📢 Prečo vás pesimistická myseľ drží v úzkosti
⏰ Ráno vám zazvoní budík. Otvoríte oči a prvá myšlienka: Zasa ďalší ťažký deň... Cítite únavu ešte skôr, než vstanete. Cestou do práce si všímate len zamračené tváre, preplnené ulice, nervóznych vodičov. Všetko sa zdá byť proti vám. A čo je na tom najhoršie? Vaša myseľ vám ponúka len tie najhoršie scenáre. Toto je pasca pesimizmu.
👉 Ľudia so sklonom k negatívnemu mysleniu prežívajú úzkosť dlhšie a intenzívnejšie. Pesimizmus zvyšuje hladinu kortizolu (stresového hormónu), čo môže viesť k chronickej úzkosti a oslabenej imunite.
👉 Vyhýbanie sa negatívnym emóciám paradoxne zvyšuje ich intenzitu.
👉 Mozog si "zvyká" na negatívne myslenie. Časté negatívne myšlienky sa prepájajú do automatických vzorcov správania. Čím viac ich opakujete, tým viac sa stanú vašou „normou“. Pesimistická myseľ filtruje informácie tak, aby potvrdzovala vaše obavy, aj keď realita je iná.
🧩 Skúste tieto otázky:
Aké myšlienky vám najčastejšie zhoršujú náladu?
No co, viete identifikovať všetky tvory? 😂😂
Robím si tak prípravu na prácu s triedou a v tom staré známe múdro ma pohladí na duši aj na mysli.
Jaká je AI v roli psychoterapeuta?
Nechala jsem umělou inteligenci Chat GPT-4, aby mi udělala psychoterapeuta. V závěru jsem to zkusila krátce zhodnotit. Tak co, nahradí AI psychoterapeuty? Je empatická? Jak se to zdá Vám?
Zúrivosť u detí vieme kontrolovať. Je rozdiel, keď do vás hodí hračku trojročný alebo šesťročný
Život s dieťaťom je pre nás nová šanca objaviť samých seba, prevetrať si vlastné presvedčenia a zamyslieť sa nad tým, prečo v ne veríme.
🤯 Nemusíte veriť všetkému, čo si myslíte
💭 Píšete správu priateľovi a vidíte, že si ju prečítal… ale neodpísal. Hneď vám hlavou preblesne: "Ignoruje ma!" alebo "Určite som povedal niečo zle." A zrazu cítite stres, smútok či hnev. Mávame strach zo spätnej väzby a z hodnotení. Okamžite si myslíme, že sme urobili niečo zlé. Alebo také prosté a liečivé ticho v miestnosti plnej ľudí si vzťahujeme na seba a myslíme si, že to spôsobuje naša neželaná prítomnosť. 🧠 Mozog je nastavený na rýchle rozhodnutia, nie na pravdu.Aby šetril energiu, často volí skratky, ktoré nám dávajú pocit istoty, no nie vždy odrážajú realitu. To môže viesť k mylným záverom, zbytočnému stresu a unáhleným rozhodnutiam. 👉 80 % automatických myšlienok je negatívnych. Náš mozog je nastavený na negatívnu zaujatosť, aby nás chránil pred nebezpečenstvom – ale dnes to skôr škodí. 👉 Mozog miluje rýchle odpovede. Preto často uveríme prvej myšlienke, hoci môže byť úplne nesprávna. Až 60 % našich spomienok je upravených našimi očakávaniami. 👉 Až 95 % myšlienok sa nám denne opakuje. Ak veríte chybným myšlienkam, budú sa len upevňovať. 💡 Chcete sa oslobodiť od nepravdivých myšlienok? Skúste tieto otázky:Čo ak môj mozog len rýchlo vyvodzuje závery? Je táto myšlienka fakt, alebo len moja interpretácia? Aké dôkazy ju potvrdzujú? A aké ju vyvracajú? Ako by som sa cítil/a, keby som tejto myšlienke neveril/a? Ak by túto situáciu videl niekto iný, ako by ju vnímal? Čo iné by mohlo byť pravdou? ✔️ Spochybňujte myšlienky: Máte na to dôkazy?✔️ Hľadajte alternatívy: Aké iné vysvetlenie existuje?✔️ Zmeňte perspektívu: Čo by na to povedal váš najlepší priateľ? 📌 Pravidlo: Neverte všetkému, čo vám váš mozog hovorí ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1KYGP5eXfN/#sebarozvoj #pozitivnemyslenie #koučing #osobnyrast #myšlienkyNieSúFakty #mindset #mentálnaOdolnosť #pozitívneMyslenie #psychologia #cestavpred #zmenamyslenia
🙈🙈
👍
🌈 Ako si sfarbiť život a zažívať viac smiechu
🔥 Domnievate sa, že sa musíte každý deň brať príliš vážne, všetko musí sedieť na svojom mieste? Obávate sa, že ak sa uvoľníte, stratíte rešpekt?
