vymení.

    Rosiť sa okenné sklá môžu aj z vonkajšej strany okna, čo je však len signálom dobrých tepelnoizolačných vlastností okien. Nie je to teda závada, ale dôsledok premenlivého počasia.

    Rosenie okien z vnútornej strany môže mať hneď niekoľko dôvodov. Najčastejšou príčinou býva už spomínaná nadmerná vlhkosť v interiéri. Ďalšími faktormi môžu byť nedostatočné vykurovanie alebo nevhodne umiestnené vykurovacie telesá. Ku zvýšenému rosenie okien tiež prispievajú stiahnuté žalúzie alebo dlhé a ťažké závesy, ktoré bránia cirkulácii vzduchu.

    Čítaj celý článok
    redakcia
    20. dec 2018 Čítané 405x

    "Ja mám bohužiaľ zlú skúsenosť z vlastného detstva. Boli sme lyžovať a zrazil ma 120kg chlapík, pretože išiel rýchlo a už to nedokázal ovplyvniť a vrazil do mňa. Mala som 8 rokov. Dopadlo to tak, že nás viezla dole horská služba, ja som mala otras mozgu a on mal rozseknuté čelo od mojej lyže. No, bol to zázrak, že sa nestalo nič horšie. Takže si dávajte pozor, nikdy neviete, čo sa môže stať, pretože do hlavy ostatným nevidíte."

    Zima zaklopala na dvere a s ňou prišli aj rôzne zimné radovánky, ktoré deti veľmi bavia. Lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie... Ale práve v tomto období je, podľa štatistík a lekárov, zvýšené riziko úrazov. Ako im môžete vy, alebo samotné deti, predchádzať? A na čo je dôležité pri športovaní v zime nezabúdať? Odpovede sa dočítate v tomto článku.

        Najviac úrazov v zime vzniká pri športovaní alebo pri obyčajnej chôdzi po namrznutom chodníku. Z hľadiska obdobia sú najrizikovejšie mesiace február a marec, kedy sú na Slovensku jarné prázdniny a rodiny vyrážajú vo veľkom do hôr. Za množstvom úrazov stojí nedostatočné vybavenie a precenenie síl. Veľa detí cez rok nič nerobí a zrazu majú zjazdiť zjazdovky, alebo robiť piruety na ľade.

    Nepodceňujte športovú výbavu

        Je to síce vizuálne pekné, keď má dieťa zladenú farbu bundy s lyžami, ale to ho pred úrazom nezachráni. Ak vyrážate s deťmi na lyže alebo snowboard, zainvestujte do kvalitnej helmy a chrániča chrbtice, čiže korytnačky. Nemusí byť z najdrahších, ale všetko by malo perfektne sedieť a dieťa by sa v tom malo cítiť dobre. Ak sa vo výbere nevyznáte, nechajte si poradiť od skúsenejších. V dnešnej dobe vám predajcovia v športových obchodoch pomôžu s výberom. Ak nie sú príliš ochotní, alebo vás prehliadajú, zájdite do inej predajne. Ide redsa o zdravie vášho dieťaťa, tak sa nenechajte znechutiť a vyberte to, čo bude vášmu dieťaťu naozaj vyhovovať.

    Určite kúpte aj lyžiarske okuliare, ktoré chránia oči pri pádoch a pred cudzími telesami, ktoré by mohli do očí vletieť počas jazdy. Je dobré zamyslieť sa aj nad farbou oblečenia, v ktorom dieťa lyžuje. Čím výraznejšia, tým lepšie. Je dôležité, aby bolo dieťa na zjazdovke vidieť. A v neposlednom rade, nezabúdajte na každoročné nastavenie lyží.

    Aj korčuľovanie môže byť nebezpečné

        Keď sme chodili korčuľovať my, žiadne špeciálne ochranné pomôcky sme nepoužívali. V dnešnej dobe je úplne bežné, že aj na korčuľovanie deti nosia prilby, ktoré ich môžu  ochrániť od nepríjemných úrazov hlavy. Navyše, kto niekedy spadol na ľade a buchol sa do hlavy, tak vie, že to naozaj poriadne bolí. Ak deti hrajú rekreačne hokej, je dobré zaobstarať im aj rôzne chrániče, najmä holennej kosti, ktoré predchádzajú modrinám od nastrelených pukov alebo rezným ranám od protivníkových korčúľ. Samozrejmosťou sú pevné rukavice, ktoré poskytuju ochranu prstom od prejdenia korčuľami iným korčuliarom.

    Zvlášť opatrný treba byť pri korčuľovaní na rybníkoch a prírodných nádržiach, kde sa môže dieťa prepadnúť. Za bezpečný je považovaný ľad v hrúbke aspoň 18 centimetrov.

    V rámci bezpečnosti je dobré korčuľovať skôr pri okrajoch a nie uprostred a nejazdiť do miest, kde je výpustné zariadenie a prítoky. Býva tam tenší ľad a je väčšie riziko, že sa prelomí.

    Je helma na korčuľovanie naozaj nutná?

    Rodičia niekedy (najmä z finančných dôvodov) riešia, či je helma na korčuľovanie naozaj nutná, často tiež dávajú na korčuľovanie helmu na bicykel.



    Používateľky Modrého koníka pridali svoj názor a skúsenosti do diskusie:

    "Ja si myslím, že by dieťa malo mať vždy helmu. Určite nie z toho dôvodu, že by bolo nešikovné, ale môže do neho niekto naraziť a buchnúť sa hlavou o ľad - nie je to nič príjemné."

    "Staršia dcéra teraz začala korčuľovať, helmu na lyže nemáme a máva tú na bicykel. Zatiaľ nevieme, či ju to vôbec bude baviť, tak sa nám ďalšia helma kupovať nechce. A nie je jediná, kto jazdí na zimáku s helmou na bicykel. Ale viem, že to nie je dobre, mala by mať helmu na lyže, pretože na korčuliach sa padá skôr dozadu a na zadnú časť hlavy, tam hlavu helma na bicykel neochráni."

    "Hlavne dávajte deťom na korčule helmu. Videla som dieťa s rozbitou hlavou a zapadnutým jazykom a nebola to teda žiadna sranda."

    Myslite za dieťa

        Deti nám síce rýchlo rastú a často máme pocit, že už toho veľa vedia a veľa veciam rozumejú, ale mnohé im nedochádza, zvlášť v zápale hry. Zimné športy môžu byť veľmi nebezpečné, preto myslite za nich a skúste predvídať, čo by sa mohlo stať a situáciu včas vyriešiť.

    Voľte ochranu podľa úrovne a schopností dieťaťa, prípadne rýchlosti, ktorá aktivitu sprevádza. Na sánkovanie na malom kopčeku za domom nie je úplne nutné dávať helmu, na veľký kopec, kde sa to hemží množstvom detí, už áno. Vždy ale voľte bezpečné trasy na lyžovanie, bobovanie a sánkovanie. Na zjazdovky kúpte dieťaťu výraznú farbu oblečenia a dieťa pustite na zjazdovku vždy len s prilbou. Ak odmieta a hnevá sa, tak ho tam nepúšťajte. Vždy sa zoznámte so zjazdovkou najprv vy, spoznajte jej kritické miesta a dieťa na ne vopred upozornite.

    Snažte sa s dieťaťom o možných rizikách hovoriť, aby chápalo, prečo dané veci sú tak, ako sú. Tiež dieťaťu odmala vštepujte do hlavy, že keď mrzne, tak namŕzajú chodníky a je nutné tomu prispôsobiť chôdzu. Dieťa často vyletí ráno z domu a nepremýšľa nad tým, že cez noc mohla cesta zamrznúť. Sú z toho potom zbytočné pády, úrazy a plač.

    Nech už robíte čokoľvek, vždy choďte svojim deťom ako rodičia príkladom. Deti radi kopírujú dospelých, takže tak ako sa budete správať vy, budú sa správať aj deti.

    Nepreceňujte sily dieťaťa

        Ako rodič poznáte svoje dieťa najlepšie a viete, ako je na tom s fyzičkou, ako je šikovné, čo ho baví a čo nie. Rešpektujte tieto okolnosti a nenúťte dieťa do niečoho, na čo si netrúfa alebo to nechce z nejakého dôvodu robiť. Za úrazmi často stojí únava a práve precenenie síl.

    Pravidelné cvičenie predchádza úrazom

        V rámci prevencie akýchkoľvek úrazov je vhodné zaraďovať pravidelná cvičenie. Deti, ktoré sú zvyknuté sa pravidelne hýbať, bývajú ohybnejšie, obratnejšie a udržia lepšie rovnováhu. Pri hroziacom páde sú schopné rýchlejšie zareagovať a situáciu lepšie zvládnuť, vybalansovať. Ak dieťa celý rok nič nerobí a v zime ide na týždeň na lyžovačku, je tu väčšie riziko, že sa zraní, ako keď ide o dieťa, ktoré je zvyknuté športovať a aktívne sa hýbať.

    O svoju vlastnú skúsenosť s úrazom pri lyžovaní v detstve sa podelila jedna užívateľka v diskusii na Modrom koníku: "Ja mám bohužiaľ zlú skúsenosť z vlastného detstva. Boli sme lyžovať a zrazil ma 120kg chlapík, pretože išiel rýchlo a už to nedokázal ovplyvniť a vrazil do mňa. Bolo mi 8 rokov. Dopadlo to tak, že nás viezla dole horská služba, ja som mala otras mozgu a on mal rozseknuté čelo od mojej lyže. No, bol to zázrak, že sa nestalo nič horšie. Takže si dávajte pozor, nikdy neviete, čo sa môže stať, pretože do hlavy ostatným nevidíte."

    Najčastejšie úrazy, s ktorými sa môžete v zime stretnúť

        Medzi najčastejšie úrazy patria pomliaždeniny a zlomeniny. Veľmi často ide o zlomeniny zápästia a predlaktia, pretože sa pri páde automaticky chránime rukami. Závažnejšie sú potom úrazy chrbta a chrbtice (miechy). Často tiež dochádza k úrazom hlavy a to od ľahších až po závažnejšie, ako je otras mozgu. V najhoršom prípade môže napríklad pád na lyžiach skončiť aj ochrnutím alebo smrťou.

    Úrazy môžeme prehľadne rozdeliť takto:

    1. Poranenia končatín

    • Podvrtnutie - ide o poranenie kĺbových väzov alebo kĺbového puzdra, najčastejšie z dôvodu prudkého pohybu. Najviac náchylné sú zápästia a členky.
    • Vykĺbenie - ide o poranenie kĺbu, kedy sa kĺbové plochy dostanú mimo kontakt a nedotýkajú sa. Najčastejšie sa ochromí rameno, palec ruky alebo ostatné prsty.
    • Zlomeniny - jedná sa o porušenie kontinuity kostí, kedy zlomená kosť môže veľmi závažne poraniť cievy, mäkké tkanivá a nervy. Postihuje ako horné, tak dolné končatiny.

    2. Poranenia chrbtice a miechy

    • Najčastejšie sa s nimi stretávame u lyžiarov a snowboardistov. Pri poranení chrbtice hrozí aj riziko poškodenia miechy buď pomliaždením, krvácaním alebo jej prerušením. K poškodeniu miechy ale môže dôjsť aj bez zjavného poškodenia chrbtice. Tento typ poranenia je veľmi závažný a vyžaduje pri ošetrovaní maximálnu šetrnosť.

    3. Poranenie hlavy a mozgu

    • Poranenia tváre a mäkkých tkanív - nastávajú z dôvodu prudkého nárazu, môže dôjsť k rozlámaniu tvárových kostí a následnému krvácanie. Hrozí tiež riziko vdýchnutia krvi alebo úlomkov kostí a zubov do dýchacích ciest.
    • Poranenia lebky a centrálneho nervového systému - hlavným príznakom je porucha vedomia až bezvedomie, zvracanie, porucha dýchania a nerovnaká veľkosť zreníc - môže dôjsť k otrasu alebo pomliaždeniu mozgu a následným komplikáciám ako je krvácanie do mozgu, opuch mozgu a podobne.

    Poranenia vnútorných orgánov

    • Pri úrazoch môže tiež dôjsť k vnútornému krvácaniu, ktoré nie je na prvý pohľad zrejmé, ale je veľmi nebezpečné.

    Desatoro bezpečnosti pri zimných športoch nielen pre deti

    • Pri lyžovaní, snowboardovaní a korčuľovaní musia deti vždy používať helmu a na zjazdovke aj chránič chrbtice.
    • Lyžujte iba na vyznačených trasách, nikdy neopúšťajte označenú zjazdovú alebo bežkársku trať.
    • Aktivitu, jej dĺžku a náročnosť, voľte podľa schopností dieťaťa, nepreceňujte ho.
    • Snažte sa mať svoje dieťa vždy pod dohľadom.
    • Osobitnú opatrnosť je nutné dodržiavať pri korčuľovaní na zamrznutých prírodných plochách.
    • Pri plánovaní aktivity počítajte s tým, že v zime je skoro tma.
    • Dbajte na dobrý technický stav športového vybavenia (pravidelné nastavovanie lyží, brúsenie nožov korčúľ a podobne).
    • Učte deti, nech nepodceňujú namrznuté cesty a chodníky, kde často dochádza k pádom. Voľte obuv s drsnejšou podrážkou.
    • Myslite za dieťa a predvídajte.
    • Choďte dieťaťu príkladom, deti sa často správajú tak, ako ich rodičia.

    zdroj:

    csobpoj.cz

    monkeysgym.cz

    ordinace.cz

    sport.aktualne.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    15. dec 2018 Čítané 1506x

    "Pre mňa boli najkrajšie Vianoce, kým som na Ježiška verila. Tá radosť, to prekvapenie, keď som ráno na Štedrý deň našla v obývačke rozsvietený stromček, tá nedočkavosť na darčeky. "

    Nie je nič krajšie, ako vidieť rozžiarené detské očká pri vianočnom stromčeku. Celý rok sa tešia na to, že im Ježiško pod stromček prinesie to, čo si želali. Na druhej strane, existujú aj názory, že nie je vhodné deťom hovoriť, že darčeky nosí Ježiško a takí rodičia rovno hovoria svojim deťom pravdu. Klamať sa nemá, to je jasné. Ale nepatrí práve lož o malom obdarovateľovi k tým výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo?

    Je správne nechať deti, aby si mysleli, že darčeky nosí Ježiško a nie otec s mamou? Alebo ich máte hneď od detstva vystaviť realite a oznámiť im, že tá tajomná bytosť, ktorá vedľa u susedov robí stopy v obývačke, vlastne vôbec neexistuje a je to len klam? Odpoveď na takúto otázku rozhodne nie je jednoduchá a vlastne ani jednoznačná. Nezhodnú sa ani odborníci, tak ako by sa mohli zhodnúť rodičia. Rozhodnutie nakoniec padne na vás.

    My vám len skúsime priniesť dva uhly pohľadu.

    Ježiško ako symbol Vianoc

        Príbeh o Ježiškovi patrí k tomu najkrajšiemu pre každé dieťa. A mnoho odborníkov sa prikláňa k tomu, aby rodičia nechali deti veriť v Ježiška čo najdlhšie. Ak vaše dieťa rado verí v magické a tajomné veci, nie je žiadny dôvod, prečo by ste mu to nemali dopriať. Aj v mladšom školskom veku majú deti stále radi mágiu a kúzla a často aj tie, ktoré už pravdu poznajú. Napriek tomu píšu svoj list, a tak trochu s nádejou dúfajú, že si ho neodnesie mamička ale ten, na ktorého tak dlho verili.

    "Ja som si viery na Ježiška moc neužila. Nám o jeho neexistencii povedali učiteľky v škôlke - pre mňa nepochopiteľné. Urobiť to učiteľka dnes môjmu dieťaťu, nepoznám sa. Dovtedy boli pre mňa ježiškovské Vianoce posvätné a najkrajšie. Svoje dieťa určite k viere na Ježiška povediem. Pamätám si, ako mi išla fantázia na plné obrátky - čo som sa nauvažovala, ako vyzerá, kadiaľ k nám chodí, kde tie darčeky zháňa, kde býva atď. Pre rozvoj detskej fantázie je toto skvelé. Navyše, tých konzumných Vianoc, ktoré sa točia okolo kupovania darčekov, si človek užije v živote dosť, " zverila sa mamička z Modrého koníka.

    Rozprávkové bytosti učia deti rozlišovať dobro od zla. Malé deti rady veria v rôznej javy, pretože ich porovnávaním so svetom dospelých rozvíjajú aj svoje schopnosti. Pripraviť nevinnú detskú dušu o svet kúziel a mágie predčasne a vo chvíli, kedy nie je pripravené, môže byť obrovským sklamaním. Niekto sa dokonca prikláňa k tomu, že Ježiško a jeho príbeh nie je lož. Je to predsa rozprávka.

    V očiach mnohých psychológov sa predstieranie, že Ježiško existuje, javí ako malý hriech. Napríklad v knihe Zbyňka Vyberala - Klamstvá, polopravdy a pravda v ľudskej komunikácii - opisuje, že aj ľudia, ktorí reči o tom, že darčeky nosí Ježiško, považovali za lož, ju neodsudzovali. Rodičia toto hovoria pre dobro detí a takých klamstiev podľa opýtaných nie je veľa.

