🤔 Sused má nové auto, kolega v práci dostal povýšenie a vaše kamošky sa chystajú na drahú dovolenku. A vy? Cítite, že stále niečo chýba. A zrazu sa vo vás niečo pohne. „Prečo nie sme takí šťastní? Prečo nemáme to, čo oni?“ 

🔍 Porovnávanie je prirodzené, ale ak sa stane nadmerným, môže viesť k úzkosti a frustrácii. Obzvlášť, ak začneme hodnotiť svoju hodnotu na základe toho, čo robia iní. 

👏 Mnoho ľudí sa porovnáva najmä na sociálnych sieťach, kde väčšinou vidíme len „vydarené“ momenty. Teda len zlomok skutočného života. 

🌱 Skutočný úspech je, keď sa pozrieme do seba a spýtame sa: ,,Čo je pre mňa skutočne dôležité?" 

💪 Otázky pre vás: 

Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie a ako ich dokážete uplatniť každý deň? 

💭 Píšete správu priateľovi a vidíte, že si ju prečítal… ale neodpísal. Hneď vám hlavou preblesne: "Ignoruje ma!" alebo "Určite som povedal niečo zle." A zrazu cítite stres, smútok či hnev. Mávame strach zo spätnej väzby a z hodnotení. Okamžite si myslíme, že sme urobili niečo zlé. Alebo také prosté a liečivé ticho v miestnosti plnej ľudí si vzťahujeme na seba a myslíme si, že to spôsobuje naša neželaná prítomnosť. 🧠 Mozog je nastavený na rýchle rozhodnutia, nie na pravdu.Aby šetril energiu, často volí skratky, ktoré nám dávajú pocit istoty, no nie vždy odrážajú realitu. To môže viesť k mylným záverom, zbytočnému stresu a unáhleným rozhodnutiam. 👉 80 % automatických myšlienok je negatívnych. Náš mozog je nastavený na negatívnu zaujatosť, aby nás chránil pred nebezpečenstvom – ale dnes to skôr škodí. 👉 Mozog miluje rýchle odpovede. Preto často uveríme prvej myšlienke, hoci môže byť úplne nesprávna. Až 60 % našich spomienok je upravených našimi očakávaniami. 👉 Až 95 % myšlienok sa nám denne opakuje. Ak veríte chybným myšlienkam, budú sa len upevňovať. 💡 Chcete sa oslobodiť od nepravdivých myšlienok? Skúste tieto otázky:Čo ak môj mozog len rýchlo vyvodzuje závery? Je táto myšlienka fakt, alebo len moja interpretácia? Aké dôkazy ju potvrdzujú? A aké ju vyvracajú? Ako by som sa cítil/a, keby som tejto myšlienke neveril/a? Ak by túto situáciu videl niekto iný, ako by ju vnímal? Čo iné by mohlo byť pravdou? ✔️ Spochybňujte myšlienky: Máte na to dôkazy?✔️ Hľadajte alternatívy: Aké iné vysvetlenie existuje?✔️ Zmeňte perspektívu: Čo by na to povedal váš najlepší priateľ? 📌 Pravidlo: Neverte všetkému, čo vám váš mozog hovorí ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1KYGP5eXfN/#sebarozvoj #pozitivnemyslenie #koučing #osobnyrast #myšlienkyNieSúFakty #mindset #mentálnaOdolnosť #pozitívneMyslenie #psychologia #cestavpred #zmenamyslenia

🌀 Ráno sa zobudíte unavení, premýšľate, čo všetko dnes „zasa“ nestihnete. Cítite sa pod tlakom, možno aj frustrovaní. A tie myšlienky? Ony len zosilňujú tie emócie. 

☕ Veľmi obľúbenou technikou z praxe je, že každé ráno si ľudia zapísujú 3 veci, na ktoré sa tešia, hoci len drobnosti (ranná káva, úsmev dieťaťa, 5 minút osamote na toalete). Najúčinnejšia je však zmena pohľadu na situáciu. Čo mi táto situácia prináša? alebo Čo je to najmenšie, čo môžem urobiť, aby som sa cítil/a lepšie? 

1️⃣ Emócie formujú náš mozog. Pozitívne emócie rozširujú naše myslenie. Zrazu vidíme viac možností, sme kreatívnejší a máme väčší nadhľad. 

2️⃣ Stres a úzkosť zužujú perspektívu. Keď sme v strese, náš mozog aktivuje "boj alebo útek" a nedovolí nám sústrediť sa na riešenia. Len sa "točíme v kruhu." V strese sa sústredíme len na problém, nie na riešenia. 

3️⃣ Malé zmeny robia zázraky. Už len 5 minút denného písania (alebo premýšľania) vďačnosti ale príjemných udalostí dňa dokáže zlepšiť náladu a znížiť stres – a tým aj kvalitu vašich myšlienok. 

🤔 Skúste si odpovedať na tieto otázky: 

🌍 🤔 

🧐 Predstavte si toto: čítate článok, ktorý dokonale súznie s vašimi názormi. Súhlasíte, prikyvujete a s radosťou ho zdieľate. Ale čo ak narazíte na názor, ktorý s vami nesúhlasí? Vaša prvá reakcia je asi obrana – „to nemôže byť pravda“ – a automaticky hľadáte, prečo by ten druhý názor mal byť chybný. Je to bežné, prirodzené... a tiež súčasť kognitívnej disonancie. 

🙍‍♀️ Poznáte ten pocit frustrácie, kedy máte s kolegami úplne odlišné názory na to, čo by ste mali spraviť ďalej pri riešení problému? To vnútorné pnutie, ktoré sprevádza myšlienky, že by ste ich mali presvedčiť o vašom riešení? 

💡 Podľa štúdie Festingera (1957) sa ľudia prirodzene vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, a uprednostňujú tie, ktoré ich podporujú. Máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Ľudia tak často ignorujú fakty, ktoré by im mohli pomôcť lepšie sa rozhodovať. Tento rozpor medzi „realitou“ a našimi presvedčeniami nás doslova psychicky vyčerpáva. Preto sa často radšej bránime, než by sme zmenili názor. 

🌀 Aj keď majú ľudia rovnaké fakty, interpretujú ich podľa svojich vlastných názorov. 

🔒 Kognitívna disonancia nás môže podvedome viesť k obrane „starých právd“, aj keď nové dáta jasne dokazujú opak.