🔹 Vaša myseľ sa môže preprogramovať na radosť – stačí vedieť, ako na to!
✅ Smiech znižuje stres až o 39 %! Smiech znižuje hladinu kortizolu, stresového hormónu, a podporuje uvoľnenie. Navyše, keď sa spolu smejeme, cítime sa viac prepojení a dôverujeme si.
✅ Farby ovplyvňujú našu náladu viac, než si myslíme. Napr. žltá povzbudzuje kreativitu, modrá upokojuje a červená zvyšuje energiu.
✅ Zmena postoja mení realitu. Neuroplasticita mozgu umožňuje, aby nové návyky pretvorili naše prežívanie života.
💬 Koučovacie otázky pre vás:
Tak tu končia všetky úspory 😂😂😂😂
Adaptácia na strednú školu je pre dieťa náročná. Sústreďte sa na podporu
Adaptácia na strednú školu je pre dieťa náročná. Sústreďte sa na podporu
Veľmi zaujímavé počúvanie o fasiangoch v stredoveku. Hry, ktoré nasinrpedkovia hrali počas tohto obdobia a verte, že niektoré boli kruté. Dozviete sa, čo si bežný ľud varil, čo robili až do jari, aké úrazy utrpeli a ako vyzerali oslavy konca zimy.
Rozprávanie o období, keď prestali platiť všetky pravidlá a svet bol naruby: sedliaci sa stávali kráľmi, žobráci dávali almužny, muži nosili sukne, rytieri bojovali bez brnenia s vankúšmi na bruchu. O období plnom hodovania, alkoholu, zábavy a karnevalov.
🤯 Vaša nálada nie je náhoda
🚗 Predstavte si, že sedíte v zápche, pred vami kolóna áut, ponáhľate sa. Ako zareagujete?
😡 Nahneváte sa, začnete vytrubovať, budete si v duchu nadávať a celý deň sa vám pokazí?
🎶 Alebo si pustíte obľúbenú hudbu, poviete si, že máte chvíľu pre seba, a vychutnáte si moment?
🧠 Neurálne siete sa menia podľa toho, na čo sa sústredíme. Čím viac sa zaoberáme negatívnymi myšlienkami, tým silnejšie sa tieto vzorce zakorenia v našom mozgu.
🤔 Vnímanie reality ovplyvňuje naše emócie. Interpretácia udalostí je dôležitejšia ako samotné udalosti. Inými slovami – nie je dôležité, čo sa stane, ale ako si to vysvetlíme!
✨ Vedome riadené myšlienky môžu zlepšiť náladu. PĽudia, ktorí si zapisovali veci, za ktoré sú vďační, zlepšili psychickú pohodu až o 25 %.
O popôrodnej depresii
Hostka ďalšej epizódy podcastu Ako sa máš, bola klinická psychologička, psychoterapeutka, certifikovaná pôrodná dula a neúnavná propagátorka zdravého pohľadu na svet žien pred, počas a po pôrode Mgr. Hana Celušáková, PhD.
Z vlastnej praxe vie, že každá piata žena nevníma pôrod ako pekný zážitok, ale že im hrozí aj popôrodná depresia. Tá je veľmi vážna, život ohrozujúca diagnóza, ak sa nerieši.
Výborné počúvanie o tom, prečo ľudia majú radosť z páchania zla.
