V roku 2015 sa osemdesiatriročný taliansky filozof zadíval na internet a povedal niečo, čo ľudí rozzúrilo – a znepokojilo.
O desaťročie neskôr žijeme v realite, pred ktorou varoval.
Volal sa Umberto Eco. Bol to odborník na stredovek, semiotik, ktorý skúmal, ako vzniká význam, a autor slávneho románu Meno ruže. Celé desaťročia analyzoval, ako sa šíria myšlienky, ako symboly formujú naše presvedčenia a ako sa spoločnosť rozhoduje o tom, čo je pravda.
Keď teda sociálne siete začali pretvárať verejný život, Eco to pozorne sledoval.
V júni 2015 sa ho počas jedného rozhovoru v Taliansku spýtali, čo internet zmenil. Jeho odpoveď bola nekompromisná. Sociálne siete podľa neho dali právo slova „légiám idiotov“, ktorí kedysi rozprávali iba v bare po poháriku vína, kde ich okolie rýchlo odignorovalo. Dnes však, varoval Eco, dostávajú rovnaký priestor ako odborníci. Nazval to inváziou.
Pobúrenie na seba nenechalo dlho čakať. Ľudia ho obviňovali z elitárstva. Z toho, že nenávidí demokraciu a snaží sa umlčať hlasy obyčajných ľudí.
Táto reakcia však úplne minula podstatu veci.
Eco nebrojil proti slobode slova. Varoval pred tým, čo sa stane, keď sa odbornosť zbaví svojej hodnoty – keď sa roky štúdia, zhromažďovania dôkazov a vyvodzovania zodpovednosti začnú klásť na rovnakú úroveň ako chvíľkový impulz, subjektívny názor či obyčajné sebavedomie.
Verejný diskurz mal celé stáročia svoje filtre. Redaktorov. Odborné posudzovanie (peer-review). Overovanie faktov. Tieto systémy neboli bezchybné a často z debaty vylučovali hlasy, ktoré by si zaslúžili priestor. Vynucovali si však zodpovednosť. Tvrdenia si vyžadovali dôkazy. Omyly so sebou prinášali následky.
Internet tieto bariéry zmazal zo dňa na deň.
Zrazu mohol ktokoľvek osloviť milióny ľudí. Vzdelaný vedec aj konšpiračný teoretik sa ocitli bok po boku, v rovnako vyzerajúcom formáte, zosilňovaní tými istými algoritmami. Platformy začali odmeňovať dosah a interakcie, nie presnosť. Pobúrenie sa šírilo rýchlejšie než jemné nuansy. Sebavedomá istota zakaždým porazila zdravú opatrnosť.
Eco sledoval, ako sa na internete začínajú organizovať hnutia veriacich v plochú zem. Ako mýty o vakcínach predbiehajú oficiálne usmernenia lekárov. Ako sú zložité politické reálie nahrádzané virálnymi heslami. A ako sa veta „Urobil som si vlastný prieskum“ stala náhradou za skutočné vedomosti.
Veľmi jasne chápal to nebezpečenstvo: dať každému hlas nie je to isté, ako pripisovať každému hlasu rovnakú autoritu.
Príspevok vášho známeho o medicíne na sociálnej sieti nie je to isté čo recenzovaná vedecká štúdia. Názor influencera na klimatické zmeny nemá takú istú váhu ako desaťročia zbierané dáta. Na internete sa však tieto rozdiely stierajú.
Sebavedomie pôsobí ako dôveryhodnosť. Hlasitosť pôsobí ako pravda.
Eco nenazýval ľudí hlupákmi. Kritizoval systémy, ktoré zosilňujú tie najhlasnejšie hlasy bez ohľadu na to, či danej téme rozumejú. Videl, ako eroduje rešpekt k odbornosti – ako sa fakty začínajú vydávať za názory a názory za fakty.
O deväť mesiacov neskôr, vo februári 2016, Umberto Eco vo veku osemdesiatštyri rokov zomrel.
Už nikdy nezažil globálnu pandémiu, počas ktorej sa dezinformácie šírili rýchlejšie než samotný vírus. Nebol svedkom deepfake videí ani propagandy vytvorenej umelou inteligenciou. Nevidel, ako sa vo veľkom spochybňujú výsledky volieb na základe stokrát vyvrátených tvrdení.
Dokázal však pomenovať podstatu tohto problému ešte predtým, ako naplno prepukol: Keď sa každý názor považuje za rovnako legitímny, pravda sa stáva voliteľnou.
Eco veril, že demokracia závisí od informovaných občanov, nielen od tých hlučných. Tvrdil, že kritické myslenie, pokora a rešpekt voči dôkazom nie sú prejavom slabosti – sú to naše poistky.
Dnes sú však tieto vlastnosti algoritmami trestané. Odmeňuje sa pobúrenie. Sebavedomá istota sa šíri virálne. Rozvážnosť zostáva tichá. A predsa sa z intelektuálnej poctivosti stala určitá forma odvahy.
Eco raz povedal, že skutočným hrdinom je ten, kto chce byť len obyčajným, poctivým človekom a má strach – ale napriek tomu urobí správnu vec. V dnešnej dobe to môže znamenať kriticky prehodnocovať to, čo zdieľame, pýtať sa, komu prospieva to, čomu veríme, a pamätať si, že vidieť niečo na internete by nikdy nemalo znamenať koniec nášho premýšľania.
Eco sa nedesil toho, že ľudia dostali hlas. Desil sa toho, že pravda utonie v hluku. A zanechal nám tu otázku, na ktorú sme dodnes nenašli odpoveď: Čo s tým budeme robiť?

