Ako vysvetlím 5 ročnej dcére, že aj keď sa ľúbime, tak nemusí byť na mne nalepená?

Dobrý deň,

vo veku 5 rokov nastáva prirodzene ďalšia vývinová fáza osamostatňovania sa dieťaťa. Je sprevádzaná zvýšenou hladinou frustrácie. Zväčša sa prejavuje nevhodným správaním. U Vás práve zvýšenou potrebou uisťovania sa prostredníctvom Vašej fyzickej blízkosti, ako zdroja bezpečia a istoty. Je to prirodzená odpoveď.

Pomáhate jej tým, že dostáva uistenie prejavmi lásky aké potrebuje. Zároveň aj naďalej dôsledne komunikujte svoje potreby: priestor a čas osamote. Nedohovárajte, nevysvetľujte zameriavajte ju na to, čo konštruktívne môže robiť. Znamená niečo samostatne, niečo čo má rada, čo ju baví. Pomôžte jej navádzajúcimi otázkami tipu: Máš chuť niečo vyrábať alebo pohybové? Rozhodni sa.

Potom jej povedzte, že aj vy idete robiť to a to, avšak sama. Povedzte, že teraz sa budete sústrediť na svoje a nebudete s ňou ani komunikovať, povedzme tak 15 minút a ukážte jej to na hodinách, nech si to sleduje.

Aj keď sa bude snažiť prerušovať tento čas, jasne a láskavo povedzte: Mám ťa rada a zároveň potrebujem kľud pre seba. Je to dôležité a nevyhnutné, aby som sa ti neskôr mohla venovať. Je v poriadku, že aj ty si sama robíš svoje veci. A potom sa vráťte k svojim činnostiam a nenechajte sa vyrušovať.

Pochopiteľne to nebude jednoduché, bude dobiedzať, ale práve jasnou hranicou a láskavým postojom jej dáte najavo, že aj takto je to v poriadku. Odkaz, ktorý dávate je: My to spolu zvládneme.

Prajem Vám veľa trpezlivosti.