Prečo sa násilie nedá tak jednoducho zastaviť.
Prečo sú slováci imúnni voči násiliu, sú lahko manipulovatelni a tolerujú zlo prichádzajúce z vládnych kruhov.
Neonacisti sú zlo. To neo – nový, má naznačovať, že sú lepší, ako tí, ktorí hlásali čistotu árijskej rasy a jej nadradenosť, keď sa rozhodli vyvraždiť celé národy a etniká. Nič také sa však nedeje, nacisti sa nezmenili, nech by mali akúkoľvek predponu pred názvom. Boj so zlom nesmieme vzdávať, aj keby sme prehrávali.
⏳ Zastavte sa na chvíľu… a ušetríte si množstvo stresu
🙌 Poznáte to, keď v práci musíte bojovaťs impulzívnymi reakciami? Kolegovia kritzujú nie len vašu prácu, ale aj osobu a vy im spätne odpálite útočnú správu.
🧠 Keď cítime silné emócie, aktivuje sa amygdala – centrum strachu a hnevu. Prefronátlny kortex, zodpovedný za logické myslenie, sa dočasne "vypne".
😤 90 sekúnd! Presne tak dlho trvá, kým intenzívna emocionálna reakcia prirodzene odznie – ak jej nedáme ďalšie „palivo“ myšlienkami.
🚀 Ľudia, ktorí pred reakciou vedome počítajú do 10 alebo si doprajú čas na premyslenie, robia o 60 % lepšie rozhodnutia. Emočná sebaregulácia vedie aj k lepším vzťahom.
👉 3 otázky života a smrti:
Bude to dôležité o týždeň?
🔮 Môžeme dôverovať svojej intuícii?
Predstavte si, že sa rozhodujete medzi dvoma pracovnými ponukami. Jedna je logicky lepšia – vyšší plat, kratší dochádzkový čas. Ale niečo vo vás hovorí, že tá druhá by mohla byť lepšia. Mali by sme počúvať tento „vnútorný hlas“?
Dan Ariely v knihe Aká drahá je intuícia? skúma, kedy je intuícia naším najlepším radcom a kedy nás môže zviesť na nesprávnu cestu.
🧠 Prečo sa niekedy mýlime?
Intuícia sa často spolieha na vzorce, ktoré sme si vytvorili na základe minulých skúseností. No nie vždy sú tieto vzorce správne. Napríklad:
- Máte pocit, že drahší produkt musí byť lepší? Ariely dokázal, že ak dvom skupinám ľudí dá rovnaký energetický nápoj, ale jedna skupina verí, že je lacný a druhá, že je drahý – tá druhá podá lepší výkon. Prečo? Lebo náš mozog očakáva, že drahšia vec funguje lepšie.
- Alebo ste niekedy kupovalikurz či knihu, lebo stemali pocit, že „niečo mi hovorí“, že to bude skvelé, a nakoniec ste to nevyužili?
🔎 Niečo málo na čítanie
Bezmocní a bez záujmu. Prečo sa takto cítia mladí ľudia na Slovensku?
Majú najviac síl, plné priehrštie možností a priestor na aktívne zapájanie sa do života. Naši mladí dospelí, ktorí už poväčšinou sú zapojení do pracovného procesu alebo mu budú bezprostredne čeliť, sú veľmi dôležitou súčasťou spoločnosti. Prečo si však väčšina z nich myslí, že nemajú vplyv na verejnú politiku a politické rozhodovanie? Prečo sa cítia byť vynechaní z tvorby verejných politík, ktoré formujú predovšetkým ich budúcnosť? Pozrieme sa na to, ako mladí ľudia vnímajú seba v dnešnej spoločnosti a ako vidia svoju budúcnosť na Slovensku.
Našimi hostkami sú výskumníčka Katarína Čavojská, ktorá sa prioritne venuje témam spojeným s mládežou ako napr. participácia, či voľnočasové trendy a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorý sa venuje témam porúch príjmu potravy.
