KočíkopédiaDentálna hygiena
Zdravé zuby nie sú len o peknom úsmeve – u detí aj dospelých zohrávajú kľúčovú rolu pri celkovom zdraví. Dentálna hygiena pomáha predchádzať kazom, zápalom ďasien aj zbytočným bolestiam. 
Dentálna hygiena je profesionálne očistenie zubov od vodného kameňa, pigmentov, nánosov a povlakov. Dentálna hygiena má významnú úlohu vo vzťahu k celkovému zdraviu organizmu. Cieľom starostlivosti zubného lekára, dentálneho hygienika alebo preventistky je zabezpečiť zdravý chrup, poučiť o správnom čistení chrupu, výbere vhodných pomôcok, výžive a prenose infekcie. Zabrániť vzniku zubného kazu sa dá pravidelným absolvovaním dentálnej hygieny, preventívnej prehliadky v zubnej ambulancii a nácvikom správnej techniky čistenia zubov.
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory na YouTube kanály Modrého koníka:
🎞️ Čo by ste mali vedieť, ak sa chystáte na DOVOLENKU (s dieťaťom aj bez neho)
🎞️ Mliečne zuby: Čo všetko by sme o nich mali vedieť?
🎞️ Prečo je kaz na mliečnom zube nebezpečný?
Čo je to dentálna hygiena?
Dentálna hygiena je liečebno-preventívna stomatologická metóda, ktorej pravideľným absolvovaním zabraňujete vzniku zubných kazov, zápalu ďasien (gingivitíde) či parodontitíde. Celé ošetrenie trvá približne 30 minút až 1 hodinu, v závislosti od stavu chrupu pacienta. Dentálnu hygienu sa odporúča navštíviť minimálne raz, optimálne 2x do roka. Aj v tomto prípade je to veľmi individuálne a existujú pacienti, ktorí potrebujú absolvovať toto ošetrenie aj častejšie.
Ako prebieha dentálna hygiena?
Anamnéza pacienta
Dentálna hygiena sa začína rozhovorom, kedy dentálna hygienička zisťuje, kedy ste boli na ošetrení naposledy, či trpíte nejakými ochoreniami, či ste alergický, beriete nejaké lieky a podobne. Spraví si tzv. anamnestický dotazník. Opýta sa aj na pomôcky, ktoré doma používate, ideálne je ich mať so sebou.
Analýza chrupu
Následne dentálny hygienik vykoná analýzu vášho chrupu, ďasien a kosti. Pomocou RTG snímky a vyšetrenia tupou sondou a zrkadielkom. Po vyšetrení Vám nasadí silikónový rozovierač pier a pomocou farebného činidla zvýrazní povlaky na zuboch. Zhodnotí, aká je kvalita vašej domácej starostlivosti o zuby. Skontroluje tiež stav vašich zubov a následne vás oboznámi s výsledkami, pričom vám vysvetlí, ako prípadné problémy vznikli a ako im v budúcnosti predchádzať. Následne pristúpi k samotnému ošetreniu, ktoré sa skladá z viacerých krokov.
Odstránenie zubného kameňa
Pri zlom čistení ústnej dutiny zostáva na zuboch povlak, ktorý mineralizuje a vytvára sa z neho zubný kameň, na ktorom sa ešte viac páči baktériám. Tie spôsobujú zápach, ale aj zápal ďasien. Práve počas dentálnej hygieny sa zubný kameň odstráni. Najčastejšie pomocou ultrazvuku. Je to prístroj, ktorý rozbíja zubný kameň, zároveň z neho tečie voda a ten kameň odplavuje. Koncovka je síce ostrá, no pri práci sa používa iba jej bok.
Po očistení ultrazvukom nasleduje ručné čistenie kyretami a škrabkami. Dôležité je odstrániť kameň nad ďasnami, ale najmä pod nimi, kde ho síce nie je voľným okom vidieť, ale škodí viac. Pomocou dentálnej nite a medzizubných kefiek sa skontroluje, či zubný kameň nezostal v medzizubných priestoroch.