    O niečo menšiu starosť budete mať v prípade, že máte doma hĺbavé dieťa, ktoré miluje počítanie. To si s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k pravde samo. Čoskoro si totiž dokáže spočítať, že Ježiško nemôže obletieť za jediný deň celú Zem a mať darčeky pre všetky deti na svete.

    Na druhej strane vo všetkých ostatných prípadoch by sa deťom klamať nemalo. Rozhodne by nemali počuť polopravdy o tom, že sú napr. adoptované alebo že zomrel niekto blízky pod. Takéto lži sa časom obrátia proti rodičom a vedú k vzniku nedôvery dieťaťa v rodiča aj k sebe.

    Ježiško a cirkev

        A ako sa na pravdu o Ježiškovi pozerajú ľudia, ktorí skutočne na narodenie Ježiša v Betleheme veria a s touto vierou spojili aj svoj život? Sám český kardinál Dominik Duka vo svojom staršom rozhovore povedal, že deťom nie je potrebné vysvetľovať, že Ježiško a nenosí darčeky. Dieťaťu predsa tiež nehovoríte, že rozprávka nie je realita. Deti si na to prídu samy a vás sa maximálne opýtajú na nejaké detaily. A keď k tomu dôjde, hovorte s ním o tom. Koniec koncov, nie sú náhodou Vianoce s Ježiškom aj pre dospelých trochu prijateľnejšie?

    Kedy povedať pravdu a ako na to?

        Deťom môžete nechať ilúziu o Ježiškovi, ktorý dáva darčeky, čo najdlhšie, ak sa sami nepýtajú. Pravdu im prípadne oznámte opatrne a šetrne. Ak nastane čas, vysvetlite im, že aj keď Ježiško darčeky nenosí, neznamená to, že neexistuje. Pekne to povedala aj jedna koníkovská mamina: "Túto téma doma riešime tiež. Povedala som to deťom jednoducho. Ku každému príde tá vianočné bytosť, v ktorú verí - tá bytosť nie je len jedna. A kto neverí v žiadnu, tam si ľudia dávajú darčeky sami. Skrátka každý prežíva a užíva si Vianoce po svojom. "

    Dieťa v Ježiška verí, ale postupom času samo prichádza na to, že sa jedná o legendu. Dieťaťu túto cestu k poznaniu môžete pokojne ponechať. Nechajte ho, aby objavilo všetko samo. Keď sa samo spýta, či Ježiško existuje, najskôr sa ho spýtajte, čo si o tom myslí a potom nadväzujte na jeho poňatie celého príbehu.

    Len málokedy sa stane, že by sa dieťa nedozvedelo vôbec nič a celý čas úplne verilo celému rozprávaniu bez toho, aby pochybovalo. Indície o tom, že všetko nie je úplne tak, ako sa zdá, prichádzajú už od mala. Dospelí sa často nechtiac prekecnú, v televízii neustále blikajú rôznorodé vianočné reklamy a pod.

    Občas dieťa objaví obal, baliaci papier, v ktorom potom nájde pod stromčekom zabalený darček. Ide to pomaly a pozvoľna. V predškolskom veku zvyčajne nie je problém tajomstvo udržať, ale postupom času je dieťa všímavejšie a zvyšuje sa aj šanca na to, že sa to prevalí. A pozvoľné odhaľovanie pravdy je často to najlepšie. Dieťa k pravde dospeje pomaly a svojím tempom, bez toho, aby to na neho niekto z ničoho nič vybafol celé.

    Potom je tu ešte jedna možnosť. Mnoho rodičov robí aj to, že učí deti už odmala obdarovávať druhých. Vysvetlí dieťaťu, že niektoré darčeky nosí Ježiško a niektoré si dávame medzi sebou sami. Tým sa vlastne deti učia, ako je pekné vymýšľať a dávať svojim blízkym darčeky.

    Vianoce bez Ježiška?

        Pre väčšinu z nás je Ježiško symbolom Vianoc, a keby zmizol, boli by sme veľmi smutní. Dvaja americkí akademici v článku A Wonderful Lie (Báječná lož), publikovanom v lekárskom časopise The Lancet Psychiatry, tvrdí, že hovoriť deťom, že darčeky nosí Santa Claus (v našom prípade Ježiško), môže mať v budúcnosti negatívny vplyv na rodinné vzťahy. Dieťa vraj vo chvíli, keď zistí, že mu rodičia nehovorili pravdu, prestane rodičom veriť a tiahne sa to s ním potom do ďalších rokov.

    "Oslavujeme Vianoce ako sviatky rodiny. Syn je zatiaľ malý, tak by Ježiška rovnako nechápal, ale do budúcna ani nemáme v pláne o ňom hovoriť. Sme ateisti, preto sme sa rozhodli sláviť Vianoce inak, hoci kvôli zvyšku rodiny niektorým tradíciám neunikneme. Ale syn jednoducho bude vedieť od koho skutočne darčeky má a až bude mať rozum, môže ich aj sám venovať, " rozhodla sa iná mamička z Modrého koníka.

    Obaja odborníci tvrdia, že je neprijateľné deťom klamať o existencii Santa Clausa . Každá lož sa nakoniec totiž prevalí a potom je spochybňovaná rodičovská morálka. Ak dospelí klamali o Ježiškovi, aj keď v dobrej viere, čo ďalšie je ešte lož? Sú potom víly skutočné? Existuje mágia? Na druhej strane uznávajú, že je veľmi ťažké vychovávať deti bez používania tejto vianočné legendy o nosení darčekov. Avšak je to nepravdivá legenda. Až sa dieťa spýta: "Mami (tati) existuje Ježiško?," musíte si dobre rozmyslieť, čo odpoviete.

        A je tu vraj ešte ďalší aspekt, prečo rodičia predstierajú existenciu Ježiška - chcú sa tak prostredníctvom svojich detí vrátiť späť do detstva. "Mnoho ľudí by sa rado vrátilo do doby, kedy bola predstavivosť a viera v kúzla normálne, a dokonca k tomu boli aj povzbudzovaní. V dospelom živote už je to často inak. Tvrdá realita života vyžaduje vytvorenie niečoho lepšieho, v čo môžeme veriť a dúfať alebo sa vďaka tomu navrátiť do strateného detstva, " uvádza sa v závere štúdie.

    Ježiškom sa nevyhrážajte - nikdy

        Ako vidíte, rozhodnutie je naozaj len na vás. Pokiaľ však k vám domov Ježiško chodí a darčeky nosí, nikdy ho nezneužívajte proti dieťaťu. Obdarovávanie by nemalo byť ničím podmienené. Deti sa majú na Vianoce tešiť, preto sa nikdy Ježiškom nevyhrážajte. Nehovorte, že keď bude neposlušné, nič mu neprinesie. Samozrejme,to k tomu často zvádza a najmä v predvianočnom čase, ale nemožno v deťoch vyvolávať predstavu toho, že ich niekto neustále sleduje a mohol by ich potrestať. Mohli by potom mať z tejto čarovnej tradície skôr strach než radosť. A to by ste určite nechceli.

    Čítaj celý článok
    redakcia
    14. dec 2018 Čítané 3128x

    Ako voňajú Vianoce? Tie moje jednoznačne opojne a štedro. Po škorici, marcipáne a čokoláde. Ich vôňa je nákazlivá a šíri okolo seba radosť a spokojnosť. Presne tak si predstavujem vôňu Vianoc. Ak sa ešte vo vašom okolí táto známa vôňa nezačala rozširovať, vyčarujte si ju sami. S kuchynským robotom Klarstein Bella Rossa to zvládnete lusknutím prsta. Vlastne, stlačením gombíka ;) 

    Kuchynský robot je kamarát, s ktorým budete zrejme tráviť veľa času. Preto vyberajte dôsledne, aby vám do kuchynskej výbavy pribudol kvalitný produkt, ktorý vám bude nielen uľahčovať prácu, ale aj robiť radosť. Kuchynský robot Bella Rossa tieto podmienky pre ideálny kuchynský vzťah určite spĺňa :slight_smile: V balení nájdete:

    • 1x kuchynský robot
    • 1x nerezová miska
    • 1x hnetací hák pre ťažké cestá, ako kysnuté alebo chlebové cesto
    • 1x miešiací hák pre rovnomerné miešanie aj väčšieho množstva cesta
    • 1x šľahač pre vzdušné hmoty, ako sneh z bielkov alebo piškótové cesto

    Manuál, ktorý je v balení priložený, síce nie je v slovenskom jazyku, no jednoducho si ho viete stiahnuť tu.

    Tento šikovný, červený krásavec perfektne zapadne do predvianočného chaosu. Farba ho pasuje za dokonalú (nielen) vianočnú ozdobu a jeho výkon za ideálneho pomocníka, bez ktorého si už pečenie nebudete vedieť predstaviť. Vďaka 3 rôznym nadstavcom vám ochotne poslúži pri akomkoľvek recepte. Hnetenie, mixovanie, premiešavanie či šľahanie? Hnetací hák si neporadí iba s kysnutým cestom, ale zvládne napríklad aj také medovníkové cesto. Miešací hák spoľahlivo a dôkladne všetko premieša a vďaka metličke nie je problém pripraviť krásne nadýchaný korpus či pevný sneh.


    Niekedy je potrebné miešať jemne, inokedy je treba pridať na rýchlosti. Presne tak, ako v živote. V prípade robota Bella Rossa máte na výber 6 rôznych rýchlostí, ktoré si poradia s každým úkonom na jedničku.

    Pečiete v malom množstve alebo ste v tomto ako ja a niekedy máte pociť, že by ste svojimi výtvormi mohli zásobovať celý futbalový “mančaft”? Skrátka mi to občas pečie až tak, že sa neviem zastaviť. Tak či onak, tento červený krásavec premieša až 2 litre cesta, pričom kapacita je 5 litrov.

    Vďaka planetárnemu systému miešania si môžete pokojne sadnúť, uvariť si kávu a spoľahnúť sa na to, že všetko bude dokonale premiešané. Nadstavec sa totiž netočí iba okolo svojej osi, ale aj okolo stien misy. To zaručí, že zapracované bude naozaj všetko. Je to skrátka poctivec a svoju prácu nefláka. Dáva do toho celú svoju silu, ktorá sa šplhá až na 1200 W. Stačí mu nastaviť správnu rýchlosť a nechať ho pracovať. A vy si zatiaľ môžete dopiť tú svoju kávu. Konečne na jeden dúšok a teplú, samozrejme.

    MEDOVNÍKOVÉ POSTAVIČKY

    Keďže sa blížia Vianoce, pripravila som robotovi zaťažkávajúcu skúšku v podobe vianočného pečenia. Neviem, ako je to u vás, ale medovníčky u nás skrátka chýbať nemôžu. Tento rok sme si upiekli túto verziu z celozrnnej múky a s použitím iba medu. Cukor sme poslali na dovolenku. Keďže formička medovníkovej postavičky mi akosi záhadne zmizla (chudák medovníkový mužíček zrejme nezvládol ten vianočný ošiaľ), prišiel ho zastúpiť medvedík. Tomu sme dopriali do rúk aj mandľu, čím sme si tak trošku uľahčili ozdobovanie. Ozdobené medovníky sú síce krásne, ale pri mojom časovom sklze vždy veľmi rada uvítam takýto rýchlostný zlepšovák. Ak teda veľmi nie ste na zdobenie, strčte vašej medovníkovej postavičke do rúk nejaký orech a máte vybavené ;)

    MARCIPÁNOVÉ SLIMÁČIKY S TVAROHOM

    Marcipán je jedna zo surovín, ktorá sa v mojom pečení vyskytne každé Vianoce. Vždy v nejakom inom recepte, v inom spracovaní. Tentoraz sú to slimáčiky, ktoré sa pripravujú jednoducho, a aj bez použitia masla sú nadýchané a výborné. Stačí naštartovať robota a postupovať krok za krokom podľa tohto receptu.

    Ak máte navyše nejakého malého pomocníka ako ja, ide to takmer samo ;)

    PERNÍKOVÉ TIRAMISU

    Okrem klasických, suchých koláčikov pečieme každý rok k štedrovečernej večeri aj nejaký šťavnatý, krémový dezert. Štedrý deň je už za rohom, preto som si spravila takú malú generálku a skúsila otestovať perníkové tiramisu. Ja som napiekla, rodinná rada zasadla, ochutnala a výber jednohlasne odsúhlasila. Nech sa páči, rýchly, jednoduchý a elegantný koláčik, ktorý je ideálny ako sladká bodka za výbornou večerou.

    Keďže u nás v rodine máme „detí ako smetí“, z cesta som trochu odobrala a upiekla pár takýchto minitortičiek. Tieto som nepolievala kávou a amarettom, ale použila som kávovinovú zmes. Nech si môžu zamaškrtiť aj detičky.

    V prípade perníkového tiramisu som postupovala podľa tohto receptu. Avšak, tentoraz s malou zmenou. Namiesto 250 g mascarpone som použila až 750 g a na odľahčenie som do krému pridala aj jednu vyšľahanú smotanu na šľahanie. Keď krémové, tak krémové. Nebudeme predsa trochárčiť ;)

    Kuchynský robot Bella Rossa je pomocník, ktorého sa už nebudete chcieť vzdať. Pomôže, uľahčí, zrýchli, neodvráva. Ideálny spoločník do kuchyne. S výkonom 1 200 W a 6 rýchlosťami spracuje bez problémov všetko, čím ho poveríte. Poradil si s cestom na medovníčky, marcipánovými slimákmi, ako aj s jemným perníkom.

    Tak, skúste Ježiškovi napísať expresný list. Možno k tej kôpke vašich darčekov ešte jedného červeného kuchynského robota prihodí ;)

    ----------------

    Tento článok vyšiel s podporou značky Klarstein

    Čítaj celý článok
    redakcia
    11. dec 2018 Čítané 1557x

    Nikdy som nemala menej energie ako teraz a úprimne už nechápem, ako môže bezdetný človek byť unavený. Nie, že by na to nemali nárok, ale tá sloboda ísť spať, kedy chcú, cez víkend spať dokedy chcú, môcť odísť na výlet, do sauny alebo dať si teplú vaňu len tak... To im trošku závidím.

    Deti sú takí malí upíri, ktorí vám vysajú všetku energiu. To je dvojnásobne zlé, lebo oni potom tú energiu majú a niekedy sa nám aj zdá, že ju berú zo vzduchu. Po desaťminútovom spánku sú schopné naštartovať sa na ďalší heroický výkon v podobe skákania, behania, lozenia, vyliezania na tie najneobyčajnejšie miesta. Naše deti by sme isto nikto nevymenili za predošlý život, ale tehotenstvo, pôrod, prebdené noci a akútny nedostatok času pre seba sa veru podpíšu na každej mame.

    Ako teda tú energiu získať naspäť?

    Príčiny chronickej únavy môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patrí deficit vitamínov, minerálov a stopových prvkov, psychické príčiny, ale aj autoimunitné alebo vnútorné ochorenia. Príčinou môže byť aj zlé stravovanie sa, nahrádzanie zeleniny a ovocia priemyselnými potravinami s vysokým príjmom sacharidov a nízkym obsahom dôležitých živín.

    Každá dlhotrvajúca únava by preto mala byť vyšetrená u lekára. Ten obvykle vezme krv a zistí, čo vám v tele chýba a čo treba doplniť. Najčastejšie je to magnézium, kalcium, železo a vitamíny.

    U mám dojčiacich a krátko po pôrode je práve anémia zo strát krvi a z nedostatku železa často na príčine. Teda ak nerátame to trojkilové klbko, ktoré nás nenechá vyspať sa. Ak sa k únave pridajú aj závraty, dýchavičnosť a bolesti hlavy, diagnóza je takmer jasná. Často je nám už v tehotenstve odporúčané brať železo v tabletkách, aby sme predišli anémii. A často to železo nie je vôbec dobré. Spôsobuje nám zápchu, bolí nás z neho žalúdok. Ak dojčíte, z tabletkového železa môže bruško bolieť aj bábätko, preto ak má vaše dieťa bolesti bruška, stavte na železo v prírodnej forme. Prírodné železo je často aj účinnejšie ako tabletkové, pretože sa ľahšie vstrebáva. Ak hľadáte spôsoby, ako doplniť prírodné železo, najviac ho nájdete v morských plodoch, tekvicových jadierkach, bobuľovom ovocí, pohánke ale aj cviklovej šťave Prírodné železo obsahuje aj BlueIron od spoločnosti Avita, ktoré okrem únavy pomôže aj s lámavými nechtami a vypadávaním vlasov, ale hlavne nezaťažuje žalúdok. Je vhodné aj pre tehotné a dojčiace ženy a nespôsobuje zápchu ani bolesti brucha. A aj vaše deti môžu BlueIron užívať. Výrobok je totiž vhodný pre deti už od 3 rokov!

    Významnou príčinou chronickej únavy je aj popôrodná depresia. Tú nemusíte spoznať hneď, no práve únava, nespavosť a apatia, sú jej hlavnými príznakmi. Ľudia trpiaci depresiami sú často extrémne unavení a neschopní denných aktivít. Ak máte pocit, že to môže byť váš prípad, určite vyhľadajte psychológa alebo psychiatra, nie je to žiadna hanba a budete sa cítiť oveľa lepšie.

