Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako hovoriť s deťmi o koronavíruse?

Mimoriadna situácia a s ňou spojené bezpečnostné opatrenia kvôli koronavírusu, sa vo veľkej miere dotkli životov detí. Počiatočné nadšenie z “prázdnin” vystriedalo sklamanie z obmedzení, ktoré by mali rešpektovať. Aj tie najmenšie ratolesti vnímajú zmeny v spoločnosti a je dôležité s nimi komunikovať. Ale ako, aby naše vysvetlenia boli na jednej strane dostatočne obsiahle, aby sme uspokojili ich prirodzenú zvedavosť, no na strane druhej, dostatočne citlivé, aby u detí nevznikali zbytočné starosti?

Video: Neprenášajte strach z pandémie na deti!

Rozhovor s psychologičkou Martinou Wäldl.

V rozhovore s psychologičkou Martinou Wäldl nájdete odpovede na tieto otázky:

  • 00:45 Od akého veku by sme mali deťom hovoriť niečo o tejto situácii? Aký je rozdiel, keď sa rozprávam s dvojročným dieťaťom vs. keď sa rozprávam s predškolákom, školákom, alebo stredoškolákom?
  • 02:45 Na čo by som si ako rodič mala pri takejto konverzácii dať pozor?
  • 04:05 Kde je hranica medzi tým, aby sme vysvetlili deťom čo sa deje a aby sme v nich vyvolali paniku?
  • 05:00 Ako odkomunikovať, že aj my sme v strese so súčasnej situácie? Povedať im o problémoch, ktoré trápia aj nás? (Strata práce, karanténa atď.)
  • 07:25 Čo môžeme ako rodičia robiť, keď si na dieťati všimneme, že sa bojí, že má naňho táto situácia negatívny vplyv?
  • 10:15 Ako riešiť situáciu, keď si dieťa myslí, že ma prázdniny a naďalej sa stretáva vonku so svojimi priateľmi?
  • 13:12 Je v poriadku prízvukovať, že tu ide nie len o ochranu samého seba, ale aj svojho okolia? Zraniteľnejších, ako sme my, alebo deti sami? Starých rodičov, chronicky chorých?
  • 14:30 Je najlepšie ich motivovať vidinou toho, že čím viac sa teraz obmedzíme, tým rýchlejšie sa dostaneme do starých a zabehnutých koľají?

7:25 Čo môžeme ako rodičia robiť, keď si na dieťati všimneme, že sa bojí, že má naňho táto situácia negatívny vplyv?
10:15 Ako riešiť situáciu, keď si dieťa myslí, že ma prázdniny a naďalej sa stretáva vonku so svojimi priateľmi?
13:12 Je v poriadku prízvukovať, že tu ide nie len o ochranu samého seba, ale aj svojho okolia? Zraniteľnejších, ako sme my, alebo deti sami? Starých rodičov, chronicky chorých?
14:30 Je najlepšie ich motivovať vidinou toho, že čím viac sa teraz obmedzíme, tým rýchlejšie sa dostaneme do starých a zabehnutých koľají?


📝Ako teda deťom odkomunikovať momentálnu situáciu? Do akej miery s nimi o tejto téme diskutovať, sme sa rozprávali s psychologičkou, ktorú už dobre poznáte z poradne Modrého koníka, Martinou Wäldl.


S deťmi sa o aktuálnej situácii rozhodne rozprávať treba. Veľa informácii sa k nim dostane tak či tak, z médií, od rodiny, kamarátov, cítia, že situácia je nejaká iná, nová.

Deti vycítia aj to, že rodič má strach, správa sa inak. Ak by sme sa s nimi o tom nerozprávali, vytvoria si sami vlastnú teóriu, môžu sa začať báť, podľahnúť strachu, obavám či panike alebo si naopak nemusia uvedomovať vážnosť situácie. Každopádne by situácii nerozumeli a pociťovali by zmätok. Je teda úlohou rodiča uviesť všetko na pravú mieru.

✅Dôležité je:

  • opierajte sa o fakty, ideálne medicínske,
  • nepopierajte a nezatajujte situáciu,
  • taktiež zbytočná panika pri riešení situácie nepomôže,
  • situáciu treba deťom odkomunikovať vecne, vo všeobecnej rovine, fakticky,
  • komunikovať kľudným tónom, bez nejakých prehnaných emócií, aby sme v dieťati nespustil zbytočne veľký strach alebo až úzkosť a paniku,
  • spýtajte sa, čo už dieťa vie a či potrebuje vedieť ešte niečo,
  • treba, aby dieťa vedelo, že sme tu preňho v každej situácii.

