Ahojte aké ste mali pocity ked ste sa mali s manželom presťahovať na dedinu ,žiaľ nikoho tam nepoznám je tam kamošky našli ste si nejaké aktivity?
Rok co takto byvame a priznam sa ze to lutujem. Aj ked je to hlavne kvoli covidu teraz take zle, ale neviem ci to bolo naj rozhodnutie, dost sa trapim. Ja naozja dufam, ze ked toto sialenstvo skonci, bude to lepsie
Síce som sa nesťahovala na dedinu, ale sťahovala som sa po 10 rokoch do Žiliny - nové kontakty, noví ľudia. Keď som si konečne vytvorila nové vzťahy, obnovila staré kamarátstva, sťahovali sme sa do Bratislavy. Nie som ten typ, čo si hneď nájde známych, kamarátov. Ale prispôsobila som sa. Kvôli korone som si síce nenašla kamarátov niekde na ihrisku (kvôli deťom), alebo v práci (som na RD), ale noví susedia sa stali super parťákmi. Tak ako som sa bála sťahovania kvôli novým kontaktom, tak mi to bolo dopriate super susedmi, s ktorými sme si úplne sadli. Hneď na druhý deň po sťahovaní som išla na grilovačku k susedovi - síce to mala byť čisto pánska jazda, ja som to zahrala na zoznamovanie (keďže manžel sa už so susedmi poznal) a nakoniec to skončilo veľmi dobre. Aktuálne máme medzi sebou také vzťahy, že sa na susedov môžem spoľahnúť. Keď treba, sú ochotní postrážiť deti. Proste, sadli sme si.
Hneď ako bude príležitosť, využi ju. Choď na dedinské hody, nejaké slávnosti, socializuj sa. Určite to pomôže. 😉
My sme sa sťahovali pred 5,5 rokom s mesta na dedinu vzdialenú asi 8 km...a ja by som nemenila...moje deti tu a začali chodiť do škôlky a reraz už do školy a vďaka nim aj poznám veľa ľudí.. susedia sú super..a hlavne to je o rodine, či sú tu všetci spokojný...ja som si teda veľmi rýchlo zvykla a do mesta by som sa už nevrátila...
mne muz kupil psa 🙂 nikoho som tu nepoznala,bola som tehotna,nechodila do prace,tak som chodila vencit 😀 najprv som spoznala psickarov pri prechadzkach a ked sa narodila dcera,tak mamicky s kocikmi..byvam tu uz desat rokov a som tu doma,poznam to tu,milujem to tu,je mi tu neuveritelne dobre 😊 nemenila by som 🙂
Ja sa budem stahovat do dediny a ani necakam ze si tam najdem kamosky :D. Ked budem chciet ist s nejakou na kavu (co uz aj tak nechodim nejako extra), tak sadnem do auta a smer mesto 🙂
Zalezi, na aku dedinu ides. Co na dedinu s 500 domami, vacsinou starsi ludia, alebo dedinu, ktora je rozvinuta, vela mladych rodin a pod. Ja som sice nesla na dedinu, ale odisla som za muzom do zahranicia. Prve roky sa o kamaratkach nedalo hovorit, poznala som len kolegyne, s ktorymi sme obcas vybehli na kavu, ale nic take..kamaratky som si nasla az ked mala dcera 5 mesiacov, aj to len preto, ze muz stale do mna hustil, nech nejaku oslovim. Pretoze som mu hovorila, ako vidim kazdy den kocikovat tie iste baby. Jedneho dna som nabrala guraz a oslovila ich. S 2 vzniklo ozajstne priatelstvo. Ako dcera rastla, spoznavala som nove, niektore na blizsi vztah, niektore len na ihriskovy pokec.
