Ako pomôcť zranenému a nepochopenému 10 ročnému synovi?

Dobrý deň,

ďakujem za dôveru a zdieľanie náročnej situácie, ktorú váš syn prežíva. Vnímavé a citlivé deti sa ľahšie stávajú terčom posmievačov a provokatérov. Tí sa potrebujú hlavne zabávať a čakajú na reakciu. Potrebné je odoprieť útočníkom túto očakávanú radosť. Preto aj ignorácia, ktorú ste mu poradila, zafungovala.

Ak sa na to váš syn cíti, môže si s vami doma nacvičiť rôzne frázy, ktorými ich vie odohnať. Veľmi zdatní jedinci v nepríjemnej situácii dokážu uplatniť humor. Aj toto je lepšie nacvičiť doma. Je dôležité trénovať sebavedomú intonáciu. Najlepšie je postaviť sa pred zrkadlo, narovnať sa, nepozerať do zeme a len niekoľkokrát skúšať.
Príkladom neutrálnej vety, ktorú by mohol syn použiť je: „Vieš, že mi je úplne jedno, čo si ty myslíš?“

Súčasne je dôležité, aby rozumel, že v skutočnosti ide len o tlak okolia. Na ten môže reagovať minimálne ďalšími dvoma spôsobmi:
Akoby uznaním výsmechu : „Máte pravdu, niekedy si pripadám ako neschopný. Potom stručne povedať prečo. „Aj minule prudko som sa otočil a polial som sa na kompletku s džúsom v pohári.“

Vytvorením protitlaku. Povie, prečo niečo odmieta, a potom sa dovoláva inteligencie tých čo sa posmievajú. Napríklad „Myslel som, že ste dosť múdri na to, aby ste nekradli druhým desiaty!“

Keby sa naďalej posmievali, nech odíde. Čím dlhšie zotrvá, tým silnejší bude tlak. Keď odíde, dá tým jasne najavo, že sa nenechá ovplyvňovať.
Pravda je taká, že pred tlakom okolia sa nemôžeme skryť. Ale môžeme si rozmyslieť, čo vlastne chceme, dať najavo- svoj postoj a byť pánom situácie. Rozhodnutie je len na ňom.
Pre syna je dôležité, aby vám naďalej dôveroval a aby s vami mohol vždy hovoriť. Tým, že rozpráva a vy ho počúvate, teda neanalyzujete, nevysvetľujete, nedávate nevyžiadané rady len vnímate a prijímate jeho prežívanie, získava od vás možnosť nahliadnuť na svoj problém. Utrieďuje si myšlienky a uvedomuje si, že vlastne sa len rozhoduje, čo ide urobiť, alebo čo vlastne ho konkrétne trápi, a teda aj čo potrebuje. Ak si to uvedomí, môže začať aktívne konať vo svoj prospech. Dieťa potrebuje vedieť, že má podporu a že hovoriť môže.
Je tiež dobré, keď syn funguje aj v inom kolektíve, kde bude mať inú skúsenosť ako v škole napr. ak chodí na nejaký krúžok.

Čo sa týka situácie s otcom, treba mu vysvetliť, že každý máme svoje názory a rôzne uhly pohľadu na veci. Je to prirodzené. Ak syna niečo s otcom trápi, je potrebné, aby mu to povedal formou, ktorá je rešpektujúca a komunikuje synovu potrebu smerom k nemu. Pokiaľ ide o názory ako, násilie pri hrách, a zjavne máte na to nejednotný názor, je dobré otvoriť túto vec ako diskusiu. To znamená, že všetky názory sú legitímne, rešpektujeme sa navzájom a nehodnotíme sa. Túto diskusiu by som otvorila najprv na rodičovskej úrovni. Cieľom by mala byť dohoda, ktorá je podporná pre zdravý vývoj dieťaťa. Potom by ste ju mali odkomunikovať synovi. Takto sa zbytočne nedostane medzi vás rodičov ako deliaci element.

Myslím si, že by bolo možno vhodné tieto veci aj otvoriť v poradni a vydiskutovať si rôzne situácie.

Držím palce.

Prajem pokojné a radostné sviatky!