🗣️ Prečo sa ľudia niekedy bránia aj dobrým radám?
🎯 Matka so synom sa neustáoe hádali o tom, „čo je správne“ – škola, priatelia, hodnoty. Syn sa rozhodol ísť študovať umenie, no matka ho stále presviedčala, že by mal radšej „niečo isté“ – ekonomiku. Syn prestal komunikovať a zatvoril sa do izby. Matka bola zúfalá: „Ja to myslím len dobre. Prečo ma nepočúva?“ Až raz si uvedomila, že nejde o to, kto má pravdu, ale že jej syn má pocit, že ho stále do niečoho tlačí. Keď namiesto „musíš“ povedala „je to na tebe“, zrazu sa medzi nimi objavil pokoj. Nie preto, že by zrazu súhlasili, ale preto, že sa cítil rešpektovaný.
🧩 Keď sa človek cíti tlačený do zmeny názoru, aktivuje sa obranné centrum mozgu (amygdala). Empatia a rešpekt ju však deaktivujú a otvárajú priestor pre dialóg. Ľudia, ktorí majú pocit autonómie v rozhodovaní, sa vyznačujú vyššou vnútornou motiváciou a menším odporom voči autorite. Presviedčanie často vyvoláva tzv. reaktanciu – psychologický odpor, pri ktorom človek bráni svoju slobodu aj vtedy, keď by inak súhlasil.
💬 Rešpektujúca komunikácia zvyšuje ochotu počúvať o 43%.
🧠 Vzťahy, v ktorých partneri rešpektujú autonómiu druhého, sú o 32% stabilnejšie a spokojnejšie.
💬 Otázky pre vás:
Čo sa vo vás deje, keď druhý nesúhlasí s vaším názorom?
Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí
Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. Aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy.
📢 Keď hovoríte priveľa, druhá strana počúva menej
👉 Koľkokrát ste sa už pristihli, že sa snažíte niekoho presvedčiť všetkými argumentmi, ktoré vám napadnú a nakoniec to dopadlo opačne? Niekedy máme pocit, že ak chceme presvedčiť druhých — partnera, kolegu či dieťa — musíme mať tisíc argumentov. Ale v skutočnosti... práve tým často všetko pokazíme. Váš partner prestane počúvať. Kolega sa stiahne do obrany. A vy máte pocit, že ste „urobili maximum“, no, nič sa nezmenilo.
🧩 Ľudia, ktorí formulujú menej argumentov, pôsobia presvedčivejšie, ich mozog je vnímaný ako dôveryhodnejší. Ľudia si pamätajú v priemere len 3 hlavné body z akejkoľvek diskusie, viac informácií znižuje presvedčivosť. Keď človek v komunikácii používa viac než 4 dôvody na obhajobu svojho názoru, klesá jeho vnímaná kompetentnosť o 27%.
🗣️ Pri nadbytku informácií nastáva „argumentačná únava“ – druhá strana si zapamätá len slabé body, nie silné. Jednoduché argumenty pôsobia dôveryhodnejšie než komplexné vysvetlenia.
💡 Silné argumenty aktivujú oblasti mozgu spojené s dôverou a empatiou, nie s obranou a stresom.
💬 Otázky, ktoré si môžete položiť:
Ktorý argument je naozaj kľúčový pre to, čo chcetem vyjadriť?
Inšpirácia na november 😊
Taká menšia zaujímavosť 😊
Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné
“Bola som prekvapená, v akej miere sa tie veci vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o témach vo svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.
Zachytáva v nej medzigeneračné vzťahy v rodine, alkoholizmus, traumy, starobu, ale aj témy, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých.
Spoznávame v nej prežívanie dievčaťa, ktoré vyrástlo na sídlisku na východe Slovenska.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania knihy a o tom, ako autorka vníma otváranie tém, o ktorých väčšina z nás nedokáže otvorene hovoriť.
“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”
Rozprávajú sa aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.
“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”
Ivana približuje, čo všetko vie o sebe dnes, aj vďaka odbornej pomoci a čo pre seba spravila, aby sa cítila dobre.
🏃♂️ Keď máte pocit, že sa topíte… bežíte len cez inú prekážku
👉 V živote to niekedy vyzerá ako na prekážkovom behu. Len čo preskočíte jednu prekážku, už vás čaká ďalšia. Niekedy dopadnete do vody, inokedy na suchú zem. A presne tam sa ukáže, či máte mentálnu kondíciu pokračovať.
🧠 Mentálna odolnosť rastie o 37%, keď ľudia pravidelne reflektujú svoje rozhodnutia.
