Rozchod a smútok. Vráti sa ku mne?

Dobrý deň,

môj bývalý priateľ je cez víkend v zahraničí, videli sme sa vždy iba každý alebo každý druhý víkend. Keď sme boli spolu, tak všetko bolo super. Keď bol preč, tak som mala občas pocit, že na mňa zabúda. Nemala som dostatočnú pozornosť, neboli sme dostatočne v kontakte. Chcela som to zmeniť. Čím viac som mu to vravela, alebo sa snažila ho kontaktovať prvá, tým viac mu to liezlo na nervy.

Veľmi sme si rozumeli, smiali sa spolu, rozprávali o hocičom, chápali sa, podporovali, fyzicky je medzi nami veľká príťažlivosť, mali sme spoločné hobby. Raz som mu povedala, že sa necítim byť dosť ľúbená. Vtedy som to dosť nezvládala. V tom období som mala toho veľmi veľa a bola som z toho dosť emocionálna - záchvaty plaču.

Vtedy začal nad tým rozmýšľať. Keď sme boli potom spolu, povedal mi, že ku mne necíti to, čo ja k nemu. Nejaký čas sme sa nebavili, chcel rozmýšľať. Potom mi povedal, že som mu chýbala. Dohodli sme sa, že to skúsime napraviť.

Myslela som si, že to bude dobré, ale o týždeň a pol sa so mnou rozišiel. Myslím, že začal na mne vnímať všetko negatívne a na tie dobré veci zabudol. Aj úplné maličkosti mu vadili. Povedal mi, že keď mi vravel, že ma miluje a je to navždy, tak bol ovplyvnený daným momentom. Keď odišiel, tak nemal moc potrebu byť so mnou v kontakte. Vraj možno za to, že ku mne necíti toho dosť môže aj to, že vždy naháňal ženy on a teraz sa cítil, že ho naháňam ja.

Vraj chce, aby som bola šťastná, našla toho pravého, že si to zaslúžim. Nechce, aby to bolo len o ňom a ja som sa trápila a ubližovalo mi to. Zrazu mu vadilo, že máme iné hodnoty a predstavy do budúcna. On chce zostať v zahraničí a ja na Slovensku. Vždy mi však hovoril, že sa to vyrieši. Vraj chce veľkú lásku. Teda ženu, s ktorou bude každý deň. Objímal ma, hladkal, dal mi pusu na líce, chytil za ruku, že ho to veľmi mrzí. Vraj mu hlava hovorí, že sa nemáme rozísť. Tak som sa ho spýtala, čo mu hovorí srdce. Že áno. Tak som mu povedala, nech sa teda riadi srdcom. Nemal nikoho iného, ani ma nepodviedol.

Rozprávali sme sa o rôznych veciach. Nakoniec mi povedal, že znova nevie či robí dobre, že sa rozchádzame. Ale že mi nechce mi znova nejaký čas písať a potom to znova ukončiť. Povedal mi, že mu budem chýbať, že som ho vždy podporovala. Ja som mu povedala to isté a on mi na to povedal, že sa mi ozve (teraz má mať ťažšie obdobie). Ja som nechcela, aby sme sa rozišli no nepovedala som mu to, ani som ho neprosila aby to nerobil, asi by to nemalo význam a vyzerala by som zúfalo.

Chcela som mu dať priestor, aby si mohol uvedomiť, čo stratil a či to naozaj takto chce.

Stratí po čase ten negatívny pohľad voči mne?

Viem, že keď som tu pre neho bola stále k dispozícii, tak mu to nebolo potom už vzácne a zaujímavé. Chcela by som mu teda ukázať, že už nie je mojou prioritou.

Mohla by som potom pre neho znamenať viac ako predtým?

Je šanca, že by sa jeho city ku mne vrátili a boli ešte hlbšie?

Ako to mám docieliť?

Chýba mi a každý deň si zakazujem mu to napísať. Neviem sa moc pohnúť ďalej, keď viem, že ma má kontaktovať a stále si robím nádej. A ak ma nakoniec nekontaktuje, asi to bude ešte horšie a sklame ma to. Zo sociálnych sieti si ma nevymazal, no moje story nepozerá.

Má ten "vzťah" podľa Vás ešte šancu?

Ďakujem