    Ako bojujete s únavou vy? Pomáha vám zvýšiť prísun vitamínov a železa?

    -------------

    Tento článok vyšiel s podporou Avita

    Čítaj celý článok
    redakcia
    10. dec 2018 Čítané 1572x

    Mám rada toto obdobie, keď je vonku nasnežené a ja sa môžem prechádzať ozdobenými ulicami nášho mesta. Vo vzduchu už cítiť vianočnú atmosféru. Blížiace sa sviatky mi pripomínajú aj otvorené okienka na čokoládovom adventnom kalendári. Každým dňom je ich viac a viac. A ja ešte NEMÁM darček pre svojho drahého manžela.

    Vymyslieť darčeky pre deti je oveľa jednoduchšie, stačí spolu s nimi písať list Ježiškovi a už viem, aké sú ich tajné sny. Lenže svojho muža nedonútim, aby mi nakreslil, čo by si prial. Možno by som to aj skúsila, ale ak by to dopadlo, ako keď prednedávnom kreslil dcérke koníka, ktorý nakoniec vyzeral, ako by ho prešiel parný valec, vôbec by som si tým nepomohla. A tak som prišla na dokonalý plán. Večer, keď pôjde manžel do práce na nočnú a ja uložím deti do postele, sadnem si s pohárom vína k počítaču a určite niečo vhodné nájdem.

    A tak som začala uvažovať. Futbal s kamarátmi síce hráva, ale dať mu loptu, ktorú využije až o pol roka asi nie je to pravé. Froté ponožky a teplý sveter pravidelne dostáva od svojej mamy, má ich plnú skriňu a aj tak ich nenosí. No a kozmetikou by som ho tiež neoslovila, stačí mu jeden krém na všetko, typický chlap. V tom začala v televízii hrať reklama na nový telefón a mňa osvietilo. To je predsa to, na čo sa zvykne sťažovať. Veď ten, ktorý má už dlho, pomaly prestáva fungovať. Z materskej som si niečo ušetrila, ale veľa peňazí to nie je. Začala som teda do vyhľadávača písať lacny iPhone a ostala som prekvapená, koľko zaujímavých ponúk som našla.

    Lenže manžel často kontroluje telefón, surfuje na internete a pozerá rôzne videá, na to by bol lepší telefón s väčším displejom a tak som opäť skúsila, či sa mi niečo podarí nájsť. Kamoška má iPhone 6S a veľmi ho chváli, vyskúšala som to a našla som jeden ideálny pre svojho manžela. Šup s ním do košíka.

    Dokonca mi z môjho rozpočtu ešte niečo ostalo. Super, môžem mu teda dokúpiť k nemu aj príslušenstvo. Napríklad tie štýlové Apple AirPods, vďaka ktorým by mohol pohodlne počúvať hudbu kedykoľvek. Našla som ich, ale tá cena! Sú síce v akcii, ale toľko peňazí mi v darčekovom rozpočte neostalo. Nevzdala som sa však. Slúchadlá predsa nemusia byť značkové a tak som znova začala vyhľadávať bezdrôtové slúchadlá Airpod štýl a našla som ich, na nerozoznanie od originálu. Manžel sa určite poteší a ešte viac sa teším ja na to, ako si pod stromčekom rozbalí darček odo mňa. Také prekvapenie istotne nečaká.

    Povedzme si úprimne, Vianoce nie sú len o materiálnych veciach. Mali by byť predovšetkým o tých vnútorných hodnotách, rodine a spoločných chvíľach. O tom všetkom budú aj naše sviatky, ale predsa aj vhodným darčekom môžeme ukázať, že toho obdarovávané počúvame, vnímame jeho priania a potreby. A na to všetko nemusíme mať ani neobmedzené rozpočty, stačí len hľadať prijateľnejšiu možnosť a ona sa určite objaví.

    -------------

    Tento článok vyšiel s podporou mp3.sk

    Čítaj celý článok
    redakcia
    4. dec 2018 Čítané 2827x

    Vždy som si myslela, že ma problémy materiálneho sveta budú obchádzať. Nepotrebovala som ku šťastiu drahé kabelky, značkové oblečenie či luxusné šperky. Pekne sa zladiť a vyzerať dobre sa predsa dá aj z výpredajových úlovkov bežných reťazcov. Ale vysvetlite to puberťákom!

    Vracala som sa minule poobede z práce a doma som zbadala známe znaky. Obmäkčovací postup mojej násť-ročnej dcéry už dobre poznám. Začína to stále rovnako. Zrazu je jej izba ukážkovo uprataná, všetko oblečenie je v skrini, na stole je priestor na písanie úloh a dokonca zmizla aj vrstva prachu z poličky.

    Chvíľu som sa tešila pohľadom na dokonalú dcérinu izbu a potom som sa otočila za zvukmi televízora. Vedela som, že sa tomu nevyhnem, tak nech viem čo najskôr, čo na mňa tá potvorka chystá. Pozdravili sme sa, spýtala sa, ako som sa mala v práci a kým som sa pustila do opisu príhody s netrpezlivou zákazníčkou, prerušila ma pripraveným dialógom.

    „Mami, vieš čo? Veronika dnes prišla do školy s novým mobilom. Má jeden z najnovších iPhone 6S a všetci v triede jej ho obdivovali. Aj chalani z béčky za ňou cez prestávku prišli, len aby ho videli. A tak  som sa chcela opýtať, či by si aj mne nekúpila nový mobil.“

    „Ale veď tomuto čo máš nič nie je. Kúpili sme ti ho len pred dvoma rokmi.“ 

    "Veď práve, že pred dvoma rokmi. Vieš si predstaviť, ako rýchlo sa technológie vyvíjajú? Na mojom mobile si už neviem nainštalovať tie nové aplikácie na hudbu a videá. Nejde mi na ňom poriadne internet, takže si neviem pozrieť veci k úlohám do školy. A ani nie je značkový, je to len taký obyčajný telefón.

    "Isto mala nejaký sviatok a preto ho dostala ako darček. Taký telefón sa predsa nedáva len tak. Navyše keby som ti mala kúpiť nový mobil, musela by som si zobrať nejaký paušál a to by nás so značkovým telefónom vyšlo mesačne veľmi draho."

    "Vôbec, by si si nemusela brať žiadny paušál. Ja som už všetko zistila. Pozri, objavila som super stránku, kde je v ponuke veľa iPhonov len za polovicu bežných cien."

    "A to je nejaká akcia?" opýtala som sa jej.

    "Tá cena je taká výhodná, pretože sú to vykúpené telefóny. Vôbec sa toho netreba báť, lebo tento predajca už existuje veľa rokov a má množstvo spokojných zákazníkov. K smartfónom navyše dávajú aj záruku, keďže ich všetky vyskúšali a preverili. Mami, aj Zuzka mi vravela, že jej rodičia kúpili smartfón práve odtiaľto, však mi taký kúpiš aj ty, prosím?"

    "Ešte nad tým porozmýšľam, ale teraz si utekaj napísať úlohy." Poslala som ju do izby a naozaj som ešte uvažovala o našom rozhovore. S tými technológiami mala pravdu, ja telefón využívam prakticky len na telefonovanie a smskovanie, ale ona ho používa skoro na všetko. Nový telefón by som jej teda musela asi čoskoro kúpiť tak či onak.

    Možno to nie je najsprávnejší výchovný postup, ustupovať dieťaťu, ale robiť naše deti šťastnými je predsa to najlepšie, čo pre ne môžeme urobiť. Tak som jej ten iPhone nakoniec kúpila, vybrala si ho na internetovej stránke mp3.sk a boli sme si dokonca aj osobne pozrieť v kamennej predajni. Veď je to ponuka, ktorá sa neopakuje - mať za polovicu ceny kvalitný, overený telefón so zárukou a ešte k tomu ako bonus, spokojné a šťastné dieťa.

    -------------

    Tento článok vyšiel s podporou mp3.sk

    Čítaj celý článok
    redakcia
    4. dec 2018 Čítané 1012x

    "Mikuláš nie je ani kultúrny prežitok ani pekelná výrobňa psychických tráum. Len je potrebné používať ho s rozumom a v súlade s vývojom poznatkov z detskej psychológie,"  napísal v roku 2003 uznávaný český detský psychológ Prof. PhDr. Zdeněk Matějček, CSc.

    Živý Mikuláš, čert a anjel patria neodmysliteľne k tomuto sviatku. Kým časť rodičov sa v tomto období obáva toho, či ich dieťa nebude mať z mikulášskej besiedky zbytočnú traumu, druhí pritvrdia a strašia deti čertom či Mikulášom.
    "Čo to zasa vyvádzaš? Však počkaj, keď príde čert. Odnesie si ťa do pekla!"
    Alebo "Počkaj, počkaj. Od Mikuláša veru nič nedostaneš, keď si takýto zlý." 
    Spoznávate sa? Strašenie čertom a Mikulášom je teraz, v období adventu, u rodičov používanejšie čoraz častejšie, čím je bližšie 6. december.


    S citom

    Strašiť a desiť deti čertom ako barličkou poslednej záchrany nie je najlepší spôsob, ako si vynútiť pokoj a rešpekt. Výchova nie je záležitosť jedného večera v roku.

    Takže ako je to teda s tým čertom a Mikulášom? Postrašiť určite môžete, ale podajte to s citom, nie výhražne. Veta "No počkaj, až príde Mikuláš s čertom, strčí ťa do vreca a odnesie do pekla. A tam sa s tebou párať nebudú," vyvoláva strach. 


    Obzvlášť pri malých deťoch buďte citliví. Staršie deti a dospelí sa so strašením dokážu vyrovnať, drobci však svojim rodičom bezhranične veria. Preto sú presvedčení, že ich čert do pekla naozaj odvedie. Pre malé dieťa predstavujú rodičia bezpečie a istotu a predstava, že ich niekto od nich odtrhne, zoberie preč a rodičia s tým ani nič nevedia urobiť (lebo čertov sa nedá uprosiť), vyvoláva u malých detí obrovský strach.

    Prílišné zastrašovanie a vyhrážanie môže viesť až k pomočovaniu, koktaniu, prílišnej úzkosti a ďalším psychickým poruchám. A to predsa nechcete.


    Aby stretnutie so živým Mikulášom nebolo traumou

    Strach nie je pre dieťa zlý. Nezakazujte sa deťom báť a ani ich pred strachom úzkostlivo nechráňte. Strach nie je prejavom slabosti, ale naopak, je v primeranej miere zdravý a posúva nás vpred.

    Mikuláša môže dieťa prežiť bez zbytočných tráum. Naviac podľa detského psychológa Prof. Matějčeka sa môže dieťa vďaka tejto tradícii zlepšiť v prekonávaní strachu:
    "V živote sa človek dostane do mnohých situácií, kedy bude musieť prekonávať strach, preto si spoločnosť vytvára výchovné praktiky, ktorými svoje potomstvo už dopredu na to pripravuje, cvičí, trénuje, otužuje. Myslím si, že aj náš Mikuláš k takýmto výchovným inštitúciám patrí."


    Chystáte sa s dieťaťom na živého Mikuláša? Máte strach ako to zvládne a či sa nebude príliš báť? Dali sme pre vás dokopy rady pre každý vek, aby ste si návštevu Mikuláša všetci užili.

    Batoľatá

    Aj pre najmenších môže byť stretnutie s Mikulášom pekným a príjemným zážitkom, na ktorý bude ešte dlho spomínať: "My sme k dvojročnej dcérke pozývali, ale len Mikuláša a anjela. Čerta sme odmietli. A vlastne išlo len o to, aby jej balíček doniesol naozajstný Mikuláš, o nič viac nešlo. Potom strašne dlho rozprávala, v dobrom, mala z toho pekný zážitok, pretože Mikuláš jej priniesol samé zdravé dobrôtky a knižku,"  potvrdzuje aj jedna mamina z Modrého koníka.


    Pre najmenšie deti je naozaj vhodné čerta úplne vynechať. Detičky v tomto veku až tak nerozumejú tomu, čo sa deje. Vo veku 2-3 rokov pociťujú deti strach z neznámych zvukov. Aj keby išlo o vtipného a milého čerta, mnohé deti si zvyknú jeho Bu-bu-bu vyhodnotiť ako zlé a strašidelné a spustia obrovský rev. Detský strach môže ešte znásobiť aj plač iných detí. 


    Nebuďte prekvapení, ak sa vaše dieťa bude báť aj samotného Mikuláša. V tomto veku to nie je žiadna rarita: "My sme vlani boli na Mikulášsky besiedke, pretože sme si mysleli, že už je na to dosť veľká. Výsledok bol taký, že len čo uvidela Mikuláša, dostala hysterák, básničku nepovedala, nevzala si ani nádielku a museli sme odísť. Cez tie slzy snáď ani čerta nevidela."  

    Ak sa dieťa bojí, zoberte ho na ruky, kde sa cíti bezpečne a netlačte zbytočne na pílu. Je lepšie odísť. Však Mikuláš bude aj o rok.

    Škôlkári

    Deti v škôlkárskom veku sa učia rozlišovať, čo je skutočnosť a čo fantázia. Nie vždy dokážu rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie. Pociťujú preto strach z naprirodzena. Každý sme v tomto veku mali nejakého bubáka pod posteľou alebo v skrini. Tzv. "magická fáza," kedy detská fantázia pracuje na plné obrátky a všetko prežíva veľmi reálne, má svoj vrchol u predškolákov. Niet sa čomu čudovať, že práve u predškolákov vrcholí aj počet nočných môr.

    Ak je dieťa úzkostlivé, bojazlivé a máva zlé sny, je dobré čerta úplne vynechať. Ostatné deti môže prísť navštíviť aj čert, ale bez veľkého strašenia a rachotu, či dokonca výprasku.

    Pre mnohé deti bude príjemnejšie, ak ich Mikuláš navštívi mimo ich domov, ktorý predstavuje pre nich najbezpečnejšie miesto na svete. V prípade, že zaznamenáte u dieťaťa strach alebo neistotu, nehrajte s čertom divadlo, že už ste mu ho doniesli, lebo je najvyšší čas, aby si ho vzal do pekla a ešte mu budete dieťa podsúvať. Dieťa v tomto veku ešte nerozumie, že ide o prehnané divadielko a jeho strach je skutočný. Práve naopak, vaše dieťa v tej neistote potrebuje vedieť, že by ste ho pre čertom bránili.

    Školáci

    Mikuláša s čertom si užívajú najviac práve malí školáci. Ešte stále majú v sebe detskú naivitu a vieru v nadprirodzené veci, zároveň však dokážu uvažovať aj racionálne. Boja sa už iba tak príjemne, nie sú vydesení na smrť. So strašením to ale aj tak nepreháňajte a berte ohľad na osobnosť dieťaťa.

    A tí, čo už Mikuláša prekukli a vedia, že nie je skutočný, radi pomáhajú šíriť mikulášsku tradíciu medzi menšími súrodencami, bratrancami či sesternicami. 

    Pozvať Mikuláša domov či nie?

    Rozhodnutie je len na vás. Platí ale zásada: úmerne veku a hlavne ľudsky. Je dobré dohodnúť sa vopred, ako bude návšteva prebiehať. Renata z Modrého koníka ešte dodáva: "Ak sa zoženie spoľahlivá banda, ktorá naozaj nepríde s tým, že chce niekoho vydesiť (teda nie skupina ožralých hlupákov), tak nevidím dôvod byť proti."  Po ich odchode by mal doma panovať pokoj, pohoda a spokojné maškrtenie čokolády a lúpanie mandaríniek z mikulášskej nádielky.

    Na záver pridávame želanie: "Krásneho Mikuláša všetkým."

    Zdroj:

    Kniha Výchova k psychickej odolnosti dieťaťa, Horáková Hoskovcová Simona, Suchochlebová Ryntová Lucie, Grada 2009

    Čítaj celý článok
    redakcia
    28. nov 2018 Čítané 809x

    Adventných kalendárov je pred Vianocami v obchodoch plná hŕba. Aj vás už omrzeli tie čokoládové z obchodu? A čo tak si tento rok vyrobiť jeden doma - voňavý z medovníčkov? Deti môžete do jeho výroby zapojiť tiež. Navyše si užijete veľa spoločnej zábavy. Tie jednoduchšie zvládne ľavou zadnou každá mamina, nemusíte byť ani miestna preborníčka v pečení a zdobení polevou.

