Ako som prekonala strach zo šoférovania

Ja som nešoférovala od r. 2000. Stále sa neviem odhodlať.

👍

Ahoj podobne pocity, nezabudnem na Hylac😀ja som mala pauzu pri mladsom synovi, par jazd bolo pred tehotenstvom a potom nic, takze po tom case jedna kondicna jazda s instruktorom, ktory ma ujistil ze super mozem ist😀 Ja mam muza trocha nervaka, takze s nim som nemohla ratat😀😀😀no vedela som ho pochopit, kedze sa bal asi😀😀😀. Jazdim bezne trasy co poznam, no do velkeho mesta, alebo co nepoznam, mam respekt a soferuje moj muz. Dik za super clanok👍👌🌷☺

@sanym a chcela by si?

@brendaa
@petraxy6 ďakujem 😉

ja som tiež po získaní vodičáku nešoférovala 6rokov,až kým mi k tomu nepomohol môj už teraz manžel.najprv som chodievala len cestičkami,čo som poznala,časom už aj po neznámyh a do väčších miest.som mu vdačná,bo teraz popri dvoch deťoch by som mnoho vecí bez auta nevedala robiť alebo by som bola stále odkázaná na iných.

@annamary27 to je super.šikula👍

Ja mám vodičák cca 4,5r odvtedy som šoférovala cca 5krat ...Bojím sa a neviem sa odhodlať ... :(

@annamary27
@dankaa78 ako si poradite v Ba, Brno, Praha podla coho sa riadite?myslim bez gps-ky, dik☺

@brendaa podľa značiek 🙂

@dankaa78 Danka super clanok. Ja nejazdim. nemam na com, Vlastne mam na metle,alebo na vysavaci 🙂
Raz som sedela v muzovom aute, boze tak tak skrikol,ze som vystupila, dala som mu kluce a odisla som. Odvtedy som uz nesedela. za volantom..az ked si raz sama kupim auto.

presne taký problém mám aj ja, bojím sa šoferovať!!!

@brendaa vodičák som síce robila v BA,hlavne inštruktor mi urobil z toho depky,ale sama v BA som nebola ako šofér,ja iba navigujem manžela😉

@petraxy6 😀😀😀dobra si, len ta premavka vies😀😀😀

@brendaa robila som ho pred 20timi rokmi,tak bola menšia premávka😨

@brendaa no veď normálna 😀 ak sa dobre zaradíš, tak je to v pohode 🙂 😀

@annamary27 ináč, vtedy sme používali mapy. pamätáte? 😀

@petraxy6 Ved to musis poznat kde a kedy, my sme takto mcdonald presli a vratit sa nedalo😀😀😀

@brendaa len praxou a to častým cestovaním...Do Ba trafím v poho a trúfam si aj na iné mestá ale zrejme len s Gps na prvý krát😉

@detki prečo?

ale napr.stále mám strach z dvojitého kruháča v Nitre pri Tescu

@annamary27 Nitra má že riadne križovatky😨😅

@brendaa ja mám celkom dobrú pamäť, takže ja potrebujem len záchytný bod. ak napr.viem, že idem do prahy na nejaké miesto, tak potrebujem nejaký záchytný bod ktorý poznám (ak je teda v okolí) a predtým si pozriem street wiew. tak mi je ľahšie sa niekam dostať. alebo potom gps...ale tú milujem keď mi zahlási: ak je to možné, otočte sa o 180° 😀

@petraxy6 juj no a potom gpsku väčšinou vypnem😅

@petraxy6 😀😀😀

@dankaa78 chcela, ale problém je asi v tom, že presne ako píšeš, nie som nútená. Možno tiež potrebujem šokovú terapiu

@dankaa78 😀 no alebo by som sa otočila a bola by som v správach 😀

ja som zacala soferovat az 2 roky po ziskani vodicskeho opravnenia..jazdila som 2,5 roka do prace a z prace, kazde den 76 km...potom som zostala na MD, RD a uz som za volant odmietala sadnut, raz do roka mozno..radsej idem busom alebo uprosim manzela, svokra...bojim sa stale, hlavne ze nebudem vediet zaparkovat, nie je to moja silna stranka, mame octaviu combi, a ja som bola zvyknuta na moje vw polo...to sme predali, kedze som bola doma, tak nam zbytocne stali 2 auta na parkovisku a bolo 3dverove, tak aj problem s davanim dietata do zadu do autosedacky-nepohodlne...momentalne mam pracu blizko domova, mame zabezpecenu dopravu, tak nemusim riesit, ale ak raz budem musiet, tak neviem, nemam nejak chut jazdit, proste strach je silnejsi

Ja som nesoferovala 10 rokov a teraz sa to musim naucit lebo idem naspat do prace v decembri...bojim sa a len predstava ze budem musiet jazdit ma taha na wc...muz mi chce kupit starsie auto ale ja by som najradsej nemala ziadne...bude to tazky rok☹

Aj ja sa odhodllavam uz dlhooo teraz sa mae staahovat cca 15 km od rodiny a znamych len neviem prekonat ten strach radsej neidem nikam ako by som malaa sadnut za volant 😝

@lucka527
@jefinka18
@poisonblu
@sanym
@detki ja som po piatich rokoch nešoférovania nebola taká hrdinka.Viem stojí to peniaze ale kondičné jazdy mi pomohli ale verte mi,že dobrý inštruktor vie,čo ma robiť😉

ja som hned po vodicaku jazdila na dodavke v cudzine... masaker to bol, pamatam si to ako dnes tie stresy... asi po 2 tyzdnoch mi manzel kupil malu A3 a hned som zacala chodit na nej do prace v tych najvacsich spickach v asi takmer milionovom meste... ale uz je to pohodicka a to mam zrovna pol roka vodicak... jazdim denno denne...

@monika_k fúha,klobúk dolu

@dankaa78 Vieš čo, keby som nevyhrala auto, tak asi nezajdím.😂😂😂😂😂 Nie preto, lebo by som si nemohla kúpiť svoje, no nejak sa mi do toho nechcelo-presne ako u teba. No to auto ma ,,nakoplo". 😉😉

@dankaa78 hej sama sa divim, ze som do toho sla vobec... pritom dodavka na ktorej som zacinala mala vseho vsudy pol roka, cize funglovka... sa divim manzelovi, ze mi ju vobec dal lebo ja by som si ju urcite nedala 😂😂😂

@mimcurik a chcela by si?

@dankaa78 ja som prave v tej faze sokovej terapie🙂 uz sa odhodlam aj sama jazdit, zatial iba tie kratke cesty, ale snivam aj o ceste do Laugaricia v Trencine. Trencin je uz velke mesto.....bojim bojim😉 soferujem asi od oktobra.

ja nešoférujem 5 rokov už ..najprv že s bruchpm nebudem až po pôrode,isteže som nezačala a teraz znovu keď čakáme druhú lásku že až potom..okolnosti sa však menia a keďže sa sťahujeme a všetko bude viac menej od ruky sa do toho toto leto s plnou vážnosťou pustím.Hneď ako prekonám bolesti po sc a viac mebej sa zahojí jazva budem šofér ja 👍

Ja som dostala vodicak v roku 2004 a nejazdila som 7 rokov. Bala som sa,az manzel kupil auto,on nema vodicak, a bola som "nutena" sadnut a ist. Najprv s kamoskou,potom so svagrom a nakoniec aj sama,s muzom,so synom. Potom som sa chytala za hlavu,aka som bola hlupa,ze som nechodila,ze som sa doprosovala,aj s kocikom... Aj ked si este nedovolim ist do velkeho mesta,nie som si velmi ista,som slobodna,sadnem,nalozim deti a idem. Sokova terapia zabrala aj u mna 😉

Nesoferovala som 5 rokov po ukončení vodičáku. Potom som si povedala,že je na čase začať a byt samostatná, ísť si kam sa mi chce, kedy sa mi chce a odvtedy milujem šoférovanie. S manželom sa stále natahujeme kto bude šoférovať 🙂. Už si neviem predstaviť, žeby som nesoferovala a bola stále na niekoho odkázaná.