Dokedy ešte? A kedy sa ficovoličom v hlavách rozsvieti?

Verím,že tento skvelý chalanisko si už nikdy nebude musieť za prenajom ľadu platiť sám,že naši politici a kompetentní ľudia sa oň patrične postarajú a nielen si s ním budú ruky podávať a fotky robiť.
"Doplnenie pre vytvorenie názoru o tom čo dosiahol:
Jeho slová krátko po jazde: „Na Slovensku to niekedy môže byť náročné – veľa trénovať a zároveň získať peniaze na prenájom ľadu, pretože musím trénovať na dvoch rôznych zimných štadiónoch (v Ružinove a Trnave) a tiež chodím do školy v inom meste. Doprava a zabezpečenie ľadu bývajú zložité, niekedy musím platiť za ľad sám, pretože zvyčajne trénujem s mnohými deťmi a niekedy to jednoducho nie je možné. Musím si teda prenajať vlastný ľad, čo môže byť v mojej krajine dosť drahé. Takže to (štipendium olympijskej solidarity) mi s tým naozaj pomáha, ale samozrejme, najviac vďačím svojim rodičom, ktorí ma podporovali počas celej mojej cesty.“"

Po 178 dňoch strávených na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice sa astronaut Ron Garan vrátil na Zem s niečím oveľa ťažším ako vesmírna technika alebo dáta. Vrátil sa s premeneným pochopením samotného ľudstva.
Z obežnej dráhy nevyzerá Zem ako súbor krajín, hraníc a konkurenčných záujmov. Je to jediná svetlomodrá loptička visiaca v tme. Žiadne čiary oddeľujúce kontinenty. Žiadne vlajky. Z výšky stoviek kilometrov sa každý ľudský konflikt zdá malý – a každé ľudské spojenie nevyhnutné.
Garan popisoval búrky trhajúce sa nad kontinentmi, polárna žiara vlniaca sa ako živé závesy a mestá jemne žiariace na nočnej strane planéty. Najviac ho ale zasiahla krehkosť Zeme. Atmosféra chrániaca všetok život sa javila ako tenká modrá svätožiara – sotva viditeľná, ale zodpovedná za všetko, čo dýcha.
Tento pohľad spustil to, čomu astronauti hovoria „efekt pohľadu“. Náhle uvedomenie, že ľudstvo zdieľa jeden uzavretý systém. Neexistuje žiadna záloha. Žiadna úniková cesta. Druhý domov nemáme.
Z vesmíru sa rúcajú aj naše priority. Ekonomický rast ako konečný cieľ prestáva dávať zmysel. Podľa Garana by mal byť správny poriadok jasný: planéta prvá, spoločnosť druhá, ekonomika posledná. Bez zdravej planéty totiž žiadna spoločnosť neexistuje.
Zem prirovnáva ku kozmickej lodi prepravujúcej miliardy členov posádky, závislých od rovnakých systémov podpory života. A napriek tomu sa mnohí správajú skôr ako cestujúci než ako správcovia, ako by prevádzka bola samozrejmosťou.
Z orbity nie je vidieť znečistenie ani hranice. Klimatické systémy ich ignorujú. Škody v jednom regióne sa šíria po celej planéte. Rozdelenia, ktoré na Zemi tak urputne bránime, zhora jednoducho neexistujú.
Garanovo posolstvo nie je idealistické. Je praktické. Ak sa budeme k Zemi správať ako k neobmedzenému zdroju namiesto zdieľaného systému, dôsledky ponesú všetci.
Keď videl Zem z vesmíru, necítil sa malý. Cítil sa zodpovedný.
Pretože keď naozaj pochopíte, že všetci letíme vesmírom na jednej krehkej kozmickej lodi, myšlienka „my verzus oni“ ticho zmizne.
Zostane jediná pravda:
Sme tu iba my.
Zdroj FB Masarykova Univerzita

