🤑 Čo po vás zostane, keď raz zmiznú vaše peniaze?
💛 Koľkokrát sa pristihneme pri tom, že úspech meriame číslami, výškou účtu, titulmi alebo tým, čo vlastníme? A pritom to najcennejšie často nemožno odmerať.
Skutočný vplyv človeka sa prejavuje v tom, ako sa po stretnutí s ním cítia ostatní. Či odchádzajú povzbudení, vypočutí alebo s novou nádejou. Práve schopnosť vytvárať bezpečný priestor, byť autentický a konať v súlade so svojimi hodnotami patrí medzi najvýznamnejšie faktory spokojného života.
🧠 Emócie sú ,,nákazlivé". Nálada jedného človeka dokáže ovplyvniť emócie ľudí v jeho okolí. Láskavosť, pokoj či optimizmus sa prenášajú rovnako ako stres alebo napätie.
🧠 Hodnoty sú silnejším zdrojom motivácie než vonkajšie odmeny. Ľudia, ktorí žijú v súlade so svojimi hodnotami, zažívajú vyššiu mieru spokojnosti, odolnosti a psychickej pohody.
🧠 Tvorivá činnosť posilňuje sebapoznanie. Senzimotorický prístup v sebarozvoji dokazuje, že fyzické prepájanie rúk, farieb a textúr dokáže obísť obranné mechanizmy racionálnej mysle a uvoľniť hlboko zakorenené napätie účinnejšie než samotné rozprávanie.
💬 Akú stopu podľa vás zanechávame v životoch druhých? Čím by ste chceli byť zapamätaní vy?
Prečo si vyberáme strednú kávu a veľké menu?
Michal Plevka vedie konzultačnú časť spoločnosti Mindworx, ktorá firmám radí, ako v predaji využiť psychológiu.
V rozhovore sa však na svoju prácu pozerá z pohľadu zákazníka a vysvetľuje napríklad princíp návnady.
„Ak máte v kine malé nachos za tri eurá, stredné za šesť päťdesiat a veľké za sedem eur, predajca sa vás spýta: ‚A nechcete tie veľké za sedem? Je to len päťdesiat centov navyše.‘ Vtedy si poviete, že to dáva zmysel a priplatíte si.“
😑 Máte komplex menejcennosti?
🌸 Keď sa pozrieme na rozkvitnutý kvet, málokto z nás začne pochybovať o svojej hodnote len preto, že ho nedokáže vytvoriť. Prijímame, že príroda dokáže veci, ktoré my nedokážeme.
Prečo by to malo byť inak pri umelej inteligencii?
Strach z umelej inteligencie nie je o technológiách. Je o našom vlastnom egu, ktoré zúfalo potrebuje byť v niečom najlepšie, najrýchlejšie a najproduktívnejšie.
Citát Alana Kaya nám pripomína dôležitú vec, naša hodnota nikdy nespočívala v tom, že dokážeme robiť všetko lepšie ako stroje. Spočíva v našej schopnosti cítiť, tvoriť, prepájať súvislosti, budovať vzťahy a nachádzať zmysel.
🧠 Rozhodovanie je výsledkom spolupráce emócií, skúseností, intuície a logického myslenia. Práve emócie sú nevyhnutné pre kvalitné rozhodnutia.
🧠 Kreativita vzniká prepájaním zdanlivo nesúvisiacich informácií. Tvorivé myslenie sa aktivuje najmä v stave uvoľnenia, hry a predstavivosti, nie pod tlakom výkonu.
Nemáme právo nútiť mladých do rodenia detí
V novej epizóde nášho podcastu sa stretávame so spisovateľom, autorom pravidelnej rubriky Do hĺbky a lektorom kritického myslenia Jánom Markošom. V rozhovore analyzujeme nielen hlbšie príčiny toho, prečo sa rodí menej detí, ale prechádzame aj k témam, ktoré hýbu verejným priestorom – od dezinformácií a slobody slova až po lacný politický marketing na sociálnych sieťach.
💡 Viete, čo vám dnes najviac kradne energiu?
💛 Na prvé prečítanie to môže znieť kontroverzne. V skutočnosti však opisuje jednu z najdôležitejších schopností úspešných lídrov, vedome si vyberať, čomu venujú svoju pozornosť.