Ja milujem soferovanie jedine ked idem do neznama tak mam troska obavy ale inak je to uplny relax sadnut nastartovat a len tak si ist.vodicak mam od 18 a je to najlepsia vec aka sa mi stala 🙌

@dankaa78 ani sama neviem,ale musím už začat nejako!!!!

@detki držím Ti prsty!

@dankaa78 Ďakujem, budem potrebovať 🙂

@dankaa78 Ďakujem veľmi pekne za ❤

noo, ja to prave prezivam, vodicak mam 7 rokov a neviem jazdit.... nastupila som do novej prace a drahy po mna chodil autom a ja skusala zajst domov...este stale tonie je ono...mam strach.... :(

Ja som bola osudom prinútena po 13rokoch sadnúť do auta.Syn autista mal vtedy asi 6rokov,dovtedy sme všetko nejak úspešne zvládali spojom alebo niekto nas odviezol a ja som si vybavila príspevky na kúpu auta cez úrad.Takze nové autíčko na dvore a už som nemala na výber,tiež som si dala najskôr kondičné jazdy v autoškole,ale teda odvaha žiadna.Pre mňa tie prvé jazdy boli horšie ako pôrod😉..No nemala som na výber,auto bolo,syn u, nezvládal chodiť autobusom.Boooze teraz sa už na tom smejem,čo som prežívala pred každou jazdou😁😁😁Pre mňa je šoférovanie nevyhnutnosťou.Ja chápem každú jednu,ktorá má obavy,keby som nebola kvôli synovi donutena,nikto ma za volant nedostane!

@dankaa78 chcela by som ,ale neviem sa akosi ,,nakopnúť " ... Možno je ,,problém" v tom ,že to nie je zatiaľ nevyhnutnosť pre mňa ....Ak súrne potrebujem odvezie ma/ nás manžel ,prip. svokor ...Ak to nevyžadujú okolnosti , tak ideme MHD .... ale veľmi uvažujem nad tým ,že bolo by potrebné jazdiť a sadnúť za volant...by som si to veľmi ulahcila s mojimi dvomi chlapcami , kebyže si ich pozadím do auta a ideme kam chceme ...
Osobne najväčší problém m mám s radením rýchlosti ...
Keď sa opýtam manžela, tak mi vysvetli štýlom : ,,To proste počuješ , podľa zvuku sa riad " .... Aj mi to ukazoval pár krát ,ale ja som asi hluchá abo čo 😀 lebo ja to proste nepočujem v tom momente hneď ako on ....

detto..este som nesadla..

@mimcurik pamätam si ako som stále pozerala na páku pri radení a môj ocko mi spravil "trenažér" a skúšala som s varechou😅

@sadul máš strach?

@dankaa78 strach.zodpovednost.respekt

@sadul rozumiem Ti🙂 a skúšala si to prekonať?

@dankaa78 skusala..ale teraz zase po rokoch uz je situacia ina..2 deti.manzelovo sluzobne auto..mna to prenasleduje aj v snoch..

Super clanok. Uplne som sa v nom nasla. Ja som mala vodicak od roku 2002, ale zacala som jazdit az po narodeni syna v 2013. Tiez som sa po prvej jazde skoro pototo. A to som este jazdila na lavej strane, kedze teraz byvam v Anglicku. Kebyze nemusim syna zanasat do skolky tak by som sa nikdy neodhodlala. Ale najblizsia skolka je od nas vzdialena 40-45 minut chodze a autobus tam nejde, takze nebol navyber. Teraz si to uz bez auta ani neviem predstavit. A idem si kupit tento rok nove 🙂 🙂

@sanym, @petraxy6, @brendaa, @annamary27, @mimcurik, @zuzin78, @detki, @poisonblu, @jefinka18, @lucka527, @monika_k, @jaruska8, @vonava007, @adusik8, @katushka33, @lenka3103, @competition, @norikk, @janka2927, @sadul, @janulik_81
Ďakujem vám za vaše skúsenosti.Verím,že aspoň trošku vás motivujem. Viem je to ťažké ale podľa seba viem,že som si málo verila...

Babi ani neviete aká som rada ze v tom nie som sama 😁 vodicak mám od 2010. Aj som jazdila cca dva týždne do práce,no raz som na pána chcela zaparkovať,tak že, veď už jazdím zopár dní tak si nacuvam. No a vtedy som miesto brzdy dupla na plyn a zrušila som kolegovi pol auta. Od vtedy sa strašne bojím. Jazdila som zopár krát. Aj auto už mám. No ten strach je veľký. Ale, čo je dobré,už si uvedomujem,že som hlúpa. Začínam sa sama na seba hnevať prečo najazdím. A na jar s tým pekne začnem. Keď si spomeniem na ten pocit, keď som soferovala ešte pred tým ako som naburala kolegove auto,bolo to super. Tá voľnosť. Nikomu sa nedoprosovat.... Tento rok to dám. A basta. Super kocky,držím vám palce a držte aj vy mne 😉

ja som teraz isla skoro po dvoch rokoch ale len taku trasu zo susedej dediny,ja ked som si urobila vodicak tesila som sa ako mala ze budem jazdit,ale prve jazdy s mojim muzom od fachu ma totalne polozili a koncili placom a od vtedy nejazdim,ale chcem a velmi,velmi chcem a preto nechapem kde je chyba ked tak velmi chcem a neviem sa odhodlat :(

To máte fajn, ja som zdrjla už z vodičáku 🙂)) testy ok, trenažér ok, parkovisko ok... Ale na cestu nevyjdem. A keďže ako spolujazdec mám najazdené kópu km po Európe celej, niektorých by som na cestu ani nepustila a teda nemám odvahu medzi nich :D

Baby vy ste vsetky super.ja myslim.ze vobec sa nemusite bat.dali ate tonuz vtedy ked ste spravili vodicak.v dobrom zavidim.ja mam iny problem.strach si ho urobit.to je uz horsue.ale asi to tak ma byt.vela stastnych kilometrov 😊

Jeeej tak toto mi veľmi pomohlo mám vodičák tri mesiace ja sice jazdim od začiatku, ale s takým strachom že je to neuveritelne a to vozim až 4 deti...čiže zodpovednosť na všetky strany, zo začiatku som chodila s manželom, ale ten potom povedal chod sama lepšie sa naučíš a ja stále otazky typu a čo ked nebudem vedieť a čo ked... poznáte to, ale vždy som to dala a bola som na seba hradá. My máme auto dlhé kombi tak sa bojím parkovať na malých parkoviskách, ale inak super, naše autíčko má síce 20 rokov, ale je to audi a je mužove zas zodpovednosť a to ma asi posuva dalej, ale tie spotene ruky by ste nechceli vidieť a srdce v hrdle kolko krat v meste. 😉

@jaruska8 u mňa detto.otazka znela,prečo práve ja by som mala vyhrať auto a moja odpoveď bola,že konečne na staré kolená by som si urobila vodicak.auto som vyhrala a slovo som dodržala.urobila vodičák a jazdím jak drak 😉

Ja som mala 2 roky vodičsky a nejazdila som. Bala som sa. Jazdiť ale aj ,,veľkeho auta" (mame kombi).
Parkrat som skusils no akosi som si ,,nerozumela" so spojkou.
Až toto leto som mala možnosť nastupiť do prace, ale treba dochadzať. Čo teraz?
Vyriešila som to jednoducho.
Mam male auto -Toyotu Yaris a so spojkou som to tiež vyriešila- mam automaticku prevodovku 😀