        Základ na kalendár tvorí, ako inak, medovníkové cesto. Ak máte svoj obľúbený recept na mäkké, medové a voňavé medovníčky, pustite sa do prípravy cesta. Vy ostatní môžete skúsiť tento osvedčený recept:

    Ingrediencie na cesto

    • 2 polievkové lyžice medu   
    • 400 gramov hladkej múky
    • 2 vajíčka
    • 1 čajová lyžička sódy bikarbóny
    • 2 čajové lyžičky perníkového korenia (škorica, nové korenie mleté, badián, koriander, klinček, fenikel - pomery sú na vás, môžete si kúpiť už namiešané)
    • 140 gramov práškového cukru
    • 100 gramov Hery (alebo 30 gramov kokosového oleja a 70 gramov masla)

    Medovníčky sú skôr svetlejšie. Kto chce tmavšie, pridá do cesta asi 1 čajovú lyžičku kakaa

    Postup

    1. Vymiešajte cukor s vajíčkami a tukom. Môžete použiť aj robot.
    2. Pridajte perníkové korenie, med a vaječnú zmes. Keby vás napadlo pridať viac medu  podľa hesla "čím viac, tým lepšie," dajte si ho radšej do čaju. Viac medu by z medovníkov urobilo kameň (jedine, že by ste nimi potom chceli ozdobiť adventný veniec).
    3. Preosejte múku so sódou bikarbónou a riadne zapracujte. Zdá sa vám zbytočné špiniť sitko? Chyba, preosiatie totiž pekne našuchorí múku aj samotné cesto.
    4. Cesto nechajte odpočívať v chladničke do druhého dňa.
    5. Odležané cesto vyvaľkajte na plát s hrúbkou asi 3 milimetre a vykrajujte z neho tvary.
      Túto časť deti milujú najviac - všade je múka a odkrojky cesta. Rátajte s tým, že z cesta ubudne, pretože časť skončí ešte surová v bruškách pomocníkov, ale perfektne to stmelí rodinu. Nie to cesto, ale spoločné pečenie.
    6. Medovníčky poukladajte na vymastený plech a pečte pri 180 °C  asi 8 minút. Po upečení budú na dotyk mäkké a budú príjemne pružiť.
    7. Po vychladnutí ozdobte podľa vlastnej fantázie.

    Zdobenie medovníčkov

        Na zdobenie použijeme polevu. Tú si buď kúpime (v obchode mávajú dokonca so zdobítkom) alebo si pripravíme domácu. Môžete skúsiť aj zdobenie lentilkami, cukríkmi alebo cukrovými či čokoládovými ozdôbkami.

    Bielková poleva

    • 1 bielok
    •  150 až 200 gramov práškového cukru
    • 1 kávová lyžička citrónovej šťavy (môže byť aj kupovaná citrónka)

    Množsto použitého cukru závisí od množstva šťavy a veľkosti bielku. Začnite preto so 150 gramami, pridať môžete vždy, ale ubrať nie. K cukru pridajte citrónovú šťavu, bielok a trite asi 15 až 20 minút dotuha. Kto chce medovníčky oživiť farbou , pridá kvapku potravinárskeho farbiva.  Nesnažte sa túto prácu si uľahčiť. Žiadny kuchynský spotrebič nevymieša tak hladkú polevu ako vaša ruka.

    Poleva by mala mať konzistenciu asi ako cesto na palacinky. Ak je riedka, pridajte práškový cukor. Naopak, ak je príliš hustá, zrieďte ju troškou citrónovej šťavy. Ideálnu konzistenciu spoznáte tak, že špáradlom kvapnete trochu polevy na tanierik. Keď kvapka drží tvar a nesteká, máte hotovo.


    Inšpirácie na medovníkový adventný kalendár

        Stále tápate, ako by mal taký medovníkový adventný kalendár vyzerať? Pozrite si naše inšpirácie. 

    1. Jednoduchý medovníkový kalendár pre každého: 
    Stačí očíslované medovníčky  napichnúť na špajlu a takto pripravené zápichy vložiť do kvetináča s kvetinárskou penou alebo plastelínou.

    2. Medovníkový kalendár - domček:
    Domčeky sú vyrobené z kartóna. Pripevniť naň medovíčky môžete bielkovou polevou.


    3. Medovníkový kalendár v krabičke:
    Základ tvoria medovníčky s číslami. Tie rozložte na farebnú podložku alebo ich poukladajte na podnos či do krabičky. Okolie môžete trochu nazdobiť a máte hotovo. Je len na vás, či urobíte kalendár na jednu tému (ako náš vláčik) alebo použijete medovníčky rôznych tvarov. 

    4. Medovníkový kalendár s lentilkami:
    Ozdobovenie lentilkami zvládnu hravo aj deti (nezabudnite však nakúpiť dosť lentiliek). Pri ukladaní lentiliek do bielkovej polevy si pocvičia ešte aj jemnú motoriku. Čísla dopíšete bielkovou polevou alebo farebnými polevami z obchodu.

    5. Medovníkový kalendár na zavesenie:
    Stačí mať iba peknú šnúrku a medovníčky s dierkami. Tvary medovníčkov si zvolíte už podľa seba. Na tento kalendár poslúžia lepšie tvrdšie a pevnejšie medovníčky. Medovníčky môžete zavesiť na jednu šnúrku alebo na stojan (napr. v tvare stromčeka) alebo na veniec, ktorý visí zo stropu.

     
    6. Medovníkový kalendár s krásnym bielym zdobením:
    Pre šikovné ručičky. Upustite uzdu svojej fantázii a vyrobte si kalendár v tvare vianočného stromčeka, snehuliaka, rybky, či Mikuláša. Je len na vás, na čo si trúfnete a čo sa vám páči.

    Ak sa pustíte do výroby medovníkového adventného kalendára, nezabudnite sa pochváliť svojimi výtvormi. 

    Použité zdroje:

    fler.cz

    receptnajidlo.cz

    kdyzmamchut.blogspot.com
    coolmomeats.com
    artmama.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    27. nov 2018 Čítané 863x

    "Doma stále grckala a pri dojčení sa hrozne krútila a plakala. Nechcela veľmi jesť a bola také uplakané bábätko. Hlavne pri dojčení. Keď som siedmy deň volala detskej lekárke, že stále ešte nekakala, tak mi povedala, že počkáme do druhého dňa a že potom budeme musieť znovu do nemocnice, "rozpráva mamička z Modrého koníka o tom, ako sa žije s potravinovou intoleranciou a ako tento problém odhalila. 


        Máte doma bábätko, ktoré je často nespokojné, krúti sa, nemôže sa vykakať a po každom kŕmení prepuká v neutíšiteľný plač? Zbystrite pozornosť! Môže sa totiž jednať o potravinovú intoleranciu. Je to problém, ktorý sa do povedomia ľudí dostal pomerne nedávno, o to viac ale môže byť zákernejší. Veľmi zle sa rozoznáva u detí a ak ešte nedokážu svoj problém popísať, ide to ešte ťažšie. Preto sme pre vás pripravili rozhovor s mamičkou, ktorá rieši jedlo denno-denne. Jej dcéra, i ona sama, nemôžu väčšinu "normálnych potravín." Ako sa im žije?

    Ako sa žije s tak rozsiahlou potravinovou intoleranciou u dieťaťa a vlastne aj u teba?

    "Musíte neustále myslieť dopredu. Predtým sme sa zrazu rozhodli, že pôjdeme na výlet a nič sme neriešili. Proste sme sa obliekli a vyrazili. To už teraz neexistuje, musíme všetko starostlivo naplánovať. Pripraviť si jedlo so sebou pre malú a mať ho radšej o niečo viac, keby sme sa niekde zdržali. Tiež riešime, kde jedlo napríklad ohrejeme a pod.

    Až s dcérou som zistila, že mám intoleranciu tiež. Samozrejme, už od detstva som mala rôzne ťažkosti a prakticky permanentnú bolesť brucha a ťažkosti s vyprázdňovaním, ale tá spojitosť ma nikdy nenapadla. Našťastie nemám tých alergií toľko ako dcéra, takže to zvládam o niečo lepšie. Dokonca si dám občas aj jedlo v reštaurácii. Mám už nejaké svoje podniky, kam pravidelne chodím. Už som ale párkrát narazila na veľkú neochotu i neznalosť a takmer nulový výber pre alergikov. "

    Kedy si si u dcérky prvýkrát všimla, že netrpí asi len obyčajnými bolesťami bruška, ktoré u bábätiek bývajú bežné?

    "Ja by som povedala, že naozaj od narodenia. Keď sa narodila, neurobilo sa mi hneď mlieko, ako to bolo u prvého syna, keď zo mňa mlieko tieklo doslova prúdom. Dojčenia som sa veľmi bála a stres asi urobil svoje. Keď si sestry na druhý deň vzali malú k sebe, aby som sa trochu vyspala, tak ju prikŕmili umelým mliekom. To som ale zistila až pri odchode z pôrodnice. Gabika neustále v pôrodnici vrackala, rôzne sa krútila a vyplakala si teplotu cez 38. Narodila sa 22. decembra a okolo Vianoc boli všetci uponáhľaní, otrávení, neochotní. Tiež som hovorila, že malá stále ešte nekakala. Nikto to neriešil. Následne 25.12. nás pustili domov s tým, že keď sa za pár dní nevyprázdni, alebo keď dostane teplotu, nech prídeme.

    Doma stále grckala a pri dojčení sa hrozne krútila a plakala. Nechcela veľmi jesť a bola také uplakané bábätko. Hlavne pri dojčení. Keď som na siedmy deň volala detskej lekárke, že stále ešte nekakala, tak mi povedala, že počkáme do druhého dňa a že potom budeme musieť znovu ísť do nemocnice. Našťastie, ešte v ten deň sa to podarilo. V podstate sme sa dostali do takého začarovaného kruhu. Neustály problém s vyprázdňovaním, plač, bolesť bruška, ťažké tlačenie... Bolo vidieť, že jej to nejde a veľmi ju to bruško bolí."

    Čo si robila potom? Ako si postupovala?

    "Snažila som sa to riešiť s detskou lekárkou, že si myslím, že s malou niečo nie je v poriadku. Hľadala som rôzne informácie na internete, čo by to mohlo byť. Vyskúšala som všetky klasické rady - rôzne masáže bruška, všelijaké mastičky a kvapôčky. Všetko bez úspechu, alebo to pomohlo na chvíľku. "

        Potravinová intolerancia sa neradí medzi akútne ochorenie, ako je napr. chrípka, nádcha či zápal. Je to problém v trávení tela, ktorý sa ale prejavuje úplne inde. Preto si ľudia tieto problémy často nedajú do spojitosti.

    Najčastejšími prejavmi sú neurčité bolesti brucha, kĺbov, hlavy, únava, depresia, malátnosť, poruchy spánku, oslabená imunita. Keď s niečím takým prídete k svojmu obvodnému lekárovi, často sa stretnete s nepochopením a radou, nech si vezmete liek na bolesť. 

    Intolerancia vs. alergia

        Niekedy dochádza k zámene pojmov intolerancie a alergie. Medzi nimi je ale veľký rozdiel. Alergie a ich mechanizmus je dobre známy, potravinové intolerancie sú v podstate pomerne novou a neprebádanou diagnózou a mnoho ľudí ich podceňuje alebo o nich nemá ani tušenie.

    Alergická reakcia býva omnoho lepšie rozpoznateľná a príznaky sa objavia do dvoch hodín (nádcha, opuchy, dýchavičnosť, vyrážky, svrbenie). U intolerancie sa príznaky môžu objaviť po niekoľkých hodinách alebo aj dňoch (bolesti brucha, hlavy, akné, hnačky, nadúvanie a pod.).

    Rozdielny je aj mechanizmus vzniku alergií a intolerancií. Pri alergii organizmus produkuje protilátky skupiny IgE - imunoglobíny triedy E, u druhého problému sú to protilátky skupiny IgG - imunoglobíny triedy G.

    Potravinová intolerancia je zapríčinená nedostatkom určitého enzýmu, ktorý má na starosti štiepenie niektorých zložiek potraviny vo vašom tráviacom trakte.

    S akým si sa stretla prístupom u lekárov a aké vyšetrenia ste museli absolvovať?

        "Keď som sa obracala na lekárov, tak na mňa pozerali ako na hysterickú matku. Malá predsa prospievala, rástla, vyzerala zdravo. V krvných testoch u detskej lekárky jej nič nevyšlo. Keď mala dva mesiace, strávili sme asi tri dni v nemocni na pozorovanie a robili jej rôzne testy a samozrejme nič nevyšlo. Stále si pamätám tie pohľady lekárov, ako na mňa pozerali, že to príliš preháňam.

    Dojčenie bolo utrpenie - malá videla prsník a začala hrozne plakať, ako začala jesť, tak sa začala krútiť, prdieť, plakať, bolo vidieť, že má kŕče. Často som plakala s ňou. Už som bola úplne zúfalá. Nakoniec som dojčenia vzdala a začali sme s umelým mliekom, ale žiadne nezniesla. Zvracala ho oblúkom a mala buď hroznú zápchu alebo hnačku. Skúšali sme mlieka aj na predpis, no nakoniec najlepšie znášala klasický Sunar. Lekári brali ako normálne, že bábätko týždeň nekaká, ale nikoho veľmi nezaujímalo, že už nedojčím, a teda to úplne normálne nie je. Rovnako tak považovali za samozrejmé, že plače. Veľa grcká? To bude jasný reflux .

    Neustále mi len radili, nech začnem čo najskôr s príkrmami. Výsledok? Malá reagovala zle úplne na všetko. Osypala sa okolo pusinky, potom vyrážka po celom tele, šialené zaparenie okolo zadočku. Keď som ju ošetrovala, úplne sa triasla. Mala šialené hnačky s hlienmi v stolici alebo naopak hroznú zápchu.

    Až po necelých piatich mesiacoch tohto večného boja a trápenia sme dostali odporúčanie do gastroenterologickej poradne. Tam som konečne mala pocit, že ma niekto počúva. Výsledky vyšetrení boli také, že dcéra má alergiu na kravské mlieko a zápal hrubého čreva. Nechalo sa to zájsť až takto ďaleko. A to aj napriek tomu, že som niekoľkým lekárom hovorila, že mám podozrenie na ABKM, lenže oni mi to vyvracali s tým, že nemá klasické príznaky.

    Po tejto diagnóze sme museli asi do 14 mesiacov úplne zastaviť akékoľvek nasadzovanie nových potravín, dostali sme na predpis dojčenské mlieko, ktoré malo znížiť alergické reakcie a z toho žila. Do troch rokov brala lieky na zápchu, aby mohla normálne ísť na záchod, no aj tak boli naším častým spoločníkom glycerínové čípky, pretože to inak nešlo. Veľmi ma mrzí, že som o potravinových intoleranciách nevedela skôr. Že som sa spoliehala na rady lekárov, pretože oni predsa musia vedieť, čo hovoria.

    Dnes už mám oveľa viac informácií, dodržiavam starostlivo všetky postupy a verím, že malej by som vďaka tomu ušetrila veľa trápenia a bolesti. Nemyslím si, že príliš uplakané bábätko je normálne. Má k plaču určite nejaký dôvod, prečo plače. Ale pre lekárov to často nie je dostatočný motív na to, aby začali hľadať riešenie. "

    Ak máte podozrenie na intoleranciu na niektoré potraviny, vždy radšej konajte a objednajte sa na testy. Ide predsa o vaše zdravie. 

    Môžete navštíviť alergo-imunologickú ambulanciu, kde si necháte urobiť testy. Je možné, že za test si budete musieť aj priplatiť. Zistite si, čo vaša poisťovňa prepláca alebo či vám na test aspoň neprispeje.

    Existujú aj domáce testy, ktoré si môžete urobiť sami v pohodlí domova.

    Ak dostanete odporúčanie na gastroenterológiu, zrejme vás čaká biopsia tenkého čreva, pri ktorej vám do žalúdka spustia hadičku s kamerou a tzv. klieštikmi odoberú malú vzorku sliznice tenkého čreva. Z toho potom v laboratóriu zistia, čo v čreve chýba alebo čoho je tam nadbytok.

    Pre najmenšie deti nie sú alergologické testy vždy vhodné, pretože je nižšia preukázateľnosť aj realizovateľnosť. Pre ne sú najlepšie eliminačné diéty, kedy sa vynechá z jedálnička potravina a sleduje sa, či sa dostaví nejaký výsledok.

    Aký problém je to pre vás doma alebo v okolí?

        "Doma to nie je taký problém. Väčšina mamičiek je asi zvyknutá variť doma sebe a svojim deťom. Tak sa len vymenia suroviny. Problém je v okolí. Malá nemôže len tak odísť k babičke. Dlho ani nikam nešla a teraz, keď chce ísť na víkend k babke, musím jej všetko jedlo pripraviť do krabičiek so sebou. Každučký chod. Pretože táto diéta je zložitá a bohužiaľ každá chyba sa trestá. Každá diétna chyba má nejaký následok a ten môže trvať aj týždne (bolenie bruška, zhoršenie ekzému, plač, nespavosť, problémy s kakáním atď.). V škôlke nám vyšli maximálne v ústrety, malá si môže všetko jedlo nosiť z domu. Každý deň jej pripravím desiatu, obed, olovrant, pitie a ide do škôlky. "

    Ako toto všetko vníma dcéra?

        "V decembri bude mať štyri roky a myslím, že to berie skvele. V tomto je úžasná. Možno je to aj tým, že nie je práve milovník jedla, skôr jej ho musím nútiť, veľký jedák to teda nie je. V škôlke to berie v pohode a ostatné deti si nevšíma. Občas sa ma spýta, či môže to či ono ochutnať a keď poviem, že nie, tak to nerieši. Poslednú dobu by som  povedala, že jej veľa pomáha, že sme v tom spolu. Mám veľmi podobnú diétu ako malá a väčšinu jedál máme rovnakých. Takže hneď hlási: "My to máme rovnaké a tatko s bračekom majú iné. Ty to tiež nemôžeš?" A keď poviem, že nie, tak vidím tú radosť v jej očiach. Radosť, že sme v tom spolu. Často sa ma pýta, či tiež niečo nemôžem. Sme také parťáčky."