Skutočné umenie úspechu nie je v tom, koľko vecí zvládnete, ale v tom, koľko vecí dokážete vedome ignorovať. Chcieť mať pod kontrolou každý detail je priama diaľnica k vyhoreniu.
🧠 Náš mozog robí denne desaťtisíce rozhodnutí. Každé z nich spotrebúva mentálnu energiu. Tento jav psychológia označuje ako rozhodovaciu únavu (decision fatigue).
🧠 Multitasking nezvyšuje produktivitu. Naopak, časté prepínanie medzi úlohami môže znížiť výkon až o 40%.
🧠 Ľudia s nízkou sebadôverou a vysokou úzkosťou majú tendenciu mikromanažovať svoje okolie. Detailná kontrola všetkého je len maskovaný strach z chaosu. Skutočná osobná zodpovednosť však nespočíva v kontrole všetkého, ale v prijatí faktu, že väčšinu vecí kontrolovať nemusíte.
💬 Keby ste si dnes mohli vybrať len jednu vec, ktorej venujete svoju plnú pozornosť, čo by to bolo?
Výkonnosť alebo spokojnosť?
Každému z nás sa občas zíde podpora pri prekonávaní prekážok, dosahovaní cieľov, objavovaní potenciálu či získavaní sebadôvery. Aj preto mentálny koučing nachádza stále väčšie uplatnenie v športe, práci, vzdelávaní, osobnom raste a iných oblastiach života.
S certifikovaným mentálnym koučom, profesionálnym basketbalistom a bývalým slovenským reprezentantom Pavlom Lošonským sa rozprávame o rovnováhe medzi ambíciami a potrebami; o tom, ako dosiahnuť, aby si výkonnosť a spokojnosť neprotirečili, ale sa pekne dopĺňali.
Paľo nám odpovedal aj na otázky:
• Čo mu dal mentálny koučing počas aktívnej kariéry?
• Pre koho je vhodný a v čom koučovanému pomáha?
• Kto sú jeho klienti a s čím prichádzajú?
• Ako byť výkonný a zároveň vnútorne pokojný?
• Či sa ozaj dá niečo naučiť z neúspechov a pádov?
• Kde a ako sa vzdelával, aby mal medzinárodný certifikát?
• Z čoho má v práci najväčšiu radosť a dobrý pocit?
⚠ Je lepšie urobiť chybu alebo neurobiť nič?
🤔 Koľkokrát sme odložili rozhodnutie len preto, že sme čakali na "ten správny moment"? Pravdou je, že nerozhodnosť je tiež rozhodnutie a často nás stojí viac energie, času aj príležitostí ako samotná chyba.
🧠 Mozog spotrebuje viac energie pri dlhodobom zvažovaní možností ako pri samotnom rozhodnutí. Tento jav je známy ako rozhodovacia únava (decision fatigue).
🧠 Nerozhodnosť posilňuje úzkosť. Čím dlhšie odkladáte voľbu, tým viac priestoru dávate katastrofickým scenárom vo vašej hlave. Strach nerastie z nesprávneho kroku, ale z vákua, ktoré medzičasom vytvárate.
🧠 Zlé rozhodnutia budujú psychologickú odolnosť. Naša psychika má mechanizmy, ktoré dokážu spracovať zlyhanie a adaptovať sa. Zatiaľ čo z urobenej chyby sa dokážeme poučiť a upraviť kurz, z chronického prešľapovania na mieste nezískame žiadnu novú skúsenosť – len pocit bezmocnosti a vyhorenia.
🎨 V arte koučingu sa často stretávame s tým, že ľudia hľadajú správnu odpoveď vo svojej hlave. No práve tvorivý proces dokáže obísť vnútorného kritika a pomôcť objaviť odpovede, ktoré boli celý čas ukryté v nás.
❓Aké rozhodnutie už príliš dlho odkladáte?
Súdržnosť je dôležitá, no rovnako aj schopnosť pohádať sa
V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii - a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru.
Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“ https://postpoddanstvo.substack.com/p..., v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou.
„To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“
Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať.
„Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je zlé a extrémne. Historicky vieme, že k expanzii ľudských, či sociálnych práv sme potrebovali intenzívnu konfliktnú politiku, prostredníctvom ktorej sa podarila presadiť nová vízia sveta a nový koncept spravodlivosti,“ dodáva.