V rozhovore sa dozviete:
*či sme splatili spoločenský “pandemický” dlh voči mladým ľuďom a ako sa vlastne dnes na Slovensku cítia,
*prečo má vyše osemdesiat percent mladých ľudí pocit, že politici sa o nich nezaujímajú,
čo je to “youth washing”,
*ako môžeme posilniť mladých ľudí, aby boli pripravení na zvládanie veľkých prichádzajúcich výziev.
🖤🤍 Všetko alebo nič: Pasca mysle, ktorá vás vyčerpáva
🤯 Poznáte ten pocit, keď sa niečo nepodarí, a vy si hneď poviete: „Som úplne neschopná!“ alebo „Toto nikdy nedám!“? Alebo keď niekto nesplní vaše očakávania, okamžite ho odpíšete?
Toto je čierno-biele myslenie – spôsob, akým sa naša myseľ snaží urobiť svet jednoduchším, keď sme pod stresom. Dáva nám falošný pocit istoty.
👉 Keď sme v strese, mozog hľadá istoty.
📌 Keď sme v strese, naša amygdala (časť mozgu zodpovedná za strach) prevezme kontrolu a núti nás myslieť extrémne. Výsledkom je, že strácame schopnosť vidieť realitu objektívne. Stres oslabuje našu schopnosť vidieť nuansy – keď sa bojíme, mozog zapína režim prežitia a všetko zjednodušuje na „dobré“ alebo „zlé“
📌 Ľudia s čierno-bielym myslením sú náchylnejší na úzkosti a depresie, pretože nevidia strednú cestu a často sa cítia bezmocní. 📌 Myšlienkový vzorec „všetko alebo nič“ súvisí s prokrastináciou – ak niečo nevieme urobiť dokonale, radšej to neurobíme vôbec. Zároveň je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha vyrovnať sa s neistotou, no zároveň nám bráni vidieť riešenia.
❓ Pomocou techniky „Reframing” (preformulovanie myslenia) zastavte svoje extrémne myšlienky a nahraďte ich otázkami:
Vnější a vnitřní motivace
Vnější a vnitřní motivace
Výjav z našej domácnosti 😂😂😂😂
- Kto si?
- Som smrť.
- Prišla si po mňa?
- Nie, prišla som po tvoje izbové rastliny.
🙈🙈😂😂
V 60. rokoch minulého storočia urobila harvardská doktorandka Jean Briggsová fascinujúci objav o povahe ľudského hnevu. Vo veku 34 rokov sa vydala za polárny kruh, kde strávila sedemnásť mesiacov v tundre. V tomto nehostinnom prostredí nebolo ciest, vykurovacích systémov ani obchodov s potravinami. Zimy boli kruté, s teplotami klesajúcimi pod -40 stupňov Celzia. Briggsová presvedčila rodinu Inuitov, aby ju „adoptovali“, aby mohla zaznamenať ich život v jeho prirodzenom prostredí.
Čoskoro si všimla niečo výnimočné: dospelí Inuiti disponovali mimoriadnou schopnosťou ovládať svoj hnev. Zdalo sa, že sa nikdy nerozčuľujú. Napríklad raz niekto v iglu prevrhol vriaci čajník a poškodil ľadovú podlahu. Nikto sa nad tým nepohoršoval. „Škoda,“ poznamenal pokojne vinník a bez slova sa vybral po novú vodu. V inom prípade sa rybárska šnúra, ktorú plietli niekoľko dní, pretrhla už pri prvom použití. Nikto neprejavil rozhorčenie. „Upleťme ju znova,“ zaznela jediná reakcia.
V porovnaní s nimi pôsobila Briggsová ako neskrotné dieťa, hoci sa usilovala ovládať. Bola oveľa impulzívnejšia a rozhodla sa zistiť, ako Inuiti vychovávajú deti tak, aby sa z nich stali emocionálne vyrovnaní dospelí. Ako dokážu premeniť malé deti náchylné na záchvaty hnevu na ľudí s absolútnym pokojom?