    Ako veľmi finančne náročné je stravovanie s intoleranciou?

        "Určite veľmi. Malá je na potraviny veľmi citlivá a vadia jej aj stopové prvky. Jedlá, ktoré kupujeme, sú tak často drahé. Rastlinné mlieko stojí často cez 2 eurá, ako cukríky má sušené nesírené ovocie len v bio kvalite, prakticky najdrahšia šunka, múky, pretože nemôže klasické bezlepkové, ale len jednodruhové. K tomu samozrejme ostatné potraviny. Keď takto nakupujete pravidelne, dosť sa to nasčíta."

    Ako dcéra prospieva? Má nejaké problémy oproti zdravým deťom?

        "Neviem, ako je to možné a vďaka Bohu za to, ale prospieva krásne. Aj doktori sa vždy čudujú. Pravidelne sa jej robia krvné testy a má všetkého dostatok. Priberá primerane na váhe a keď sa na ňu pozriete, tak by vám ani nenapadlo, že žije z pár druhov potravín. Len je trochu bledšia, ale to je v génoch a trápi ju ekzém , ktorý je vidieť aj na tváričke. Inak je čulá, živá a niekedy pekne divoká. "

    Ako ste na tom dnes? Lepší sa to?

        "Povedala by som, že za posledných pár mesiacov prišiel naozaj veľký pokrok. Pribudlo jej veľa potravín. Už môže skoro všetky druhy mäsa a dokonca aj nejaké ryby, môže o dva druhy zeleniny viac a tiež pomerne veľa ovocia. Takže pre nás naozaj pokrok, keďže predtým nemohla takmer nič. Aj varenie už je jednoduchšie a nápaditejšie.

    Naopak, zavádzanie nových potravín je náročnejšie, ako keď bola malinká. Teraz jej musím vysvetľovať, prečo jej dávam túto potravinu, keď ju normálne nemôže, a keď ju  stále neznesie, tak jej potom znova vysvetľujem, prečo už jej danú vec znova nedám. Navyše, nie je príliš ochotná skúšať nové potraviny, má k tomu dokonca odpor a nechce ochutnávať. Trvá to dlho, kým si na ňu zvykne a kým sa s ďalším pokrmom zžije."

    Čo by si poradila ostatným maminám?

        "Žiť s potravinovými alergiami je určite náročné a niekedy máte chuť sa na to všetko vykašľať. Zvládnuť sa to ale musí a vždy sa ukľudňujem tým, že sú oveľa horšie problémy a choroby. Keby som mohla niečo zmeniť, bol by to môj celkový prístup. Viac už by som verila sama sebe, svojmu bábätku a materskému inštinktu. Nenechala by som sa už tak odbiť a neponáhľala by som nikam so zavádzaním príkrmov a ukončovaním dojčenia."

    Čítaj celý článok
    redakcia
    27. nov 2018 Čítané 1711x

    O tom, kedy postaviť deti na lyže, sa vedú na materských fórach siahodlhé polemiky. Fotky malých lyžiarov nám každý rok zaplavujú facebookové steny a neraz sa nestíhame diviť: "Veď to dieťa pred nedávnom ešte ani nechodilo!".


    Tak kedy je najvhodnejší čas s tým začať? A ako je to u vás? Kedy ste deti prvýkrát postavili na lyže?

    Odborníci (a ani zdravý rozum) neodporúča postaviť dieťa na lyže skôr ako vo veku 3 roky. Skôr na to deti nie sú vybavené motoricky ani fyzicky. Pri skoršom postavení na lyže trpia detské kĺby, ktoré nie sú dozreté na pohyb na lyžiach. Aj v troch rokoch je to skôr o zoznámení sa s lyžami, výstrojom a snehom.


    A ako zistíte, že je vaše dieťa pripravené skúsiť lyže? Malo by zvládať jazdu na kolobežke alebo bicykli, malo by mať rado sneh a zimu, a malo by tiež byť zvyknuté na pobyt v kolektíve. Ak nespĺňa tieto veci, pokojne vytiahnite sánky a ešte rok počkajte. Zbytočne totiž kúpite výstroj a nakoniec budete, sklamaní, ľutovať vyhodené peniaze.

    Čo sa výstroja týka, tak počas prvých rokov učenia stačia lyžiarky, lyže, lyžiarske oblečenie a veľmi dôležitá je prilba. Okuliare sú na zváženie len počas zlých podmienok, ale malé deti za zlých podmienok väčšinou nelyžujú. Lyžiarske palice pridávame deťom až keď má zvládnuté základy lyžovania, skôr by im len zavadzali.

    Ceny lyžiarského výstroja sa dokážu vyšplhať pekne vysoko. Lyže stoja od 80 eur vyššie, lyžiarky, prilba, oblečenie a razom prekročíte aj sumu 200 eur. Ak chcete ušetriť, veci môžete zakúpiť aj z druhej ruky alebo požičať na sezónu. Ak nemáte radi veci z druhej ruky, u ktorých nemáte žiadne záruky, môžete si zaobstarať rastúce lyže z Intersportu. Pri zakúpení detských lyží TECNOPRO, si môžete za malý príplatok do dvoch rokov prísť pre nové, dlhšie za špeciálnu cenu 25 eur. A prečo je také dôležité mať správne lyže? Dĺžka lyží by nikdy nemala byť u dieťaťa vyššia ako po bradu ani nižšia ako má plecia, obe polohy totiž potom sťažujú lyžovanie technicky a zároveň deťom berú zážitok z lyžovačky. No a uznajte, že deti nám niekedy za rok narastú aj viac, ako je príjemné, čo vidíme najmä na krátkych gatiach a holých pupkoch :slight_smile:

    Výučbu lyžovania by ste mali zveriť do rúk odborníkov, teda lyžiarskych škôlok a škôl. Môžete byť aj profesionálny lyžiar, no na lásku k lyžiam a správnu techniku treba v prvom rade dobrých učiteľov. Pri malých detičkách sa odporúča mať aspoň prvé dve hodiny individuálne, aby sa s inštruktorom spoznali, plne sa sústredili a zvládli základy. Takéto prvé hodiny by nemali nikdy trvať dlhšie ako jednu hodinu, pretože malé deti sa aj tak dlhšie nedokážu sústrediť. Dbajte na dobré oblečenie a pre istotu majte po ruke ešte jednu vrsvtu, ktorú dieťaťu môžete pridať. Vždy lepšie vyzliecť ako trpieť zimu. Lyžiarske škôlky majú aj tú výhodu, že si zatiaľ môžete zalyžovať aj vy a nemusíte sa obmedzovať dohliadaním na dieťatko. Ak sa však rozhodnete vziať výučbu do vlastných rúk, obrňte sa trpezlivosťou, deti nenúťte a v prípade, že ich to nebaví, skúste radšej guľovačku alebo sánkovanie. Podstatou toho všetkého je predsa pohyb na čerstvom vzduchu, nie? A ten si určite spolu užijete.

    ------

    Ten článok vyšiel s podporou Intersport

    Čítaj celý článok
    redakcia
    26. nov 2018 Čítané 1273x

    Drahé maminky a používateľky portálu Modrý koník. Mojej dcérke sa dostala možnosť testovať Bábiku Baby Alive s mixérom a príslušenstvom. Prišla nám samozrejme bruneta :blush:, píšem to preto, lebo Hasbro ponúka aj variantu blondínky (ako som počula, u niektorých dievčatiek je farba vlasov dosť podstatná vec).

    O bábike som dcérke dopredu nehovorila, keďže som chcela vidieť jej „pravé“ tešenie sa a jej reakcie, ktoré som si v danej chvíli fotila. Bábika prišla s príslušenstvom – mixér, lyžička, fľaška, brokolicový a hruškový prášok, 2 plienky a hrebienok. Telo bábiky je pevné, nemá látkové časti, nohy, ruky a hlavička sú ohybné.

    Úprimne Vám poviem, bábika veľmi potešila, pretože dcérka začala byť od veku 5 rokov  konečne „bábikofilka“. Alive musela ihneď von z obalu, neexistoval priestor na školu, úlohy, rozprávky či iné hračky. Ihneď som jej musela ukázať, čo a ako funguje, načo slúžia prášky, mixér a prečo je pri bábike ozajstná „mini“ plienka (doteraz sme totiž to takúto bábiku nemali).

    Keď som dcérke povedala, načo nám bude plienka, v momente sme museli prichystať papať z brokolicového sáčku. Prášok sme jednoducho v mixéri – tom bábikinom – rozmixovali (pozor, nemohla som sa toho dotýkať, všetko robila samozrejme sama – „ona je jej maminka“ :blush: ) a bábiku nakŕmila.

    Poznáte deti, všetko chcú hneď a tak aj bolo, bábiku otáčala, hojdala, robila všetko preto, aby sa pokakala. Neskutočne sa tešila, keď uvidela zelený obsah plienky - výskala a poňala to veľmi realisticky :blush:. Okamžite sa o bábiku ale postarala a hrá sa s ňou týmto štýlom dodnes.

    Už týždeň bábiku kŕmi, potajomky jej dala viackrát polievku :blush:, ktorú som navarila pre nás. Už týždeň s bábikou spáva a dokonca si ju „šlohla“ do školy.

    Asi nepíšem bežnú recenziu, ja som predovšetkým chcela popísať, ako u nás radosť prebiehala a prebieha doteraz. Jediný problém je, že už nemáme plienky :blush:. Budem musieť zaobstarať niečo mini :blush:.

    Maminky, tety, krstné mamy, idú Vianoce. Ak máte v rodinách dievčatká „bábikofilky“ (takto som si dovolila ich nazvať) určite takouto papajúcou a kakajúcou potešíte.

    P.S. Mám dobrú správu, tá moja polievka sa dala umyť :blush: - jednoducho som bábiku prepláchla horúcou vodou. S malou dušičkou ale dúfam, že dnešná strava Alive bábiky bola len o vode :slight_smile:.

    Recenziu  píšem s úsmevom, bábika u nás doma urobila ohromnú radosť a radosť mojich detí (ako aj pre všetky z Vás)  je pre mňa to najviac :wink:!

    -------------

    Tento článok vyšiel s podporou Hasbro.

    Čítaj celý článok
    redakcia
    24. nov 2018 Čítané 1832x

    Aktuálne na našom trhu existuje neuveriteľné množstvo hračiek pre deti. To isté platí aj pri bábikách. My sme dostali možnosť testovať bábiku značky Baby Alive, ktorá je vhodná pre deti od 3 rokov. Dcérka má aktuálne 4 roky a prišla mi veľkostne a obsahom vecí fakt najlepšia.

    Bábika meria približne 30 cm a veľkosť je akurát vhodná pre malé rúčky trojročných, štvorročných detí. Ani veľmi veľká, ani príliš malá. V sete bábika obsahuje dodatočné oblečenie – sukňu a bundu, slnečné okuliare, hrebeň, fľašku na pitie, plienku, čižmy a sandáliky a 16 nálepiek na oblečenie. Okrem toho má bábika na sebe oblečené legíny a tričko. Takže dostatočný počet vecí na hranie, na vystriedanie.

    Deti môžu bábiku prebaľovať, dať jej napiť, učesať ju, prezliekať a prezuť podľa aktuálneho počasia a príležitosti, kam s bábikou práve idú. To sú u nás obľúbené činnosti. A robíme to dookola. Vždy je pri bábike plusom, keď má v sete viac kusov oblečenia a topánok na výmenu. Aspoň to moje dieťa to veľmi oceňuje :slight_smile:.

    Pri prezliekaní a prezúvaní si deti precvičia jemnú motoriku. Bábika nie je veľmi malá a dcéra to dokáže robiť naozaj sama. Ďalším plusom je, že oba páry topánok sú rozdelené na ľavú a pravú nohu, takže aj pri hre vidí, že nie je jedno, na ktorú nohu, ktorú topánku bábike obuje. To sa naozaj často nevidí.

    Balenie obsahuje taktiež 16 okrasných nálepiek na oblečenie, ktoré sa dajú nalepiť za pomoci suchého zipsu na niektorú z našitých bodiek na šatách. Dve na tričko, dve na nohavice a dve na bundu. Je to skvelé, podľa nálady ich bábike strieda a oblečenie sa tak pekne oživí.

    A čo sa jej páči asi najviac je, že bábika vie cikať. Fľaška na pitie sa dá otvoriť, krásne zapadne bábike do úst a naozaj tam drží. Keď sme dali do fľašky vodu a dali ju bábike vypiť, tak ju následne hneď aj vycikala. Len pozor, treba pod bábiku niečo podložiť. My sme dávali taký malý hrací nočník, nech to je čo najviac ako v skutočnosti.

    Mojej dcére bábika učarovala. Sadne jej veľkostne pekne do rúk, páči sa jej, že bábika vie piť, cikať a môže si ju prezliekať a dokonca aj prezuť. Náhradné plienky sa dajú aj samostatne dokúpiť a bábika tak s vami môže vyraziť aj na dlhší výlet. A veľký úspech majú u nás aj slnečné okuliare, ktoré zvyčajne bábika v baleniach nemáva. Už sa len musíme snažiť nič z toho nestratiť :slight_smile:.

    Všeobecne platí, že hra s bábikou rozvíja detskú fantáziu a predstavivosť. Deti sa o bábiku starajú a posilňuje sa v nich pocit empatie, ktorý je pre rozvoj dieťatka naozaj dôležitý. Hra na mamičku a ocka je jednou z našich najobľúbenejších hier a touto bábikou sme ju pekne podporili, čo mu sa veľmi teším. Nerada totiž kupujem veci, ktoré by stáli niekde v kúte bez povšimnutia, čo v tomto prípad určite nehrozí.

    -------------

    Tento článok vyšiel s podporou Hasbro.

    Čítaj celý článok
    redakcia
    23. nov 2018 Čítané 312x

        "Mám elektronickú pestúnku, na ktorej môžem nastaviť lepšiu citlivosť, takže počujem dostatočne nahlas aj pohyby dieťaťa a navyše bliká, keď sa niečo deje. Takže aj keď som v rušnom prostredí, nemusím dávať pestúnku stále k uchu, ale vidím blikanie. Nikdy by som to nepovedala, ale mám ju pustenú kedykoľvek dcéra spí a je to super, pretože počujem aj keď sa napríklad len začne prevaľovať a trošku pofňukávať. Takže môžem rýchlo pribehnúť, upokojiť ju alebo dať cumeľ a malá spí krásne ďalej. "

        Rozhodli ste sa zaobstarať pre svoje bábätko elektronickú pestúnku a uľahčiť si tak aspoň trochu starostlivosť o dieťa? Keď sa pustíte do hľadania, tak zistíte, že je dnes na trhu veľa druhov a výrobcov. Ako teda vybrať tú správnu, aby vyhovovala práve vašim potrebám?

    Čo od pestúnky očakávate?

        Najskôr si ujasnite, akým spôsobom budete chcieť pestúnku používať. Bude iná, ak bývate v byte, kde sú múry tenké ako papier, ako v dome so starými, hrubými múrmi. Budete ju chcieť používať len doma alebo tiež trebárs na záhrade? Chceli by ste, aby bola obojsmerná, to znamená, že budete počuť vaše bábätko, ale aj ono vás? Alebo by ste radšej videopestúnku, aby ste na bábätko aj videli? Zaobstarať sa dnes dá tiež aj monitor dychu s pestúnkou. Ponuka je teda naozaj pestrá. Každý typ má svoje výhody a nevýhody. Ujasnite si teda, čo od pestúnky očakávate a čo pre vás, naopak, nie je zas až tak dôležité.

        "Máme pestúnku, ktorú si nemôžem vynachváliť. Dosah je skvelý, máme naozaj veľkú záhradu a dosiahla zatiaľ kamkoľvek. Snímanie zvuku je veľmi dobré, manžel nastavil maximálnu citlivosť a keď susedka na záhrade hovorila na ich deti, tak som rozumela aj tomu, čo hovorí. Baterky idú do oboch jednotiek, v rodičovskej sú nabíjacie a v tej detskej vydržia pomerne dlho v prevádzke. Snáď jediné, čo mi vadí je, že detská jednotka nemá pútko na zavesenie, takže som ju malej do kočíka vždy len postavila niekam na chránené miesto pred vetrom. Inak som úplne spokojná, poslúžila nám v kočíku na záhrade naozaj veľa."

    Pestúnky možno rozdeliť na tri základné typy:

    • Audiopestúnky sú veľmi obľúbené, ich obstarávacia cena je priaznivá a mnohým rodičom úplne postačuje zvuková kontrola nad ich dieťaťom. Ponúkajú tiež rôzne doplňujúce funkcie. Podľa množstva funkcií a dosahu sa odvíja aj ich cena, najlacnejší model zoženiete od cca 30 eur.