Barbora sa ho pýta, v čom presne vidí riziko apelov na pokoj a súdržnosť. Kedy má podľa neho zmysel aktívne počúvať a skúšať stavať mosty a kedy je lepšie zápasiť.
😖 Prečo v konflikte rastie napätie, keď obaja chcú ,,len vyriešiť problém"?
📌 Často si myslíme, že konflikt vzniká kvôli rozdielnym názorom. Za napätím sa skrýva oveľa viac.
Napätie sa objavuje vtedy, keď máme pocit, že sú ohrozené naše potreby, hodnoty, plány alebo vzťahy. V takých chvíľach reaguje nielen naša myseľ, ale aj naše telo a emócie.
🧠 Mozog v konflikte prepína do režimu ohrozenia.
Ak cítime, že nie sme rešpektovaní alebo nám hrozí strata kontroly, aktivuje sa stresová reakcia. Preto sa nám v konflikte horšie počúva, premýšľa aj hľadá spoločné riešenie.
❤️ 2Za hnevom sa často skrýva nenaplnená potreba.
Podľa nenásilnej komunikácie bývajú za silnými emóciami potreby ako bezpečie, uznanie, prijatie či autonómia. Keď ich dokážeme pomenovať, konflikt sa často začne meniť na dialóg.
Lektori sexuálnej výchovy: Pre mladých ľudí sme neraz prví dospelí, s ktorými sa mohli otvorene rozprávať
Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite?
📱 Prečo nám dnes obyčajné radosti neprinášajú takú radosť ako kedysi?
😊 Pamätáte si, keď stačila prechádzka, stretnutie s priateľmi alebo dobrá kniha a cítili ste sa skutočne spokojní?
Dnes máme zábavu, informácie aj podnety dostupné doslova na jedno kliknutie. Mozog tak dostáva neustály príval novosti, odmien a impulzov. Nie je preto prekvapením, že bežné chvíle môžu pôsobiť menej intenzívne.
🧠 Dopamín nie je hormón šťastia. Je to neurotransmiter, ktorý súvisí najmä s motiváciou, očakávaním odmeny a učením. Práve preto nás nové podnety prirodzene priťahujú a nútia hľadať ďalšie.
🧠 Sociálne siete, krátke videá či neustále notifikácie využívajú mechanizmy odmeňovania mozgu. Časté prepínanie medzi podnetmi môže znižovať našu schopnosť sústrediť sa a naplno si vychutnať pomalšie, prirodzené zážitky.
🧠 Keď mozog trávi väčšinu času hľadaním ďalšej odmeny, môže sa stať, že pokoj, ticho alebo obyčajné chvíle začnú pôsobiť "nudne". Neznamená to však, že sme stratili schopnosť prežívať radosť. Znamená to, že náš nervový systém potrebuje priestor na regeneráciu.
❓ Kedy ste naposledy zažili úprimnú radosť z niečoho úplne obyčajného?
Na zamyslenie
Inšpirácia na júl 😊😊
Deti trávia vonku menej času ako väzni
Väzni vo väzniciach s najvyšším stupňom stráženia v USA trávia vonku najmenej dve hodiny denne. Keď sa ich pýtali, čo by sa stalo, keby boli vonku menej, odpovedali: bolo by to utrpenie. Katastrofa. Na Slovensku sa zatiaľ nerobil prieskum o tom, koľko času trávia vonku deti, no v Česku nedávno vyšlo, že menej ako hodinu denne. Vo Veľkej Británii to bolo už pred pár rokmi 30 minút. Kontakt s prostredím, prírodou sa zmenšuje a má to hlboké dôsledky pre celú spoločnosť. Ak sa, naopak, tento vzťah prehĺbi, ak mladí trávia vonku aspoň dve hodiny denne, má to mimoriadne pozitívny vplyv na tú najdôležitejšiu vec v živote - pocit šťastia. Zhovárame sa s Ivanou Poláčkovou, riaditeľkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Vedie platformu Hurá von!, ktorá piaty rok podporuje zážitkové učenie vonku.
🌍 Ako môžeme zlepšiť svet?
🙌 Nie veľkými gestami, ale drobnými spôsobmi, akými komunikujeme, počúvame a reagujeme. Bezpečie je základ, na ktorom sa dá stavať dôvera, spolupráca aj zmena.