V auguste sme sa opat stahovali, daleko, cize nemozem sadnut do auta a ist ich navstivit a kvoli korone je tazke najst kamaratky. Poznam 1 maminu a jedneho ocina z parku, s ktorymi pokecame, ale zatial nic take ze vymenit si cisla a dohodnut sa, len ked sa nahodne stretneme na ihrisku. V skolke u malej sa kazdy len pozdravi a uteka domov. Dufam, ze ked sa otepli a ukludni sa korona, zlepsi sa to.
my sme sa sice neprestahovali ale mame dom na dedine kde chodime casto... Teraz kvoli korone sme tu naozaj vela.. vacsinubroka sme boli tam... a poviem ti keby som sa sem mala presťahovať tak sa obesim... ALE vela zalezi priamo na tebe.. ci mas rada dediny (to klebetenie susedske, pokoj a relativne ticho) ci preferujes dom pred bytom... dalej samotna dedina aka je... je to naozaj dedina? rozumej 5 domov a mini obchod kde skapal pes...alebo mini mestecko kde mas v podstate všetko - lekar obchod skola atd.... kamaratov si najdes vsade. .toho by som sa bala najmenej..
Ja byvam 250 km od vsetkych aj ked v meste ale asi by som sla radsej na dedinu lebo tu nemam a nepoznam nikoho ( nemam tu pracu) a manzel tu pozna len kolegov. Na dedine sa poznaju vsetci a je to tam podla mna take rodinnejsie. Tu nemam koho ani poprosit nech mi postrazi deti na 20min ( sj keby nebola korona) citim sa tu strasne sama :(
zalezi od dediny - ci su to starousadlici a zazerajuce tetky alebo rozrastajuca sa dedina plna mladych rodin .. my mame v okoli to druhe, ked sme zacali stavat boli tu 3 domy, teraz je ich asi 15 😀 poznala som tu len svojho uja a babku ale pri stavani sme spoznali vela susedov .. kazdu chvilu manzel cosi od niekoho potreboval a tak sa spoznal s chlapmi a postupne som ja spoznavala ich manzelky a tak .. vela zalezi od teba - ci si zalezena doma, ci mate deti, ci rada pokecas .. my sme pred koronou chodili stale ku komusi, alebo pocas prechadzky sa zastavili u niekoho a pokecali, ked mi cosi chybalo pri vareni napisala som susedam a do 3minut som mala poriesene . Netvrdim ze su to vsetko kamosky ze som s nimi dennodenne alebo sa im zverujem s neviem cim, taku tu mam len 1, ale byvame tu este len necele 2roky (+2 roky stavania) a este nemame deti cize do “kindermafie” nezapadame
toto bola kvazi kolaudacia, ked sme sa nastahovali tak sme zavolali na grilovacku susedov - vsetko susedia z domov, na ktore dovidim - rozne kategorie - mladi s detmi, starsi s pubertakmi, stary mladenec, starsi par po 60, koooopa deti 😀
@veronika_pb fiha, ty si aky spolocensky clovek 👍 ja som presny opak :D
a toto bol “Susedsky vianocny punc” kedy som v hrnci jak pre vyvarovnu 22.12. robila punc 😀 cakala som ze kazdy pride navonok na 15min vypit jeden pohar a oni sa mi usadili do obyvacky na 5h tak som len dovarala dalsi a dalsi 😂 tento rok nam to bohuzial kvoli korone nevyslo zopakovat ..
takze ako hovorim, vela zalezi aj od vas, ci sa chcete stretavat alebo si len uzivat svoj klud na domceku
@gerrwie_girl preto vravim ze zalezi od cloveka, mame tu kopu susediek ktore na prechadzky nechodia, psa nevencia, s detmi na ihrisko nejdu, ale nevadi im ze sedia na zahrade a citaju si knizku, proste im to tak vyhovuje a uzivaju si to 🙂 samozrejme aj ja niekedy ocenim klud, ale to tazko obcas ked kazdu chvilu ide ktosi okolo alebo ma ktosi meniny a narodky a furt sa u kohosi griluje 😅
To zavisi, kam sa stahujes. Ak je to rada novostavieb, kde sa budu rodit deti jeden za druhym a vsestko mladi ludia, tak to moze byt uplne super. Ak ides do zastavanej casti, kde s kazdej strany babka, bude to tazsie. Vztahy mozu byt srdecne, ale nebude to ono. Ja som si po stahovani do inej krajiny a s mesta na dedinu tiez zvykala dost tazko... ako sa narodila dcerka sa to vyrazne zlepsilo, chodila som na predporodny kurz, baby masaz, baby plavanie, detske cvicenie, a to vsetko lokalne - tym padom som spoznala maminy s rovnako starymi detmi, co byvali co by kamenom dohodil... pozvala som na kavu a bolo, s niektorymi sa stretavame roky rokuce, nasa 15 rocna dcera pozna svoje najlepsie kamosky doslova s predporodneho kurzu... Nie som nejako extra socialny clovek, mne 4-5 fakt dobrych kamosiek staci, tie aj mam... bravame si deti navzajom, kedykolvek o polnoci zdvihnut telefon a riesit, som tu uz integrovana, poznam v supermarkete kazdu babu na pokladni, poznam vsetky sestricky u lekara, pani na poste sa pytaju po mene na deti... len to proste chcelo cas.
