31+1 a ja som začala ôsmy mesiac môjho tehotenstva. Dni mi začali zrarzu utekať akosi rýchlejšie a začala som akosi rýchlejšie aj rásť :D .

Tento mesiac ma čakala posledná poradňa u mojej lekárky až koncom mesiaca a tak bol čas začať sa už poctivo pripravovať na príchod našej princeznej.

Začala som s nákupmi pre seba aj pre malú slečnu. Najskôr sme postavili postieľku, a poviem vám, že ako stála tak zrazu to bolo všetko také ozajstné 🙂 .

Budúce maminy často diskutujú čo potrebujú do nemocnice, tak sa s vami podelím o tom čo som si kúpila ja:

- popôrodné vložky

- nepremokavé podložky

26+5, 7.mesias tehotenstva bol tu. Moje bruško rástlo snáď každým dňom a ja som sa už naozaj začínala cítiť o niečo väčšia. Ale stále som sa upokojovala tým, že to bude vlastne ešte horšie takže zatial sa vlastne nemám veľmi na čo sťažovať :D .

Koncom tohto mesiaca som mala ďalšiu poradňu, kde som sa mala dozvedieť výsledky z interného vyšetrenia a či teda mám cukrovku alebo nie. 

Čakanie v čakárni mi zbehlo rýchlo. Sestrička mi opäť skontrolovala moč, tlak, váhu a opýatala sa ma na výsledky z interného oddelenia.

Moč, tlak v poriadku a váha + 2kg, takže tiež v poriadku 🙂 . Nuž a čo moje výsledky? Tak tie som nemala ani ja ani sestrička. Ako viete, ak by boli dobré tak mali byť u sestričky ak však sú zlé sú na internom a ja tam musím ísť. Takže čo mi z toho vychádzalo? Teda nie iba mne ale aj sestričke?

Že ich mám teda asi zlé, a že po poradni sa tu budem musieť ešte raz aj s nimi zastaviť.

Lekárka ma skontrolovala zo spodu, spravila sono a akonštatovala, že je všetko v poriadku. Naša princezná zodpovedala týždňu podľa ms, neotvárala som sa a vody akurát. 

22+2tt a 6. mesiac sa nám začal práve v období Vianoc a Nového roku 🙂 .

V tomto mesiaci ma čakala aj ďalšia poradňa. A keďže bolo to vianočné obdobie, tak dni utekali veľmi rýchlo a ja ani neviem ako, a už som sedela v čkárni na ďalšiu poradňu :D .

Zo sebou som už mala aj výsledky z  3D sona. U sestričky ma znova čakalo pravidelné meranie tlaku, váženie a kontrola moču. Ručička na váhe ukazovala +2kg a aj všetko ostatné bolo v poriadku 🙂 .

Lekárka mi tentokrát sono nerobila. Skontrolovala výsledky z 3D sona, skontrolovala ma od spodu, zmerala bruško a popočúvali sme srdiečko malej princeznej 🙂.

Všetko bolo ako tak v poriadku, iba som bola stále dosť tvrdá/tuhá ako pri poslednej kontrola a občas ma ešte aj pobolievalo a tvrdlo podbruško, tak mi lekárka znova predpísala magnosolv a prikázala mi kúpiť si ešte magnezium po jednej tablete ráno a večer. A že ak to bude lepšie tak dávku znížiť. Pred odchodom ma ešte poslala, na interné oddelenie, nech sa objednám u nich na kontrolu a na glukózový test :( . 

Ďalšia poradňa ma čakala o mesiac.

     Ráno som už bolesti nemala, skôr pichanie a slabé tlaky.

Tak som sa rozhodla, zavolať sestričke na gynekológiu. Sestrička mi povedala, že som nemala čakať ale hneď ísť na pohotovosť a teda, že mám hneď prísť.

Mala som pár dní pred poradňou tak mi ju sestrička hneď spravila, moč aj tlak som mala v poriadku a pribrala som necelé dve kilá.

Ako som prišla k lekárke a povedala jej prečo som tu skôr, povedala mi to isté, že sme mali ísť hneď na pohotovosť, pretože takéto bolesti nie sú v poriadku.

Samozrejme ma lekárka skontrolovala a prehliadla či som pozatváraná. Ako končila, povedala, že našťastie áno, pretože ak by nie tak by sme tu teraz plakali obe. K tomu dodala, že som ale stále dosť tuhá/tvrdá/napnutá, tak som dostala hneď injekciu nospy.

Ultrazvuk mi nerobila, iba počúvala srdiečko, ktoré najskôr nevedela nájsť. A ja aj napriek tomu, že som tam bábo cítila som sa strašne zľakla. No po chvíľke bolo krásne počuť srdiečko lekárka sa potešila a mne od šťastia vyhrkli slzy. 

