Koniec prázdnin, začiatok školského roka. Niektorými nechcený, inými zase vítaný. Tak čo, do ktorej skupiny patríte? Smútite, že leto a prázdniny končia, alebo tancujete oslavné tance, že opäť nabehnete do školského režimu? Avšak predtým, ako znova vkročíme do vôd úloh, desiat a iných školopovinných povinností, vráťme sa späť o nejaký ten rok či dva. No dobre, alebo skôr o dvadsať či tridsať rokov ;)
Pamätáte si na váš prvý školský deň? Ja dokonale a veľmi živo. Do lavíc sme sadali so smädom po nových vedomostiach a s miernym strachom, čo nás to tam len čaká. Každopádne nás tam čakali tieto magnetky:
Zdroj: Pinterest
Vo výbave mi nemohli chýbať ani tieto voňavé gumy.
Zdroj: Pinterest
A čo tieto niekoľkofarebné perá? Tie kto mal, bol frajer.
Zdroj: Pinterest
Písali sme s nimi papieriky, ktoré sme si posielali medzi lavicami. Hrali obesenca, meno, mesto, zviera, vec či iné "slovné" hry na papieri. A čo predpovedanie budúcnosti? Bolo to také ľahké aj vďaka tejto hre - nebo, peklo, raj. Ach, keby tak vedel tento kus papiera prevziať zodpovednosť aj za terajšie rozhodnutia, všakže? ;)
Zdroj: Pinterest
A čože by to boli pamiatky z čias školopovinných, keby ich nedotvárali bájne pamätníčky? Samozrejme, to, že „kto z neho list vytrhne, tomu ruka odpadne“, bola verejne známa hrozba 🙂
Zdroj: sdetmi.com
Desiatovo
Na desiatu sme nosili rohlíky zabalené v papierovej vreckovke. V tých lepších dňoch sme si kupovali desiatu v škole. Na tej našej nebol bufet, ale medzi dvere jednej zo školských tried sa dal stôl a spojazdnil sa provizórny bufet. Kupovali sme si mlieko v krabičke a Resanku, v ktorej sa skrývali nálepky? Toľko radosti v jednom - najprv tá vôňa a chuť, potom nálepka 🙂
A vtedajšie sladkosti? Obľúbené Vlnky, Kukuruku, cigaratové žuvačky, rôzne nálepkové žuvačky a nálepky polepené kade-tade, rozpúšťacie ufo oplátky, Antiperle cukríky či tieto Spice Girls lízanky?
Zdroj: Pinterest
Hravo
Cez prestávky sme pochodovali na chodbách v kruhu, v lepšom prípade sme sa rozbehli na dvor, kde sme čas trávili skákaním gumy, hraním sklenených guľôčok, „gramoriek“, skákaním škôlky či rôznych hier ako „Cukor, káva, čaj, rum, bum“ či „Kráľu, kráľu, daj vojačka“.
Zdroj: Dnes24.sk
A keď sme neskákali cez gumu, tak sme hrali klik klak, starali sa o tamagoči alebo drtili tetris.
Zdroj: tojko.sk
Zdroj: wikipedia.org
O pár rokov neskôr sme cez prestávky čítali Dívku, Top Dívku, Bravo, Bravo Girl či Kamaráta. Alebo hrali Hadíka na 3310. A k tým mobilom! Menili sme obaly, kupovali obrázkové správy za ťažké koruny, zozadu lepili tie blikajúce nálepky, ktoré sa rozsvietili, keď nám niekto išiel volať a skladali si zvonenia.
Zdroj: zserge.com
Zdroj: emefka.sk
Tu sa už presunieme trochu ďalej, ale pamätáte si na ICQ? Na ten zvuk sa snáď ani nedá zabudnúť :D
Zberateľstvo
Prechádzame k veľkej časti, a tou sú rôzne zberateľské mánie. Ktorá ovládla vás? Ja som začala chodiť "na základku" v 90. rokoch, kedy sme si prešli snáď všetkým – céčka (zbierky ešte po našich rodičoch boli vzácnosť), pogy, obrázkové papieriky (nebodaj voňavé!), ba dokonca ma zastihla ešte aj éra Pokémonov. A áno, na chvíľu sa k nám vrátili aj spomínané gramorky.
Zdroj: Facebook - To je nápad
Zdroj: reddit
Všetko sme si ťažko zháňali, vymieňali. Nebol internet, facebook, ani nič podobné. Pekne sme si to zháňali osobne, ústne, cez kamošov, z rúčky do rúčky 🙂
Krásnô
Ku koncu by som pár riadkov venovala odvetviu krásy, módy a štýlových doplnkov. Chceli sme vyzerať tak, ako tie dievčatá z časopisov Bravo, Bravo Girl či Top Dívka, na ktoré sme si poctivo šetrili vreckové. A tak sme občas nosili takéto čudá na krku:
Zdroj: Pinterest
Vlasy na tom však neboli o nič lepšie. Divné copčeky, cik-cak cestičky, štipce s motýlikmi, rôzne ozdôbky do vlasov či hairagami, ktoré sme objednávali cez teleshopping.
Zdroj: Pinterest
Zdroj: Pinterest
Pery sme si mazali lepivými leskami, ktoré ale voňali. Teda, ak to môžeme nazvať vôňou. A sladko sme čakali na ten prvý bozk... ;)
Zdroj: Pinterest
A čo by to bolo za módnu vsuvku, keby sme nespomenuli zvonové nohavice!
Zdroj: Pinterest
Tak, týmto módnym fenoménom by som ukončila tieto spomienky na základnú školu či časy násťročné, takmer bezstarostné, plné očakávaní i malých sklamaní.
Som ročník 90 a neboli tu spomenuté “ Céčka “
Pamätám si, že raz som zo školy išla domov s tým, že poviem mame, či mi ich kúpi a ono otvorila som izbu a mala som ich na stole prichystané. Nikdy na to nezabudnem 😃
Ináč mala som voňavé gumy, viacfarebné perá, pogy, farebne papieriky, zvonové nohavice, klik Kľak, pokemonov aj s albumom komplet zaplneným, ICQ.
Tamagoci som chcela ale nemala mama mi to nechcela kúpiť že to nieje vhodná vec 😂