    • Videopestúnky sú určené náročnejším rodičom, ktorí chcú mať zvukovú, aj obrazovú kontrolu nad svojím dieťatkom. Videopestúnka dokáže preniesť obraz z miesta, kde sa nachádza bábätko. Oceníte to, ak máte akčnejšie dieťatko. Podľa zvoleného typu potom môžete mať video spustené neustále počas spania, alebo sa zapne len pri pohybe. Niektoré ponúkajú aj funkciu nočného videnia. Obstarávacia cena videopestúnky je vyššia ako u audiopestúnky, počítajte s cenou od cca 60 euro. Čím vyššia cena, tým viac funkcií a možností.

    • Monitor dychu s pestúnkou je ďalšou možnosťou, ako mať kontrolu nad bábätkom. Túto možnosť využijú rodičia skôr v prvých mesiacoch dieťaťa, neskôr už nie je používanie monitora dychu tak potrebné a vystačí len pestúnka. Výber nie je príliš veľký, ale ak by ste si chceli monitor dychu s pestúnkou zaobstarať, určite zoženiete taký, ktorý vám bude vyhovovať.

        Namiesto pestúnky používajú niektorí rodičia klasické vysielačky. Tie dokážu tiež prenášať zvuk, ale nie sú tak citlivé ako pestúnky, ktoré reagujú napríklad už na otočenie bábätka v postieľke. Vysielačka zachytí plač a krik, ale tichšie mrknanie už nie. Ak sa rozhodnete, že chcete mať o bábätku neustály prehľad, je obstaranie pestúnky určite lepším riešením.

        Jedna mamička v diskusii uviedla, že ak by sa mala rozhodovať znovu, zaobstarala by si rovno video pestúnky, s audiopestúnkou bola síce spokojná, ale v praxi zistila, že jej video chýba: "Zatiaľ sme mali dve pestúnky a nakoniec budem riešiť ešte video pestúnku. Ako prvú som kúpila pestúnku cez bazár a tá fungovala len chvíľku, mala som "holt" smolu. Potom sme kúpili novú pestúnku, spokojná som bola, ale mala som radšej hneď zaobstarať videopestúnku. Keď som niečo robila na záhrade a malý fňukal, alebo stačilo byť len vedľa v miestnosti a on zamrnčal, tak som tam hneď išla, ako že je hore, ale on nebol. Často to skončilo tým, že som ho prebudila ja tým, ako som tam prišla. Keby som mala videopestúnku, tak by som videla, že je všetko v poriadku a ušetrila by som sa týchto situácií. Takže za mňa rozhodne videopestúnka."

    Z bazáriku alebo radšej novú?

        Obstarávacia cena nových pestúniek a videopestúniek môže byť pre niektorých rodičov vysoká a niekto nechce investovať do novej. Opýtajte sa kamarátok alebo známych, či pestúnku po svojom dieťati nepredávajú, alebo si vyberte nejakú v bazáre tu na Modrom koníku.

    Analógová versus digitálna

        Ak ste sa už rozhodli, aký typ pestúnky si chcete zaobstarať, budete sa musieť tiež rozhodnúť, aký spôsob prenosu signálu by mala vaša pestúnka mať. Vyberať môžete medzi analógovým alebo digitálnym. Každý má svoje výhody a nevýhody, opäť sa dostávame k tomu, že bude záležať na tom, ako a kde chcete pestúnku používať a aké sú vaše preferencie.

    • Analógový prenos pracuje na nižších frekvenciách a s menším počtom kanálov, z toho dôvodu má lepší dosah. Analógové pestúnky sú vhodné do menej obývaných miest, napríklad ak bývate na dedine. Signál lepšie prechádza cez prekážky, napríklad cez hrubé múry alebo stromy na záhrade. Ich nevýhodou je, že signál môže byť ľahko rušený inými zariadeniami, preto nie sú príliš vhodné do väčších miest alebo panelákov.
    • Digitálny prenos pracuje na vyšších frekvenciách a s vyšším počtom kanálov. Práve vďaka vyššiemu počtu kanálov sú digitálne pestúnky vhodné do husto zasieťovaných  oblastí. Ak bývate v meste, pravdepodobne pre vás budú jasnou voľbou. Nevýhoda digitálneho signálu je, že horšie prechádza cez prekážky v priestore.

    "S našou pestúnkou som maximálne spokojná. Ide na nej nastaviť úsporný režim - svieti modrá kontrolka a dosah nie je tak veľký, alebo normálny režim - nič nesvieti, spotreba väčšia, ale dosah tiež. Keď behám po byte, alebo idem o poschodie nižšie k rodičom, funguje na 100%. Keď idem do garáže, tak si zapínam normálny režim, rovnako, keď idem na novostavbu cca 100 m od domu. Tiež na detskej pestúnke možno zapnúť svetielko - mesiačik a uspávanky, ktoré sú veľmi príjemné. Ja už by som inú pestúnku nechcela. A ešte je super, že ju možno dať na šnúrku, takže keď idem von vešať bielizeň a podobne, tak mi neprekáža a mám ju uviazanú na krku. "

    Na čo sa ďalej zamerať

        Asi najčastejší parameter, ktorý rodičia pri výbere pestúnky riešia, je jej dosah. Opäť záleží na tom, kde budete pestúnku používať. Ak bývate v byte, vystačíte si s krátkym dosahom, pokiaľ ju budete chcieť používať aj na záhrade, budete potrebovať dosah ďaleko väčší. Pozor, dosah uvádzaný výrobcom je dosah pestúnky na voľnom priestranstve, kedy nie je rušený žiadnymi prekážkami. V skutočnosti pri používaní pestúnky to tak ale nie je. Pri výbere pestúnky teda zvážte aj tento fakt a kúpte pestúnku s dosahom väčším, pretože jej konečný dosah bude menší.

    Ak si prajete absolútne súkromie a nechcete byť rušení inými zariadeniami, pozerajte sa po pestúnkach, ktoré majú funkciu DECT (Digital Enhanced Cordless Telecommunications). Vďaka tejto technológii je prenos signálu zašifrovaný a svoje dieťa tak budete počuť naozaj len vy.

    Ďalší častý parameter je, či je pestúnka jednosmerná alebo obojsmerná. Jednosmerná prenáša zvuk iba jedným smerom, teda od bábätka k vám. Obojsmerná aj opačne, takže môžete aj vy hovoriť na svoje bábätko.

        Každá máme iné priority, jedna mamička napísala do diskusie a vidí to takto: "Mám pestúnku, ktorá má obojsmerný prenos zvuku a za celý čas (vyše 2,5 roka) denného používania som to nepotrebovala. Raz som skúšala, ako to vôbec znie a myslím si, že by to dieťa skôr vyľakalo. Tiež má svetielko a keď sa syn akurát nehrá s tlačidlami, tak som ho nikdy nezapla. Myslím, že premietanie čohokoľvek v rámci pestúnky nie je nutné a počkala by som až po narodení dieťaťa, čo na neho bude zaberať... možno to bude spáč aj bez týchto vychytávok. Video hrozne žerie baterky, takže to by mi tiež vadilo. Najdôležitejší je pre mňa dosah signálu v reálnych podmienkach."

    Ďalšia mamička má úplne opačné priority: "Za mňa je obojsmerná určite dobrá voľba. Moju malú to skvele ukľudňovalo, pretože ten prenos hlasu bol naozaj kvalitný. Tá moja mala aj uspávanky a to sa naozaj hodí, využívali sme to celkom dosť. Po dlhšom rozhodovaní som nakoniec kúpila rovno videopestúnku a som za to rada, omnoho viac ma to upokojilo."

        Na trhu je naozaj veľa typov pestúniek a videopestúniek a záleží len na vás, čo všetko od tej svojej očakávate. Môžete si zaobstarať pestúnku, ktorá:

    • má nočný režim, po stlačení tlačidla dôjde ku stlmeniu svetla displeja a stlmeniu zvuku,
    • zahrá vášmu dieťatku uspávanku na dobrú noc,
    • premietne na strop hviezdičky alebo upokojujúce nočné svetlo,
    • zaznamenáva teplotu a vlhkosť v mieste, kde je vaše bábätko a upozorní vás na zmenu alebo prekročenie vami udanej teploty,
    • má funkciu úsporného režimu, kedy dokáže sama minimalizovať spotrebu energie a predĺži tak výdrž batérie,
    • funguje na obyčajné alebo dobíjacie baterky alebo na pripojenie do elektrickej siete,
    • má kontrolku, ktorá vás upozorní, že je pestúnka mimo dosahu signálu alebo má slabú batériu,
    • má rôzne typy alarmov - zrakový pomocou kontrolky, zvukový alebo vibračný,
    • má na rodičovskej jednotke klip na pripevnenie, napríklad za opasok, aby ste mali pestúnku vždy pri sebe.

        Výrobcovia sa predháňajú, aby dodali na trh lepšie a lepšie pestúnky so zaujímavými funkciami. Je len na vás, čo vyhodnotíte ako prínosné a čo ako zbytočné. Výber máte naozaj veľký.

    Pestúnky a videopestúnky sa tešia v dnešnej dobe veľkej obľube. Uľahčujú rodičom starostlivosť o dieťa a mnohokrát sa stávajú nepostrádateľnou súčasťou ich každodenného života s bábätkom.

    Zvažujete nákup pestúnky alebo video pestúnky? Aké parametre sú pre vás dôležité? Uľahčila vám pestúnka starostlivosť o vaše bábätko? Podeľte sa o vaše skúsenosti v komentároch.

    Zdroj:

    blog.feedo.cz

    maminka.cz

    malvik.cz

    Čítaj celý článok
    redakcia
    22. nov 2018 Čítané 1093x

    Vôňa škorice. Čas s rodinou. Koledy. Svetielka. Medovníčky. Vianočný stromček, ktorý rozsvieti mnohé oči. A nielen tie detské. Čas Vianoc je skrátka čarovný, plný spoločne strávených chvíľ, úsmevov a šťastia. Každý si však spája Vianoce s niečím iným. 

    Máme iné zvyky a tradície, ktoré rok čo rok dodržujeme. Alebo sa o to aspoň snažíme. Vianočný stromček je však niečo, čo nechýba v takmer žiadnej rodine. Ak svoj vyvolený stromček ešte nemáte, ten pravý na vás už určite čaká.

    Viete, odkiaľ pochádza tradícia vianočného stromčeka, ktorý nám rok čo rok robí radosť?

    Tradícia zdobenia stromčeka sa k nám dostala z Nemecka. Dovtedy sa zvykli po dome vešať vetvičky či slamené ozdoby. Stromčeky sa zdobili jablkami, orechmi, či koláčikmi.

    V 19. storočí sa na vianočných trhoch začali predávať aj umelé vianočné stromčeky z Nemecka, vyrezané z kartónu alebo tenkých dosiek. V tej dobe však boli v obľube stromčeky živé. Materiály a spôsob výroby umelých stromčekov boli čoraz lepšie a premyslenejšie a umelé stromčeky sa postupne stávali populárnejšími. Dnes už mnohokrát nerozoznáme umelý stromček od toho živého. Verne kopíruje svoju živú predlohu, no vydrží navždy. Stačí si len vybrať, či si Vianoce spríjemnite vianočnou jedľou, borovicou alebo smrekom. Vyberte si stromček, pod ktorým si nájdete darčeky, ktoré si celkom určite zaslúžite ;)

    Patríte aj vy k ľuďom, ktorí sa počas Vianoc menia na vianočných škriatkov? Šíria vianočnú atmosféru, tvoria, vymýšľajú, pospevujú si a vypekajú?

    Pečenie dotvára vianočnú atmosféru. O tom niet pochýb. Vôňa, ktorá sa šíri domovom, obmäkčí každé srdce. Deťom pri vykrajovaní medovníčkov srší z očí radosť zmiešaná s očakávaním. A mamám výnimočne nevadí tá spúšť po pečení, ruky ufúľané od múky, či ústa zašpinené od nenápadného ochutnávania. Strávte s deťmi pekné chvíle pri pečení a zdobení medovníčkov a nechajte ich, aby svoje diela potom nadšene zavesili na vianočný stromček. Uvidíte tú radosť a hrdosť v ich očiach. Pretože stromček si môžete vyzdobiť nielen sklenenými či umelými ozdobami. Siahnuť môžete aj po prírodných ozdobách, cukrovinkách či voňavom vianočnom pečive. Vášmu umelému stromčeku tak dodáte jedinečnosť a nádych.

    A ako vyzerajú vaše Vianoce? Stretávate sa na Štedrý deň pri živom či umelom stromčeku? Prestierate pri stole o jedno miesto navyše pre neočakávaného hosťa, krájate jablko, držíte pôst, hádžete orechy do kútov alebo sa bozkávate pod imelom? Poďte sa naladiť na vianočnú nôtu a porozprávajte nám o tom, ako vyzerajú Vianoce u vás doma.

    -------------

    Tento článok vyšiel s podporou mojstromcek.sk

    Čítaj celý článok
    redakcia
    22. nov 2018 Čítané 1140x

        "Nových hračiek sme synčekovi veľa nekupovali, pretože som mala schované nejaké hračky ešte po mne, niečo sme dostali. Byt nemáme nafukovací, takže sme usúdili, že nepotrebuje dvadsať rôznych hrkálok a pätnásť hryzátok, ale snažili sme sa vždy kúpiť niečo, čo ešte nemal.

    Ako malinký, samozrejme, nevydržal u ničoho, vlastne až teraz (v 9. mesiacoch) ho začínajú hračky viac zaujímať. Veľa sa u nás osvedčili aktívne kocky, plastové loptičky, zvukové hračky a leporelá - s tými sa vyhrá najviac. Naopak, veľmi ho nezaujímajú plyšové hračky, rôzni plyšáci a mojkáčikovia.

    Čo ale u nás vedie na plnej čiare, sú rôzne povrázky, šnúrky a mašličky. Syn má talent objaviť každú, akokoľvek, skrytú šnúrku, takže ma večne vyzlieka z teplákov, vyťahuje šnúrky na mikine, šklbe retiazky na krku, rozväzuje mantinely v postieľke a ohrádke. A každou šnúrkou je ohromne fascinovaný a dokáže ju žmoliť v ruke a prezerať aj niekoľko minút.

    Druhou hračkou, s ktorou sa náš syn zaručene vyhrá, sú papiere. Stačí ho na chvíľočku spustiť z očí a nechať v jeho dosahu nejaký leták a už ho trhá na kúsky a konzumuje. Takže ako my doma hovoríme: "Je zbytočné kupovať dieťaťu haldy hračiek, napríklad  to naše si bohato vystačí s bielym papierom do tlačiarne a šnúrkami do topánok," popisuje svoju skúsenosť jedna z mamičiek na Modrom koníku.


        Hračiek je veľa, nie je ale ľahké vybrať tú pravú. Často aj váhame, pre aký vek sa konkrétna aktivita a hračka hodí. Ak sa blížia Vianoce, či narodeniny alebo meniny dieťaťa, potom si často kladieme otázku, čo mu vlastne zaobstarať.

    Hračka nie je len hračka, má určitý účel

        Pamätajte, že hračky síce sú tu na hranie, ale ich skrytý účel je predovšetkým vašu ratolesť rozvíjať po všetkých stránkach. Hračky preto vyberajte starostlivo, nekupujte zbytočnosti len preto, že sú v akcii, vždy si predstavte, ako ich vaše deti využijú a čo im pomôžu rozvinúť.
    A ešte jedna dôležitá vec. Je jedno v akom veku sa vaše dieťatko nachádza, menej je viac a nadmiera hračiek môže byť na škodu, zbytočne odvádza pozornosť.

    "Nadmiera hračiek môže viesť k presýteniu a nezáujmu, dokonalé hračky môžu nudiť. Nedostatok hračiek môže byť obmedzujúci, ale aj aktivizujúci. Hračka je svojbytný nástroj, s ktorého pomocou dieťa koná, reaguje a prežíva okolitý svet," píše vo svojej knihe doktorka Eva Opravilová.

    "Možno sa to môže zdať na prvý pohľad paradoxné, ale deti zahltené hračkami sa prestávajú hrať. Akoby cítili, že nevládnu ony hračkám, ale hračky im. Je to zväzujúci pocit, pretože hra potrebuje slobodu, voľnosť a fantáziu," hovorí psychologička Pavla Koucká.

    "S mužom je pre nás dôležitá kvalita a tiež kvantita. Malý nemá škatule plné hračiek, snažíme sa vyberať tak, aby hračka niečo vydržala, mala viac využití a rozvíjala kreativitu," píše jedna z mamičiek v našom diskusnom fóre.

    Hračky pre rôzne vekové kategórie

        Teraz si už ale poďme všeobecne predstaviť pár hračiek pre jednotlivé vekové kategórie až do školského veku. Zoznam vám podá základnú predstavu o vhodných hračkách.


    Vek 0 - 6 mesiacov

        Už tí najmenší môžu mať jednoduché hračky, aj keď sa s nimi ešte nebudú hrať. Postupne sa ich naučí pozorovať, dotýkať, otáčať a uchopovať. Aj pár jednoduchých hračiek tak má veľký vplyv na zmyslový i motorický rozvoj. Pre tých najmenších skúste zohnať pár kúskov čiernobielych hračiek. Tie ich spočiatku zaujmú najviac, s výraznými farbami pár týždňov počkajte.