🧠 Náš mozog je naprogramovaný na bezpečie. Keď sa cítime v bezpečí, náš nervový systém sa upokojí. Tým sa uvoľní mentálna energia, ktorú môžeme využiť na tvorivosť, učenie a hlbšie prepojenie s inými. Naopak, v stave stresu a neistoty fungujeme len na báze „bojuj alebo uteč“.
🧠 Neverbálna komunikácia je kľúčom. Až 93 % komunikácie prebieha neverbálne a paraverbálne (tón hlasu, reč tela). Takže nie je dôležité len čo hovoríte, ale ako to hovoríte a aký signál vysielate svojím telom.
🧠 Pocit bezpečia je nákazlivý. Keď sa jeden človek v miestnosti cíti bezpečne a uvoľnene, má to tendenciu pozitívne ovplyvniť aj ostatných. Vaša vlastná prítomnosť a postoj môžu vytvoriť domino efekt pokoja a dôvery.
🎨 Náš senzimotorický arte koučing využíva tvorivý proces, aby ste svoje vnútorné prežívanie mohli bezpečne zachytiť farbami, líniami a pohybom. Keď sa emócia stane viditeľnou na papieri či plátne, je oveľa jednoduchšie ju preskúmať, pochopiť a hľadať zdravšie spôsoby, ako s ňou pracovať.
❓Keď sa ľudia vo vašej prítomnosti necítia bezpečne, čoho sa v skutočnosti boja, vás alebo toho, že pri vás nemôžu byť sami sebou?
Meditácia bola za šarlatánstvo, už ju potvrdzujú tvrdé dáta vedy
Meditácia už dávno nie je považovaná za šarlatánstvo, tvrdí výskumník Patrik Šimko. Roky serióznych výskumov ukázali, že naozaj dokáže pôsobiť na plasticitu ľudského mozgu a pomáhať so psychickými ťažkosťami.
Aj keď Šimko medituje a pracuje v neurotechnoligckom startupe postavenom práve na meditácii, uznáva, že nejde o všeliek na psychické či psychosomatické problémy.
„Dôležitá je vždy konzultácia s patričným expertom – psychiatrom pri závažných stavoch, prípadne s psychológom pri menej závažných psychických problémoch.“
V rozsiahlom rozhovore pre podcast Tridsiatnik zdôrazňuje, že mnoho ľudí dnes meditáciu a mindfulness vnímajú ako životný „hack“, no zabúdajú na podstatu.
„Sebarozvoj často vnímame len ako nástroj na zvýšenie vlastnej efektivity, aby sme lepšie fungovali v systéme. Pritom sa zabúda na pôvodný zmysel: byť prínosom pre iných, pre svoju rodinu a komunitu,“ tvrdí.
„Radšej byť desať minút denne všímavý, než sa snažiť meditovať po štyroch kávach len preto, že sa to má.“
Rozoberá napríklad aj to, ako si technikami typu NSDR, čo je v podstate stará technika joga nidra, môžeme uľaviť, ak sme nevyspatí.
„Pomôžu vám v tom, že dokážu nakrátko aktivovať mechanizmy, ktoré sa bežne spúšťajú len počas spánku.“
🚪 Koľkokrát v živote tlačíme na dvere, ktoré sa otvárajú smerom k nám?
🛣 Niekedy nie je problém v tom, že cesta neexistuje, ale v tom, že ju hľadáme nesprávnym smerom.
živote aj v práci máme tendenciu sústrediť sa na to, čo sme stratili, čo nevyšlo alebo čo sa zatvorilo. Práve vtedy nám však môžu unikať nové možnosti, ktoré už stoja pred nami.
Zmena nezačína vždy zmenou okolností. Často začína zmenou pohľadu.
🧠 Náš mozog má sklon používať zaužívané riešenia. Preto niekedy nevidíme jednoduché východisko, aj keď je doslova pred nami.
🧠 Negatívne udalosti si všímame intenzívnejšie než pozitívne. Preto sa prirodzene dlhšie pozeráme na ,,zatvorené dvere" ako na tie otvorené.