17+6tt konečne 5.mesiac tehotenstva. Dni utekali a tak ako manžel aj ja som bola šťastná, že je všetko v poriadku a tešili sme sa na ďalšiu poradňu a samozrejme 3D ultrazvuk.

Bábo v brušku už o sebe dávalo vedieť každý deň aj keď som si nebola na začiatku istá či cítim správne alebo nie :D. Každá budúca mamina tieto prvé pohyby opisuje inak. A keďže ja som prvorodička, nemala som ani tušenie čo mám očakávať.

Takže ako by som tieto pohyby opísala ja? No tak asi ako jemné narážanie alebo ťukanie v brušku. Veľa budúcich mamičiek hovorí o bublinkách v brušku, ja som však toto bublinkovanie necítila 🙂.

A keď som si už bola istá, že naozaj cítim bábo tak som bola veľmi preveľmi šťastná, je to naozaj krásny pocit, keď vám to malinké stvorenie vedome alebo nevedome dáva o sebe vedieť.

Od teraz som tomu venovala pozornosť každý deň. A často som iba ležala, dívala sa na bruško, občas ho hladila a užívala si tento zázrak prírody.

Niekedy to skúšal aj manžel, ale vtedy sa bábo schovalo a hralo sa na schovávačku :D a keď dal ruku preč znova sa začalo vrtieť.

    Po prečítaní odkazu od manžela, som išla do práce s naozaj o veľa lepšou náladou a už som verila iba tomu, že to naše bábo bude v poriadku.

Aby sme nemysleli na nedávne udalosti tak sme si s manželom na každý deň a víkend pripravili nejaký pekný program. Boli to hlavne výlety do prírody ale aj do miest kde sme ešte neboli.

No ja sa priznám, že aj napriek tomu som sa stále trochu bála a keď som mala v práci voľnú chvíľku tak som si ešte stále niečo o tom prečítala.

Dni v práci aj voľna ubiehali a ja som sa konečne dočkala ďalšej poradne. Pri sestričke prebehla kontrola moču, váhy a vzala druhý odber na triple test.

Potom som išla k lekárke. Tá sa ma najskôr opýtala ako sa mám a potešilo ju že som pribrala (hoci iba kilo, ale pribrala ;) ). Potom sa pozrela na výsledky z prvého odberu a ihneď mi začala všetko vysvteľovať a zároveň ma ukľudňovať. Povedala mi aj o možnosti odbere plodovej vody, v prípade, že aj ďalší výsledok bude pozitívny. To som však hneď odmietla, s tým že veríme, že bude v poriadku, a ak nie tak sme aj s manželom rozhodnutý si to malé šťastie nechať.

Potom prišlo na rad sono. Bábo nám krásne narástlo a všetko bolo v úplnom poriadku, lekárka zmerala ešte aj nosovú kostičku a jej dĺžka bola tiež v poriadku. Podľa PM sme boli 16+3 a podľa sona stále dva dni pozadu 16+1 ako na prvom meraní.

13+3tt začiatok 4.mesiaca bol tu. Dni ubiehali ako voda, a ja som si už zvykala na vykukujúce bruško z ktorého som sa každý deň viac a viac tešila.

Ako som písla v predošlom článku, posledný týždeň 3.mesiaca sme s manželom premýšľali ako to oznámiť jeho rodičom a mojim sestrám.

Rozhodli sme sa, že najskôr to oznámime rodičom. V nedeľu sme išli k nim na návštevu aj s fotkou zo sona, že im to povieme. Problém bol iba v tom, že sme ešte stále nevedeli ako :D .

Takže to vzal do svojích rúk manžel, že to rodičom povie on a vypýtal si fotku sona. Ja som nemala ani tušenia ako to bude prebiehať a myslím, že môj manžel tiež nie. Ale súhlasila som, veď prečo nie, sú to predsa jeho rodičia.

Ako sme tak u nich sedeli a prešli prvotnou konverzáciou o tom ako sa máme a čo máme nové, manžel vytiahol fotku a povedal im, že im niečo ukáže.

Nasledujúcich asi 5 minút bolo pre nás naozaj zábavných. Rodičia fotku otáčali, študovali, premýšľali a dokonca si vypýtali aj lupu, pretože nevedeli prísť na to, na čo sa to vlastne dívajú :D.

9+0tt, bez nejakých väčších ťažkostí som sa prehupla do 3. mesiaca. Od posledného sona som stále premýšľala, nad tým malým srdiečkom, ktoré tak krásne bilo. Nevedela som sa dočkať ďalšej návštevy lekárky a ďalších správ a našom malom stvorení.

Pomaly mi začínalo vykúkať malé bruško, a ja už som mala problém sedieť v zapnutých nohaviciach. Takže som si pri každej príložitosti keď som mohla rozopla gombík :D. 

Moja váha sa prvé dva mesiace nijako nezmenila. A tak ma to bruško tak trochu prekvapilo ale aj potešilo, asi ako každú budúcu mamičku.

