Čo pomáha obnoviť intímny život po narodení dieťaťa?

Dobrý deň,

obraciam sa na Vás so svojím vnútorným pocitom a tým, čo ma trápi. S manželom sme spolu 15 rokov a máme krásneho a zdravého 2-ročného syna. Manžela a syna ľúbim najviac na svete. Sú pre mňa všetkým a dýchala by som za nich, keby bolo treba. Vzťah s manželom máme pekný, máme čo v živote potrebujeme - strechu nad hlavou, zdravie, ľúbime sa a náš syn je pre nás všetkým. Je to najlepšie a najkrajšie, čo nám život mohol priniesť.

Cítim sa však veľmi vyčerpaná a posledné mesiace pociťujem silnú úzkosť. Synovi obetujem všetko, dávam mu všetku lásku a energiu, je to pre mňa prirodzené. Po pôrode nám však absolútne nefunguje intímny život. Nemám na to ani sekundu pomyslenia, nechce sa mi do toho, nebaví ma to, je to pre mňa iba povinnosť. Cítim k sexu až odpor, nič mi to nerobí, predstava sexu, keď to poviem prehnane, sa mi až "hnusí", som absolútne asexuálna. S mužom mamy otvorenú komunikáciu, je tolerantný a snaží sa byť trpezlivý, že to však obdobie prejde.

Vo mne sa ale nič nemení a nedokážem sa premôcť. Aj keď ho ľúbim, tu nám manželstvo začína škrípať. Syn je so mnou 24/7 - raňajky, desiata, obed, olovrant, hranie, vychádzky, uspávanie, aj to večerné. Proste všetko, čo si viete predstaviť pod starostlivosťou o dieťa. Manžel po práci je s nami, aj sa postará (prebaľovanie, kŕmenie, umyje ho večer, pohrá sa,...), ale stále je to o nás. Nikto sa s ním nepríde pohrať, nik ho nevezme von. Nemáme proste 1 hodinu, aby sme si trochu vydýchli a možno sa len tak porozprávali. Starí rodičia pracujú, nikoho iného nemáme. Syn je k tomu úzkostlivejší a má problém s ľuďmi, novým prostredím a podobne (zatiaľ).

Nevadí mi, aký je, je náš, je maličký ešte a raz to bude aj iné. Ale cítim, že fungujem na rezervu, stále na behu, v jednom kole. Nemám priateľky, nemám kontakt s inými ľuďmi, pretože nemám kedy. Na nákup idem v strese a na behu, pretože manžel ho nevie uspať a pred spánkom dojčím, sprchujem sa rýchlo, aby som malému pred spaním umyla zúbky a nadojčila ho. Nepozriem si večer film alebo nechodím reč s mužom, pretože uspávam a spím so synom, nezacvičím si, pretože nemám priestor na moje koníčky. Nie sme s mužom chvíľu sami, pretože syn nemá s kým byť. Skorší návrat do práce, ktorý som chcela, sa nekonal. Cítim sa zle vo svojom tele, stále mám 5 kg nadváhu, cítim sa zle, keď sme celé dni so synom sami až kým manžel neskončí v práci. Cítim sa zle, keď rýchlo varím obed či večeru. Proste sa cítim psychicky a fyzicky vybitá.

Syn je vytúžený, je náročnejší, ale je to poklad. Dala by som za neho a pre neho všetko, aj za muža.

Ako napraviť myslenie a zlepšiť intímny vzťah?

Ako načerpať energiu, premôcť sa a uspokojiť manžela?

Čo spraviť, aby nám to fungovalo?

Snažím sa na všetky strany, venujem sa synovi naplno, starám sa o kuchyňu, poriadok, klasický chod domácnosti, aj keď to nie je vždy na 100%. Seba som dala na poslednú koľaj. To mi príde normálne na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke, no zároveň som intímne odstrčila svojho manžela. Nechcem a nepotrebujem nikoho iného, no neviem, ako som sa k tomuto stavu dostala - ako som stratila absolútny vzťah k intimite. Nechýba mi to, nechce sa mi do toho, nič pri tom necítim, vadia mi dotyky; dokonca aj keď ma mama alebo otec chytia napríklad za ruku, je mi to nepríjemné.

Čo sa to so mnou deje?

Uzavrela som sa, niekedy nemám chuť sa ani rozprávať a žijem celý deň pre syna. Je najväčšia a jediná priorita v mojej mysli. Inak sme šťastná, bezkonfliktná rodina a tak nech to aj ostane.

Ako si dobiť energiu, čo spraviť pre zmenu k fungujúcej intimite?

Som divná?

Je možné sa do tohto stavu dostať počas materskej a rodičovskej dovolenky, keď žijete 24/7 pre malého človiečika a všetko ostatné muselo ísť bokom?

Som sama zo seba nešťastná a zúfalá za manžela.

Ďakujem.