Leštenie
Povrch zubov nie je po odstránení zubného kameňa hladký, je preto potrebné zuby vyhladiť. Leštenie pomocou malej kefky, alebo gumeného kalíška so špeciálnou pastou, dnes už nahrádzame šetrnejšími metódami.
Airflow
Airflow, alebo pieskovanie zvyčajne nasleduje po zvýraznení povlakov ešte pred odstránením kameňa.Pri pieskovaní sa využíva prúd vody, vzduchu a prášku pod veľkým tlakom, ktorý odstráni povlak a nežiaduce pigmety a podľa typu používaného prášku aj zub vyleští. Dnes sa používajú šetrné prášky, ktoré neničia sklovinu a prístroje s ohrevom vody, takéto ošetrenie je komfortné a bezbolestné. V jednom sedení môže hygienik použiť viac typov práškov.
Inštruktáž
V závere dentálnej hygieny nesmie chýbať inštruktáž, aby ste si zachovali taký stav v ústnej dutine, ako máte po dentálnej hygiene. Vysvetlí vám ako používať kefku, medzizubné kefky, jednozväzkové kefky, zubnú niť a podobne. Po tom, ako si chrup skontroľujete jazykom a v zrkadle, nasleduje posledný krok.
Fluoridácia
Posledným krokom dentálnej hygieny je fluoridácia. Čo je nanesenie prípravku s vysokým obsahom fluoridových iónov v rôznej forme (či už v podobe gélu, pasty, roztoku, a pod.) na zuby, ktoré sú už úplne vyčistené a sklovina teda dokáže prijímať fluorid alebo tie minerálne látky, ktoré zubnú sklovinu posiľňujú.
Je dentálna hygiena vhodná pre každého?
Dentálna hygiena je vhodná takmer pre každého. Jej prevedenie a príprava na ňu však závisí od celkového zdravotného stavu aj od stavu v ústnej dutine. Pre niektorých pacientov nie je vhodná bez užívania antibiotík v niektorých prípadoch ju môže vykonávať len špecialista. V niektorých prípadoch nie je vhodná, alebo ju treba odložiť na neskôr. Preto je dôležité o zmene zdravotného stavu, alebo pri prvej návšteve informovať dentálneho hygienika už pri objednávaní termínu. Ak máte herpes, alebo iné infekčné ochorenie, termín si radšej preložte.
Je dentálna hygiena bolestivá?
Strach z dentálnej hygieny, kvôli bolesti nie je na mieste. Pre väčšinu ľudí je dentálna hygiena bezbolestným úkonom. Ak dentálna hygiena bolí, znamená to, že má pacient buď zapálené ďasná, odhalené krčky alebo keď sa ultrazvuk dotkne kazu.
Bežnou komplikáciou, ktorá sa po dentálnej hygiene môže objaviť je práve zápal ďasien, poprípade krvácanie. Dentálny hygienik Vám môže dopručiť voľnopredajné produkty a poučí Vás o ich dávkovaní a správnom používaní.
Význam dentálnej hygieny
Najväčší význam dentálnej hygieny spočíva v jej prevencii. V prevencii proti zubnému kazu a paradontitíde. Paradontitída je ochorenie závesného aparátu zubu. Je to v podstate zápal ďasien, ktorý prešiel až do kosti. Zápal “požiera” kosť a následne uvoľňuje zub z jeho lôžka. Toto ochorenie bolo doteraz skôr doménou starších ľudí, no podceňovaním starostlivosti o chrup sa znižuje aj vekový priemer pacientov, ktorí majú toto ochorenie chrupu.