Raz bola svedkom neobyčajnej scény: mladá matka sa hrala so svojím rozčúleným synčekom, ktorý mal asi dva roky. Podala mu kamienok a povzbudila ho: „Udre ma ním! No tak, silnejšie!“ Keď chlapček hodil kameň, žena si zakryla oči rukami, predstierala plač a zamrnčala: „Uuuuu. To bolelo!“ Briggsovú to úplne zmiatlo. Zdalo sa, že takéto správanie odporuje všetkému, čo dovtedy vedela o inuitskej kultúre. Neskôr však pochopila, že išlo o premyslený výchovný nástroj na učenie kontroly nad vlastným hnevom.
Inuitské matky sa držia jedného zásadného pravidla: nikdy nekričia na malé deti. Veria, že krik a hnev v hlase sú nielen nevhodné, ale aj neúčinné. Ak dieťa udrie alebo pohryzie rodiča, je zbytočné reagovať hnevom – ten len prehlbuje napätie.
Podľa Inuitov je kričanie na dieťa ponižujúce pre dospelého človeka. Takáto reakcia učí dieťa, že na problémy treba odpovedať hnevom. Rodičia, ktorí majú pod kontrolou vlastné emócie, dávajú deťom príklad, ako zvládať aj tie ich.
Ak sa dieťa rozzúrilo, udrelo niekoho alebo spadlo do záchvatu hnevu, nedostalo trest. Rodičia namiesto toho počkali, kým sa upokojí, a potom zahrali scénku, v ktorej zopakovali situáciu aj jej dôsledky – vždy s hravým, miernym tónom. Takéto „minidivadielka“ sa často začínali provokatívnou otázkou. Ak dieťa udrelo niekoho iného, matka sa ho mohla spýtať: „Prečo neudrieš aj mňa?“ Ak dieťa skutočne udrelo, namiesto kriku matka zahrala, ako ju to bolí. „Zranil si ma a rozplakal – chcel si to naozaj?“
Tieto scénky majú nielen výchovný efekt, ale zároveň učia deti odolnosti voči provokáciám a posilňujú ich emocionálnu stabilitu. Dávajú im priestor na precvičovanie sebaovládania ešte predtým, než ich pohltia skutočné emócie. Táto metóda je nesmierne dôležitá, pretože v záchvate hnevu je náročné ovládnuť sa – dokonca aj pre dospelého.
Pravidelným tréningom kontroly emócií v pokojných chvíľach si človek buduje schopnosť zvládať hnev aj v kritických situáciách. Deti prežívajú celé spektrum emócií oveľa intenzívnejšie, pretože ich prefrontálna kôra mozgu ešte nie je úplne vyvinutá. To, ako rodičia reagujú na ich emócie, sa tak doslova zapisuje do ich mozgu a formuje ich budúce správanie.
🔮 Aké posolstvo vám prináša toto stvorenie?
👁️ Predstavte si, že kráčate lesom. Ticho, len šepot vetra a zvuky prírody. A zrazu – pred vami sa objaví toto zvláštne stvorenie. Akoby pochádzalo z iného sveta. Je strážcom dávnych tajomstiev? Symbolom vnútornej premeny? Alebo poslom, ktorý vám chce niečo dôležité povedať?
🌀 Každý obraz, ktorý nás osloví, v sebe nesie odkaz pre našu myseľ a dušu. Psychológia dnes potvrdzuje, že symboly a archetypy dokážu aktivovať hlboké vrstvy nášho podvedomia a otvoriť nám cestu k odpovediam, ktoré si nosíme v sebe.
📌 Intuícia je reálna a dokázateľná. Naše podvedomie vie správnu odpoveď skôr, ako si ju vedome uvedomíme. Preto sa niekedy "len tak cítime", že niečo je správne.
📌 Symboly menia náš mozog. Symboly a metafory aktivujú oblasti mozgu spojené s emóciami a rozhodovaním. Preto nás mystické obrazy tak priťahujú. Vnímanie mystických obrazov aktivuje časti mozgu spojené s intuíciou a hlbším pochopením seba samého.
📌 Sebapoznanie = silnejšie mentálne zdravie. Ľudia, ktorí si kladú otázky o svojom vnútri, zvládajú stres a neistotu omnoho lepšie.
✍ Odpovedzte si na tieto otázky:
📖 Ako nás zadarmo môže stáť viac, než si myslíme?