⏱️ Až 70% ľudí, ktorí pracujú s pomhajúcim profesionálom, cíti väčšiu sebadôveru a jasnosť v cieľoch.
❤️ 86% klientov uvádza citeľné zlepšenie životnej spokojnosti po kvalitnom profesionálnom rozhovore.
🔍 Skúste si položiť tieto otázky:
Čo je teraz vaša najväčšia „prekážka“ a čo by ste o nej hovorili, keby bola vašim trénerom?
Často sa stáva, že žena odchádza od násilného partnera na viackrát
Slovensko sa v roku 2023 umiestnilo na chvoste rebríčka Indexu rodovej rovnosti. Spomedzi európskych krajín skončilo na piatom mieste od konca. Judita Majerová je riaditeľkou bezpečného ženského domu Brána do života, kde poskytujú útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. Hovorí, že proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Ako funguje bezpečný ženský dom a čo môžeme robiť, ak sme svedkami rodovo-podmieneného násilia?
💃 Ako premeniť hádku na rozhovor
🥊 On tvrdil: „Ty ma nikdy nepočúvaš!“ Ona zase: „Ty mi stále skáčeš do reči!“ Vzduch hustý, napätie by sa dalo krájať. A pritom by stačilo len jedno: poukázať na to, v čom sa zhodnete. v ten moment sa mení energia rozhovoru. Z boja sa stáva dialóg. Z napätia vzniká spolupráca.
🔬 Keď ľudia počas diskusie poukážu na spoločné body, zvyšuje sa ochota druhej strany zvážiť ich názor až o 67%. Uznanie časti pravdy druhej strany znižuje stresové reakcie o 32%.
🔬 Pri súhlase aktivujeme v mozgu oxytocín – hormón dôvery. Ľudia, ktorí počas konfliktu prejavia empatiu a uznanie, si udržia 2× vyššiu úroveň dôvery aj po hádke.
🔬 Konštruktívny dialóg znižuje hladinu stresu a zlepšuje vzťahovú spokojnosť o 42%.
🎯 Otázky pre vás:
Kde vo svojich rozhovoroch najčastejšie „bojujete“ namiesto „tancujete“?
Nehanbím sa za to, že chcem žiť inak ako ostatní. Hlúpo by sa mali cítiť ľudia, ktorí iným vyčítajú, že sú sami sebou
Spoločnosti si ho najali, aby vytvoril čokoládový dážď, zistil, ako predať nepredajné umelé diamanty, či preskúmal, ako by sa ľudia mohli zbaviť psychického bloku, keď vidia auto bez vodičov za volantom.
👩❤️👨 Báli ste sa už niekedy, že svojho partnera stratíte?
💔 „Viete, ja sa nebojím, že ma opustí. Bojím sa, že jedného dňa sa zobudím a už tam citovo nebude.“ Ticho. A presne tam sa začína najväčší strach vo vzťahu, nie z rozchodu, ale z emocionálneho odpojenia.
🧠 83% vzťahov sa rozpadne nie kvôli konfliktu, ale kvôli emocionálnemu odpojeniu. Až 69% konfliktov vo vzťahoch sa nikdy úplne nevyrieši. Rozhodujúci je spôsob komunikácie, nie obsah hádky.
🧠 Partneri, ktorí denne vyjadrujú vďačnosť, majú o 50% vyššiu mieru spokojnosti vo vzťahu.
🧠 Strach zo straty partnera často vedie k úzkostnej pripútanosti, ktorá paradoxne partnera ešte viac odďaľuje. Atrach zo straty partnera je často prepojený s nedostatkom emocionálneho bezpečia, nie s reálnou hrozbou rozchodu.
💭 Otázky pre vás:
Kedy ste naposledy cítili, že sa partner vzďaľuje?
Neviditeľný ľadovec: Keď vidieť neznamená vnímať
Ak máme silné očakávania, môžeme prehliadnuť veci, ktoré im nezodpovedajú.
👩👦 Čomu by ste verili, keby ste sa narodili inde?
👉 Možno ste si všimli, že niektoré hádky v rodine či práci sa opakujú ako pokazená platňa. Nie preto, že by niekto mal „zlý“ názor, ale preto, že sme nikdy nezistili, ako k nemu vlastne dospel.
🧩 Podľa Dunning-Kruger efektu majú ľudia tendenciu nadhodnocovať správnosť svojich názorov, aj keď im chýbajú informácie. Keď človeka požiadate, aby vysvetlil, ako k názoru došiel, aktivujú sa časti mozgu zodpovedné za empatiu a sebareflexiu.
