Čo som si nikdy nemyslela
1. Kým som v náručí nedržala našu prvú dcérku, rozprávanie iných mamičiek o svojich deťoch v prvej osobe množného čísla som nechápala. My sme kakali, my sme papali, my sme pribrali... Nikdy som si nemyslela, že akonáhla sa dcéra narodí, už nebude JA ale MY.
2. Zaspávanie mojej neterky pri zatiahnutých žalúziách a v absolútnom tichu, pri mobiloch nastavených na tiché zvonenie a dorozumievaní sa posunkami (!) mi prišlo smiešne. Nikdy som si nemyslela, že pri spánku našej dcérky budeme chodiť po špičkách a sedieť pri kope neumytého riadu, len aby ju zvuk tečúcej vody náhodou nezobudil.
3. Prihováranie sa bábätkám šušľavým, maznavým hlasom som pokladala za trápne. Nikdy som si nemyslela, že budem rovnako šušľavo rozprávať na svoju dcérku a bude to manžel, ktorý mi pripomenie, že by som pre zmenu mohla rozprávať normálne.
4. Vychádzky mamičiek s detičkami v kočíkoch som pokladala za milé a ... ľahké. Nikdy som si nemyslela, že vychystať sa s bábätkom na prechádzku je také náročné, najmä ak samotná prechádzka trvá kratšie ako prípravy, ktoré jej predchádzali.
5. Bola som presvedčená, že svojej dcérke doprajem výlučne domácu stravu. Už som sa videla pri sporáku ako vyváram zdravé a chutné jedlá. Keď začala chodiť a ja jej za pätami, nestíhala som. Nikdy som si nemyslela, že občas siahnem po kupovanej výžive a nebudem mať pri tom výčitky svedomia.
6. Štyri mesiace po narodení som dala nášmu dievčatku nastreliť náušničky. Druhýkrát tú chybu nespravím. Nastrelenie prebehlo bez problémov a ja som sa vytešovala akú parádnicu budeme doma mať. V tej chvíli mi nedochádzalo, že dočasné náušničky sa časom vymenia za zlaté. A že nikto iný to za mňa nespraví. Zložiť z ušiek nastreľovacie náušničky ma stálo pol života. A nasadiť do tých mini dierok zlaté náušničky všetky moje sivé vlasy. Plakala som ja aj malá. Vrcholom bolo, keď sa jej pravé uško nechcelo zahojiť a po dlhých týždňoch trápenia nakoniec pomohol obyčajný repík. Na náušnice som nezanevrela. Ale nikdy som si nemyslela, že nastrelenie náušničiek môže byť v konečnom dôsledku dlhý a komplikovaný proces.
7. A napokon, nikdy som si nemyslela, že práve ja budem podpísaná pod takýmto článkom 🙂
@miskasitka pekne napisane . ja bod 3 nepouzivam a ide ma slak trafit,ked niekto zacne suslavo hovorit na moje dcerky. hned ich opravujem...
usmevne a pritom tak pravdive... 🙂
ten prvy bod sa ma tiez velmi casto tyka 😀
pekne, take uprimne 🙂
super 🙂
som stastna, ze mna sa netyka ani jeden z tych bodov 🙂
bod 2 - pri nespavcoch chápem, pri "normálnych deťoch" 🙂 nie
bod 3 - šušľavé rozprávanie mi príde trápne aj teraz, nepoužívam pri žiadnom dieťati 🙂
bod 5 - no fakt že pohoda, aj keď niektoré ortodoxné zástankyne "bio" stravy by ti to neuznali, stíhať treba vždy 🙂
a inak pekne pekne napísané 🙂
Super napísané a hlavne pravdivé.
pravdive uprimne
pekný článok. ja sa snažím, aby hana nebola "moja malá", nerozprávame na ňu šušlavo, ani nie sme my. je ona, ja a tato... našťastie som si už zvykla na tieto zásady a zvyká si aj okolie 🙂
slzy smiechu mi tečú ešte aj teraz
som v bodoch 1 - 4 - 5
no zatial dietatko nemam, ale bod 1 a 3 mi pripadaju trapne 😀 dufam, ze sa tych trapnosti nebudem dopustat...
bod 6 - nedala by som nikdy dietatku prepichnut uska... je to brutalne a necitlive a kvoli krase? my to pripada ako v africkom kmeni... odmietam!
😉
ja neznaaaaasam ked niekto robi bod 1 😀 a este ked sa mna ako matky pytali druhi ludia ked ma stretli s malou spiacou v kociku ze "spite?" 🙂)) ma islo ebnut 🙂)
A este sa mi strasne nepaci ked sa muz so zenou po narodeni dietata zacnu navzajom oslovovat "maminka a tatinko" a podobne
@januliatko111 vďakabohu, to oslovovanie nás obišlo😀
heh ja len k nastreleniu nausnic- ja som ziadne problemy s odstranenim tych docasnych nemala, kazdy strasil a islo to uplne lahko 🙂
Po narodeni prvej dcerky sa ma napr. 1.bod netykal (vacsina celkom aj ano). Dokonca mi to prislo smiesne. Ked v detskej poradni doktor zavelil: "Vyzlecte sa!", tak som sa ho v ramci recesie opytala: "AJ JA?!" 🙂 Sice som bola pocastovana poburenym pohladom ale stalo to za to ;o). Po narodeni druhej dcerky uz papame, kakame, spinkame a skusame si saticky 🙂 (Vsetci spolu vratane susedovie psa.) A ano, aj mne hovorili kolegyne, ako sa ma dieta zmeni a ani ja som im neverila a smiala som sa, ze "NO MNA URCITE NIE"...ale zmenilo...a teraz sa smeju ony 🙂
@januliatko111 tak ja som mala kolegynu co sa s priatelom oslovovali mamo a tato .... ale deti este nemaju. To uz neviem aky je level 😀
Matersky plural nepouzivam (akosi mi to nejde "do ust"), suslanie uz vobec nie - dokonca sme nikdy nepouzivali ani take tie detske pomenovania ako "bo", "ziza" a pod. cize moje dieta nikdy nechapalo, ked sa jej niekto opytal, ci ma "bo" 😀 Vsetko sme pomenovavali beznymi vyrazmi, akurat sme nahodili asi trochu jemnejsi ton reci ci zdrobneninu (ale nie uz zdrobneninu zdrobneniny 😀) No a co sa nausnic tyka, tak to ma prekvapilo, ze ich autorka musela vymienat sama... Nam ich vymenila pani, ktora nausnicky aj nastrelovala. Dcerka mala rok, neplakala ani pri nastrelovani, ani pri vymienani, pani to mala doslova za par sekund 🙂
Mám trojročné dievčatko a ked spí tak ešte stále radšej chodím po špičkách aby sa nezobudila ☹(((A čo sa týka toho šušlania na dieťa ,takto sa vždy s oblubou prihovárala krstná mama ked prišla pozrieť svoje krsniatka a to som to neznášala🙂
Vyberáme z magazínu
a ja som este neznasala ked mi niekto tvrdil..ved pockaj ,ked budes mat vlastne dieta, ako sa zmenis..... a je to tu 🙂 presne ako pises