Predstavte si, že stojíte v rade na malý kúsok čokolády zadarmo. Ak by stál pár centov, možno by ste si ho ani nevšimli. Ale keď je zadarmo? To už stojí za to! Dan Ariely v knihe Aké drahé je zadarmo odhaľuje, ako často sa necháme oklamať slovom „zadarmo“ – a ako nás to môže stáť viac, než si myslíme.
🔍 Prečo je "zadarmo" také nebezpečné?
Ariely experimentoval s čokoládami. Keď ponúkal lahodnú pralinku za 15 centov a obyčajnú sladkosť za 1 cent, väčšina si vybrala kvalitnejšiu čokoládu. Ale keď pralinku zlacnil na 14 centov a druhú ponúkol zadarmo, ľudia hneď brali tú zadarmo! Aj keď bola menej chutná. Výsledok? Väčšina odišla menej spokojná, ale s pocitom „výhry“.
💡 Ako to využiť v živote?
✔️ Nabudúce, keď uvidíte slovo „zadarmo“, zamyslite sa – skutočne to potrebujete?
✔️ Nenechajte sa zviesť „výhodnými“ ponukami, ak vam v konečnom dôsledku neprinesú hodnotu.
O neprůbojných a uzavřených dětech
Jak na výchovu neprůbojných a uzavřených dětí? Publikace autorky Markéty Švamberk Šauerové čtenáře zasvětí do projevů dětí od nejútlejšího věku až po období školní docházky. Jak rozpoznat varovné signály? Jakým způsobem s dítětem pracovat? Jak ho vzdělávat, vychovávat a respektovat? Autorka v knize Výchova neprůbojných a uzavřených dětí vysvětluje, jaké jsou příčiny uzavřenosti a popisuje její důsledky, mezi které může patřit i neúspěšnost ve škole, a to i v případě talentovaných a nadaných děti. Kniha přehledným způsobem předkládá možnosti školního vzdělávání a technik podpory rozvoje neprůbojných a uzavřených dětí. Nedílnou součástí jsou také příklady z praxe.
❌ Perfektné očakávania = perfektné sklamanie ❌
❌ „Musím byť neustále produktívny!“
❌ „Mala by som vyzerať dokonale každý deň!“
❌ „Keď nie som vždy pozitívny, niečo je so mnou zle!“
🏃♂️ Znie vám to povedome? Nerealistické očakávania sú ako tichí sabotéri nášho sebavedomia. Ak si nastavíme latku príliš vysoko, sklamanie je nevyhnutné. A keď máme zlú náladu, očakávať od seba rovnaký výkon ako v najlepších dňoch? To je ako chcieť bežať maratón so zlomenou nohou!
💥 Romantické gestá, porozumenie bez slov, neustále nadšenie - veľa mladých ľudí, s ktorými sa stretávam majú takéto očakávania od svojho/svojej vyvolenej/ného. Keď sa však po dvoch rokoch vzťahu začali objavovať bežné konflikty a partner si občas zabudol všimnúť jej nový účes, bola presvedčená, že „to nie je ten pravý“. Aj toto je reálny prípad zo života.
🔹 Nerealistické štandardy krásy na sociálnych sieťach vedú k zníženému sebavedomiu a depresii.
Štastná a rozkošná smrť. Zomierali stredovekí ľudia lepšie?
Prečo dnes vnímame "dobrú" a "zlú" smrť úplne odlišne ako ľudia v stredoveku? Prečo vtedy zomierali v spoločnosti a dnes zomierame väčšinou osamotene? Rozhovor aj o tom, prečo vyhadzujeme zo skrine a pôjdu staré haraburdy a čo sa dá stihnúť za 4000 týždňov.
Deti si pri nej budujú sebadôveru či odolnosť a učia sa zvládať strach. Aké sú výhody nespútanej hry?
Nechajte deti loziť po stromoch, behať po preliezkach či klbčiť sa, vravia obhajcovia takzvanej rizikovej hry. Podľa nich odreté koleno dieťaťa prekáža menej ako neprimeraný dozor rodičov, ktorí dieťa nadmernými zásahmi do hry pripravujú o zdravý telesný a duševný vývoj.