🧠 Schopnosť pozrieť sa na situáciu z iného uhla patrí medzi najdôležitejšie faktory psychickej odolnosti. Dá sa rozvíjať tréningom, vedomou reflexiou aj učením sa nových spôsobov myslenia.
Čo ľudí baví na Ruži pre nevestu? Emócie na objednávku
Čím to je, že sa toľko divákov chce pozerať na program, v ktorom sa ohovára, intriguje a je plný konfliktov? Prečo ešte aj v súčasnosti chceme vidieť rodové stereotypy a účinkujúcich rozdelených na dobrých a zlých? Reality šou televízie Markíza Ruža pre nevestu má vysokú sledovanosť a pozerajú ju aj deti. Súperiace ženy vedia rozpútať “veľkú šou”, ktorá zaujme ľudský mozog, zároveň však vytvára nezdravý obraz o medziľudských vzťahoch.
👪 Akého rodiča potrebuje dieťa?
🌱 Za každým správaním dieťaťa sa skrýva nejaká potreba. Keď ich dokážeme rozpoznať, namiesto boja o poslušnosť budujeme vzťah založený na dôvere a bezpečí.
🧠 Bezpečné vzťahy v detstve sú spojené s lepšou reguláciou emócií a nižšou mierou chronického stresu v dospelosti. Nejde o dokonalé detstvo, ale o opakovane zažívaný pocit bezpečia.
🧠 Pomenovanie a prijatie emócií pomáha znižovať ich intenzitu. Keď emócie potláčame, telo zostáva dlhšie v stave napätia a mozog spotrebúva viac energie na ich kontrolu.
🧠 Deti potrebujú hranice, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a primerané ich veku. Prinášajú pocit bezpečia a istoty.
❓ Ktorá z týchto potrieb je podľa vás pre deti dnes najviac prehliadaná?
Podeľte sa o svoj názor v komentári.
Objavuj, pýtaj sa a ži: Nečakaná sila zdravej zvedavosti
Zvedavosť nie je len detská hra — je to zdroj energie, motor poznania a kľúč k hlbšiemu porozumeniu sebe aj svetu. V detstve ju máme všetci, no v dospelosti sa často vytráca pod tlakom rýchlych odpovedí a rutiny. Ako ju v sebe udržať živú? Ako ju pestovať, keď okolie kladie dôraz na výkon? A čo všetko nám môže priniesť, ak ju začneme brať vážne? V rozhovore s Martinom Kurucom z Katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave sa ponárame do fascinujúceho sveta zvedavosti.
Martin nám odpovedal aj na otázky:
• Je prirodzená zvedavosť vlastnosť alebo schopnosť?
• Čo zvedavosť detí oslabuje a čo ju naopak podporuje?
• Prečo je dobre svoju zvedavosť posilňovať v dospelosti?
• Či môže byť zvedavosť aj nástrojom empatie?
• Ako môžem byť zvedavý sám na seba?
• Čo by poradil rodičom pre rozvoj zvedavosti svojich detí?
🌍 Čo vo vás dnes zostáva neodovzdané svetu?
🤑 Keď počujeme slovo bohatstvo, väčšina z nás si predstaví peniaze. No skutočné bohatstvo má oveľa viac podôb.
Je to náš čas. Naše skúsenosti. Vedomosti. Schopnosť podať pomocnú ruku. Ochota vypočuť. Povzbudiť. Zdieľať.
To, čo vlastníme, nie je len o tom, čo sme získali. Je to aj o tom, čo po nás zostane v životoch druhých.
Úspech sa nemeria iba tým, koľko dokážeme nahromadiť. Ale aj tým, koľko hodnoty odovzdáme ďalej.
Možno práve dnes máme príležitosť niekomu darovať niečo, čo nás nestojí veľa, no pre druhého môže znamenať veľmi veľa.
🧠 Chronický stres preťažuje amygdalu, čo blokuje schopnosť racionálneho nadhľadu. Keď sa zapojí hmat a vizuálna tvorba, aktivuje sa predvolená sieť mozgu (Default Mode Network), ktorá spracováva emócie a hľadá riešenia mimo logických vzorcov.
Treba zrušiť letné prázdniny?
Už zajtra sa začínajú letné prázdniny. Pre niektoré rodiny to neznamená nič výnimočné alebo zlé. Najmä, ak majú dostatok peňazí a podporu rodinných príslušníkov, ktorí zabezpečia bezplatné opatrovanie detí.
Potom sú tu však také domácnosti, ktoré si nevedia dovoliť ani jednu dovolenku v roku, musia pracovať a dieťa mimo školského systému predstavuje veľký náklad. A to ani zďaleka nie je jediný problém.
Prečo vlastne prázdniny existujú? A majú v dnešnom svete postavenom na úplne iných ekonomických reáliách ešte v tejto podobe miesto?
😭 Čo ak je však správanie dieťaťa oveľa viac správou než problémom?
🌱 Dieťa nám svojím správaním často neukazuje, aké je, ale ako sa práve cíti a čo potrebuje.
Jeho mozog sa ešte len učí regulovať silné emócie.
Za výbuchom môže byť túžba po spojení, bezpečí alebo porozumení.
Za odporom môže byť preťaženie, frustrácia alebo potreba väčšej autonómie.
To, že dieťa reaguje intenzívne, neznamená, že je "nevychované". A neznamená to ani, že ste zlý rodič.
Neznamená to, že by hranice neboli dôležité. Znamená to len, že hranice a porozumenie môžu ísť ruka v ruke.
Ako prežiť prázdniny?
Tínedžer so snahou sedieť za počítačom, starý rodič nerešpektujúci pravidlá určené rodičom, chýbajúce peniaze na tábor či dieťa v konfliktnom rodinnom prostredí. Ako bez väčších konfliktov zvládnuť obdobie, ktoré neprináša len chvíle oddychu.
Raz týždenne potrebuje rodič aj program sám pre seba, vlastné okno, ktoré mu umožní vybalansovať vlastné emócie s rodinnými potrebami.
Ako teda v pohode a s minimálnym počtom konfliktov prežiť leto s tínedžermi a s malými deťmi na jednej strane, ale aj z pohľadu tých detí prežiť s rodičmi?
😡 Myslíte si, že váš problém je hnev?
🔥 Väčšina ľudí sa nesnaží hnev pochopiť. Snaží sa ho potlačiť. Lenže potlačené emócie nezmiznú. Objavia sa neskôr v ostrejších slovách, v únave, v napätí doma alebo v práci. Predstavte si, že po celom dni porád prídete domov. Partner sa opýta obyčajnú otázku, dieťa niečo rozleje a zrazu reagujete silnejšie, než si situácia zaslúži. Nie preto, že ste zlý človek. Preto, že ste celý deň mlčali tam, kde ste mali pomenovať, čo potrebujete.
Väčšina z nás hnev vníma ako nepriateľa, ktorého treba umlčať. Pravdou však je, že hnev je len signálka na palubnej doske. Keď ju ignorujete, auto nakoniec zhorí. Pozrite sa na túto „ruku“, nie je to detská pomôcka, je to váš operačný manuál pre emócie v strese.
🧠 Keď v prefrontálnom kortexe, centre logiky, preváži limbický systém, schopnosť racionálne komunikovať zaniká. Ak nedáte hnevu bezpečný fyzický ventil, mozog ho „vytesní“ do tela, kde sa prejaví ako chronické napätie či psychosomatické bolesti.
🧠 Ľudia, ktorí preberajú zodpovednosť za svoje prežívanie namiesto obviňovania druhých, budujú stabilnejšie vzťahy. Neznamená to súhlasiť so všetkým. Znamená to hovoriť o svojich potrebách bez útoku.
🧠 Potláčanie hnevu zvyšuje hladinu kortizolu v krvi až o 30 % viac než jeho kontrolovaný prejavený hnev. Telo, ktoré nevie kričať, začne podvedome ubližovať sebe.
❓ Kedy ste naposledy dovolili svojmu hnevu, aby vás informoval o vašej nenaplnenej potrebe, namiesto toho, aby ste ho použili ako zbraň proti sebe alebo iným?
Konflikt je miestom rastu. Ako sa hádať tak, aby nás to posunulo vpred?
Vedieť sa dobre pohádať je zručnosť, ktorú potrebujeme všetci. Lebo v hádke sa ukazuje, kto sme, aké sú naše hodnoty a naše potreby. Väčšina z nás sa však konfliktom snaží vyhnúť. Používame pritom racionalizácie typu "múdrejší ustúpi" alebo "konflikt je pre emocionálnych ľudí a racionálni sa nehádajú".