💭 Otvorené otázky znižujú obranné reakcie a podporujú reflexiu. Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoje presvedčenia, robia až o 60% lepšie rozhodnutia.
💡 Naše názory sa formujú imitáciou prostredia, nie logickým uvažovaním. Až 80% našich názorov je založených na naučených vzorcoch, nie na osobnej skúsenosti.
💬 Otázky, ktoré môžete skúsiť už dnes:
Čo vás priviedlo k tomuto názoru?
V krízovej situácii deti regulujú svoje emócie podľa dospelých, ktorí sa o ne starajú
Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.
Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?
V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my.
My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame.
Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi.
Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou.
👫 Ako zmeniť názor bez hádok
🌱 Manželský pár sa háda o tom, či je „telefón pri večeri problém“. On: „Veď len pozerám správy!“ Ona: „Ale mne sa to zdá neúctivé.“ Po desiatich minútach sa hádka zmenila na súboj ega. Až kým sa nestalo niečo malé, ale prelomové. Ona sa zhlboka nadýchla a spýtala sa: „Aké dôkazy by si potreboval vidieť, aby si uznal, že telefón pri stole nám škodí?“ Ticho. A zrazu namiesto hádky začal rozhovor. Nie o tom, kto má pravdu. Ale o tom, čo by druhému pomohlo zmeniť pohľad.
🧬 Ľudia menia názor skôr, keď majú pocit, že sú vypočutí, nie porazení. Ľudia sa rozhodujú nie podľa faktov, ale podľa pocitu bezpečia. Argumenty menia názory len vtedy, ak sa druhá strana cíti vypočutá.
🧭 Otvorené otázky znižujú obrannosť mozgu o 40%.
❤️ Uznanie druhej perspektívy je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako meniť presvedčenia bez konfliktu.
💬 Otázky, ktoré môžete vyskúšať:
Čo sa zmení, keď sa prestanete snažiť mať pravdu, a začnete sa pýtať?
Komplimenty a poznámky na vzhľad sú zásahom do intímnej zóny
Najskôr by sme si mali povedať, že dnešné promovanie nezdravého ideálu krásy má nepopierateľné následky na sebaprijatie našich detí. Ideál krásy sa totiž koncentruje na telo – len ako vyzerá – a nie na to, či správne funguje a je zdravé.
Predmenštruačný syndróm nie je ženský výmysel a nálada sa vtedy ovláda naozaj ťažko
Všeobecne to muži často vôbec nechápu. Dokonca je PMS predmetom rôznych vtipov ako: "Zase ťa bolí hlava, zase máš svoje dni a nálady?" Povedomie o PMS by mohlo byť naozaj vyššie, aby sa to dostalo aj k mužom, aby vedeli, že to nie je len nejaký ženský výmysel.
💫 Pýtajte sa skôr ako, než prečo
🌿 Viete, že najrýchlejšia cesta k hádke začína otázkou „Prečo?“ „Prečo si to urobil?“ „Prečo si mi neodpísal?“ „Prečo to vždy pokazíš?“ Ale skúste to inak. „Ako by si to nabudúce spravil inak?“ „Ako ti v tom môžem pomôcť?“ „Ako sa teraz cítiš?“ Táto malá zmena v jazyku mení celé vzťahy.
🧩 Otázky „prečo“ často aktivujú obranné mechanizmy mozgu. Otázky typu „ako“ znižujú obrannosť a aktivujú mozgové centrá riešenia problémov.
💬 Lídri, ktorí kladú viac otvorených otázok („ako“), majú o 37% vyššiu mieru dôvery v tíme.
💡 Keď ľudia opisujú ako by konali, skôr si uvedomia medzery vo svojich vedomostiach a zjemnia extrémne postoje.
🧭 Otázky, ktoré môžete skúsiť:
Ako by ste si priali, aby sa táto situácia vyvíjala ďalej?
🤐 Viac ľudí presvedčíte tým, že budete ticho
🎧 Všimli ste si, že väčšina ľudí nepočúva, aby porozumela, ale aby odpovedala? „V práci sa cítim neviditeľná. Nikto ma nepočúva, aj keď mám dobré nápady.“ „A čo by sa zmenilo, keby ťa naozaj počúvali?“ „Možno by som konečne začala veriť, že to, čo hovorím, má hodnotu.“ To je sila načúvania. Nie slová, ale priestor, ktorý vytvoríte, mení všetko.
🧠 Keď človeka skutočne počúvame, aktivuje sa v jeho mozgu centrum dôvery a empatie. Ľudia, ktorí aktívne načúvajú, sú vnímaní ako múdrejší, empatickejší a dôveryhodnejší.
