Ako riešiť netypické správanie ročného dieťaťa?

Dobrý deň,

chcem sa poradiť ohľadom nášho problému s ročným synom. Zaujíma ma hlavne, na koho sa môžeme obrátiť o radu a prípadnú diagnostiku.

Syn je od narodenia (v termíne, sekcia bez komplikácií) veľmi náročné dieťa. Mala som problémy s dojčením i napriek veľmi dobrej laktačnej podpore. Syn mal excesívny plač aj 5 hodín denne, motorický nepokoj, mimoriadnu citlivosť, odmietanie telesného kontaktu, slabý očný kontakt zblízka. Diagnostikovaná mu bola len novorodenecká porucha regulácie a alergia na BKM. Navštívili sme osteopata, absolvovali fyzioterapiu, upokojujúce masáže.

Tieto symptómy sa teraz značne zlepšili. Syn prespí celú noc len vtedy, ale len, ak spí sám vo svojej izbe a posteli. Inak nie. Jedáva celkom dobre, ukazuje neustále prstom na všetky možné predmety, občas už aj zdieľa pozornosť, vie povedať ahoj, mama, tata, nespája to však ešte s konkrétnymi osobami. Občas zakýva na pozdrav aj sám od seba, skúša napodobňovať zvuky zvierat. Vyplazí jazyk, keď naň vyplazím ja svoj. Keď plače a vezmem ho na ruky, upokojí sa, telesný kontakt, ale veľmi nevyhľadáva. Rovnako si rád na mojich kolenách prezerá pár minút obrázky v knižkách, motoricky je veľmi fit, chodí s pridržiavaním sa, štvornožkuje, sedí. Vie nájsť loptu, keď ho o to požiadam, “prinesie” loptu na požiadanie, hodí ju späť. Vie nájsť predmet, ktorý skryjem počas toho, ako to videl.

Napriek tomu na ňom badáme veľmi netypické známky správania, ktoré si nevieme vysvetliť. Je to neustála nervozita, plačlivosť, mrnčanie aj čerstvo po dobrom spánku, či jedle. Evidujem u neho takmer absolútny nezáujem o hru, k všetkým formám hry ho musíme motivovať. Syn sám v podstate celý deň len odbieha hore-dole, vešia sa na nábytok, ohrýza ho a mrnčí pri tom. Sám neobsedí nikde ani chvíľu. Motivovať ho aj ku veľmi krátkej hre je veľmi náročné, sám sa nezabaví ani 5 minút. Očný kontakt z určitej vzdialenosti má, zblízka sa mu vyhýba, hry a riekanky na kolenách tiež nemá rád. Na svoje meno reaguje len vtedy, keď ho vyslovím viackrát. Máva silné záchvaty hnevu, vzdoru, kriku, extrémnu separačnú úzkosť, nemôžem sa vzdialiť ani na pár metrov, na chvíľu v domácom prostredí. V skupinke rovesníkov odbieha tiež preč, nejaví záujem o hru, boli sme už viac-menej vylúčení kvôli neprispôsobivosti. Má strach z ľudí, plače pri každej návšteve, aj tej, ktorú už zažil, akceptuje len mňa, manžela a jednu svoju 12-ročnú sesternicu. Doma má pravidelný režim, pokojné prostredie, napriek tomu sme manželom v koncoch a robíme si starosti. Detská lekárka trvá na tom, že je len extrémne citlivý s menšou poruchou regulácie.

Kde by sme sa mohli ešte poradiť?

Ďakujem