Konečne som bola 9+4tt. To bol deň keď som bola objednaná k lekárke na ďalšiu kontrolu.

K lekárke som išla znova celá netrpezlivá a tak trochu aj so strachom či je všetko v poriadku. Keďže som "už" bola 9+4tt čakala som, že už dostanem aj tehotenskú knižku.

Čakanie v čakárni bolo tentoraz veľmi krátke a ja som sa ani nestihla napiť poriadne vody, takže na sono som šla s takmer prázdnym močovým mechúrom.

Každá z nás prežíva, každý deň, týždeň či mesiac tehotenstva inak. Ja vám dnes napíšem o tom ako som prežívala svoje prvé dva mesiace ja.

Keďže na to že som tehotná som prišla až v 4+2 tt , tak som prvý mesiac ani nevedela, že som tehotná. Čo znamenalo, že som sa nijako a v ničom neobmedzovala. A ani to moje tehotenstvo sa na mne nijako neprejavovalo, až meškaním menštruácie.

Po tom ako som to oznámila manželovi, som premýšľala čo a ako ďalej. Nemala som ani tušenia čo mám vlastne robiť. V hlave som mala zrazu veľa otázok a takmer žiadne odpovede. Jednou z otázok bolo, kedy ísť k lekárke.

Áno na internete sa dá nájsť všetko, ale aj tu sa odpovede na túto otázku rozchádzajú. A ako som zistila, dosť často to záleží od samého lekára kedy sa rozhodne sa na vás pozrieť alebo vám vziať aspoň krv.

Ja som sa teda rozhodla ísť hneď ďalšie ráno sa opýtať sestričky čo mám robiť, veď za opýtanie nič nedám.

Sestričke som vysvetlila o čo ide, ona sa ma opýtala kedy som mala poslednú menštruáciu, pootočila kolieskom a oznámila mi, že tu som ešte skoro a objednala ma o dva týždne. Dodala, že vtedy už bude možno aj srdiečko.

Dnes som sa rozhodla podeliť s vami o tom ako som to oznámila manželovi.

Kto si prečital môj 1.článok vie, že naše bábo je vytúžené a zároveň je to také malé prekvapenie.

Takže na to, že som tehotná som prišla keď som už bola v 4+2tt podľa MS (asi preto, lebo tú menštruáciu som stále nemala ideálnu, ale držala som sa tej poslednej).

Ako sa mi na prvom teste hneď ráno objavili dve čiarky, tak som tomu nemohla uveriť a manželovi som zatial ešte nič nepovedala. V ten deň, som si cestou z práce kúpila ešte jedno dvojbalenie testov.

Ďalšie ráno som si teda jeden test spravila a tie dve čiarky tam boli stále 🙂. Celou cestou do práce som sa usmievala, takže som asi na ľudí okolo seba pôsobila ako blázon alebo ako pod vplyvom. Čo som vlstane aj bola :D, keďže som už bola pod vplyvom tehotenského hormónu.

Po pár hodinách v práci som sa rozhodla si spraviť aj ten druhý test (pre istotu), stále dve čiarky. Úsmev na perách silnel a ja som začala premýšľať ako to povedať manželovi. Predsa len niečo také, že bude otcom neoznamujem každý deň. Deň v práci ubiehal, ľudia na mňa rozprávali, ale ak mám byť úprimná ani netuším ako som tento deň v práci dokázala vydržať. 

Tento krátky článok, je venovaný každej "snažilke", ktorá sa snaží otehotnieť, ale nejde to hneď na prvý krát.

Takže na začiatok sa vám trošku predstavím, mám 31 a niekoľko rokov som užívala antokoncepciu s ročnou prestávku. Tú som však užívala, hlavne kôli pleti a vlasom ktoré mi vypadávali.

V januári, tohoto roku sme sa s manželom rozhodli, že už je aj čas na potomka. Takže antikoncepciu som už v tomto mesiaci brala posledný krát. Lekárka mi poradila, že hneď po vysadení je celkom vysoká šanca na uchytenie. 

A tak sme sa s manželom snažili a snažili, ale zázrak sa nekonal. Čo sa dialo ďalej, už asi viete. Rozhádzaná menštruácia, zhoršenie pleti, a zasa vypadávanie vlasov. 

Prišiel čas vyskúšať niečo iné, niečo na prírodnej báze. Začala som užívať bylinkové čaje z byliniek, ktoré sme si na jar začali aj zbierať. Bylinky zbierame už niekoľko rokov, ale až tento rok sme sa zamerali na tie, ktoré by mi mali pomôcť. Patrila sem hlavne pŕhľava, hluchavka biela ale aj žltá, alchemilka, mäta, imelo - to sme kupovali.

Čaj z týchto byliniek som stále namiešala a pila každý večer.