Ako hovoriť s deťmi o koronavíruse


📝Ako prispôsobiť komunikáciu veku dieťaťa? Na čo si dať pozor v jednotlivých vekových kategóriách a na čo naopak upriamiť pozornosť?


Samozrejme, že s deťmi v rôznom veku o situácii komunikujeme rôzne.

Predškolákom:

  • poskytujeme jednoduché a stručné informácie,
  • môžeme im situáciu skúsiť vysvetliť pomocou obrázkov, komiksu, formou ich vlastnou a im blízkou,
  • nemusíme sa vyjadrovať medicínsky presne, ani ich zaťažovať množstvom informácií,
  • pýtame sa, čo už vedia, ako tomu rozumejú,
  • rozprávame rečou a na úrovni dieťaťa. Ak je preňho koronavírus skrátka vírus, hovoríme o víre, ak je to preňho choroba, hovoríme o chorobe,
  • vysvetlíme im, čo to je, ako to k nám prišlo, čo spôsobuje, koho ohrozuje a ako sa dá chrániť a pomôcť to nešíriť.

Staršie deti už majú viac informácií, ich otázky sú komplexnejšie. V tomto duchu im treba aj odpovedať. Ak prídu s nejakými teóriami, je dobré sa o nich rozprávať, zisťovať čo už vedia, pýtať sa ich na názor a usmerniť ich kde nájdu relevantné informácie, ak existuje niečo na čo im neviete odpovedať. Poprípade odpovede na otázky môžete hľadať spolu s dieťaťom.

Obom skupinám treba zdôrazniť potrebu prevencie a dôležitosti opatrení, ktoré boli zavedené, samozrejme každej skupine jej primeraným jazykom.


📝Ako u detí vzbudiť pocit, že svojim zodpovedným správaním môžu veľa ovplyvniť?


Je dobré poukazovať na určitú dávku zodpovednosti, keďže ide o problém, ktorý sa týka nás všetkých. Hlavne oblasť prevencie a dodržiavania opatrení je niečo, kde sa môže aktívne zapojiť aj dieťa:

  • dieťa by malo vedieť, že zodpovedným správaním môže pomôcť k zlepšeniu situácie a že by sa tak mal správať každý,
  • netreba to komunikovať ako kauzalitu, ale ako niečo, čo je dôležité a že ak to bude dodržiavať väčšina ľudí, tak by situácia mala zlepšovať,
  • k tejto zodpovednosti ich môžeme viesť rôzne. Menšie deti aj formou hry pri umývaní rúk, rúška môže poslúžiť ako maska, môžeme sa zahrať na tajných agentov. V celej tejto náročnej situácii by sme mali pustiť uzdu našej fantázii vypustiť dieťa, ktoré máme v sebe.

Deti a koronavírus


📝Rodičia určite so strachom sledujú aktuálnu situáciu nielen na Slovensku ale aj vo svete. Deti vnímajú ich správanie, možno nervozitu, či istý diskomfort. Majú sa snažiť pred deťmi eliminovať tieto prejavy alebo byť naopak autentickí, lebo to aj tak vycítia?


Rodičia tiež strach a je to prirodzené. Je dôležité rozprávať sa s dieťaťom úprimne, avšak neprenášať naňho svoje obavy. Je dôležité, aby dieťa videlo, že rodič je konzistentný, teda že existuje súlad medzi tým čo hovorí a ako sa správa.

Rodič by mal vedieť svoje emócie zvládnuť a len vtedy dokáže pomôcť zvládnuť emócie aj dieťaťu. Dieťa by sa malo cítiť v bezpečí, že rodič je tu preňho a je jeho bezpečnou základňou.

Ak má rodič veľké obavy, mal by sa porozprávať najmä s partnerom, poprípade inou blízkou osobou, snažiť sa dostať ako tak do pokojného stavu. Ak rodič prepadá panike, úzkosti, môže sa poradiť aj s odborníkom.


📝Ak sú deti zvedavé, do akých podrobností zájsť? Zapnuté tlačové konferencie na TV, priame prenosy na mobile, zdieľanie výziev, varovaní a správ na sociálnych sieťach,... Veľa sa vraví o úmrtiach, úmrtnosti, vyberaní si lekárov kto prežije. Deti možno začujú viac ako si myslíme. Ak príde na pretras téma smrti, ako to citlivo vysvetliť?


Citlivo, primerane veku dieťaťa, ale vecne a fakticky. Neklamať. Odkomunikovať, že ľudia zomierajú, že žiaľ v tomto prípade sa viac komplikácii vyskytuje u starších ľudí, ale ubezpečiť ich, že ostatní ľudia, aj vy ako rodina, aj zdravotníci robíte všetko pre to, aby sa situácia zlepšovala a aby sme boli v bezpečí.

