Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
bally
24. aug 2017
346 

Máme doma hanblivku! Čo s tým?

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Väčší problém nastáva, keď sa už s prehnanou hanblivosťou stretávame aj v školských laviciach. Takéto uzavreté a nesmelé deti sa totiž často stávajú terčom šikany, ak nie je práve ona príčinou uzavretia sa do seba. Ak nadobudnete pocit, že v škole nie je všetko s kostolným poriadkom, určite to riešte s učiteľmi, rodičmi a rozprávajte sa o tom doma. Pomôžte dieťaťu začleniť sa, napríklad spoločným programom, ktorý vymyslíte s rodičmi z jeho triedy. Učte dieťa, ako riešiť konflikty bez zbytočných hádok, bitiek a stresu. Šikana je vážny problém a môže psychike veľmi ublížiť.

Ako dieťaťu pomôcť prekonať hanblivosť?

Hrou s deťmi či rozhovormi s dospelými sa deti učia množstvu zručností – ako robiť kompromisy, požičiavať si veci, byť slušní a úctiví, akceptovať povahy iných, povedať negatíva bez toho, aby druhým ublížili, ... Aby hanblivosť prekonali, chce to tréning. Dieťa len potrebuje zistiť, že ľudia nie sú zlí, nechcú im ublížiť a že rozhovorom žiadna svetová pohroma nenastane. Len tak sa môžu oťukať a byť smelší. Iná cesta nie je!

  • Začnite postupne – trénujte s dieťaťom rozhovory najskôr s najbližšími, teda s vami rodičmi, neskôr so súrodencami, širšou rodinou, rodinnými známymi, až prejdete k neznámym ľuďom
  • Vytvorte mu priestor na rečnenie – je pochopiteľné, že keď sa stretne viac ľudí, k slovu sa dostávajú prevažne tí dominantnejší. Urobte tomu rázny koniec a na najbližšej rodinnej oslave alebo posedení s priateľmi, vytvorte priestor aj pre dieťa. Pýtajte sa ho otázky, zapájajte ho do rozhovorov. Dôležité je na všetkom sa vopred dohodnúť, aby vaši známy vedeli, čo máte za lubom a podporili vás v tom.
  • Nechajte ho komunikovať s cudzími ľuďmi – pokiaľ dieťa zvláda komunikáciu v rodine a so známymi, prejdite do neznámeho prostredia. Môžete ho nechať zaplatiť v obchode, vypýtať jedlo v reštaurácii, kúpiť si zmrzlinu, podať list na pošte, tých možností je naozaj neúrekom.
  • Chodievajte medzi ľudí – tým, že sa zavriete doma, si s hanblivosťou isto neporadíte. „Začnite chodiť viac do kolektívu, ale nenechávajte tam dieťa samé. Len ho povzbudzujte a ukážte mu, že ani vy sa nikoho nehanbíte. Bude sa cítiť istejšie a časom hanblivosť prekoná. Treba chodiť medzi ľudí, hoc aj na návštevy ku kamarátkam alebo k rodine. Nám neskôr pomohlo detské centrum. Tam sme boli spolu s detičkami aj my maminy, takže pre deti to bolo jednoduchšie a uvoľnenejšie,“ radí, ako na to other_side na fóre na Modrom koníkovi.
  • Povzbudzujte ho a buďte mu na blízko – Za každý úspech ho pochváľte, ako to skvele zvládlo a pripomínajte mu pri ďalších kontaktoch jeho predošle úspechy. Vždy buďte pripravená pomôcť, keď na dlhšie stratí reč, aby sa pocit strachu neprehlboval. Môžete ho naviesť otázkou, aby pokračoval v rozhovore sám. Doma si potom prejdite celú situáciu a poraďte mu, ako nabudúce postupovať.
  • Potrebuje vedieť, že ho milujete – vysvetlite mu, že to všetko nerobíte preto, lebo ho chcete zmeniť a neľúbite ho takého, aké je. Práve naopak, milujete ho natoľko, že mu chcete pomôcť to prekonať, aby bolo šťastné a nemuselo sa stále báť v situáciách, ktoré sú v živote také bežné.

Nič nepomáha a vy si už neviete rady? Skúste sa obrátiť na psychológa, ktorý sa s vašim drobcom porozpráva a celú situáciu vyhodnotí. Možno budete prekvapení, k akým pokrokom vaše dieťa povedie.

Foto: pixabay.com

#vychova_vzdelanie #vyvoj_dietata

    Odporúčame