💬 Ľudia, ktorí sa cítia vypočutí, až o 40% častejšie menia názor ako tí, ktorým sa niekto snaží argumentovať.
🕊️ Tí, ktorí praktizujú „reflexívne načúvanie“, majú o 35% nižšiu mieru konfliktov v práci aj doma. Kvalitné načúvanie znižuje stres a zlepšuje vzťahy. Pri hlbokom počúvaní sa mozgy oboch ľudí synchronizujú – vzniká tzv. neural coupling.
🧭 Otázky pre vás:
Kedy ste naposledy niekoho naozaj počúvali bez potreby odpovedať?
Muži sa do školstva nehrnú aj kvôli predsudku, že majú byť živiteľmi rodiny
Aké je ideálne prostredie pre učiteľov? Prečo je v školstve menej mužov ako žien? K čomu treba viesť žiakov, aby boli pripravení na budúcnosť?
🏠 Keď sa váš dom začne hýbať …
👉 Predstavte si, že váš dom — všetko, čo poznáte — sa zrazu postaví na nohy a začne kráčať. „Akoby sa mi pod nohami pohla zem. Všetko, čo som poznala, sa zrazu zmenilo, keď som prišla o prácu po 12 rokoch v jednej firme.“ Po pár týždňoch našla prácu, ktorá ju baví viac. „Kým sa všetko nehýbalo, nehýbala som sa ani ja.“
🔄 Ľudia, ktorí zvládnu zmenu vnímať ako príležitosť na rast, majú o 23% vyššiu psychickú odolnosť.
💭 Až 68% ľudí reaguje na zmenu úzkosťou, pokiaľ ju nevníma ako súčasť prirodzeného vývoja.
🚀 Pomoc od odborníkov zlepšuje schopnosť prispôsobiť sa zmenám až o 44%.
💬 Otázky na zamyslenie:
Čo vo vašom živote sa momentálne „hýbe“ a prečo to možno nie je zlé?
Som psychiatrický pacient a spokojný zamestnanec
Ako zamestnaný človek, ktorý navštevuje psychiatra a prešiel si aj hospitalizáciami na psychiatrii, si dovolím povedať, že psychiatrická liečba rozhodne nie je dôvodom, prečo by niekto nemal byť niekde zamestnaný.
Nechajte mladých ľudí rozprávať o čomkoľvek, ale nedajte priestor extrémistickým názorom
Voľnú diskusiu medzi žiakmi a učiteľmi považuje za kľúčovú. Podľa neho by si učitelia na ňu mali nájsť priestor aj na úkor učiva, pretože sa ňou rozvíja kritické myslenie. Ján Markoš je spisovateľ a lektor kritického myslenia, šachový veľmajster a tréner. Učil na strednej škole, viedol Sokratov inštitút a v rozhovore vysvetľuje, ako môžu učitelia a rodičia u mladých ľudí podporovať kritické myslenie.
👫 Pomôž mi pochopiť, ako to vidíš ty
👩❤️👨 Predstavte si páč. Sú spolu 5 rokov. Každý pondelok sa hádajú kvôli domácim povinnostiam. Ona to berie osobne („Zasa ti vadím!“), zatiaľ čo on len chce, aby veci fungovali lepšie. „Keby tento konflikt nebol o vás, ale o spoločnom cieli, čo by ste chceli, aby sa zlepšilo?“ Zrazu sa z hádky stala debata o riešení. Nie „ty vs. ja“, ale „my vs. problém“. A to je sila konštruktívneho konfliktu.
🧬 Páry, ktoré sa učia viesť konštruktívne konflikty, majú o 67% vyššiu šancu na dlhodobú spokojnosť vo vzťahu. Konštruktívny nesúhlas zlepšuje rozhodovanie až o 40 %, pretože prináša viac uhlov pohľadu.
💼 Tímy, ktoré otvorene diskutujú o nezhodách, majú o 25% vyššiu inovatívnosť.
🧠 Ak sa ľudia naučia oddeliť úlohový konflikt od osobného, znižujú stres až o 40%. Vzťahové konflikty (osobné útoky, emócie) znižujú dôveru a spoluprácu, ale úlohové konflikty (zamerané na riešenie vecí) zvyšujú kreativitu a inovácie.
🔹 Otázky pre vás:
Čo by sa stalo, keby ste sa na konflikt pozreli ako na príležitosť?
💭 Kam práve teraz smeruje vaša pozornosť?
👉 „Celé dni riešim, čo si o mne myslia v práci. Ale večer, keď prídem domov, zistím, že som celý deň nežila svoj život, len cudzie očakávania.“ Kam tečie vaša energia? A stojí to za to?