Treba to dieťaťu vysvetliť primerane jeho veku, zbytočne ho nezahlcovať množstvom detailov a informácií. Odporúčam pri deťoch radšej vypnúť správy, informáčné kanály, vyvarovať sa nejakých výrokov, ktoré by dieťa mohli znepokojiť, či vystrašiť. Ak sa však dieťa pýta, treba mu odpovedať.


📝Ako spoznať na dieťati, že sa bojí? Niekedy môže pôsobiť vyrovnane, že je všetko v poriadku, no vnútorne môže prežívať stres. Čo môže byť takým ukazovateľom, že to dieťa prežíva viac, ako je zdravé? A čo robiť v takom prípade?


To je veľmi individuálne. Niektoré deti sa priveľa pýtajú alebo naopak sú zakríknuté, utiahnuté. Niektoré deti môžu byť viac plačlivé, chcú zrazu tráviť väčšinu času s rodičom, sú naňho nalepené. Ako keby neboli vo svojej koži. Zväčša rodič spozoruje nejakú zmenu.

U niektorých detí sa objavia aj telesné príznaky - bolesti bruška, zlý spánok, poprípade aj nejaké neurotické prejavy.

V takom prípade treba s dieťaťom pracovať. Pracovať s jeho strachom, emóciami. Prijať ich, odkomunikovať, odzrkadliť. Dať dieťaťu najavo, že ho ako rodič prijímam, počúvam ho, snažím sa mu rozumieť a zaujímam sa oňho.

Treba dieťaťu vytvoriť bezpečné a prijímajúce prostredie, venovať mu pozornosť a prejavovať lásku. Veľa sa rozprávať, pýtať sa ho čo potrebuje vedieť, pýtať sa ho čo potrebuje, čo by mu pomohlo.

Dôležité je dieťa vypočuť, uznať jeho emóciu, aby malo pocit, že to, čo cíti je dôležité, a že to niekoho zaujíma. Tiež mu to dá správu, že to čo cíti, je prirodzené.

Jednoduchým podaním informácie, zrkadlením správania dieťaťa, prípadne jeho pocitov, fantázií mu dávame priestor na ich hlbšie vyjadrenie a tým pádom aj na ich spracovanie, aspoň z časti.


📝Ako dieťaťu uľahčiť bezpečnostnú izoláciu poprípade karanténu?
--
Aj pri karanténe, aj pri domácej izolácii je dôležité, aby situácia bola pre dieťa prehľadná a predvídateľná. Je dobré zachovať niečo z normálneho režimu, dieťa to takto pozná a to, čo pozná a je na to pripravené, znamená preňho bezpečie.

Pri zmenách mu treba pomenovať ako to bolo doteraz a ako to bude po novom a prečo, aby sa dieťa na to dokázalo pripraviť.

Pri trávení času v domácom prostredí je dobré zvoliť zlatú strednú cestu. Karanténa neznamená prázdniny a to by sme mali deťom vysvetliť. Mali by vedieť, že to je preventívne opatrenie.

Deti a karanténa

Režim zrejme bude iný, možno voľnejší a nejaké výnimky budú udeľované. Ak však máme doma nejaké pravidlá (najmä, čo sa týka TV a PC), odporúčam ich dodržiavať tak ako doteraz. Situácia je nová a náročná aj pre rodiča. Ten potrebuje doma spraviť nejaké veci, navariť, v niektorých prípadoch sa s dieťaťom učiť a tiež potrebuje istý čas pre seba. Dobré je nájsť nejaký balans tak, aby to vyhovovalo všetkým stranám.

Dieťaťu sa zrejme nebudú páčiť tieto opatrenia, bude chcieť ísť von, za kamarátmi. Treba mu tento pocit uznať, prijať, že to tak je, avšak vysvetliť, že teraz treba byť doma a s kamarátmi si môžu napr. zavolať.

Na začiatku každého dňa si môžeme povedať čo budeme robiť, poprípade si spolu spísať nejaké nápady. Ak dieťa túži ísť za kamarátmi, môžeme doma aspoň fantazírovať o tom, čo by dieťa s nimi robilo a potom sa od toho doma vieme odpichnúť a skúšať niečo podobné vymyslieť.. Nechajme o hre rozhodovať aj dieťa, nechajme sa viesť. Hra je preň výborná forma, aby zvládlo aj prípadný strach spojený s aktuálnou situáciou.


Za rozhovor ďakujeme psychologičke Martine Wäldl.

V prípade ďalších otázok vám poradí prostredníctvom Poradne rodinnej a detskej psychológie.


Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Kam ďalej?

Skúsenosti s ako hovoriť s deťmi o koronavíruse?

Máš skúsenosť s ako hovoriť s deťmi o koronavíruse??
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť