Fascinuje ma, keď vidím návody, ako sa správať, ak stretnete medveďa, lebo reálne, nehrozí vám to.
Bežný Slovák nikdy medveďa v lese nestretne.
Podarí sa to pár ľuďom, ktorí vedia, kde ich hľadať. Poľovníkom, fotografom...
Hej, ja viem, kde ešte pár žije. Napriek tomu, je to nesmierne ťažké, hlavne posledné roky, pretože tam, kde bývali, ich už vypytliačili.
A ak sa vám to aj náhodou podarí, stretnúť ho, tak medveď ujde. Nedá vám šancu ani vytiahnuť mobil a bude preč.
Medveď je K- stratég. To sú zvieratá, ktoré sa nedokážu premnožiť, pretože celá ich existencia je založená na tom, že rodia málo mláďat, o ktoré sa potom dlho a dôsledne starajú.
Mamky medvedice milujú svoje mláďatká tak, že sú pripravené za ne položiť aj život a ak myslia, že to je nutné, brániť ich aj pred pre ne najstrašnejším predátorom, človekom.
Španieli robili taký výskum, že ako sa správajú medvede, keď stretnú človeka. Mali obojky s vysielačkami, dalo sa ich presne odsledovať. Medvede sa tak báli, že v momente, keď sa blížil človek, tak sa ukrývali do húštin a potom sa z nich báli vyliezť ešte ďalšie tri dni.
V prípade, že by ste patrili k tomu maličkému percentu, ktorému sa podarí medveďa stretnúť, nepredstavujte si to tak, ako to vyznieva z klasických návodov na stret.
Kráčali ste niekedy popri pasúcom sa stáde jeleňov? Pokiaľ nezmeníte tempo pohybu a kráčate stále rovnako, ak neotočíte hlavu na ne, ale sa tvárite, že ich nevidíte a pozeráte na ne len periférne, je šanca, že ich nevyplašíte, zo dvaja budú na vás pozerať a ostatné sa budú ďalej pokojne pásť. Veria tomu, že ste ich prehliadli. Ani neviem, koľkokrát ma takto pozorovali spoza stromu srnky. A možno aj medveď občas. Proste sa treba iba tváriť, že to zvieratko nevidíte a kráčať ďalej, alebo bez zmeny tempa zmeniť iba smer.
Posledný macko, ktorého sme stretli, sa takto oblbnúť nedal, pretože sme zastali v dostatočnej vzdialenosti. Pozerali sme sa dlho na seba. Ninka chcela fotku a tak som sa mu len ticho prihovárala, kým Nina spravila pár záberov a macko sa pomaly pobral preč. Tie predošlé sme bohužiaľ vždy vyplašili a ušli.
Nikdy som sa v lese nebála medveďa. Nikdy sa mi nevyhrážal. Nikdy na mňa nekričal. Nikdy som nemala najmenší dôvod, cítiť sa medveďom vyhadzovaná z prírody.
Poľovníci ma odtiaľ vyháňali veľakrát, mojej kamarátke, vynikajúcej fotografke, sa vyhrážali, že jej dajú na hlavu vrece a dobijú ju.
Skúste niekedy zobrať do úvahy len štatistiky.
Koľko ľudí umiera ročne na cestách, koľko v horách, lebo podcenili ich silu. Ale my chodíme veselo do hôr a jazdíme aj naďalej. Štatistiky ale nepustia. Reálne nemáte dôvod, medveďov sa báť.
No a potom ešte, toto je ZÁKLAD! Pre medveďa nie sme potrava. Nikdy sme neboli. Nechce nás zožrať. Nikdy tu nebol zaznamenaný jediný predačný útok medveďa. Zero. Medvede neútočia na deti, lebo ich nepovažujú za hrozbu. Medvede nejedia ľudí, lebo ich nepovažujú za potravu.
Medveď nikoho neroztrhá, nepozerajte tie filmy. Jediný medveď, ktorý nás chce zjesť, je ľadový, tie tu nie sú.
Etológia je veda, ktorá sa zaoberá správaním zvierat.
Etológia hovorí o tom, že pokiaľ aj to najnežnejšie zviera, zatlačíte do kúta tak, že vyhodnotí, že sa musí brániť, tak zaútočí.
Všetky útoky medveďov u nás sú obranné.
Matky, ktoré sa boja o svoje deti, lebo ste im vliezli do brlohu, mladí medvedíci, ktorých ste vyplašili spiacich v mladine a smrdeli ste im ako poľovníci.. Nás nenapadol ani v takom prípade, keď Nina na jedného takmer stúpila.
Lenže tie storky vám nikto neporozpráva, že sa mu nič nestalo. Všetci chcú iba senzácie. A ako sa príbeh šíri, každý si k nemu pridáva.
Viete prečo v médiách občas vyskočí článok, ako medveď niekoho napadol, ale už nikdy sa nepíše, čo sa mu stalo?
Pretože zvyčajne mu na pohotovosti ošetria škrabanec a pošlú ho domov.
Väčšina napadnutí je jedna facka labou, alebo uhryznutie a útek. Medveď nikdy nikoho nechcel roztrhať. Aj tie prvé dva smrteľné úrazy (Detvu neviem, tá je nesmierne ututlaná), boli len o jedinom údere a úteku.
Vždy sa takto rozpíšem.
Tak to skúsim zhrnúť:
Medveď nás nepovažuje za potravu. Netrhá ľudí. Neje ich. Ak sa zľakne, dá facku, alebo uhryzne a uteká preč. Za rok je do 20 takýchto stretov, kde je väčšina ľudí ambulantne ošetrená a idú domov. Pes by vás dohrýzol horšie a aj majú viac obetí.
Podľa poslednej štúdie sme tu mali do 1200 medveďov. Na celom území. Rozptyl bol cca 800 - 1200. Vypočítaný špičkovými štatistickými metódami. Z týchto ale iba 266 kusov, bolo schopných rozmnožovania sa!
Volá sa to efektívna veľkosť populácie. IBA 266 medveďov. Odvtedy ich oficiálne dali zastreliť stovku a ešte plánujú 350. Aká je šanca, že nedajú dolu všetkých 266 kusov, ktoré dokážu zabezpečiť prežitie?
Ja som hypersenzitívna, patrí to k neurodivergencii, že človek vníma jemné zmeny a cíti ich ako tsunami. A preto sa bojím, že u nás už nikdy nebudú mať naše deti šancu pochváliť sa, že v lesoch máme nádherné veľké a láskavé zvieratá, aké už má len máloktorá krajina v Európe. Mohli sme zarábať tisíce eur len na tom, že by sem za nimi chodili turisti.
My sme si vybrali cestu zabíjania. Nikdy si nevieme správne vybrať.
Kedysi sme sa v škole učili, že rozvojové krajiny sú tie, ktoré nemajú ľudsky čo ponúknuť a sú tak hlúpe, že si rozpredajú národné bohatstvo.
Vypília lesy, vydrancujú minerálne zásoby, vystrieľajú zvieratá a neostane im nič.
Let it sink
PS: tie bludy o tom, ako ich v iných krajinách vystrieľali, lebo ich nechceli, aj to sa dá nájsť, že to nie je pravda. Aj v krajinách, kde sa ich po vypytliačení pokúsili reintrodukovať, boli znovu vypytliačené, pretože aj tam žijú ľudia, ktorí sa túžia chváliť tým, že zabili vzácne zviera.
