Sladidlá - ktoré nie a ktoré áno

Mnoho ľudí tvrdí, že bez cukru sa žiť nedá. Čiastočne majú pravdu, avšak dôležité je, o aké cukry ide. V poslednom storočí rapídne narástla spotreba cukru na celom svete. Veď sa len pozrime na svoj deň: ráno kávička/čaj s cukrom, nejaké zapekané musli, biely chlieb s nátierkou alebo sladké pečivo. Na desiatu ochutený jogurtový nápoj alebo Mars tyčinka. Po obede si ako dezert dáme malý zákusok. Na olovrant v lepšom prípade ovocie, v horšom zase nejaká sladkosť. A čo večerné prejedanie sa pred telkou? Rozhodne to nášmu telu neprospeje. Kým v roku 1900 človek za rok spotreboval 40 kg cukru, v roku 2009 už 81 kg- teda 225 g cukru denne. Je to viac ako 100 kockových cukrov za deň! Významne k tomu prispeli svetové vojny, keď výživnej stravy bolo nedostatok, pričom cukor sa dal ľahko a lacno vyrobiť a predstavoval zdroj energie.

Dovolím si tvrdiť, že biely rafinovaný cukor je toxín. Môže sa to mnohým ľuďom zdať extrémne, ale naše telo pri nedostatku jednoduchých cukrov reaguje veľmi podobne, ako keď drogujúci človek nemá k dispozícií svoju potrebnú dávku. Pokazí sa nám nálada, sme nervózni, náhle nám klesne hladina cukru v krvi a je nám na odpadnutie, trasieme sa. Toto som ja všetko prežívala v niektorých chvíľach, keď som nemala pri sebe nejakú sladkosť.

Najhoršie je, že cukor sa už dnes nachádza úplne všade- nie len v koláčoch, cukríkoch a keksoch, ale aj v mliečnych výrobkoch, horčici, kečupu, dokonca aj v šunke a ďalších mäsových výrobkoch (tam sa skrýva pod názvom dextróza).

Cukry môžeme členiť na jednoduché (monosacharidy)- sem patrí glukóza, fruktóza a dextróza a zložené sacharidy (napr. biely cukor, ktorý tvorí 50% fruktózy a 50% glukózy alebo glukózovo-fruktózový sirup). Poďme sa pozrieť na účinky týchto jednoduchých cukrov. Mnoho z nás si myslí, že fruktóza je zdravá náhrada cukru, veď aj v ovocí sa nachádza, aj na poličkách obchodov zdravej výživy ich môžeme nájsť. Ide o veľký omyl! Kým v ovocí je okrem fruktózy aj veľké množstvo iných látok, ktoré na seba fruktózu viažu a tým neutralizujú jeho negatívne účinky, v prášku sa nenachádzajú. A aké riziko v sebe skrýva konzumácia fruktózy? Síce nám nezvyšuje hladinu cukru v krvi, putuje rovno do pečene, pretože iba tento orgán má predispozície na jej spracovanie. Tým pádom poškodzuje pečeň obdobne ako napríklad alkohol.  Ďalšou obrovskou nevýhodou fruktózy je, že vypína systém, ktorý kontroluje pocit nasýtenia v žalúdku a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnosti. Môžeme teda zjednodušene povedať, že konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.

Glukóza je druh energie, na ktorej dokážeme fungovať. Každá naša bunka ju totiž používa ako zdroj energie, teda je spracovaná každým našim orgánom a len cca 20 % pečeňou. Z toho vyplýva, že glukóza je omnoho menšie zlo než fruktóza.

Stačilo teórie, poďme sa teda pozrieť, čo všetko nám ponúka trh ako náhradu cukru:

• Hnedý cukor- osobne by som ho nepoužívala. Je to biely rafinovaný cukor sfarbený melasou. Jedinou výhodou tohto cukru je, že mu melasa dodáva živiny.
• Trstinový cukor je vhodnou náhradou bieleho cukru. Získava sa totiž šetrnými postupmi z cukrovej trstiny, je ľahšie stráviteľný a menej sa z neho priberá ako z jeho bieleho kolegu J Je bohatý na horčík, železo a zinok.
• Javorový sirup sa radí medzi tzv. superfoody. Získava sa zo stromu cukrový javor. Na jar výrobcovia šetrne napichajú kmeň stromu, z kadiaľ vyteká číra tekutina. Následne sa pri prísnych podmienkach zohrieva, aby sa vyparila voda. Výsledkom je koncentrát s viac ako 60%ným obsahom cukrov. Je bohatý na draslík, vápnik, mangán, zinok, železo a vitamíny skupiny B. Je to pomerne drahé sladidlo, 250 ml fľašu zoženiete za 7-8 eur alebo viac. Je to dané tým, že na získanie jedného litra sirupu je potrebných 40 l šťavy zo stromu. Vyrába sa vo variantoch A a C, pričom C je výrazne tmavší a má aj intenzívnejšiu chuť. Osobne uprednostňujem variant A, ktorý je jemnejší a vyváženejší.
• Agávový sirup je v poslednom čase pomerne kontroverzné sladidlo. Je vyrobený z rastliny agáva a má podobnú zlatistú farbu ako med. Má pomerne nízky glikemický index oproti bielemu cukru, avšak zväčša je tvorený fruktózou( až 70%!), ktorá, ako som už písala, poškodzuje pečeň. Musím zdôrazniť, že agávový sirup nie je prírodné sladidlo. Je pravda, že Mexičania vyrábali určitý druh sirupu zo sťavy rastliny agáva, nechali ju pár hodín prevrieť a týmto spôsobom získali prírodné sladidlo. Agávový sirup v podobe, ktorý sa predáva dnes, je druh sladidla vytvorený v 90.tych rokoch. Nevyrába sa totiž zo šťavy rastliny, ale zo škrobu obsiahnutého vo veľkej hľuze. Tento škrob je veľmi podobný kukuričnému alebo ryžovému škrobu a rôznymi chemickými procesmi vrátane rafinácie je škrob spracovaný do sirupu.
• Med je sladká hmota, ktorú vyrábajú včely z rastlinných šťiav tým, že ich obohacujú látkami z vlastného tela (znie to trošku nechutne že? J) Má liečivé účinky, používa sa pri nachladnutí, žalúdočných problémoch, má antibakteriálne účinky. Určite však neodporúčam kupovať „akože medy“ z hypermarketov, mnoho krát už bolo preukázané, že sú vyrábané pridávaním cukru. Radšej by sme mali trošku popátrať v našom okolí a nájsť poctivého včelára, ktorý si možno vypýta vyššiu cenu, ale za to máme istou, že používame kvalitné sladidlo/liek. Treba ešte dodať, že ľudia trpiaci na cukrovku by ani napriek nízkemu GI medu ho nemôžu konzumovať, pretože obsahuje fruktózu.
• Stévia je sladidlo 3. Tisícročia, bez obsahu kalórií, sacharidov a škodlivých účinkov, je 300x sladšia ako biely cukor. Má nulový glykemický index. Mnohí, ktorí ju vyskúšali, tvrdia, že má nezvyklú chuť, ale jej neškodnosť za to určite stojí. Najlepšie by bolo určite si doma vypestovať vlastné rastlinky, následne lístky odtrhnúť a nechať vyluhovať vo vode/čaji. Môžu sa s ňou aj koláče sladiť, keďže je odolný vysokým teplotám. Dá sa však kúpiť aj v podobe prášku alebo tabletiek. Okrem sladenia sa používa aj v kozmetike, napr. sa pridáva do zubných pást, lebo má antibakteriálne účinky v ústnej dutine, obmedzuje tvorbu zubného kazu. Výluh z listov sa môže používať aj na vlasy- zabraňuje tvorbu lupín a zvyšuje lesk.
• Xylitol alebo brezový cukor patrí do skupiny alkoholických cukrov. Je to sladidlo, ktoré sa nachádza v jahodách, zelenine alebo hubách. V poslednom čase sa veľmi ospevuje. Chráni proti zubnému kazu a absorbuje sa pomalšie ako cukor. Objavili sa však aj názory, podľa ktorých môže byť toto sladidlo nebezpečné, spôsobovať krče a dáva živú pôdu kvasinkám. Jedná prírodná liečiteľka, Bee Wilder sa o ňom vyjadrila takto: „Xylitol je vyrobený extrakciou xylénu z brezového dreva alebo kukuričných klasov, a reaguje s vodou tak, že sa vyrobí xylóza alebo "drevný cukor". Potom sa pridá vodík (H2) k vytvoreniu "Xylitolu". Preto je hydrogenovaným spracovaným produktom, ktorý je nezdravý pre každého.“

Posúdenie nechám na každého z vás, určite však bude lepšia voľba ako ktorékoľvek umelé sladidlo. Možno v rámci prírodných sladidiel bude mať nejakého lepšieho konkurenta

