Už nejaký ten piatok (stredu) pracujem pre tak milovaného i nenávideného Modrého koníka, známeho aj ako online lampáreň alebo studnica múdrostí všetkých mamičiek, tehuliek, snažiliek, babeniek a sem-tam aj nejakých zblúdilých oteckov. Mojou náplňou práce je čítanie.
Čítam o všeličom.
Podivné vyrážky na lakti. Čo to je za hmyz u nás doma? Môj syn smradľavé prdol, má rakovinu? Zháňam vitošov. Ukradli mi syna. Čo na svokrin jazyk (reálny aj botanický)? Ako kojiť? Ako už nekojiť? Dcéra zjedla loptičku, kedy ju uvidíme? Hľadám si slobodnú mamičku. Svokra ma chce dať na súd, lebo mám hada...
A tak ďalej, stále dookola, v priemere 200 diskusií každý deň. Ostala som v šoku, že veľký podiel všetkých problémov majú ženy, ktoré si merajú bazálnu teplotu, sčítajú, odčítavajú, prepočítavajú plodné dni, pretáčajú kalendár, berú Duphaston a kedejaké iné špeciality, pichajú si bohviečo ďalšie, niekoľkokrát absolvujú odbery a vklady a IVF,KET, PICSI, embryotransfery a ja ani neviem čo ešte, lebo sa prd do toho rozumiem, testy všetkých typov a značiek si robia asi po každom močení a túžobne ba v niektorých prípadoch až posadnuto čakajú aj niekoľko rokov hoci aj na slabú druhú čiaročku, ktorá im zmení život.
Takže, milá Dominika, si jednou z tých šťastných, čo má niekoho, kto sa jej hádže v LIDLI o zem, vreští, keď vypnem Spievankovo 4 alebo uteká z idúceho kočíka. Tie ostatné na svoju Tami stále čakajú. Dúfam, že sa raz všetky dočkajú.
(Viac príbehov a postrehov nájdete na Instagrame @akinimodomi alebo na www.niesomblogerka.blogspot.com 😉)
Veru ano, to prajem aj ja kazdej zene, ktora tuzi po dietatku!