Ako by som mohla porozumieť 1,5 ročnému synovi?

Dobrý deň,

frustrácia rodiča v čase, keď dieťa ešte nekomunikuje slovne, teda iba mimoverbálne, je v vlastne zrkadlením pocitu dieťaťa, ktoré sa nedokáže vyjadriť tak, aby ho rodič pochopil. Akurát, že intenzita dieťaťa je mnohonásobne väčšia. Je to najmä preto, že ono sa snaží, ale potrebné komunikačné centrá dozrievajú postupne. Vaše láskyplné a trpezlivé sprevádzanie ho v tom podporí.

Základom jeho správania je teda vývojová tendencia smerom k samostatnosti a sebauvedomovaniu. Typickým prejavom sú vami popisované popisované záchvaty hnevu, krik, ktorými uvoľňuje bezmoc a frustráciu z toho, že nedokáže ovplyvniť dianie okolo seba.

Deti v tomto období zažívajú denne veľa silných emócií. Cítia sa vystrašené, bezmocné, nahnevané,...Keď sú v pohode a relatívnom pokoji spracujú ich počas svojich hier. Hra je totiž nástroj cez, ktorý sa deti vo veku vášho syna, učia. Preto pomoc vášmu synčekovi „vy-hrať“ svoje veľké vnútorné emočné napätia mu umožní ich vyriešiť. Keďže synček nedokáže ešte tieto silné emócie pomenovávať slovami (mimochodom ako mnoho dospelých), môže ich symbolicky zahrať pomocou zvieratiek, plyšákov, autíčiek a vyriešiť ich. Aj bez potreby o nich hovoriť.

Smiech je po plači najúčinnejším spôsobom uvoľnenia stresových hormónov. Navyše pritom zažije zábavu. Príkladom môže byť naháňanie, kde ho necháte sa vyšmyknúť a on stále uteká a sa smeje, zápasenie s otcom.

Pred spánkom si ešte prejdite deň a pristavte sa pri situáciach, ktoré boli milé, príjemné, ale aj náročné . Pristavte sa pri momentoch, kedy sa hneval a bil vás. Popíšte ako ste to riešili, že vlastne prežil moment zúrivosti, bezmoci, neistoty a potom bolo zasa všetko v poriadku. Pri príjemných zážitkoch sa zastavte a dlhšie rozoberajte emóciu, ktorú prežil. Ukončite rozhovor pri takejto príjemnej emócii. Tým si jeho mozog zapamätá, že okrem ťaživých chvíľ boli aj príjemné a milé a postupne sa bude meniť jeho vnútorný pocit smerom k sebaistote. Toto samozrejme vyžaduje čas a vašu trpezlivosť.

Čo sa týka podpory rozvoja ukazovania a reči skúsim vám priblížiť, ako prebieha učenie batoľaťa, teda vášho synčeka. Stručne by sme to mohli nazvať učenie hrou. Deti v jeho veku si ukladajú a vybavujú hlavne zážitky, ktoré majú pre nich silný citový význam. To znamená to, čo ich zaujíma, páči sa im, teší ich alebo baví. Samozrejme aj skúsenosti a zážitky spojené s nepríjemnými pocitmi ako bolesť, strach, smútok a iné.

Preto spôsob, ktorým sa učí je napodobňovanie, a to v hrovej aktivite. Vie si predstaviť, čo po ňom požadujete jedine ak to môže spojiť so svojou bezprostrednou skúsenosťou, teda stopou po minulých zážitkoch. Napríklad rozprávky si vie predstaviť len vtedy, keď sa stotožňujú s jeho zážitkami a sú veľmi konkrétne zobrazené.

Preto forma cieleného učenia v momente, keď ho to nezaujíma alebo nemá s danou vecou hmatateľný zážitok nikam nevedie. Vytvorte mu najmä podnetné a bezpečné prostredie a nechajte ho samého skúmať a vyberať si podľa vlastných záujmov. Môžete komentovať to, čo robí a tiež sa nechajte zatiahnuť do hry. Hra, do ktorej sa vložíte a on ju riadi prinesie maximálny učiaci moment.

Čo sa týka spôsobu výchovy rešpektujúci a vedomý prístup s jasnými hranicami a láskavým prístupom, podporia Vášho synčeka a jeho zdravý vývoj. Jedným z týchto prístupov je aj Efektívne rodičovstvo.