@adeladulova @pbra40 odoslane 🙂
@skorom bez jazyka! Wow, vravi sa, ze odvaznym stastie praje, a komentar je k veci, vsak ste si tu tiez museli urobit novy okruh znamych.
My sme sa vramci mesta ptestahovali do mestskej casti, kde vsetko zili starousadlici v dochodkovom veku, deti mali 3 a 8. Fakt tam nebolo s kym prehodit slova. Teraz na jar sme sa stahovali za mesto do novej ulice, vsetko rovesnici, mladsi ludia s detmi. Vznikla tu fajn partia, gulase na ulici, silvestrovska kapustnica, punc sa varil. Naozaj vsetko zavisi od susedov.
@veronika_pb jj urcite, ja mam tiez kamosky co su presne ako ty a mne sa to praveze paci 🙂
No mne keby moj povedal, ze ideme byvat na dedinu, tak laska nelaska balim aparaturu a nohy na plecia...
@luciferkax veru ano. A ohromne som ocenila, ze mame dom so zahradou najma odkedy zacala korona, lebo s mojimi 3 synmi by som sa zavreta niekde v byte dopracovala na psychiatriu 🙂
Pred 3 rokmi sme sa prestahovali do dediny kde som poznala 1 cloveka (muzov kamarat) na opacnom konci dediny ... ale so susedmi sme si porozumeli, tiez maju maleho syna ... otvorili v dedine taky detsky klub, chodili sme sa hravat tam sme spoznali niekolko mamiciek s detmi a hned mala aj dcera kamosky aj ja 🙂 ked zacala chodit do skolky dalsie znamosti ... potom som zacala piect torty a zakusky na zakazku a uz to slo ... samozrejme s detmi na prechadzky po dedine clovek spozna kadekoho ked sa neboji pokecat si trochu 😀 teraz sa s muzom smejeme ze on pochadza z vedlajsej dediny a ja 200km odtialto ale poznam viac ludi nez on .... treba byt otvoreny a ide to .. samozrejme ze zozaciatku som tiez mala pocit ze sem akosi nepatrime, ale to sa podda ked spoznas okolie atd .. drzim palce ... zivot na dedine je super, uz by som do mesta znovu nesla byvat


Bola som na tom presne tak ako ty. V tej dedine som prvykrat bola vtedy, ked sme si isli obzriet pozemok na predaj a o mesiac sme ho kupili a potom stavali dom. Mali sme vsak stastie na dobrych susedov, z dvoch stran sme mali mlade rodiny, dokonca rovesnikov (uplne rovnaky rok narodenia ako ja s muzom) a spriatelili sme, aj nase deti vyrastaju ako kamosi. O par domov dalej byva velmi laskava babicka so svojou slobodnou dcerou, ku ktorym sme bezne zasli na pokec cestou z obchodu alebo vychadzky (ja som bola na RD a potom na naslednej MD s dalsim synom, ked sme sa nastahovali, takze som mala cas spoznavat okolie a ludi). Jedna z tych mladych susediek rozbehla v obci materske centrum a aj dotiahla cvicitela zumby, takze som mala kam chodit aj s detmi aj bez nich. A raz ma oslovila clenka miestneho folklorneho suboru, ci nechcem ist k nim spievat (chcela som- vzdy som rada spievala), takze som sa pri dovrseni 30 rokov s 2 malymi detmi v “cudzej” dedine citila, ze ozaj naplno zijem 🙂