Pekny motivacny clanok 😘 Ja mam vodicak uz 23 rokov a jazdila som hned ako som ho dostala. Za vsetko vdacim mojej mame lebo ona bola ta ktora mi v tej dobe dala kluce od rodinneho auta Skoda 105L 😂 Bola to tatinova srdcovka a tak to niesol velmi tazko pamatam si ako vzdy nahnevany buchol dverami ked som pytala auto. Skoro 2 roky mi trvalo kym som sa naucila parkovat v meste medzi dve auta 😂 a ked som uz zaparkovala bola som v strese ci vobec potom vyjdem s autom von ...aby ma niekto nezablokoval. Jazdila som uplne sama vtedy som bola extremne opatrna ale stalo to za to. Vzdy ked so mnou v aute sedel tatino tak som mala tlak 230/200 a ine som nepocuvala ako uz prarad, brzdi, ty nepocujes motor ?, to auto trpi a pod. Takze vdaka ti moja maminka za podporu a doveru. Zivot bez auta si ani neviem predstavit. Jazdu mam ako relax 😘

Uff, už som si myslela že som jediná so strachom z šoférovania.... Od vodičáku uplynulo asi 10 rokov a ja sa nemôžem prinútiť ☹ síce bývame v meste a všetko blízko, ale máme dve malé deti a veru, vedela by som si predstaviť vziať ich tak na výlet. No ešte nájsť toho trpezliveho kto by šiel zo začiatku so mnou. Ani otec ani manžel trpezliví nie sú :'( a možno nemám bunky na šoférovanie :-\

ja som si robila vodičák ako 25 ročná, nevedela som si nikdy predstaviť, že by som niekedy šoférovala auto, ale ak som si chcela udržať prácu, ktorá mi vyhovuje preto, že som v podstate pánom svojho času, bolo to potrebné, takže ma donútila urobiť vodičák a jazdiť práca, Hoci strach bol neskutočný a vždy pred jazdou či už v autoškole alebo potom "naostro" ma niekoľkokrát prehnalo. Začala som si viac veriť tiež kvôli práci, raz som musela asi po polroku od vodičáku sama urobiť 300 km trasu po mestách, ktoré nepoznám a hoci som mala obavy, vrátila som sa živá a zdravá, auto tiež prežilo, takže toto mi dodalo trocha sebadôvery a odvtedy ma už nepreháňa... ale rešpekt je stále, stačí zlomok sekundy, šoférovanie nie je sranda, určitý rešpekt je podľa mňa potrebný

Ja mam vodicak uz 11 rokov, velmi som sa bala jazdit manualom, lebo ked som mala preradit alebo nedaj boze zastavit tak mi to zdochlo a ja koncoch, nervozna a uz nesustredena, zacala so jazdit rok do zadu, presla som z nocnej zmeny na dennu , mala som vtedy syna a prvy den ked som sa vratila z prace som sa nudila, druhy den to iste , auto stoji pred domom a ja mozem ist kam chcem, tak som vzala laptop vyguglila som si cestu cez googlemap a pozrela som si komplet celu cestu ako sa dostak ku kamoske ktora byva na konci mesta, sadla som aj zo synom a sla som, velmi som sa bala ale poviem vam ta radost ked som k nej prisla, aha ja som to dala bola neskutocna, potrebujem na nakup ci z detmi na preliezky nieje problem alejazdim len po svojom meste, aj tak tu mam ruchu dost nelaka ma ist autom 200 km cely cas po dialnici, takze drzim vsetkym mamickam prsty lebo viem co to je strach ale da sa prekonat, 🙂

@pettulka22 Bojíš sa?

@mirkaandrej jaaaj paaani😅

@sveba všetko "zlé" je na niečo dobré😉

Bojim sa hlavne toho ze sa nepohnem z krizovatky :(

@pettulka22 poznám ten pocit veľmi dobre...Mne pomáhalo keď som bola v aute sama

presne aj ja si myslim ze na toto len samota mi pomoze,len ja sa tazko dostanem niekde sama

@pettulka22 každý sme iný,mne ako štart pomohli kondičné,mala som väčší pocit istoty

Mne stiahlo zadok uz len pri citani 😂 Ved co, ze som bola najlepsia z kurzu (jazdila som na neoficialnych komunikaciach od 13 rokov), ze som dostala vodicak v expresne rychlom case ... raz som zacala mat za volantom stres a odvtedy sa to so mnou taha... roky rokuce... vzdy sa odhodlavam, uz ako tak fungujem a potom zase radsej sa necham odviest 😇... Jaaaj, toto je moja meta...musim to dat ....😊

A ešte k tým kruhacom v Nitre.aj pri tescu aj pod zoborom sú dvojité ale všade vás to pekne naviguje,tam sa ozaj není čoho báť.myslim,že značky daj prednosť poznáte,tak to ozaj není nič zložité.ja mám skôr problém s orientáciou.mne môžu aj 5X ukázať cestu,tak či tak si ju nezapamatam.z NR som išla byvat pri nové zámky,ale v zámkoch som úplne stratená.ked by mi niekto povedal,nech ho zoberiem do nemocnice,tak nemám šancu a to som tam chodila jak na klavír ako tehotná 😀

Ja si to zase neviem vysvetlit, ale odkedy mam vodicak, budu to uz skoro 2 roky 😀 vkuse jazdim, v podstate mi to je jedno, do akeho auta sadam. Ci manualna prevodovka alebo automat. Taktiez mi je uz v podstate jedno, kam idem. Zapnem Waze, ak neviem trasu a jedem 🙂

a neviem si vysvetlit to, ze sa nebojim. Respekt mam, ale nebojim sa 🙂

Ja mám cez 10 rokov vodičák..aj denne jazdím,mesto-domov.Ale keď mam ísť na diaľnicu mám v gatach naložené 😂

Ja som bola antišoférsky typ - vodičák som dostala len vďaka Bohu.
Šoférovať ma vlastne nanovo učil môj muž a jemu vďačím za to, že ma donútil a to doslova, za volantom som stresovala, plakala, pred jazdou - hnačka, plač, no ale nevzdal to so mnou 😀.
Pri 4 deťoch a živote na dedine som dnes veľmi rada, že som v tomto smere samostatná. Nie som preborník šofér, ale stačí to na to, aby som si tým pomohla a svoju rodinu odviezla, kam treba.

mne pomáha práveže ked veziem deti....ked som sama nesustredim sa a som zamyslená, ked mám deti v aute sustredim sa na všetko

Ach, aky dobry pocit citat, ze nie som sama... 😉
Ano, bojim sa aj ja. U mna je to aj kvoli autu, relativne nove a velke. Na nejakej starej malej pixli by som sa bala asi menej 😀
Ja som sla po dlllllhom case na kondicne jazdy a sama som bola prekvapena, ako relativne dobre to slo. No ale problem bol zase v tom, ze ani po tych kondicnych jazdach som nejazdila... ☹
Ale suhlasim s teoriou terapia sokom - to iste bolo aj u mojej mamy. Proste jedneho dna bola donutena, tak sla. Najprv si truhla na moped, aby nemusela denne slapat do kopca, a potom si trufla aj na auto.
Keby som bola nutena, sla by som aj ja. Pokial by som musela ist iba dopredu a nemusela parkovat 😀

Uf bojím sa aj ja....a to ešte vodičák nemám...akurát jazdy. 20.3. Skúšky😖

ja som spravila vodicak 21.2. cize veelmi kratko sa s nim pysim v penazenke..za chvilku idem pre dceru do skolky a veru mam vseliake pocity v sebe strach , zodpovednost..tu trasu som isla s manzelom ja za volantom asi 4x..a teraz idem sama,lebo je na poobednej v robote..nadych - vydych a pomalicky to dam,aj ked by som radsej zostala doma,ale dcera caka takze mama to musi ZVLADNUT🙂

