Keby som mal s trochou nadsádzky uviesť niekoľko dôvodov, pre ktoré sa oplatí byť otcom, určite by som uviedol tieto:

Animáky

Vďaka otcovstvu som si začal vychutnávať návštevy kina. Animáky sa vo fabrike na sny vyrábajú aj pre rodičov a neraz sa nám stalo, že sme sa nevedeli dočkať pokračovania. Prvé Autá boli výborné, ale v istom období, po „tisícom absolvovaní okruhu“ som už ja nemohol. Za zmienku určite stojí Dračia séria, ktorú sme dokonca na môj podnet videli v kine trikrát. Som rád, že aj takéto povinnosti so sebou prináša úloha rodiča - otca.

Rozprávky

Ďalšiu oblasť, ktorú si so synom vychutnávam, je objavovanie detskej literatúry, ktorú som doteraz nepoznal alebo som pozabudol detaily. Rozprávky som síce už tak intenzívne neprežíval, ale pri tých lepších kúskoch som si to vedel vynahradiť obdivom k ilustráciám a kvalitnému jazyku. Objavil som si fakt pár čarovných knižiek. Doba pokročila a rozprávky som začal počúvať aj v aute ako audio knihy. Aj tam máme svoje obľúbené. Došlo dokonca na oprášenie slovenskej klasiky. Naposledy zarezonovali Nebojsa a Tri prasiatka (aj s hudobnými vložkami).

Starí priatelia

Tipy oteckom: 3 oteckovské rady pre pokoj v novopečenej rodine alebo čo všetci aj tak vedia,

3. pokračovanie

V poslednej sérii trojice tipov sa nechystám povedať nič nové, ale aj tak si myslím, že je dobré to počuť, aby si otcovia uvedomili, že to vlastne sami dobre vedia a ide iba o to, aby sa snažili uviesť to do praxe. Princíp je jednoduchý. Pokúste sa aj v tomto náročnom období aspoň z času na čas robiť veci, ktoré vás bavia. A najlepšie oboch spoločne.

1. Návštevné hodiny u nich doma

Máme našťastie veľa priateľov a radi sa s nimi stretávame. Pred nimi nemusíme strúhať formu, rozumejú nám ako málokto a môžeme od nich žiadať aj netradičné veci. Jednou z nich je aj to, že sa k nim môžeme pozvať na návštevu. Stačí zbaliť dieťa s výbavičkou a vyraziť ...

Zmena každodenných kulís spojená s (naozaj) úprimnou snahou našich priateľov pohostiť nás, u nás bodovala. Keby na nás nemali čas, vedia nám to povedať na rovinu.

2. pokračovanie

K ďalším radám som pristúpil trochu ináč. Keďže je oveľa lepšie obrátiť sa na autentický zdroj, ako si horko ťažko spomínať na vlastný zážitok, ďalšie tri rady som pre vás našiel na internete. Ich autorkou bola žena a ja som sa pokúsil obohatiť ich vlastným vkladom. Rady sú určené otcom, tak milé mamičky, skúste nejako zariadiť, aby sa k nim „nenápadne“ dostali.

1. Au-pairuj vlastné dieťa

Výborný relax pre maminu je akýkoľvek pobyt aspoň na hodinku dve mimo domov bez bábätka. Samozrejme, pod podmienkou, že je dieťatko v spoľahlivých rukách. Takže radšej nehľadaj náhradu za seba, ale zostaň doma s bábätkom ty (uvidíš, že to prospeje každej zo zainteresovaných strán). Vhodným relaxom pre tvoju ženu je napríklad aspoň jedno fyzické cvičenie v týždni. Pomôže jej aj pohýbať mozgovými závitmi napríklad aj v jazykovej škole. Výber je na nej.

2. Aj ty môžeš vstať v noci k bábätku

Pokiaľ už tvoja manželka z nejakého dôvodu nekojí a bábätku stačí zarobiť v noci fľašu, môže to byť občas aj tvojou “domácou úlohou”. Fyzické vyčerpanie a nedostatok spánku je pre matku najväčšia záťaž. Nikde nie je napísané, že ak chodíš do práce, tvoj spánok musí byť osemhodinový a neprerušovaný. Neboj sa, že nebudeš schopný uživiť rodinu. Výplata bude taká istá, či sa v noci raz postavíš na nohy alebo nie.

Narodenie syna bola fakt veľká vec. Za pár chvíľ v pôrodnej sále som prežil všetko od šoku cez strach až po šialenú radosť a asi trikrát tam a späť. Ale keďže to dobre dopadlo, dokázal som sa vrátiť do normálu. Prvé dni a týždne sme sa so ženou nevedeli prestať pozerať. Pozerali sme do postieľky, v noci sme sa strhli pri každom zamraučaní, ale aj napriek nedostatku spánku to bolo perfektné.

Keď časom prišiel stereotyp, tiež sme to riešili za pochodu a navzájom obrusovali hrany a nastavovali chod vecí tak, aby to fungovalo čo možno najhladšie. Preto berte tieto odporúčania ako príspevok otca k tomu, aby bola spokojná matka, dieťa a v konečnom dôsledku aj sám otec.

1. Scény zo všedného rodičovského života

Na toto som síce nebol pripravený, ale z odstupu svoju ženu absolútne chápem. Zmeny nálad a popudlivé reakcie nastupovali nečakane. Prehnané reakcie na podnety, ktoré ju predtým takmer neoslovili, aj mňa roztrpčovali. Potom som bol nehnevaný na seba, že sa nedokážem ovládnuť ale postupne sme si na to zvykli.

Asi nie je čo viac dodávať. Dá sa iba obrniť trpezlivosťou. Nám to stálo za to.

2. Nečuduj sa otázke - kedy prídeš?

Asi ako každý otec som aj ja v začiatkoch svojho otcovstva čelil životným situáciám, na ktoré sa dá ťažko pripraviť. Človek si môže študovať odbornú literatúru, surfovať netom, ale aj tak zostane v mnohých nových situáciách zaskočený. Hold, detský plač je jediný spôsob, ktorým dieťa dá najavo, že niečo nie je v poriadku. Aj na nás, na otcoch, je, aby sme zistili, čo je za tým a pokúsili sa plačúce dieťa utíšiť. Ponúkam niekoľko nápadov, ako plačúce dieťa upokojiť.

 1.                  Neodovzdávajte hneď plačúce dieťa matke

Asi je to to prvé, čo napadne každého otca. Posunúť plačúceho potomka mame. No z dlhodobého hľadiska to veci veľmi nepomôže. Keď chceme byť partnerke aspoň trochu nápomocní, stojí za to pokúsiť sa zistiť, čo plačúcemu dieťaťu vadí alebo ako to s dieťaťom (s výnimkou kojenia) robí mama. Hlad, mokrá plienka, narušenie nejakého stereotypu? Toto sú najčastejšie príčiny detskej nepohody. Či už s ťažkých srdcom alebo s veľkým odhodlaním treba sa do toho pustiť.

 2.                  Zistite, čo je za tým

Pár hlavných príčin sme už uviedli, ale pre istotu ich zopakujem. V prvom kole je dobré skontrolovať, či dieťa nie je hladné alebo smädné, či nemá naložené v plienke alebo či sme ho nevyrušili z jeho bežného denného režimu.

Dieťa často citlivo reaguje aj na podráždenie rodičov, čiže keď ste v kľude vy, vyskúšajte ho prirodzene ponosiť na rukách a zahrnúť ho nehou. Blízkosť a bezpečie deti vnímajú pozitívne.