Zápaly zo zubov sa môžu šíriť krvnou cestou do celého tela človeka. Často prechádzajú na srdce, ovplyvňujú cukorvku, môžu spôsobovať reumatické problémy, pľúcne problémy. Zápal v ústach dvojnásobne zvyšuje riziko infarktu a trojnásobne riziko mŕtvice. Pokazené zuby a zapálené ďasná sú rovnakým rizikom pre ľudksé telo ako fajčenie a obezita.
Koľlko stojí dentálna hygiena?
Ako už bolo spomenuté, dentálna hygiena je prevencia. A ľudia neradi míňajú peniaze za niečo, čo možno bude a čo ich akútne netrápi. No prevencia je vo finále oveľa lacnejšia záležitosť, ako riešenie akútnych problémov s chrupom.
Cena za vykonanie dentálnej hygieny sa pohybuje v rozmedzí od 30 do 100 Eur, v priemere okolo 50 Eur. No chronicky zanedbaný chrup si určite bude žiadať vyššiu čiastku.
Dentálna hygiena u detí
Detská dentálna hygiena sa od tej pre dospelých líši predovšetkým v tom, že je zameraná najmä na naučenie správnej techniky čistenia zúbkov, čo je najúčinnejšia prevencia pred zubným kazom. Rovnako preventista odstráni zubný kameň, povlak a vykoná flouridáciu.
Zubný kaz je najčastejšie a najrozšírenejšie infekčné ochorenie. Na to, aby vznikol potrebujeme 4 faktory: zub – baktérie – cukor – čas. O zuby je potrebné sa dôkladne starať, a to každodenným mechanickým odstraňovaním zubného povlaku z povrchu zubov. Dentálna hygienička dokáže pomocou rôznych metód tento povlak zviditeľniť a poukázať na kritické miesta v ústach, kde by si mali dať rodičia na čistení obzvlášť záležať a naučí ich vhodnú techniku čistenia detských zúbkov. Ak rodičia a deti povlak vidia, rýchlejšie sa naučia správnu techniku čistenia zubov. Taktiež rodičom odporučí efektívne a atraumatické pomôcky na správnu starostlivosť o detský chrup.
Kedy ísť s dieťaťom na dentálnu hygienu?
Dentálnu hygienu by malo dieťa absolvovať už v rannom veku, ideálne okolo 4-6 roku, kedy dieťa dokáže komunikovať. Určite je vhodné absolvovať toto ošetrenie aj v tom prípade, ak si dieťa začína čistiť zúbky samé, bez dozoru. Dieťa potrebuje edukáciu, prevenciu a potrebujú fluoridáciu.
Dentálna hygiena v tehotenstve
Často sa mamičky po pôrode sťažujú, že im tehotenstvo “pokazilo” zuby, pretože im dieťa zo zubov odoberá vápník. V skutočnosti je to však spôsobené stravou v tehotenstve a zlou starostlivosťou o zuby.
Prvé mesiace nevoľností siahajú často po rôznych suchároch, krekroch, keksíkoch, piškótach. Čo je všetko strava bohatá na sacharidy. Tehotenské chute dokážu skombinovať aj neskombinovateľné. A tak sa jednoducho stane, že ovocie (kyseliny) žena prekladá čokoládou (sacharidy), čo je tá najhoršia kombinácia. Zvracanie, nočné pojedanie bez umytia zubov. To všetko zubom neprospieva a skutočne to nie je dieťaťom v brušku.
Z toho dôvodu by mali tehotné mamičky myslieť na prevenciu a nepodceňovať silu zubného kazu. Odborníci odporúčajú absolvovať dentálnu hygienu v druhom trimestri. V prvom trimestri budúce mamičky trápia nevoľnosti a v treťom je už bruško natoľko veľké, že by im ošestrenie v kresle mohlo byť kvôli nepohodliu nepríjemné.
Text po odbornej stránke skontrolovala:**Jana Lieskovská (pracuje v zubnej ambulancii : ZubyZuby,s.r.o)
Dentálna hygienička**