    • závesné hračky
    • textilné leporelá
    •  kolotoče nad postieľku
    •  hracia deka s hrazdičkou

    "Deku sme objednali, keď mal drobec 6 týždňov. Najväčší boj bol vybrať tú správnu. Nechcela som malinkú, na ktorú sa zmestí len chvíľu, takže som hľadala väčšiu, ale tie zase boli drahšie.

    Peťkovi sa na nej páči, hračky sleduje od začiatku, má polohovací vankúšik a môžem tam pri ňom ležať aj ja (alebo babička, otecko). Dá sa dobre zložiť, takže ju vozíme na dlhšie návštevy. Určite sa dá vyrobiť doma. Než prišla, mala som nad drobcom medzi stoličkami natiahnutú stuhu a na nej hračky, ale nemali sme tie správne. Zatiaľ som ju neprala. Švagriná má iný typ od rovnakého výrobcu, prala ju už dvakrát a nie je to na deke poznať, "delí sa o svoju skúsenosť jedna z mamičiek na našej stránke.

    Vek 6 - 9 mesiacov

        Tu už máme trochu širšie možnosti výberu. Zo začiatku sa držíme textilných hračiek. Neskôr pozor na výber materiálu z hľadiska nezávadnosti, malé deti rady spoznávajú najprv ústami. Z textilných materiálov postupne prechádzame na drevo či plast. Vyberáme hračky multifunkčné, s rôznymi zvukovými, hmatovými i farebnými a svetelnými prvkami.

    • textilné knižky
    • kocky, loptičky i figúrky - pokiaľ možno s hmatovým, svetelným či zvukovým efektom
    • skladacie veže
    • hryzátka
    • hrkálky, obľúbené sú aj hrkálky, ktoré možno ako náramok pripnúť na ruku
    • predmety rôznych základných tvarov
    • využiť možno aj prvky z domácnosti, napríklad drevené varešky

    "Malé dieťa (cca do 1 roka) veľa hračiek, podľa mňa, nepotrebuje. Väčšiu radosť z týchto hračiek mávajú rodičia. Za praktické považujem hrkálku a niečo ako hryzátko. Inak ako hračky dosť dobre poslúžia aj iné predmety," dodáva svoj postreh ďalšia z mamičiek.


     Vek 9 - 12 mesiacov

        Stále sa držíme farebnosti a hmatových, svetelných či zvukových prvkov. Oveľa viac sa ale zapája rozvoj motorických zručností, dieťa vedieme k uchopovaniu. Ideálne sú najrôznejšie napodobeniny dospeláckych potrieb, ako telefón, tablet, kľúče, kladivko, atď.

    • prvá stavebnica z veľkých kociek
    • jednoduché navliekačky a vkladačky
    • vkladacie kelímky
    • aktívny stolčeky či dosky ponúkajúce najrôznejšie podnety
    • textilné knižky a leporelá
    • hračky do vody
    • prvky z domácnosti - zrkadlo, jednoduché plastové riady, atď.

    Vek 12 - 18 mesiacov

        Naše bábätko sa začína cielene hrať a chápať súvislosti. Na mieste je rozvoj koordinácie a manipulácie.

    • stavebnice
    • navliekacie korálky
    • skrutkovacie stavebnice
    • navliekačky a jednoduché vkladačky
    • motorické labyrinty
    • aktívne chodítko, nie pasívne
    • kočík pre bábiku
    • tatrovka
    • ťahacie hračky
    • leporelá z tvrdého papiera
    • odrážadlo
    • aktívny stolčeky či dosky
    • hračky do piesku a do vody
    • lopty
    • koberčeky či chodníčky s rôznymi nerovnosťami
    • prvky z domácnosti

     Vek 18 mesiacov - 3 roky

        Dieťa už celkom dobre rozumie jednoduchým súvislostiam, napodobňuje a snaží sa hrať sa. Chce byť samostatné a objavuje. Miluje reálne a dospelácke predmety.

    •  knižky z tvrdého papiera a leporelá
    •  jednoduché skladačky, postupne aj zložitejšie
    •  jednoduché vkladanie hríbikov podľa predlohy - mozaiky
    •  pastelky alebo pastelková gulička
    •  hudobné nástroje
    • hračky vedúce k napodobovaniu dospelých - lopatky, metličky, bábiky, autíčka, kuchynka, riad, potraviny v plastovom, drevenom či textilnom prevedení
    • odrážadlá a prvá trojkolka
    • hračky do piesku a do vody
    • lopta
    • koberčeky a chodníčky s rôznymi nerovnosťami
    • prvky z domácnosti

     Vek 3 - 6 rokov

        Dieťa je šikovnejšie a obratnejšie, pomaly sa zlepšuje aj presnosť a koordinácia. Na rad prichádzajú kolektívne hry.

    • odrážadlo sa postupne mení za bicykel
    • jednoduché spoločenské hry, napr. pexeso či domino
    • pastelky, fixky, vodovky, omaľovávanky
    • plastelína
    • jednoduché kreatívne sady
    • zložitejšie stavebnice, mozaiky, skladačky
    • autodráhy a vláčikodráhy
    • kreatívne stavebnice podľa predlohy
    • didaktické hračky
    • bábky

    Školský vek

        V tomto veku si už väčšinou deti radi vyberú, čo chcú. Stále ale prevládajú stavebnice a hry napodobňujúce nejakú činnosť. Viac a viac sú v obľube športové aktivity a spoločenské hry.

    • hry na povolanie
    • stavebnice
    • spoločenské hry
    • jednoduché hlavolamy
    • bicykel, lopty, kolieskové korčule a ďalšie vhodné športové vybavenie
    • bábiky, autíčka, bábky
    • skladačky
    • kreatívne sady

    Zdroj:

    https://ona.idnes.cz/prilis-mnoho-hracek-dite-deti-hracky-hra-psychologie-koucka-p4v-/deti.aspx?c=A171218_231429_deti_haa

    https://psychologie.cz/prilis-mnoho-hracek/

    Čítaj celý článok
    redakcia
    19. nov 2018 Čítané 920x

    "Mám 19-mesačnú dcérku a už začínam byť psychicky na dne z jej uspávania. V prvom rade sa nechá uspať len odo mňa. Je mi jasné, že je to naša chyba, mali sme sa v uspávaní striedať. Najväčších problém však je, že ju uspávam napríklad aj hodinu a pol. Leží v postieľke, robí kraviny a nie a nie zaspať. Keď na pár minút odídem (samozrejme reve) a potom prídem, hneď si ľahne a vyzerá to, že bude spať, lenže zrazu niekde naberie silu a zase blbne. Tú vyrevovaciu metódu asi nedám, vždy som z toho úplne hotová ... "

    O uspávaní detí by sa toho dalo napísať mnoho. Názory aj spôsoby sa rôznia a mnoho mamičiek sa nezhodne. Samozrejme je ideálne, ked bábätko uložíte, ono okamžite zaspí a spí celú noc, ale každé dieťa je iné. Veľa mamičiek má problémy s uspávaním svojich detí a skúšajú rôzne spôsoby.

    Neexistuje univerzálny postup vhodný pre všetky deti

    Jedna z mamičiek do diskusie o uspávaní detí pridáva svoju skúsenosť: "Moja dcérka spala bez problémov v postieľke cca do 5. mesiaca, najhoršia bola prvá noc po návrate z pôrodnice, zrejme jej vadilo to nové prostredie. Ako najprirodzenejšie mi vtedy prišlo položiť si ju na brucho. Takto moja dcérka strávila prvú noc doma. " V prvom rade skúste vypočuť svoj vnútorný hlas, možno vám napovie, čo máte robiť.

    Nie je žiadny univerzálny postup, ktorý pomôže každému dieťaťu zaspať. Svoju úlohu hrá vek, zdravotný stav, denný režim aj okolité prostredie. Ak máte problémy so spaním svojho dieťaťa, skúste sa zamyslieť, kde by mohol byť problém a následne zjednajte nápravu.

    Teplota v miestnosti, nadmerný hluk, svetlo alebo tma, nevhodné oblečenie i ťažká strava pred spaním. To všetko môže zaspávanie ovplyvniť. Najskôr sa teda zamerajte na tieto zdanlivo nedôležité detaily, ktoré ale svoju úlohu iste hrajú. Pozrite sa na to zo svojho pohľadu. Keď idete spať a je vám zima alebo príliš teplo, tlačí vás žalúdok, ťahá vám na chrbát, ruší vás veľa svetla, môžete zaspať? Pravdepodobne nie. Vaše dieťatko to bude mať podobne a vie vám to oznámiť iba plačom.

    Zaveďte rituály. Pravidelnosť deti potrebujú a každá nepravidelnosť vedie k ťažkostiam. Skôr ako o dodržanie presnej hodiny uspávania, sa zamerajte na pravidelnosť činností. Môže to byť napríklad večera - kúpeľ - rozprávka. Záleží len na vás, aké rituály si nastavíte. S veľkou pravdepodobnosťou to ale pri zaspávaní pomôže.

    Pozor na zážitky cez deň, ak ich má dieťa viac, než zvládne, pravdepodobne bude mať problém zaspať aj napriek rituálom. Myslite na to včas a skúste svoj deň plánovať tak, aby ste sa nadmiere nových zážitkov a zmenám v režime vyhýbali.

    Konkrétne tipy k lepšiemu zaspávaniu

    Pred spánkom vyvetrajte, neprekurujte a obliekajte dieťatko do pohodlného oblečenia. Individuálne potom nechajte svietiť malú lampičku alebo naopak vytvorte tmu. Vyskúšať môžete aj mojkáčika uspávačika. Skrátka vytvorte vhodnú atmosféru pre spánok.

    Mnohým mamičkám deti zaspávajú na prsiach. Ak dojčíte, môžete to skúsiť. Ak dieťa spí v postieľke, stačí ho potom len opatrne premiestniť do postieľky. U niektorych detí sa osvedčilo aj jemné hladenie po čele, očiach a nose. Alebo skúste sedieť pri postieľke a dieťaťa hladiť po ruke či tvári a spievať mu. 

    Ďalšou z možností, ktorá najviac pomohla u nás, je položiť si dieťa na brucho a ľahko pohupovať, dcérka väčšinou zaspala veľmi rýchlo. Teraz, v roku a pol, keď nemôže zaspať, sama mi vylezie na brucho a začne sa pohupovať, čím mi naznačí, ako veľmi intenzívne hojdať potrebuje. Pravidelný pohyb proste upokojuje. Pravidelný pohyb u menších detí môžete vytvoriť aj pohupovaním na lopte, hojdaním v kolíske, či jazdením v košíku na spanie.

    Obzvlášť malé deti potrebujú niekedy cítiť blízkosť svojho rodiča, k tomu je potom ideálne využiť na uspávanie šatku alebo nosítko. V nich malé deti veľmi dobre zaspávajú.

    Sporná Estevillova metóda

    Existuje tiež metóda, pre mnoho mamičiek neprípustná, ktorá pomáha naučiť pravidelnému spánku. Sporná Estevillova metóda.  Zjednodušene ide o to, že dieťa uložíte do postieľky a pokiaľ plače, vy za ním v pravidelných intervaloch chodíte, poviete mu pripravenú vetu, napríklad "Dobrú noc, chrobáčik!" a odídete. Opäť chvíľu čakáte, ak plače, prídete. Toto opakujete, až kým dieťa nezaspí. Takto sa to opakuje každý deň s predlžovaním doby intervalov, v ktorých za plačúcim dieťaťom chodíte. Väčšinou to do týždňa zafunguje.

    Súčasťou tohto spôsobu uspávania je však aj pravidelný rituál pred spaním. Ide o to, aby sa dieťa naučilo pravidelnému spánku. Preto je vhodnejšie praktizovať ju u väčších detí, ktoré už chápu, čo sa po nich chce. 

    Komunikujte s dieťaťom

    Určite vyskúšajte vysvetľovať. Povedzte dieťaťu, čo po ňom chcete, čo si prajete a očakávate. Nutné však je, aby toto vysvetľovanie bolo naozaj pokojným hlasom a v úplnej pohode. "U nás niečo podobne funguje v noci, keď sa dcérka čas od času prebudí a vyžaduje prsník, v izbe jej poviem, že mliečko bude ráno, ona sa otočí a spí ďalej."

    "Keďže je matka s dieťaťom akosi prepojená a dieťa všetko vyčíta, je veľmi dôležité, aby uspávanie prebiehalo v psychickej pohode matky. Áno, viem, že je ťažké sa nestresovať, ked bábätko plače a nemôže spať. Verte ale, že ak vy budete v izbe, dieťa to ucíti a bude pokojnejšie i ono a všetko pôjde lepšie, " dodáva jedna z mamičiek.

    A ako uspávate vy?

    Čítaj celý článok
    redakcia
    14. nov 2018 Čítané 702x

    Predpokladám, že väčšine rodičov záleží na tom, aby ich deti boli zdravé, mali dostatok energie a užívali si detstvo. Preto ma stále viac zaráža, prečo robia rodičia dookola tie isté stravovacie chyby a nie sú ochotní zmeniť pohľad na detské potraviny. Čo tým myslím?

    Dnešná instantná doba nám prináša neustále obrovské množstvo výrobkov, ktoré cielia na toho najbezbrannejšieho spotrebiteľa - Vaše dieťa! Cielia na neho nekvalitné a doslova až návykové výrobky, ktoré produkujú len za účelom špinavého zisku na úkor toho najcennejšieho - zdravia detí. Bohužiaľ, rodičia, či starí rodičia sú hlavou rozhodovania sa v tom, čo bude jesť ich milované dieťa, či vnúča. V nádeji a dobrej viere vkladajú do košíkov špekulantské výrobky, ktoré im podsúva (p)otravinársky priemysel, pričom v ich mylnej predstave sú tieto výrobky akousi odmenu a symbolom detstva. Tým nezodpovedne vkladajú zdravie a budúcnosť svojich milovaných do rúk tretích strán, ktorým je úplne jedno, aké následky to môže mať neskôr.

    Bavíme sa tu konkrétne o tzv. detských potravinách, ktoré vám hrajú na city svojím farebným obalom a tancujúcou jahodou, pričom sa v nich jahoda takmer nenachádza. Potraviny, ktoré sa tvária ako detské, sú totiž jednou z najväčších hrozieb pre vyvíjajúce sa dieťa. Potraviny, ktoré sú plné nevhodných surovín vo forme rýchlostráviteľných, jednoduchých cukrov v kombinácii s vysokým množstvom nekvalitných tukov, doplnené o nejaké to farbivo, či konzervant alebo umelé sladidlo, predstavujú jednu z najhorších variant, akou môžete kŕmiť svoje dieťa. Výsledkom je, v lepšom prípade, vysoká chorobnosť, alergie, intolerancie, nevolnosť, hyperaktivita či obezita. V horšom prípade sa bavíme o obezite, cukrovke, poruchách mozgu, neskôr o srdcovo-cievnych chorobách. roztrúsenej skleróze či rakovine.

    Kto je za to zodpovedný? Vo väčšine prípadov je to práve rodina, ktorá pravidelne nakupuje nevhodné výrobky a v dobrej viere ich dáva jesť deťom, ktoré si bohužiaľ nevedia samy vybrať a rozhodnúť sa. Ak by ste ich nechali rozhodnúť sa samy, zrejme siahnu po tom istom, vďaka tomu, že majú zmanipulovanú hormonálnu sústavu, ktorá riadi ich rozhodnutie.

    Ale čo s tým? Ako vyjsť von zo začarovaného kruhu?

    Foto: fitnessguru.sk

    Jednoducho! Začnite od seba. Začnite si uvedomovať, čo vkladáte do košíka, pretože len to, čo si kúpite, môžete zjesť. To, čo si v obchode nekúpite, to nemôžete zjesť. Veďte deti osobným príkladom k zdravej strave, ktorá by mala obsahovať najmä lokálnu zeleninu a ovocie, ďalej sladkovodné či morské ryby, zdravé tuky vo forme olejov (olivový, tekvicový, kokosový či maslo), ďalej kvalitné vajcia, semiačka a orechy (kvalitné orechové maslá sú tiež vhodnou alternatívou), strukoviny, niektoré mliečne výrobky ako napríklad bryndza, kefír, či neochutený jogurt a smotana, mäso z diviny, či kvalitná (voľne žijúca) hydina a hovädzina takisto patria do zdravej stravy, či už dospelých alebo detí. Nemusíte si nijako zvlášť lámať hlavu nad tým, čo by mali deti jesť. Pokojne im dajte to, čo sebe (ak to spadá do zdravých potravín uvedených hore), ale dbajte na vysokú kvalitu a nutrične hodnotné suroviny. Nutrične hodnotné sú také, ktoré obsahujú vitamíny, minerály, antioxidanty, stopové prvky či vlákninu. Ak chcete mať zdravé a silné dieťa,  pripravujte jedlá zo základných surovín, ktoré spracujete doma a pripravíte si tak hodnotné jedlo.

    Čo ak si chceme užiť a dopriať niečo sladké?

    Foto: moje-jedlo.sk

    Našťastie aj tu máme nespočetné množstvo možností, aj bez toho aby sme podliehali kupovaniu odpadu v peknom obale. Podstatné je si uvedomiť, že musíme na 80 - 90 % udržať tie správne potraviny a zvyšok stravy môžeme venovať tzv. pochutinám. Dôležité je aj tu dbať na kvalitné suroviny a čo najlepšie zloženie. Ako príklad môžeme uviesť obľúbený instantný kakaový nápoj. Môžete zvoliť taký, ktorý má v zložení obyčajný biely cukor spolu s odtučneným (menej kvalitným) kakaom a s arómami (pod pojmom arómy sa môžu nachádzať rôzne desiatky rôznych látok - aj tie nebezpečné) alebo zvolíte oveľa kvalitnejší nápoj, napr. Ka-kavko od Pure Nuts, ktorý obsahuje vhodnejší kokosový cukor, kvalitné kakao či škoricu s vanilkou. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú to dva rovnaké produkty, ale kvalita vo vnútri je úplne iná, čo v konečnom dôsledku môže robiť obrovský rozdiel v zdraví do budúcna. Miesto toho, aby ste kúpili obľúbené pečivko v tvare medvedíka plné cukru, môžete zvoliť kúsok ovocia s orechovým maslom a opäť máte lepší a výživnejší variant snacku či pochutinky.

    Ako som písal vyššie, tému detských potravín a problematiku stravovania detí hlbšie rozoberáme v najnovšej knihe Potravinový podvod páchaný na vašich deťoch.

    -------

    Tento článok vyšiel s podporou spoločnosti Pure Nuts

    Čítaj celý článok
    redakcia
    13. nov 2018 Čítané 5858x vybrali sme

    Sú deti, ktoré majú čistenie zubov rady. A sú deti, ktoré ho neznášajú. V každom prípade, návyk na túto činnosť vzniká v útlom veku a platí tu, čím skôr, tým lepšie pre vás i pre dieťa. Zubári odporúčajú začať už od prvého zúbku dieťaťka, do troch rokov by už deti mali samé ovládať pohyb čistenia zubov a maminy iba dočisťovať. Keby to bolo ale také jednoduché, zuby by sa nám nekazili a zubári by vymreli :slight_smile:

    Väčšinou to totiž vyzerá s našou ústnou hygienou biedne. Donútiť unavené dieťa, aby si umylo zuby večer, keď už ani nevie čie je, je niekedy úplne sci-fi. Ruku na srdce, koľkokrát samy zabudneme na svoje zuby?

    Čo môžeme teda robiť, aby umývanie zúbkov nebol boj?

    • Buďte príkladom. Umývajte si svoje zuby s deťmi a pravidelne, dávate im tak príklad, že to čo robíte, je normálna a potrebná vec.
    • Motivujte dieťa pesničkami a básničkami, či už je to spievankovské šuch-šuch sem alebo iná riekanka, deti sa budú tešiť.
    • Nestrašte ich pokazenými zubmi, bolesťou a v žiadnom prípade zubármi. Ako inak ich tam potom bez strachu dostanete?
    • Použite zúbkovú vílu ako motiváciu. Aj keď motivácia darmi nie je vhodná, rozprávka o zúbkovej víle, ktorá si zo zdravých zúbkov stavia palác, sa niekedy môže hodiť.
    • Nechajte dieťa si vybrať peknú zubnú kefku, obal alebo prísavku na stenu. Aj keď to bude Spiderman alebo Frozen. Pre zdravie zubov to dáte.
    • Nechajte dieťa hrať sa s kefkou aj napríklad vo vani, podporte jeho samostatnosť a vy potom len dočistite.
    • Chváľte do nebies. Je to jednoduché, ale zaberá to :slight_smile:

    Zdravé zuby však nie sú len o umývaní, ale najmä o strave. Strava s obsahom cukru, podporuje množenie baktérií, ktoré spôsobujú zubné kazy a preto treba cukor v strave obmedzovať. Zvlášť treba dávať pozor na lepivé sladkosti ako sušené ovocie či banány, ktoré priľnú na zuby a kaz je na svete. Naopak, tvrdé jedlá s vysokým obsahom vlákniny, ako kaleráb alebo mrkva, pôsobia na zuby priaznivo. Po každej sladkosti by sme sebe aj deťom mali zuby umyť. Keďže nie vždy je to možné, treba dodržať aspoň to umývanie dvakrát denne.

    Okrem toho nezabúdajme aj na preventívne návštevy u zubára a dentálnej hygieničky. Málokto si na prevenciu vyhradzuje čas a potom je už obvykle neskoro plakať nad pokazenými zubmi.

    Niektoré deti sa zubárov boja. Tie menšie ani neotvoria ústa, lebo prostredie zubárskej ambulancie je skrátka nové a deti sa zvyknú hanbiť. Tie staršie už môžu mať zo zubárov aj traumu v podobe prežitej bolesti alebo nepríjemného zážitku. Preto platí, aby ste investovali svoj čas a energiu do výberu zubára, kam sa vaše deti budú tešiť. Príjemné vystupovanie a profesionalita by mali byť v dnešnom svete základom. Deti môžete na dentálnu hygienu vziať aj so sebou, ak budú túto vec považovať za normálnu pre vás, tak ju ochotnejšie podstúpia aj sami.

    Pre nás mamy je u zubára nie zriedka najväčšou traumou až čas po zákroku a to vtedy, keď to máme zaplatiť. Union zdravotná poisťovňa však ponúka benefit, ktorým je príspevok na zubnú staroslivosť pre všetkých jej poistencov vo výške 100 eur.Či ho použijete na plombovanie alebo radšej na prevenciu v podobe zubnej hygieny je už len a len na vás.

    V akom veku ste boli so svojím dieťatkom prvýkrát u zubára? A ako to prebehlo? Prípadne nám napíšte, ako motivujete svoje deti k starostlivosti o zúbky. A Union zdravotná poisťovňa má pre vás aj tentokrát pekné ceny v podobe nákupných poukážok do Martinusu či do internetového obchodu mimulo.sk, a jedna z vás dostane aj pekný balíček s knižkou Naše dieťatko.

    ----------

    Tento článok vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne

    Čítaj celý článok
    redakcia
    6. nov 2018 Čítané 1050x

    Žiletky, vosky, depilačné krémy či peny… Je veľa spôsobov, ako sa zbaviť nežiaducich chĺpkov. No my sa ich, občas krvopotne, zbavíme, a tie potvory sú o chvíľu späť. Ak patríte medzi tie “vyvolené” ženy ako ja, “kaktusový efekt” nastáva už na ďalší deň.

    Ako to už býva, keď vám raz príroda nadelí celkom schopné vlasy a mihalnice, dopraje vám aj všade inde. Doslova. A vy musíte zvádzať celoživotný boj s ochlpením. Bohužiaľ, nepatrím k tým šťastným ženám, ktoré majú jemné, svetlé chĺpky a vidno ich jedine vtedy, ak sa naježia od zlosti. Ste na tom podobne? A viete si predstaviť, že by ste si v lete obliekli niečo krátke a nemuseli by ste riešiť, či ste na všetkých viditeľných miestach “odchlpené”? Že by ste zabudli na ten nepríjemný pocit podráždenej pokožky po holení? A to, že výraz zarastajúce chĺpky by ste nadobro vyradili zo svojho slovníka? Pretože možné to skutočne je!

    Váš/náš záchranca sa volá laserová epilácia. Nie, bezbolestné to veru nie je. Nie, nepôjde to ani hneď “na počkanie”. Ale je to reálne, natrvalo a na dosah ruky pre (takmer) každú ženu.

    Ja som taký ten rozprávkový typ ako Snehulienka – biela pokožka “sťa sneh” a vlasy (a chlpy, samozrejme) “čierne ako eben”. V živote kombinácia nanič, no na laserovú epiláciu ideálna. Tak som sa na to dala, vyskúšala to, prežila bez akejkoľvek ujmy a teraz vám o tom čo-to úprimne napíšem. Pretože letáčiky, reklamy a slogany sú jedna vec, no reálna skúsenosť “bez prikrášlenia” vám snáď poslúži viac.

    Jeseň sa nám už vyfarbuje a zima sa pomaličky chystá na svoj úder. Ideálny čas na laserovú epiláciu, ktorá sa nekamaráti so slnkom a s opálenou pokožkou. Zodvihla som teda telefón, zavolala do Chirmedu, objednala sa a dostala jasné inštrukcie.

    Najprv sa ma pani na telefóne spýtala, akú mám farbu pokožky a chĺpkov. Laser totiž reaguje na farbu, takže bledé ochlpenie nie je ideálnym adeptom na laserovú epiláciu. Uf, prvú podmienku spĺňam a v duchu sa usmievam, že konečne sú moje čierne chlpy (prvýkrát v živote) výhodou. Ďalšou podmienkou bolo, aby chĺpky neboli minimálne 6 týždňov epilované, rozumej odstránené aj s korienkom. Čiže žiadne vytrhávanie, voskovanie či epilovanie elektrickým strojčekom. Miesto epilovania, u mňa podpazušie, je však nutné tesne pred samotným zákrokom oholiť. Ako mi vysvetlila pani, ktorá vykonávala epiláciu, (a ktorú som po celý čas bombardovala otázkami), laser reaguje s farbivom v korienku chĺpku, ktorý zohreje na požadovanú teplotu a následne ho spáli. Ak by ste si korienok vytrhli, nemal by čo spáliť. Ak by ste mali naopak chĺpky dlhé, zameral by sa laser na časť chĺpku nad kožou a spálil by ho iba na povrchu. Ale všetky potrebné informácie o tom, ako tento zázrak funguje, ako aj všetky potrebné informácie nájdete na stránke Chirmedu.

    A tak som si poučená, odhodlaná a tešiac sa na výsledok, ľahla a ešte raz sa spýtala, ako veľmi to bolí. Žiadala som aj označenie na stupnici od 1 do 10. No s úsmevom mi bolo povedané, že to naozaj nie je také hrozné. A naozaj nebolo. Prisahám. Zažila som už samozrejme aj príjemnejšie veci, no napríklad taká návšteva zubára je pre mňa osobne zážitok oveľa, oveľa horší. A bolestivejší. Navyše, epilácia podpazušia bola raz-dva-tri. Rýchlovka. Občas mi myklo kútikom. Občas som zovrela päste či zaťala zuby. No ak ste už skúsili vosk či epilátor, laser nie je bolestivejšia záležitosť. Sľubujem ;) Okrem toho, pani, ktorá epiláciu vykonávala, sa mi po celý čas milo prihovárala a tým odvrátila moju pozornosť od bolesti. Palec hore za tento prístup.


    Navyše, ak viete, že máte nízky prah bolesti, je možné dať si hodinu pred epiláciou aplikovať krém, ktorý epilovanú oblasť znecitliví. Ts, my ženy predsa nie sme nejaké padavky, že? Povedala som si, že to vydržím. Aspoň teda to podpazušie. Kebyže idem na oblasť bikín, napríklad, hrdinstvo by som zahodila za hlavu a pýtala si krém.


    Ako som spomínala, s paňou som sa po celú dobu rozprávala. Aj sme sa zasmiali, prebrali nielen podrobnosti epilovania, ale ako to u žien býva, dostali sme sa aj k deťom a iným témam. Keď bolo hotovo, epilované miesto mi trošku schladili a ošetrili krémom. Dostala som inštrukcie, že miesto môže byť po zákroku chvíľku citlivé a je dobré ho ošetrovať upokojujúcim krémom. Potom som sa obliekla, vydýchla si, poďakovala sa a podotkla, že to skutočne nebolo také zlé. Že som si vlastne príjemne poležala, „pokecala“ a oddýchla. A pri odchode som sa nezabudla objednať na repete. Pretože ako som spomínala, zázraky sa nedejú na počkanie. Nestačí raz „lusknúť prstom”, respektíve raz zamieriť laserom. Laserovú epiláciu treba niekoľkokrát zopakovať. Počet opakovaní je individuálny, no štandardne je to cca 4-8x. Laser totiž zničí iba chĺpky v aktívnej rastovej fáze. Tie “spiace” je potrebné zničiť po ich “prebudení”.

    Tak som teda prišla domov a s nadšením som sa chystala pozorovať zmeny. Chĺpky totiž nezmiznú ihneď. Oni potvory ešte narastú, no do takých 2 týždňov začnú tieto zasiahnuté chĺpky vypadávať a vy zrazu zažijete ten vytúžený pocit hladkej pokožky. Pocit, o ktorý už nebudete chcieť prísť ;)


    Keď neskôr spozorujete, že chĺpky, ktoré počas zákroku spali, začínajú rásť, je čas na ďalšiu epiláciu. Naďalej si ich však môžete medzi jednotlivými epiláciami holiť. Zakázané je iba odstraňovanie chĺpkov aj s korienkom.

    Takže, ja si už značím termín nasledujúcej epilácie a teším sa na ďalší krok k môjmu cieľu - do leta s hladkým podpazuším. A možno aj nohami. Veď za chvíľu tu máme Vianoce a ja som naozaj poslúchala. Skúsim tomu Ježiškovi predsa len napísať ;)


    Nuž, ak to mám na pár riadkov zhrnúť.

    Nie, laserová epilácia nie je bezbolestná. Ale dá sa to vydržať a pre krásu a pohodlie sa trpí. Nie, nie je to zadarmo. Ale pre tú bezstarostnosť a pohodlie vieme čo-to z nášho prasiatka obetovať. A áno, úbytok chĺpkov je viditeľný už po prvej epilácii. Ak si navyše potrpíte na profesionálny, no zároveň milý a priateľský prístup, Chirmed vás určite nesklame. Takže, žienky, smelo do toho!


    A ako ste na tom s nekonečným kolotočom odstraňovania chĺpkov vy? Ako sa zvyknete zbavovať nežiaduceho ochlpenia?

    ------

    Tento článok vyšiel s podporou medicínskeho centra Chirmed

    Čítaj celý článok
    redakcia
    5. nov 2018 Čítané 698x

    Druhý stupeň je otrava. Matika, dejepis, nový jazyk, noví spolužiaci a smutno za tými, čo odišli na gympel. Poznám chlapca, čo je o pár tried nižšie, má 11 rokov. Taký super vek, ešte decko. Primerane obľúbený, ale aj hanblivý. Učenie mu nejde, ale snaží sa, ako vie. Fičí na Minecrafte, pozná youtuberov a zaujíma sa o vesmír. Má však jeden problém. Nevie ísť v škole na WC. Viem, to, lebo mi to raz povedal. Je tam špina, veľa detí, žiadne súkromie. Dosť často ho preto bolí brucho a po škole uteká hneď doma na záchod, ešte si niekedy nestihne vyzuť ani topánky.

    Poznáte takého tiež? Nie je to úplne vzdialená realita na mnohých školách a hanblivejší ľudia majú so školskými záchodmi celkom problémy. Moje spomienky na školské záchody tiež nie sú práve super. Keď mi bolo treba ísť na veľkú, snažila som sa byť pritom čo najtichšie a dalo to zabrať. Preboha, len aby to nečľuplo. Nedajbože prdnúť, keď za dverami čaká desať spolužiačok.

    „Hej, počkaj! Máš na zadku krv.“ Zastaví ma chalan o triedu vyššie. Pekný, obľúbený, nikdy by som ho neoslovila. Panebože, panebože, čo budem teraz robiť, naozaj musím dostať krámy teraz? Do konca vyučovania to bude určite všade, musím sa popýtať spolužiačok, či nemajú vložky. Ale ako sa dostanem do triedy, bez toho, aby ma nevysmiali všetci spolužiaci, ktorí sú na chodbe?

    „Tu máš sveter.“ Hovorí a usmeje sa. Červená som až po uši, hanbím sa a neviem zo seba dostať ani ďakujem. Panebože, to je trapas.

    „To je v pohode, mám dve segry.“ Zasmeje sa a odíde.

    Zlatý záchod s názvom „America“ od Maurizia Cattelana, Guggenheimovo múzeum New York, USA. (Zdroj: TASR)

    Takto som sa zoznámila so svojou prvou láskou. Pred špinavými, hnusne páchnúcimi školskými záchodmi. Ťažká romantika, čo vám poviem.

    Vtedy ešte neexistovali akcie, ako robí Domestos a my sme nemali na výber. Naše deti a my s nimi sa teraz však môžeme zapojiť do súťaže Domestos pre školy, ktorý podporuje rekonštrukcie toaliet už 5 rokov v 75-tich školách. Tento rok to môže byť práve škola vášho dieťaťa, tak sa určite zapojte. Viac informácií nájdete na domestospreskoly.sk.

    Dostupnosť čistých a bezpečných toaliet je, zdá sa, celosvetovým problémom. Asi dva a pol miliardy ľudí na svete nemá toaletu a svoje potreby sú nútení vykonávať do prírody, čím znečisťujú okolie a najmä pitnú vodu. Niektoré organizácie sa na tento fakt snažia upozorniť aj umiestňovaním takýchto toaliet na festivaly. Trúfli by ste si?

    Zdroj: dailymail.co.uk

    ----------

    Tento článok vyšiel s podporou Domestos

    Čítaj celý článok
    Strana
    z 9
    Predošlá Strana
    z 9
    Ďalšia