🧩 Aaž 47% času naša myseľ blúdi a práve vtedy sme najmenej šťastní. Pozornosť = energia. Naša pozornosť je obmedzený zdroj – čím viac ju venujeme zbytočnostiam, tým menej ju máme pre to, čo nám prináša zmysel a spokojnosť.
🧩 Pozornosť funguje ako sval. Čím viac ju trénujeme, tým ľahšie sa sústredíme na to, čo je pre nás skutočne dôležité.
🧩 Zmena smerovania pozornosti z problémov na riešenia znižuje stres až o 30%. Negatívne zameranie unavuje mozog. Opakované sústredenie na stresory zvyšuje hladinu kortizolu a znižuje schopnosť sústredenia aj empatie.
🧭 Skúste si dnes položiť tieto otázky:
Kde momentálne najviac plytváte svojou pozornosťou?
Každé štvrté tehotenstvo končí neúspešne. Pri strate dieťatka sa lúčime aj s vlastnými predstavami o živote
Čím si môžu rodiny po smrti dieťatka prechádzať, čo v náročných situáciách pomáha a naopak zraňuje, neuznaný zármutok spojený s tým, že deti nemám.
👀 Kto sú vaši najpremýšľavejší kritici?
🏴☠️ Máte okolo seba len ľudí, ktorí vás povzbudzujú, ale nikto vám nepovie pravdu, keď sa mýlite? Potom možno potrebujete aj svoju „piratskú posádku“. Ľudí, ktorí vás majú radi, ale dosť na to, aby vám nastavili zrkadlo. Nie tých, čo vás len pochvália. Ale tých, čo vám pomôžu rásť.
🧠 Spätná väzba od „kritických priateľov“ zvyšuje výkon až o 39%.
🧠 Lídri, ktorí vnímajú kritiku ako dar, majú o 32% vyššiu emocionálnu inteligenciu. 72% úspešných lídrov má v okolí aspoň 2–3 ľudí, ktorí im úprimne hovoria nepríjemnú pravdu.
🧠 Ľudia so zdravou sieťou oponentov sú psychicky odolnejší voči stresu a syndrómu vyhorenia. Schopnosť spracovať kritiku zvyšuje odolnosť mozgu a zlepšuje emočnú reguláciu.
💬 Otázky:
Kto vo vašom okolí vám hovorí pravdu, aj keď bolí?
Vieme, že sme zomreli a mihne sa nám pred očami život ako film?
Sedem minút po smrti, toľko je ešte mozog aktívny po tom, čo sa nám zastaví dýchanie a tep. Tak to aspoň tvrdia populárne videá na instagrame a tiktoku.
Ale je to naozaj tak? Existuje nejaký vedecký dôkaz, že pri umieraní sa nám ešte mihne život pred očami a ako rýchlo odumierajú mozgové bunky?
👴 Každý človek, koho stretnete, vie niečo, čo vy nie
💌 Od každého, koho v živote stretneme – od kolegu, partnerky, dieťaťa, aj od neznámeho človeka – si môžeme odniesť malé múdro, ktoré nás posunie ďalej. Koľko krásy a múdrosti nám uniká, keď sa nepozeráme s otvorenou mysľou?
🔬 Otvorenosť voči novým pohľadom zvyšuje emocionálnu inteligenciu. Ľudia, ktorí aktívne kladú otázky a zaujímajú sa o názory druhých, sú vnímaní ako empatickejší a príťažlivejší a dokážu lepšie regulovať svoje emócie a zvládať konflikty.
🔬 Neustále učenie sa z interakcií zlepšuje pamäť a mentálnu pružnosť. Mozog sa učí rýchlejšie, keď je nový poznatok spojený s emóciou alebo osobným príbehom. Rozhovory s ľuďmi mimo našej „bubliny“ zvyšujú mozgovú plasticitu.
🔬 Zmena názoru je znakom múdrosti, nie slabosti. Ľudia, ktorí si pravidelne prehodnocujú názory, majú vyššiu mieru odolnosti a adaptability – presne to, čo dnes svet potrebuje. Väčšina úspešných lídrov má schopnosť pravidelne revidovať svoje presvedčenia.
🧭 Otázky:
Kedy naposledy ste sa niečo naučili od človeka, s ktorým nesúhlasíte?
Keď sa naša vnútorná beštia nechá pohladkať, už je dobre
Nie každý konflikt je zlý. No ak ho vedie beštia bez sebareflexie, nezostane po ňom veľa láskavosti. Sama som bola jedna z nich. Až kým neprišlo prvé tetovanie.