@felitsa držím prsty! ...to dáš😉

@mimi1988 daj mi vedieť😉

Ja som bola po xy rokoch (ani neviem presne) donútená situáciou vrátiť sa k šoférovaniu. Ranný rozvoz detí a seba do práce. Stále som to odkladala, až mm rozhodol, že kúpime to druhé auto, aby som si to najprv cca pol roka "pred " stihla nacvičiť. Keď už auto stálo pred domom, tak som proste musela. Prvé jazdy som šla s mm len po parkovisku a bočných uličkách, potom mimo mesto, potom po meste postupne. No a keďže potom prišli letné prázdniny, tak sa môj ocino podujal a takmer denne chodil po nás domov, a ja som nás (seba, jeho a deti) všetkých viezla ku nim do záhrady do domu na druhý koniec mesta. Tak som s ním prejazdila cca ten mesiac. Medzistupeň u mňa bol, keď som šla párkrát sama s maminou a dcérkou (mamina šofér nie je) šla na nákupy do NC - proste ten pocit, že niekto tam sedí vedľa mňa 😀 (aj keď nešofér). Až potom prišiel deň D, keď som sa odhodlala ísť sama s deťmi - najprv len k našim, tou známou cestou 😀 Teraz už dávam aj iné cesty po meste, lebo nastala realita všedných dní a tá práca (a škôlka a škola) 😀 Ale rešpekt mám obrovský. Strach len občas (obvykle keď sa začnem zamýšľať večer unavená nad tým, že "ráno má snežiť, pršať, mrznúť..., keď pôjdem z roboty, bude tma...), ale snažím sa naň nemyslieť a keď je ráno, tak sa skôr "bojím" toho, že dcéra nestihne pre škrabanie predného skla ráno do školy 😀

Odkedy dom havarovala odvtedy velmi malo šoferujem a su to už 4,roky. Len u nas v dedine šoferujem a to aj malokedy. V meste už vobec nie.... dovtedy som šoferovala furt aj s dcerkou neviem sa odhodlať. To vtedy muž na mna sa nahneval lebo ja som bola na vine, ale teraz už hovori že už by som mohla začať.....

@andy1985 moja svagrina mala nehodu a stále sa bojí..musí to byť pre Teba ťažké

@katrinka8 čítaš mi z duše a to som si myslela,že len ja som taký stresmen😅

@ichbinich no to ti poviem,parkovanie kapitola sama o sebe ale zatiaľ pozdĺžne musím ešte okresať 😅

@ewita1 áno,veru to ťa donúti ale závisí aj od situácie😉

@zuzana1404 no ja sa Ti musím priznať,keď som robila vodičák musela ísť na opravnú jazdu-nezastavila som na STOPke😅

@marissenka myslím si,že viaceré 😅

@martinkaxp tomu sa povie - dar od boha 😇 ...ako môj muž - je jedno do akého auta sadne a kam ide,aj bez GPS

@ssussie 👍

@dankaa78 ziadny problem👍❤

@dankaa78 ďakujem😘

Suhlasim s tym, ze terapia sokom je najlepsia 😂 mame sa stahovat do takej bohom zabudnutejbdediny, kde chodia cez vikend dva spoje, cez tyzden asi 5. Tak nejak som sa s tym uz bola zmierena, ze vsak co, ked bude chlap v robote, budeme s malym tak. Je tam kopa miest na vyuzitie casu. Nasledne prisla otazka, ze ked sa zamestnam, ako budem chodit do roboty. Samozrejme som sa vynasla, vsak na bicykli...aj cez zimu...😂 kedysi som bola dobra vodicka, pracovala som aj ako vodicka, ale mala som autonehodu, ktoru zavinila nejaka pani a odvtedy ani bohovi. No a aby som pristupila k tej terapii sokom, viete co ten moj chlap spravil? 😂 vcera vecer prisiel domov a dal mi do ruky kluce, ze auto mam pod barakom 😂 ten pako mi kupil auto no som skoro odpadla 😂 tak som si povedala, ze toto uz by bolo asi trochu blbe a zajtra s nim idem na prvu jazdu 😁

@mima283 veľmi ti držím prsty a inak perfiš motivácia 😍

@dankaa78 dakujem, snad to zvladnem 😁 aj tebe vela stastne najazdenych kilometrov 😁 prespekulovane to ma dobre to sa musi uznat 😁 dufam, ze tu nenajdeme o tyzden diskusiu "mam zenu zlatokopku" 😂

Ja som mala najvacsi strach zo zdochnutia motora na krizovatke. Nedokazala som.sadnut a ist. Nakoniec sme kupili automat a ide to. Citim sa ako v hrackarskom aute a ide to 🙂 odporucam vsetkym ktori maju strach zo soferovania 🙂

fajn článok a super diskusia 🙂 nedá sa mi nepodeliť....... od svojej 18 tky som túžila po vodičáku, no nejako stále som sa nevedela k tomu dokopať 🙄 strach bol väčší. Minulé leto, krátko pred 40 tkou som išla okolo autoškoly....a skôr z trucu ako z presvedčenia (hovorí môj manžel 😝) som sa zapísala na začínajúci kurz. Pred Vianocami 2016 sa mi konečne podarilo splniť si svoj sen 😍. Strach a obrovský rešpekt mám pri každom nasadaní do auta, no ten pocit je suprový. Najväčší problém - strach z kopčekov, kde musím zastať 🙏

Vodičák som si robila v poslednom ročníku na gymnáziu. Počas výšky som šoférovala naozaj len párkrát, vačšinou len s otcom po dedinských cestách. Keď som nastúpila do práce, tak cca po polroku som už musela začať šoférovať. Práca si to skrátka vyžadovala. Bola som na jednej kondičnej jazde a tam som sa cítila strašne. Naozaj som si pripadala, že neviem jazdiť. Inštruktor mi povedal, že to nie je žiadna hrôza, že mám hlavne jazdiť pomaly a potom budem stíhať vnímať aj značky aj premávku. Na druhý deň sa ma šéf pýtal, že ako som na tom so šoférovaním, tak som povedala, že už som bol na jednej kondičnej jazde. Tak mi hneď navrhol, že ak budem chcieť, že môžem na ďalší deň odšoférovať cestu zo Štúrova do BA, kam som šla s kolegyňou na stretnutie. Tak som šoférovala 😀 ... kolegyňa sedela vedľa, samozrejme mi vždy poradila, ukľudnila ma a asi to nebolo také príšerné, lebo v pondelok som dostala auto, mapu, dokumenty a mala som sama ísť niekde na Záhorie. To bol pre mňa taký šok, ale dala som to 😀 To mi dodalo sebavedomie a odvtedy jazdím 😀 Potom som odjazdila niekoľko dlhších jázd po diaľnici - vždy s kolegom alebo kolegyňou, ktorým som neskutočne vďačná za ich odvahu a trpezlivosť.
Teraz som na RD, jazdím každý deň po BA, ale stále tie isté trasy. Trochu som vyšla z cviku 🙂 Keď idem do mesta, alebo hustejšej premávky musím sa sústrediť, ale strach už nemám. Na väčšie mesto ako BA si dobrovoľne netrúfam ... napr. Viedeň

@dankaa78 - 😀 asi nás bude viac, chvalabohu, nie se v tom samé 😀 Mimochodom, dnes ráno kvôli škrabkaniu skla zase som bola v strese, a just mi to preto nešlo rýchlo dávať dole... 😇😂

@dankaa78 - inak, ja som vodičák urobila na 1x a pochválil ma pred všetkými policajt, že najlepšia jazda 😂 No... ale to je už dáááávno. Ale ešte som zabudla, môj level parkovania - to je moja nočná mora vari ešte horšia ako to ranné nestíhanie. Keď niekam idem, tak si dopredu pozerám cez google maps, kam presne by som mohla zaparkovať, ideálne aby okolo mňa bolo milión miesta a nemusela som tam cúvať a podobné haluze 😅 My máme totiž v meste mestský okruh - a to je taká somarina, lebo vlastne sa nám po väčšine ulíc dá ísť len v jednom smere a len niektoré sú prechodné v oboch smeroch (cudzí tu majú z toho zmätok riadny, ja tiež niekedy neviem, ktorá je len jednosmerka a musím sa buď pýtať ocina alebo dopredu naštudovať, keďže mm je tiež z iného mesta nevie tiež úplne všetky tie uličky). A v niektorých tých uličkách sa parkuje po krajoch, a potom sa nedá vyhýbať autám oproti idúcim, keďže na jednej strane stoja zaparkované autá jedno za druhým, a veľakrát sa nemáš proste kam uhnúť tomu, čo ide oproti... no hrôza...

