Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Biologické dieťa profesionálnych rodičov. Poradíte mi ako riešiť problém s rodičmi?

Zodpovedané
RodinaNarušená komunikačná schopnosť
2. jún 2020

Dobrý deň,

moji rodičia pracujú ako profesionálny rodičia už vyše 10 rokov. Mala som 16 rokov, keď s tým začali. Na detičky sme sa vždy tešili, vždy sme ich prijali. So sestrou sme pomáhali aj keď, ten kto aspoň trochu zažil deti z detských domovov vie, že tieto deti sú v niektorých aspektoch úplne iné. Treba na ne iný prístup.

My sme vždy trpeli tým, že túto skutočnosť nepoznalo okolie, posudzovalo nás. Spoločnosť si na túto profesiu pomaly zvyká, ja sa začínam stávať mojim rodičom prekážkou, keď mám svoje dieťa.

Moji rodičia sú zo svojho 1. vnúčaťa očarení. Nebývame v tom istom meste, takže sa z maličkej tešia o to viac. Ale predsa len, keď sme tam majú na nás málo času, často počúvame: "Takí sme unavení." "Musím vypĺňať papiere, nič prosím nehovor." "Pochop, je to moja robota, musím ísť." Lenže žiadna robota netrvá 24 hodín denne, 340 dní v roku. Ja chápem, čakám, nehovorím.

Teším sa na ich dovolenku a keď im má konečne začať, rozhodli sa, že jedno dieťa si doma nechajú, lebo im jej ho ľúto dať k cudzím ľuďom, že má z toho to malé stres.

Ďalší dôvod je, že vravia že ono je teraz ich svetlo života, najmä pre moju sestru, ktorá žije s nimi a nemá manžela a ani deti.

Viem, vyznievam z tohto opisu ako necitlivý človek, ktorému nezáleží na sestre a ani na dvojročnom dieťatku, ktoré nemá vlastných rodičov. Lenže v tejto situácii akoby som ich nemala ani ja, lebo sa musím stále prispôsobovať.

Do kedy sa mám tváriť, že ich nepotrebujem i napriek tomu, že tak veľmi s nimi túžim byť?

Ďakujem za pochopenie a názor

Dobrý deň,

ďakujem za dôveru, s ktorou ste sa na mňa obrátila.

V prvom rade by som vás chcela uistiť, že túžba mať plnohodnotný čas s vlastnými rodičmi nie je necitlivosť, ale prirodzená potreba v blízkom vzťahu, ktorý k rodičom prechovávate a rada by ste ho rozvíjala. Rovnako pochopiteľná je aj vaša snaha o vytvorenie vzťahu starých rodičov s vašou dcérkou.

Preto je dôležité, aby ste im svoje pocity s rešpektom komunikovala a vyjadrila potrebu rozvíjania vášho vzájomného vzťahu.

S rešpektom znamená, že ich neposudzujete ani si nič nenárokujete, ale vyjadríte, čo presne by vám pomohlo (záujem, podpora, priestor na zdieľanie vášho života s dcérkou respektíve s celou vašou novou rodinkou). Skúste vyjadriť vlastnú túžbu ako si ju predstavujete, že by váš vzájomný vzťah ideálne mohol fungovať. Súčasne sa zaujímajte ako si to predstavujú oni.

Ukážte, že ich potreby považujete za rovnako legitímne ako tie svoje. Otvorte diskusiu.
Je možné, že vaši rodičia ani netušia, čo prežívate.

Láskavá a otvorená komunikácia prináša vždy úľavu napriek tomu, že nemusí byť úplne jednoduché prijať inakosť našich rodičov. Rozhodne tak ako vy aj oni o vás stoja.

Držím palce a želám pekný deň