• Melasa je považovaná za elixír krásy a zdravia. Je bohatá na vápnik, železo, zinok, nenasýtené mastné kyseliny a vitamíny skupiny B. Aj keď som sa ešte úplne neodhodlala vyskúšať tento zázrak, určite sa k nej v blízkej budúcnosti dostanem. Mnohí sa však sťažujú na jej zvláštnu chuť (jemne povedané), takže musím varovať, že asi len tak na lyžičke sa nedá jesť. Treba ju poriadne zamaskovať- najlepšie do niečoho sladkého  Jej pozitívne účinky sa prejavia na pekných vlasoch, silných nechtoch a čistej pleti, posilňuje imunitný systém.
• Jačmenný slad (sladenka) je veľmi zdravé a výživné sladidlo. Počas sladovania vo vyklíčených jačmenných zrnách sa aktivujú enzýmy, ktoré rozkladajú škrob na skvasiteľné cukry a slad je konečným produktom. Má vysoký obsah vitamínov skupiny B. Určite je ho dobré doma mať. Je síce menej sladký, ale omnoho výživnejší ako biely cukor.
• Ďaťlový sirup
• Ryžový, kukuričný sirup- vyrábajú sa prirodzenou fermentáciou obilných zŕn. Obsahujú sodík, draslík, železo. Osobne však cítim určitý mierny odpor ku nim, neviem z akého dôvodu, tak som ich ešte nevyskúšala.

V skratke by som sa chcela dotknúť aj umelých sladidiel, ktoré sú odporúčané predovšetkým ľuďom trpiacim cukrovkou, alebo obéznym, keďže neobsahujú žiadne kalórie. Keďže v dnešnom svete takmer všetko, čo je umelé, je škodlivé, v prípade sladidiel to platí dvojnásobne. Ide predovšetkým o dve najpoužívanejšie, aspartam a sacharin.

Aspartam je jeden z najnebezpečnejších sladidiel v histórií, a pritom sa nachádza úplne všade- v žuvačkách, sladených nápojoch a nízkotučných potravinách. Je to veľmi lacné sladidlo (bol pôvodne biologickou zbraňou!). Bolo veľmi ťažké presadiť jeho používanie- nakoniec predsa len peniaze zvíťazili nad našim zdravím. Ide doslova o jed, pretože sa v našom tele rozkladá na fenylanalyn, kyselinu asparagovú a methanol. Taká perlička, v leteckých spoločnostiach je konzumácia potravín s obsahom aspartamu zakázaná, pretože môže spôsobiť slepotu a záchvaty. Methanol sa rozkladá už pri 30 stupňoch na kyselinu mravenčiu, ktorá je prudký jed a formaldehyd, ktorý je život ohrozujúci neurotoxín. Je zdokumentovaných celkovo 92 vedľajších účinkov vrátane straty pamäti, rakoviny mozgu a sklerózy multiplex. Dáte si?

Sacharín je tiež umelé sladidlo, 300x sladší ako cukor a využíva sa v podobných potravinách ako aspartám. Existuje pri jeho používaní podozrenie na možnosť vzniku rakoviny močového mechúra hlavne u mužov, okrem toho spôsobuje aj rakovinu vaječníkov, kože. Vyrába sa z uhlia, synteticky z toluénu. Riadna mňamka.

Myslím, že škála prírodných sladidiel je dostatočne bohatá, prídu na svoje tak celiatici, ako aj ostatní ľudia bez nejakých alergií. Niektoré sú menej zdravé, iné viac, musím však zdôrazniť, že sladením treba zaobchádzať opatrne. Môžeme predsa skúsiť tú kávu alebo čaj vypiť aj bez cukru, upiecť koláčik s polovičnou dávkou predpísaného cukru. Možno na začiatku bude naša rodina ohrňať nosom, je to však len otázkou zvyku. Po mesačnej snahe obmedziť cukor vo vašej strave sa určite budete čudovať, keď ochutnáte koláč, ktorý upiekla vaša babička, že ako ste predtým mohli jesť tak sladké jedlá. Ja už ani čokoládovú tyčinku z obchodu neviem zjesť, zdá sa mi úplne presladenáJ A detičky na sladké by sme vôbec nemali učiť- majú prirodzený sklon k preferovaniu sladkého, keďže materské mlieko je nasladlé. Mohli by sme im ponúknuť namiesto piškót, Marína keksov a pribináčikov ovocie, doma upečené dobroty sladené len minimálne, prípadne neochutený jogurt. Možno v detstve nie, ale v dospelosti sa nám poďakujú za to, že sme dbali o to, čo im dávame na tanier.

Nakoniec uvádzam zdroje niektorých mojich tvrdení, aby ste si nemysleli, že toto mi všetko vypadlo z hlavy

O aspartame: http://nwoo.org/view.php?cisloclanku=2010080015

O agavovom sirupe: http://www.foodrenegade.com/agave-nectar-good-or-bad/

O fruktóze: http://www.ceskatelevize.cz/program/port/790-fruktoza-a-jed

http://martinchudy.blog.sme.sk/c/323189/Cukor-zabijak-ludstva-cislo-jeden-11-krokov-ku-zdraviu-9krok.html

#magazin #zdravie #umelesladidla #sladidla