Výborný článok, potešilo ma, že v tom nie som sama a je nás viac...

Tak baby toto je tema pre mna.ja mam tiez strach zo soferovania a to mam 13rokov vodicak a jazdim fakt len prilezitostne.muz ma 7 a jazdi riadne.ja sa proste bojim preto moc nesadam za volant aj ked mi muz kolko razy povie pod soferovat.

Ja som chodila do autoskoly v BA. V roku 2001 som dostala vodicak. Cca nieco cez 2 roky som jazdila na Slovensku a v roku 2004 som sa dostala do Irska.Tam som sa ucila znova soferovat...na druhej strane 😀 no a od tej doby uz 13 rokov soferujem v Irsku.Teraz sa bojim soferovat na Slovensku.Vybehnem max do dediny na nakup 😀

@pettulka22 - tak toto dôverne poznám 😉 Ešte keď som si ja robila vodičák, tak sme mali doma starú škodu 120L - môjho ocina pýcha, najlepšie auto na svete 😀 Keď som dorobila vodičák, tak vtedy som ešte jazdila - síce s ocinom, ale jazdila. No a na tej škode - už to bol jej blížiaci sa koniec - sa niekedy stalo, že proste nenaštartovala a muselo sa tlačiť. Čosi sa mi marí, že sa tam s tým sytičom muselo robiť, či čo... A tak som si raz išla aj s ocinom kdesi, a na najväčšej križovatke v meste mi zadochol motor. No, samozrejme, že som bola prvá v rade. A samozrejme, že nenaskočil. A muselo sa tlačiť - hoci ma ocino utešoval, že to by stalo aj jemu (že by to nanovo nenaštartovalo), mala som z toho v podstate niečo ako traumu celé roky. Keď som neskôr už jazdila (sporadicky) s mm, tak som mala vždy paniku z toho, že "za mnou ide auto, prosím, nech nie je červená, nech nemusím zastať, a potom sa rozbiehať"... Ver či never, toto ma prenasledovalo ešte aj minulý rok, keď som už začínala jazdiť "naostro" s mojim prvým autom. Mm ma však naučil, že: No a čo, tak Ti to zakape, tak počkajú, naštartuješ zase. Samozrejme, že zo začiatku mi zo stresu "naschvál" zakapalo a ja v tom strese som niekoľkokrát ani nevedela naštartovať, kým bola zelená, a museli sme (ja aj tí za mnou) proste čakať, kým nenaskočí zelená zase. Aj som si to koľkokrát odzúrila, odplakala, muža prosila, nech ide on... Ale vytrval, a prešlo to. Sem-tam sa mi stane, že mi zakape motor, ale už nemám z toho stres, lebo viem, že proste rýchlo naštartujem zase (hurá, tlačiť netreba!) a idem. Mm ma ešte naučil, že si mám ísť podľa seba, nestresovať, že niekto sa potrebuje ryť, ponáhľať... proste radšej pustím, pribrzdím, spomalím, idem si svojim tempom a snažím sa predvídať - že pri prechodoch ráno stávajú policajti, bude treba možno púšťať chodcov, že pri zastávke môžu vybehnúť spoza autobusu, že mi v našej ulici môže hocikedy ako blázon do protismeru vbehnúť niekto, kto sa ponáhľa do škôlky a "určite zabudol", že cesta je pre 2 autá úzka a v zákrute sa 2 určite nevyhnú... Tak idem proste pomaly na tých miestach.

@lucikusik - a podľa mňa keď dávaš Bratislavu, tak dáš hocičo 😀 Práve vo Viedni by sa Ti išlo možno oveľa lepšie, lebo Rakúšania sú veľmi ohľaduplní vodiči 😉

Keď som dostala vodičák v 18-ke, tak hneď štyri na to, som zobrala plot na bratovom aute. Chvalabohu, stará Lada a plot len obyč. pletený. No trauma ostala...na dlhých 17 rokov. Počas toho obdobia som v aute za volantom sedela asi 5x a to boli cesty na cca 3 km a späť. Potom som prišla žiť a bývať do BA a tu človek auto v podstate fakt nepotrebuje - busy a električky ma odvezú kam potrebujem... stáť ale pol hodinu na zastávke v zime - to je iná reč 😀
Minulé leto sme išli na dovolenku - ja, muž a dieťa vlakom a svokra, pes a švagor na aute. Oni tam boli (HC-Donovaly) za cca hodinu a my (BA-Donovaly) za štyri hodiny. A vtedy sme si povedali, že dosť. Precestovať celý deň a počas dovolenky byť celý čas odkázaní na to, kedy sa Kubovi chce odviezť nás niekam... tak toto nie. Tak sme kúpili auto. A teraz dilema - kto bude šoférovať? Môj muž bol taký istý "šofér" ako ja, teda žiadny 😀 Tak sme dali po jednej kondičnej obaja a inštruktora sa narovinu opýtali, komu to išlo lepšie a kto bude pokračovať. Vyšlo to na mňa 😀 Aj som sa potešila, ale hlavne zľakla. Každú kondičnú som končila prepotená do nitky, čárka potu išla po chrbte až do...presne tam 😀 Potom som mala ísť na prepis auta, bola som dohodnutá s kamoškou, že mi to odšoféruje, lebo však ja si len robím kondičné, jazdiť neviem...ale ráno zavolala, že nemôže. Posledný deň na prepis. Nuž čo som mala robiť? Vymodlila som sa, povzývala všetkých svätých a nasadla...a išla... na červenej mi zdochlo... zabrzdila som tak prudko, že mi Samko chudák skoro vyletel zo sedačky... zaparkovala úplne na konci, kde je vždy prázdno... ale dala som to! Po desiatich kondičných sme išli do VK štýlom, že Miško mal navigáciu a celú cestu hovoril - teraz bude zákruta vpravo, teraz bude kopec, teraz pôjdeme prudšie doľava... Dali sme to za tri hoďky. ALE - dala som to. A stále to bolo lepšie a lepšie. Dnes už chodím po BA dosť často, no stále mám strach, bez modlitby pred tým ani nesadnem do auta. Strach však už nie je ani tak o to, čo spravím ja, ale o to, čo spravia ostatní. Niektorí sú fakt neskutočne bezohľadní, bezcitní... a toho sa bojím. Toho, čo spraví ten druhý ☹

@lucikusik inak každý by si mal pospomínať na tie časy, keď začínal...Ja keď vidím AUtoškolu tak si poviem...Juj nemá to ľahké😅

@katrinka8 dačo mi hovor😅 malá musela škrabať sama...No zakáže jej to 😅

@cmulinko tak to je zasa iný extrém😅

@rusalinka si super! ...Podľa mňa je to osud,v nesprávny čas a nesprávnom mieste...Môžeš byť super vodič...

och, baby, tak sa pripajam, vodicak spraveny este niekedy na vyske, teraz mam 34r. a odjazdenych max.nejakych 5 jazd v zaciatkoch... a odvtedy uz 3.frajera (teraz uz manzela) a kazdy jeden z nich sa ma to snazil naucit, teda zdokonalit, ale nejak nevydalo, ako viacere pisu, nebola to nutnost, i ked velakrat by mi to pomohlo... uz som bola zmierena, ze soferovat proste nebudem, ale nedavno mi zacal cervik hlodat v hlave... som na druhej RD a po skonceni navrat do prace do dediny vzdialenej asi 10km... pred MD som to riesila kolegami, busom, pripadne velakrat stopom, no teraz bude treba aj 2 deti skola/skolka a nerada by som bola stale na niekoho odkazana... mm chce kupit nove auto, no rozmyslam (ak nam vyjde) ci nekupime este jedno mensie pre mna... a netusim aky je cenovy rozdiel, ale tuzim po automatickej prevodovke (preradovanie som nikdy poriadne nepochopila, a kedze mam problem so sluchom, nehrozi aby som sa spoliehala na zvuk motora)... no a parkovanie je pre mna hroza-des, z toho mam asi najvacsiu obavu - ja som vzdy vravela, ze ja sa odveziem kam treba, ale nech mi tam niekto zaparkuje 😅

Ja som si vodicak robila este na strednej a potom som nejazdila kedze sme nemali auto. Po par rokoch nejazdenia sme s priatelom sli na letny pobyt do USA, priatel nemal vodicak len ja. No des, musela som teda zacat jazdit a rovno tam, kedze bez auta v USA si nepomozete, vsetko je na velke vzdialenosti. Odvtedy yz viacmenej jazdim 15 rokov ked musim. Niekedy vezmem dcerku na vylet do okolia. Ale ako mam mladsiu dcerju 6 mesacnu tak s nou jazdim este menej. Obcas ked yz fakt musim a muz nie je po ruke. Ale toto sa da. Problem je pre mna momentalne jazda v terene na nasom terennom aute, mame velky pozemok a dokoncujeme dom za dedinou. Terenna cesta, kopec, predtym som chodila ale od tehotenstva s mladsou az doteraz, ma 6 mesiacov som nejazdila v terene. Citim proste zodpovednost za mladsiu a castokrat radsej pockam na muza alebo prejdem s malou v nosici. Ale muz uz do mna velmi huci, tak budem musiet zacat. Auto je velke, nissan navara s korbou, tak drzte palce baby nech sa uz odhodlam. To musim aj 4x4 zaradit a tak. Slubila som ze do leta sa rozjazdim aj v terene.

@ivkasendy - my keď sme pred rokom vyberali auto pre mňa (ale jazdené), tak nebol rozdiel cenový podstatný. Akurát zase ja som nechcela automatickú, lebo som si povedala, že keď sa mi náhodou pokazí a budem odkázaná na manuálnu (na nejakom inom aute), tak že to vlastne nebudem vedieť. A teraz vidím, že som sa tiež zbytočne tohto bála, preraďovanie sa mi zdal vždy strašiak, a pritom to nič nie je. To sa dá naučiť pomerne rýchlo - praxou 😉

ja som si urobila vodičský v 18 ke, doma sme auto nemali..a potom som nejazdila cca 18r...ani ked som sa vydala a auto doma bolo, ved som mala na vozenie "lidi"-teda manžela..asi 2x som s ním sadla za volant, ale neodporúčam brať na prvé jazdy manžela..radšej cudzieho chlapa... manžel odišiel raz na služobku, bolo treba odviesť sa do práce, deti do školy do ineho mesta-mohli sme ísť autobusom..tak som to nejako dala ten prvýkrát po neviem kolkých rokoch..nejazdím vela a často, ale jazdím, pred každou jazdou rešpekt ale teda nenašla som v šoferovaní zálubu..

@luba41 veľký súhlas. Neodporúčam brať na prvé jazdy manžela. Ja som z môjho nervózna ešte aj v súčasnosti. Len on je asi taký typ znervóňujúceho spolujazdca, lebo aj môj švagor (jeho brat) mi hovoril, že keď sedí vedľa neho ako spolujazdec, tak je z neho nervózny 😝 A to švagor denne jazdí dodávkou vo Viedni

@dankaa78 veľmi dobrá zaujímavá diskusia 🙂 Asi každý má čo povedať o svojich šoférskych začiatkoch 😉 Len mám pocit, že ženy ten strach viac priznávajú a hovoria o ňom. Ja napríklad, nemám v okolí žiadneho muža, ktorý by sa trápil kôli šoférovaniu.

@lucikusik - tak to asi závisí od toho konkrétneho chlapa, nie? 😀 Mne osobne mm veľmi pomohol, veľa ma naučil a nebyť jeho, tak to isto nedám 😉 Dokonca on ma naučil na prvýkrát (!) pohýnať sa v kopci s ručnou brzdou, čo bola predtým moja nočná mora a ani x-krát skúšania so super inštruktorom ma to nenaučilo ako jedno vysvetlenie mm 🙂

@katrinka8 Jasné určite, že každý manžel je iný 🙂 len teda na mojom je veľmi vidieť, že je veľmi nervózny ako spolujazdec - sedí ako v kŕči, pravou rukou sa drží madla na dverách a nohami sa zapiera do podlahy.

@lucikusik od cudzieho ti nejaké "výtky" neprídu také osobné ako od manžela..a nejako som sa pred ním aj hanbila, či čo..aj teraz, ak sa vezieme obaja-tak na 99% šoferuje on.ja sa dobrovolne vzdám..
a doležité velmi je, počúvať auto..ak sa jazdí na svojom, poznáš to auto, vieš ako- kedy- čo reaguje na nom..
kolegyna sa učila s manželom a aj to vzdala, nikdy nezačala šoferovať..len si sadli do auta, niečo urobila a muž je vytrhol klučiky zo zapalovania a hadzal ich tam od jedu po podlahe..a tak ani chudera nezačala šoferovať..☹

@lucikusik

@luba41 - tak to ozaj nervák muž, chúďa kolegyňa ☹

@luba41 môj manžel zase ako spolujazdec veľa nerozpráva, ale pohľad na neho ťa vystresuje, ani nemusí rozprávať 😀, vyššie som písala.
joj, no kolegyni sa nečudujem, že to vzdala. Lebo na začiatku treba naozaj zachovať kľud, povzbudiť, v kľude hovoriť, čo má vodič začiatočník urobiť. Ja som takto bola asi 2krát so sestrou ako spolupracujúci kľudný spolujazdec a sestra potom začala šoférovať 🙂 S manželom bola veľakrát a nikdy nenabrala odvahu ísť sama.

Zaujímavé čítanie. Ja mám vodičák len od 24.2. takže mňa prvé jazdy samú ešte len čakajú kedže stále hľadáme auto pre mňa. A so mnou to zas inštruktorka mala ťažké a hlavne týždeň pred skúškamy to ma ona znervozňovala 🙂

Mna po 10 rokoch od autoskoly co som sedela v aute len v autoskole naucil manzel soferovat. Tiez so strachom ladove ruky tiez ma donutil syn zacal chodit na jazykovku do mesta 5km od nas no frekventovana cesta vela krat som sla aj busom ale nakoniec som uz sa tak otukala ze aj velke mesto v pohode a aj syna do kupelou som zaviezla to Tatier. Ale bohuzial pp roku som mala buracku s motorkarom a ten stres a strach ako zas som nechcela sadnut ale manzel ma donutil a uz druhy rok odvtedy sa snazim vsetci mi vravia ze co sa bolim ze ved to viem dobre bola som kade tade aj s mapou len sama ale priznam sa su dni ked mam strach priserny a tiez som radsej ked viem kade pojdem.Ale okolnosti vzdy donutia k jazde a ked su deti tym duplom.

@dankaa78 super clanok a som velmi rada, ze Ti to takto perfektne ide a ze si sa donutila soferovat...Moja sestra ma tiez vodicak, no nema auto a tak nesoferuje...Ja soferujem uz 15 rokov, no väcsinou len na kratsie vzialenosti...Ak ideme na dlhsiu cestu, vzdy soferuje mm...No prajem Ti este vela stastnych km 😉

Ahoj, pekne napisane, pozname to, veru, mnohe 🙂 Nie vsetky z nas to vsak prekonaju, resp. same seba... Ja som takto mala zapraseny vodicak rovnych 15 rokov!!! Na kondicne som sa neodhodlala, az priamo do auta som rozklepana sadla a zacala... a je to presne o tom, prekonat to, prve jazdy budu narocne, ale potom je to uz pohoda, s respektom, ale psychickou rovnovahou 🙂

A uz to budu v lete dva roky, co jazdim a dovolim si tvrdit, ze soferovanie je relax... 🙂 Hoci mi z toho pred tymi takmer dvomi rokmi bolo na umretie doslovne...

@sanym, @petraxy6, @brendaa, @annamary27, @mimcurik, @zuzin78, @detki, @poisonblu, @jefinka18, @lucka527, @monika_k, @jaruska8, @vonava007, @adusik8, @katushka33, @lenka3103, @competition, @norikk, @janka2927, @sadul, @janulik_81, @adusska, @pettulka22, @simca06022011, @moni35, @ewita1, @zuzana1710, @mirkaandrej, @jamila, @danuska207, @marsmykkok, @sveba, @ssussie, @martinkaxp, @marissenka, @zuzana1404, @ichbinich, @felitsa, @mimi1988, @katrinka8, @andy1985, @mima283, @mravvcek, @komazu, @lucikusik, @nena82, @emilia25, @cmulinko, @rusalinka, @ivkasendy, @bianca2, @luba41, @mariannkagurkova, @srnkaknm1, @luta13, @marielik78 Ďakujem vám ❤

@dankaa78 som na seba pyšná😎 vodičak som nikdy nechcela. NIKDY. Bála som sa. Vzdy sa našiel niekto, kto ma odviezol. Zrazu diagnostikovali synčekovi autizmus. Potreboval špecialnu starostlivost a špeciálnu školku. Dostali sme od štatu aj prispevok na nove auto. Tak som si v 37 rokoch urobila vodičak a som nutena ho vozit. Nikdy som na to nemala gule. Jazdim kratko a začinam si to uživat.😇 nikdy nie je neskoro začat, drzim palce vsetkym🙂

@dankaa78 ja som zacinala na favorite, ale ked ja som zacinala jazdit, tak este nebolo tolko aut...🖒☺

@dankaa78 - ďakujem aj ja ❤

Poznám🙂 10 rokov som nesoferovala lebo môj už našťastie exmanžel považoval ženu za volantom za niečo nespojiteľné.. a po rozvode som si splnila sen, kúpila si vlastné auto a začala šoférovať. Okolnosti ma donútili nabrať odvahu 😘

@vonava007 držte sa !

@kosmacka všetko zlé je na niečo dobré😊

Naposledy som sedela za volantom pred niekolkymi mesiacmi ani neviem kedy to presne bolo ale musela som zaviest muza na pohotovost mal strasne seknute v krku ani otocit hlavou nemohol hned ho to drzalo v krci no des a hruza kazdy vymol kazdy lahsi kopcek vsetko citil a ja som trpela s nim chuda moje.no cestu naspet uz soferoval muz dostal injekcie od bolesti tak to dal.

Vodicak mam od roku 2010, soferovat som zacala hned. Autom som chodila do prace, z prace. Raz ked som isla z prace domov, tak pri parkovani som narazila do susedovho auta. Prestala som jazdit. Mala som blok, co ked sa mi to stane zase pri parkovani. Stale boli nejake vyhovorky u mna, ze som tehotna, ze to urcite nedam, ze sa bojim a tak. Ked bol muz doma tak ma vozil on, inak chodi na kamion, cize soferovanie by sa mi zislo. Ked nebol doma, tak ma vozil ocino. S postupom casu, som si zacala uvedomovat, ze uz by som sadla aj za volant. Tak som zacala chodit s ocinom. Najhorsie to bolo v kopci, ked som musela zastat a nedajboze to zdochlo. Ja uz dopredu som rozmyslala, co ked sa to stane zase a to je najhoršie. A este najhoršie je ked mam zaparkovat pred domom, toho sa desim najviac. Od aprila nastupujem do prace, tak som si povedala, ze budem chodit autom, ja viem ze jednoduchsie by bolo chodit mhd, ale auto mi stoji pred domom, tak to musim vyuzit. Inde mi parkovanie problem nerobi, len predtym domom. Ale budem to musieť prekonat a verim ze aj ja sa to raz naucim.

@emilia25 si mi pripomenula..manželovi sa vytvoril močový kamen a chytil ho záchvat v noci..už sa mu to stalo druhýkrát, prvýkrát sme volali sanitku..tento druhýkrát už vedel o čo ide a prepochodoval po byte v predklone do rána ..ráno / sobota/ som sa teda prekonala a viezla ho na pohotovost-tiež cesta samé výmoly, diery -nadával celú cestu, bolelo ho to aj ked som dávala pozor a klučkovala po ceste...ako sme vystupili pred nemocnicou-bolesť bola preč..tým "natriasaním" sa mu kamen posunul a vyplavilo ho..😀 a pripadal si ako simulant pred doktorom..

@luba41 joj to mna muz ukludnoval vie ze ja som stresman tak mi hovoril ze klud mna si nevsimaj a kludne aj ked som to videla na nom ze vzdy zastonal.chuda drzal sa pri mne riadne.

@dankaa78 pekny clanok 🙂 moj vodicsky tiez odpociva 5 rokov a predtym som bola sporadicky vodic...tak ale stahujeme sa a potom ma to caka, kazdy den soferovanie aj s detmi...mam z toho bobky, najme s parkovania, ale buduci tyzden dohodnem kondicne jazdy a od aprila idem na to

Ja este nemam vodicak ale uz mam podanu prihlasku a kurz zacinam za mesiac lebo najblizsie zacina trochu posahany instruktor tak si musim pockat na takeho s ludskym pristupom. Velmi dlho mi to trvalo kym som sa odhodlala na tento cin. Psychicky som sa vyrovnala a uz mam aj auto. Velmi som sa potesila tomuto clanku. Precitala som si kazdy jeden koment ze najdem povzbudive slova a tu len ako stale bojujete so strachom. Tak ma to dostalo do pomykova ze asi si len vsetko namyslam ze az s toho vobec nemam dobry pocit...😖

@zuzana1710 na staré kolena a kolik ti je? nebála ses ?

@popaja teraz 38 a vodičák som robila v 33ke a samozrejme,že som sa bála.nebolo mi všetko jedno.ale keď som zistila,že to není nič hrozné,tak to opadlo.prva samostatná jazda bola 40km do neznáma.bol december a ja otvorené okno,lebo od strachu som bola spotená ako myš 😀

tak píšem tu ešte raz tak ja už mám svoje prvé kilometre za sebou už v mojom autíčku síce nie je nové ale ešte my poslúži a už som ho stihla tak povediac aj pokrstiť dnes som nestihla zabrzdiť a buchla som ale kedže som nešla rýchlo tak to len nárazník schytal

@mariannkagurkova to ma mrzí...Dúfam,že si v poriadku🙂

Odniesli si to len plechy ale oba auta aj pasazieri su v poriadku to bol taky tukanec kedze som nesla rychlo

Presne ako pises mojim problemom je ze auto ktorym jazdime nie je moje ale patri mojim rodicom. V autoskole som trafila strasneho instruktora ktory na mna kazdy jazdu hodinu vkuse jacal, a ja sprosta som sa az po 6 jazdach bola stazovat lebo som si myslela ze som taka hrozna. Znenili mi instruktora, ten bol v pohode a vodicak som dokoncila ale ten blok vo mne ostal. No a ked som asi mesiac na to pri cuvani kusok skrabla lak moje sebevedomie definitivne umrelo a od vtedy som za volantom nebola uz 6 rokov. Pritom by bolo super keby som jazdila, takto musim stale cakat na muza a auto stoji pred domom. Len neviem prekonat ten strach.

@simca06022011 tak toto je ten najlepsi koment tu😀 bohuzial,presne pre toto nejazdim ani ja..ked vidim niektorych ako sa bezohladne hodia rovno pod kolesa tak ma to odradza totalne..preco nejde niekto po prechode ked chce prejst cez cestu? Ved na to su namalovane😠

Aj soferi sa niektory tvaria,ze oni nikdy nemali vzadu na kufry velke zelene Z 😎

Ja mám vodičák od 28ky... Teraz mám 26 a vodičák využívam akurát tak na týždeň mhd zadarmo pre drzitelov vodičáku... Odišla som do Írska a tam som nesoferovala vôbec.. Len ja mám strašny blok šoférovať, keďže sme s našimi mali škaredú nehodu, kde nás z auta museli hasiči vysekavat 🤐...
Párkrát sadnem do auta a odsoferujem to. Manžel vraví, že mi to ide super... Možno aj hej len blok je väčší. Ale najhoršie je, že jazdiť chcem a musím... Kvôli sebe, kvôli malému ..keďže žijeme na dedine ...ach jaj..

Ja som mala strach ešte predtým, ako som si spravila vodičský, ale povedala som si, že si ľahšie nájdem prácu... Sama som si ho zaplatila, učila som sa na kamarátovom starom aute, kde každý škrabanec bol len pre mňa skúškou, že sa nemám vzdávať. Druhé autá to neschytali 🙂 len ploty na sídliskách :D...
Na pár malých veľkých chýb, ktoré som spravila, som sa i poučila... Ale teraz, keď mám rodinu, tak tŕpnem nie len za volantom, ale aj ako spolujazdec, keď vidím ostatných šoférov... Neviem, či sú naozaj takí hlúpi, alebo len neskutočne arogantní a sebeckí... Premýšľala som aj nad bicyklom, ale to je ešte horšie ako auto... Aj po chodníku to už nie je bezpečné, keď pomaly na každej zákrute vidieť vylomenú značku, strom alebo prevalený plot...
Vodičské preukazy by mali dovoliť len ľuďom od 20 rokov vyššie (česť výnimkám) a mali by si ich platiť samy, aby si uvedomili zodpovednosť... (to je len môj názor)

Mna k jazdeniu dokopal manžel. Mohla som si vybrať aké chcem malé mestské autíčko- samozrejme najdoležitejšia bola farba a automatická prevodovka. Našli sme ho asi 200 km od domu, takźe pekne krásne ak som ho chcela musela som si ho odšoférovať sama domov... No a potom sme bývali mimo centra mesta, takže som bola nútená ho pouźivať. Dnes keď nemám auto tak sa cítim ako cez nohy... A nechápem ako som mohla 10 rokov nejazdiť...

Ahoj ja zase tuším po vodičáku už od svojich 15 rokov keď som oslávila svoje 18 narodeniny ako darček som dostala peniaze na vodičák jasné že môj strach bol silnejší a tie peniaze ležia na účte do dnes už pekne 5 rokov 😞😞 povedala som si že teraz od nového roku idem na to aj keby neviem čo bolo.
Nejako sa bojím a za volantom som sedila už veľa krát či to bolo kamarátovi auto / priateľa / rodiny každý mi dal zajazdiť že vraj mi to ide na jednotku . Ale ja verím že je iné šoférovať na prázdnom parkovisku /alebo starom letisku ako na ceste kde máš strach nie len o seba ale aj o ľudí inom aute .

@nikoletaniki držím prsty!

po 9.rokoch nosenia vodicaku ako doplnok v penazenke,som zacala soferovat.nemam moznost denne,ale snazim sa 🍀

Ja som začala jazdiť po 12 rokoch čo som mala vodičský...pred prvou jazdou som mala triašku,potila som sa, no čistá katastrofa.a to som jazdila iba u nás v dedine.nakoniec som dostala automat a prvá jazda na ňom bola do mesta a do časti kde je umenie zaparkovať a to úplne sama,ale dala som to, šoková terapia zabrala a dnes jazdím už v pohode,hocikde a vozím hocikoho bez potenia sa alebo triašky ☺

Ja som včera urobila vodičák a za 2 týždne idem z trenčína do košíc, držte palce 😅

Vodicak som robila ako 42 rocna ,dohoda s manzelom,lebo sme hladali dom na dedine blizko mesta ,co znamenalo presuvat sa s detmi kazdy den do skoly do mesta .dom sme nasli,vodicak som urobila ,ale rok som v aute nesedela ,lebo sme prerabali a v meste bolo vsetko ,,poruke,, aj 2km vzdialeny kaufland .pri stahovani mi dal kluce od auta do ruky ,nalozil maleho a chod .celu cestu som nahlas hovorila ,,mas zodpovednost za dieta ,, prisla som do ciela ,5 min.cesty autom ,som bola mokra ako z pracky .donutena okolnostami deti do skoly jazdim kazdy den uz dlhe 4 mesiace 😀 .Zo zaciatku ked mi zdochlo auto som dostala triasku ,tak zdochlo potom este aj 2x ,aby mali moznost namna trubit ,tukat si do cela a podobne mile gesta .po 4 mesiacoch sadnem do auta ako keby som sa vnom narodila a idem .vzdy ked mam moznost tak si trasu nejak predlzim novou cestou ,aj ked zatial len od nas do mesta a spat ,ale verim ze uz len tym ze som prekonala pocit strachu sadnut a ist ,a nerozhodi ma trubenie a zdochnute auto som na seba pysna 😇

Ja som tiež zažila učenie šoférovanie šokom 😊 vodičský som urobila v decembri istého roku, v máji som mala maturitu, 120km od domu a ja som zaspala a zmeškala jediný autobus ktorý tam išiel 😂 revala som ako na truhle, mama zrevala po mne, hodila mi kľúče do ruky a rozkazom mi ukázala dvere von 😂 takže po 4 mesiacoch jazdenia po malých dedinách som dobrovoľne nasilu musela ísť na maturitu so žiliny, čo bolo vtedy pre mňa neskutočne veľké mesto 😂 teraz sa na tom smejem ale vtedy neviem či som bola na záchode 7 krát z toho, že som išla maturovať alebo z tej jazdy 😂 inak šoférovať poriadne ma naučil môj nervavý chlap, 5 rokov ma dr*al za každú somarinu ale teraz môžem skromne povedať že šoférujem dobre 😊

@somktosom84
@meteorka
@romana128
@ja197 ste super!

@romana128 blahoželám!

@dankaa78 dakujem, doteraz tomu neverim lebo som robila opravak na kuzeloch, z nich mam tramu doteraz, ale nakoniec som mala zo skupiny najlepsi cas 😅

@romana128 ja som vodicak neurobila na prvy krat.sa musim priznat.nezastavila som na STOPke.😔😋

ja ani vodičak nemam co sa tak bojim 😒 ale coskoro budem nutena da nato dat uz teraz mam z toho stres neuveritelny..🤷

@zuzi163 dôležité je aby si si verila😊

@zuzi163 ja som sa nevedela od 18tky dokopat, az teraz v 25tke...robila som ho 4 mesiace, mohla som ho mat za 3 ale inspektorat si dava na cas so skuskami...ked som sa posadila prvykrat za volant na jazde tak som cakala koho prveho po ceste zvalim na zem, este v zivote som autom sama nepohla ale po 10 minutach jazdy ma to zacalo strasne baviť a kazdym dnom som sa tešila na jazdy 🙂 ...mas 15 jázd a myslim ze to bohate staci na to aby si si zvykla na ten pocit a naucila sa to...nemas sa coho báť, naozaj je to super, pre mna lahsie ako bicykel, z toho stale padam :D priznam sa, stres som mala len na skuskach na tych blbych kuželoch, treba sledovať zrkadlá hlavne...jazdu som neriešila, tu som vedela ze spravim lebo tam nemas co pokazit, treba sledovat značky...stale som vodicak odkladala ale keby viem skôr ze to neni tak ťažké tak idem hned na to...držím palce nech sa odhodlaš 🙂