MATKY A PROSTRIEDKY MHD?!?!
Cez vikend som sa so svojimi dvoma radosťami vybrala do censtra nášho hlavného mesta. Dostali sme sa tam električkou, pričom napriek tomu, že cez víkend chodí menej spojov, ani jeden z nich nebol nízkopodlažný.
Neviem ako vy, ale ja, keď nejdem s niekým ďalším, mám z toho vždy stres navyše. Či bude na zastávke niekto ochotný pomôcť, alebo aspoň neodmietne reagovať na moju prosbu. Nechcem iných obťažovať svojimi deťmi, ale ozaj s nimi čakať v chladnom počasí na nizkopodlažný spoj pre mňa nebola alternatíva.
Cestou domov som sa porozhliadla po nejakej pomoci, ale najbližší chlap sa strategicky posunul k ďalším dverám a ja som pri tých prvých ostala stáť s jednou babkou. Nuž, veď poprosím šofera. No ale to som ešte nevedela, čo zažijem.
Pán šofér na mňa zrukol, či som bola sama na zastávke a keď som sa nezmohla na slovo z toho šoku, poslal mňa na druhú stranu kočíka, aby nemusel on vystúpiť a potiahol ma aj s kočíkom tak prudko, že som skoro na tých vysokých schodoch spadla. Veľmi bol nahnevaný a ja preľaknutá, iba som skonštatovala, že: "Preboha, akože..." a so slzami v očiach som si sadla na sedadlo. OZAJ som sa skoro rozrevala, keby som sa nebála, že si to všimne môj syn. Tak som aspoň chytila telefón, že napíšem na Dopravný podnik sťažnosť. Ale predtým mi napadlo, že si pozriem prepravný poriadok.
Na moje prekvapenie, matky si kočík majú poriešiť vo svojej réžii, takže som mohla byť vôbec rada, že nás nenechal v tej zime čakať na ďalší spoj, ktorý, mimochodom, tiež nebol nízkopodlažný.
Doteraz som mala viac menej iba dobré skúsenosti so šoférmi, preto mi ani nenapadlo riešiť, či to majú alebo nemajú v prepravnom poriadku. Ale už budem obozretnejšia, pretože sa na láskavosť šoférov neoplatí spoliehať. Sme podľa vás ozaj takou príťažou pre šoférov prostriedkov hromadnej dopravy???