... "mladá slečna, bohužiaľ dnes to nebude ..." Slzy sa mi tlačili z očí. Tá blbá STOPka!
Bolo leto - 15 rokov späť, plná očakávania, že aj ja budem mať konečne vodičák! Zapísala som sa na vodičský kurz a drvila som sa poctivo teóriu každý deň. V skupinke nás bolo pomerne dosť. Všetci sme to chceli mať rýchlo za sebou. Ale teória je iná ako prax. Čakali ma prvé jazdy pod dohľadom inštruktora. Vtedy si hodená rovno do ostrej premávky, ukáž aká si frajerka! Blížim sa ku kruhovému objazdu, som v pomykove - kto má prednosť ? Teória mi prebiehala hlavou, ale nejako ma ruky i nohy neposlúchali. Inštruktor mi vravel raz doľava, potom zasa doprava, ešte k tomu aj preraďovať, ako to mám všetko zvládať? Veď nie som superžena...
Vzala som varechu, zapichla ju medzi epedy nášho gauča a predstavovala som si, že som v aute a preraďujem rýchlosti : 1 -2 -3-4 a 5 - hudba budúcnosti. Na druhý deň som robila tú istú chybu. Stále som sa pozerala na páku počas jazdy. Ďalšia jazda, potom ranná špička. Spotená ako myš. Vôbec som si neverila. Blížil sa termín skúšok...
Testy som zvládla na jednotku a čakala ma jazda. Mala som také nervy, že som minula dva balíky servítok na WC. " Nech sa páči, kto je na rade?" Sadnem do auta, začalo mi škvrkať v bruchu, čerstvo po detoxe, tak môžeme ísť na to. Naštartovala som a počúvala pokyny policajta. "A teraz Vás poprosím zabočte doprava." Blížim sa ku križovatke v tvare T, "A teraz pokračujte plynule"...potom som pokračovala na kruhový objazd a ocitla sa pred autoškolou. Vedela som, že sa niečo deje ... "Mladá slečna, bohužiaľ dnes to nebude, Vy ste tú STOPku nevideli?" Slzy sa mi tlačili z očí. Tá blbá STOPka! Presne pri tej križovatke! Nieeeeee! Končím!
Deň "D"
Vyhlásili ďalší opravný termín jázd a cítila som sa ako neschopná. Stretla som v ten deň známe tváre, trošku ma to upokojilo. Bol krásny slnečný deň a privítal nás pozitívne naladený policajt. To mi dodalo istotu. "...dnes to dáte, ok? "Ani neviem ako to zbehlo, síce mi zdochol motor na križovatke, ale prešla som hladko rovno pred autoškolu k našej cieľovej stanici. "Blahoželám !" - toho policajta doteraz milujem. Ten deň som si zapamätala - stala som sa superženou!
Dnes mám najazdených cez 200-tisíc kilometrov a musím sa priznať, že stále, keď si sadám do auta, mám obrovský rešpekt. Veru nebolo to také jednoduché ako sa zdá. Mala som aj vákuum, nejazdila som niekoľko rokov, ale nakoniec som strach zo šoférovania prekonala. Ako? Viac v mojom článku :
https://www.modrykonik.sk/blog/dankaa78/article/ako-som-prekonala-strach-zo-soferovania-hda6a0/
Danka 🙂
#mk_blog_academy
#soferovanie
#strach_zo_soferovania
#soferujem
som podobný prípad, síce som vodičak spravila na prvýkrát ale pri ostrej zákrute som kolesom nabrala obrubník a vzápati na križovatke mi to zdochlo, parkovanie bolo že cuvam cuvam a bum obrubník a hlavy dopredu 😀 no toto bol rok 2007, ešte asi dvakrát som soferovala s priateľom ale nešlo mi to...v tomto roku už s dvomi detmi som mala nastupiť do práce, bývam dalej od práce a stihnuť rano rozvoziť dve deti a prísť do práce na 7:00 bolo nerealne, takže v marci som sa rozhodla oprášiť vodičak a dala som sa na to...po 10 rokoch znovu šoferujem, denno denne sedím v aute no žial moj manžel ak ide somnou drží "preistotu" ručnu brzdu, vraj pre jeho bezpečnost 😀
držím palce každej ktorá sa bojí, ide to len treba mať odhodlanie 🙂