📭 Čo sa snažíte celý život zaplniť?
🧩 Psychológia už desaťročia opisuje jav, že za mnohými opakujúcimi sa vzorcami správania môže byť pocit vnútornej prázdnoty, ktorý vzniká, keď dieťa nezažíva dostatok bezpečia, naladenia a citovej dostupnosti zo strany rodičov. Túto prázdnotu sa potom ako dospelí snažíme zaplniť tým, čo je práve poruke. Jedlom. Výkonom. Alkoholom. Neustálou aktivitou. Alebo vzťahmi, od ktorých zároveň utekáme.
🧠 Kvalita skorých vzťahov ovplyvňuje, ako v dospelosti prežívame blízkosť, stres aj samotu. Neznamená to, že nás detstvo navždy určí. Znamená to, že niektoré vzorce majú hlbšie korene, než si uvedomujeme.
🧠 Vzťahová dynamika u ľudí trpiacich emočným prejedaním alebo psychickou bulímiou často kopíruje vzorec „túžba po splynutí a okamžitý útek“. Umenie v koučingu funguje ako bezpečný medzipriestor, kde si človek môže nanečisto vyskúšať udržať emóciu bez toho, aby ju musel okamžite zničiť alebo pred ňou utiecť.
🧠 Samotná arteterapia a vizuálna tvorba aktivujú motorické a zmyslové dráhy v mozgu, ktoré dokážu rekonštruovať prepojenia medzi hemisférami. To umožňuje spracovať hlboké emočné bloky bez toho, aby ste museli znova prežívať verbálnu traumu.
❓ Čo vo svojom živote opakovane zapĺňate, hoci v skutočnosti potrebujete byť vypočutí, aj sebou?
🎨 Senzimotorický arte koučing obchádza vaše racionálne obhajoby, ktorými sami seba klamete. Keď prenesiete potlačený strach a hnev na plátno pomocou farieb a línií, prestane to byť abstraktný démon a stane sa z toho hmatateľný objekt, s ktorým dokážeme neurobiologicky pracovať a prepísať ho.
Pôrod vo mne otvoril traumy zo smrti rodičov
O otca prišla pri páde vojenského lietadla neďaleko obce Hejce, keď mala jedenásť rokov. Mama, novinárka Zuzana Lajdová, jej zomrela na rakovinu, keď mala osemnásť. Lektorka kurzov tvorivého písania, autorka a novinárka Gabriela Mihaličková Čepičanová v podcaste Terapia slovom opisuje, ako sa postupne menil jej prístup k vlastnému smútku. V rozhovore otvorene hovorí o pocitoch, ktoré zažívala pred pôrodom dcéry i v období šestonedelia, spojení medzi traumami z minulosti a narodením dieťaťa a liečbe, terapii a písaní, ktoré jej pomohli cítiť sa lepšie.
Ľudia sú v nevere nesmierne vynaliezaví
Mladomanželka už po dvoch mesiacoch od svadby zistila, že manžel má v zahraničí novšiu partnerku a odišiel s ňou na dovolenku. Aj s týmto prípadom nevery sa vo svojej praxi stretol súkromný detektív Vladimír Vlčák.
Sila skupinovej terapie: Uzdravuje pocity samoty a hanby
My všetci a všetky potrebujeme bezpečné miesto, kde sa môžeme vyrozprávať. Skupinová terapia je vedecky overená metóda, ktorá účinkuje pri väčšine psychických ťažkostí, ale aj ako opora počas zložitých životných období.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s odborníkom, ktorý má bohaté skúsenosti s vedením takýchto skupín a pýta sa ho aj na to, ako môžeme poznatky zo skupinovej terapie využiť my všetci a všetky vo svojich každodenných životoch.
V rozhovore rozoberú:
Čo je to komunitná starostlivosť a denný stacionár
Aké problémy môže človek priniesť do skupinovej terapie
Ako presne funguje liečivý efekt skupiny
Čo robí počas skupinovej terapie odborník/čka
Ako je to s peniazmi - kto platí za takúto terapiu
Ako ju podporuje štát
Aké sú poznatky so zahraničia
Ako využiť terapeutické techniky vo vzťahoch s blízkymi
