Ako prekonať traumu z vykrvácania, ktorú som nadobudla pri pôrode?

Dobrý deň,

po pôrode tretieho dieťatka som začala veľmi krvácať a na pôrodnom boxe sme strávili s manželom 4 hodiny. Kontrolovali ma zvnútra, merali tlak, ktorý bol nízky, robili krvné vyšetrenia. Zisťovalo sa, prečo krvácam. Nevedeli na nič prísť, jedine na to, že je to veľkým dieťaťom. Dcéra mala totiž viac ako 4 kg. Ďalším faktorom bolo údajne aj to, že išlo o rýchly pôrod a tretie dieťa, a tým bolo krvácanie intenzívnejšie. Veľmi som sa vtedy bála o svoj život, keďže som mala doma 2 deti vo veku 7 a 9 rokov a ešte aj čerstvo narodené bábätko.

Videla som sa už naozaj mŕtva. Sestričky aj lekári stále okolo mňa behali, bola som bledá. Veľa si nepamätám, len tú krv a sústavné kontrolovanie. Krvácanie načas ustúpilo, bola som bez infúzií. Pôrodnicu som ako tak zvládla, aj keď som neskôr stále "naháňala" sestričku alebo lekárku z dôvodu, že silno krvácam. Potom som bola na infúziách a injekciách. Po pôrode som dlho bola chudokrvná. Prvé menštruácie prišli, keď mala dcérka pol roka a boli veľmi intenzívne.

Zakaždým, keď som bola na toalete a menila si každú hodinu - dve vložku a videla som veľa krvi, búšilo mi srdce. Bála som sa, mala som silné závrate, chvenie celého tela. Myslela som, že odpadnem. Vyzerá to tak, že z tohto pôrodu som si odniesla doživotnú traumu z vykrvácania.

Tieto emócie boli najhoršie prvé mesiace od pôrodu. Postupne slabli, menštruácia sa dostala do normálu. Ale napriek tomu, pri každej menštruácii mám strach, že vykrvácam. Nemôžem dokonca vidieť, že krvácam aj z nejakej inej časti tela, lebo mi príde zle. Robí mi problém vidieť aj krv z ďasien, nedokážem ísť ani k lekárke či k zubárovi. Rok po pôrode mi zubárka trhala zub, veľmi zle sa trhal a ostal mi v ďasne kráter. Neskôr mi rana dosť krvácala a opäť začali moje nepríjemné pocity. Jednoducho nemôžem vidieť svoju krv, zakaždým u mňa prepukne strach, úzkosti, závrate...

Táto trauma mi spôsobila aj to, že s deťmi nedokážem ísť ani k lekárke. Vždy som mala problém s ambulanciami, so všetkým, čo sa týka nemocnice. Po pôrode som sa do prepuknutia covidu snažila rok chodiť po vyšetreniach s deťmi, ale teraz to už nezvládam. U lekárov mám tiež stavy na odpadnutie. Pozorovaním týchto stresových situácií som prišla na to, že sú to úzkosti.

Od malička som často viac stresovala, ale tá trauma z vykrvácania ma stále prenasleduje. Priala by som si upokojiť sa a byť v pohode. Trpím však aj PMS. Každý mesiac, keď príde menzes, tak dostanem sa do stavu úzkosti a strachu. Som zavretá doma s obavami z vykrvácania.

Ako túto traumu prekonať?

Ďakujem