Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

6 ročný syn sa začal všetkého báť. Ako mu pomôžem?

Zodpovedané
19. sep 2019

Dobrý deň,

mám 6 ročného a trojročného syna.

Prvorodený syn je veľmi múdry, šikovný. Vie čítať a aj písať. Takže škola v tomto smere mu ako prvákovi problém nerobí. Úlohy má hotové veľmi rýchlo.

Od januára tohto roku však badám na ňom silné prejavy hnevu. Kričí, rozhadzuje hračky, rozhadzuje veci. Do všetkého kope. Všetko vidí tak, že mu ľudia chcú ublížiť a že mu robia zle. Reálne to však nie je. Všetko čo poviem je u neho opak. Keď mu poviem, že dnes je slnečný pekný deň. Tak jeho reakcia je, že je škaredo a prší. Takto reaguje na každého člena rodiny.

Je veľký negativista. Snažím sa ho povzbudzovať a podporovať. Ja som optimistka a so mnou trávi najviac času. Takto to s ním máme vo všetkých oblastiach. Všetko je zlé. Už na to neviem ani kľudne reagovať. Keď si to nevšímam, tiež je zle.

Keď mu poviem OK, tak tebe sa to takto javí, tak začne viac rýpať.

Aký postoj mám zaujať?

Čítala som viac kníh ER, ale som naozaj bezradná.

Druhý problém, čo ma trápi je, že sa začal veľmi báť. Bojí sa až tak, že keď som v spálni a som potichu a on v izbe a nepočuje ma, tak začne hneď plakať. Uteká do spálne, alebo ma hľadá po byte.

Neevidujem žiaden zážitok, že prečo by sa mal takto správať. Keď sa na niečom dohodneme, tak to platí. A to preto, lebo on to mal takto rád.

Keď ho osloví predavačom pozdravom, hneď sa za mňa schová. A nejde o hambenie sa. Keď je šero, tak sám nechce ísť na wc. Lebo sa bojí sám. Vždy stiahne so sebou mladšieho brata. Už dočiahne na všetky svetlá. Bojí sa ísť pre loptu, ktorá mu patrí, keď sú tam iné deti.

Je skôr introvert a potrebuje sa trochu oťukať. Potom už taký introvert medzi kámošmi nie je. Je to veľmi citlivý chlapec.

Pre mňa je toto nový stav, ktorý je ťažko pochopiteľný. Doteraz sa ničoho nebál. Keď chce ísť s bratom sám výťahom, tak mu to dovolíkm. Poviem, že ich počkám pri aute. Keď vystúpia z výťahu, tak starší syn začne hneď plakať. Mladší brat sa z princípu hneď pridá.

Máme len jedny dvere od domu. Utekám, že čo a deje a on mi povie, že sa bojí. Stojí zaseknutý na mieste. Pritom sa ani
nepokúsil pozrieť za roh. Keby sa pozrel, tak by videl, že ho čakám. Emócie ho tak prevalcujú, že racio sa úplne vypne.

Všetko mu vysvetľujem s kľudom. Chápem ho, že s zľakol. Ubezpečím ho, že nikdy nikam neodídem.

Ako mu môžem ešte pomôcť?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

výrazný hnev a prejavy frustrácie sú znakom jeho vývoja. Ide o proces ďalšieho sebauvedomovania a samostatného fungovania vo vonkajšom svete mimo rodiny.

Dieťa v tomto veku začína viac hľadieť na svojich rovesníkov a hľadá si svoje miesto medzi nimi. Ide o náročný emočný proces vytvárania pocitu spolupatričnosti, teda pri budovaní nových vzťahov a vlastnej pozície v rámci školského kolektívu, ako aj zvládanie novej životnej role žiaka. Preto si to tak výrazne ventiluje.

Vaše úplné prijatie pomocou empatického počúvania je najviac, čo mu môžete v jeho stave ponúknuť.

Pomôže mu zvedomovať si proces, ktorý prebieha a uvedomiť si, že sa vlastne posúva. Okrem prijatia sa držte skúmavého postoja pri počúvaní, nemusíte hovoriť. Spojenie zjavne lepšie udržíte mimoverbálne v jeho momentálnej fáze. Dôležité je udržiavať v sebe dôveru, že on má v sebe všetko, čo potrebuje a vy ste len zrkadlo, v ktorom on na seba nahliadne. Buďte úprimne zvedavá na, čo príde. Týmto budete vyžarovať vieru, že život funguje, potrebuje to čas.

Čo sa týka ustráchanosti, vychádza jednak z jeho zneistenia, o ktorom sme hovorili vyššie.
Okrem toho k tomu prispieva aj citlivosť, ktorú ste spomenula. Vníma oveľa väčšie množstvo a intenzitu pocitov, s ktorými pochopiteľne nevie, čo má robiť, lebo na to ešte nemá ani aparát, ani zručnosti.

Cielene sa s ním hrajte hry na uvoľnenie vnútorného nepokoja, teda tie pri ktorých sa nasmeje. Vankúšová vojna, naháňanie, kde ho necháte sa vyšmyknúť a on stále uteká a sa smeje.

Trávte veľa času v zeleni (park, les), ktorá všeobecne upokojuje.

Večer sa rozprávajte o tom, čo zažil, čo ho prekvapilo, rozosmialo, zaujalo. Ak by nechcel hovoriť, porozprávajte mu niečo , čo vy ste zažila a bolo pre vás príjemné. O tom príjemnom hovorte aspoň 20 sekúnd, aby si zapamätal jeho mozog, že okrem ťažkých vecí zažívame aj príjemné. Takto môžete pomalinky meniť jeho vnútorné nastavenie.

Verím, že niečo Vás inšpiruje. Ak by ste potrebovala viac je potrebné ísť do individuálnej diskusie.

Držím palce a prajem krásny deň.