Už je?

Manžel objavil v zásuvke nejake okuliare a nevedel aké a čie. Dal si ich na oči,pozerá do blízka i na tv...tak mu vravim,pozri na mňa....pozrel...vrásky mám?...sekunda zaváhania...nemáš...super,tak tieto nos,vyborné sú.😀

Keď pride domov syn z internátu a ide na chatu s byvalými spoluziakmi.....

Dnes sú to dva roky čo nemám mamku.Vlastne mám,len je uz v Nebi.Sedím v kresle,pijem čaj z jej hrnčeka, v ušiach mám jej náušnice,oproti na poličke stojí jej veľká fotka. A práve som zistila,že sa mi dioptricky hodia jej okuliare na čítanie,tak uz ich mám na očiach. Verím,ze je o ňu super postarané,že je zas mladá,že je spolu so svojou láskou a že sa raz všetci stretneme. Len zatiaľ sme my deti tu a oni rodičia tam. Kto sa narodí ,ten musí aj zomrieť. A ten kúsok času medzi tými dvoma udalosťami prežiť čo najlepšie. Nie v bohatstve,nie bez rozmyslu,nie márnotratne ani roztopašne,ale múdro,zodpovedne,s láskou,s milovanými ľuďmi ,s modlitbou a v práci.Tak ma to naši naučili, tak sa snažím žiť a tak to učíme aj naše deti.
Dopijem čaj,odložím mamkine okuliare a idem spať....a možno sa mi o nej bude snívať.Ako zas v lese zbierame maliny,ako spolu lepíme pirohy,ako sa smeje,ako krásne spieva,ako mi varí vtačie mlieko keď som porodila....
Nikdy mi neprestaneš chýbať,mami,ale viem,že vlastne je všetko tak ako to má byť a že už na mňa čakáš.A ja prídem,sľubujem.

Geniálne riesenie...

Pracuje niekto s krojmi v ľudovom subore? Myslím krajcirka,v požicovni a pod. Chcem sa nieco opýtať v správe.ďakujem.

Múzeum v meste Svitavy,výstava betlehemov,material od dreva cez látky a priadze po cesto a chlebovú múku. Krása...

Keď sa z eufórie z oslav noveho roka kukneš na ich bilanciu a hned sa vrátiš do reality...

NOVÁ LINKA 📞 116117: VIETE, AKO VÁM POSLÚŽI?
Od 1. januára začína fungovať bezplatná poradenská linka 📞 116117. Určená je pre poradenstvo pri neurgentných stavoch, ktoré nevyžadujú privolanie záchrannej zdravotnej služby.
NA ČO LINKA SLÚŽI?
Operátori linky pomoci 116117 poradia, ako postupovať napríklad pri drobných úrazoch, horúčke či kedy vyhľadať obvodného lekára.
🔴 Dostupná nonstop - 24/7
🔴 Bezplatná pre verejnosť
🔴 Obsluhovaná zdravotníckymi pracovníkmi
Zavedením poradenskej linky sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny ako je Fínsko, Nemecko, Veľká Británia či Taliansko, kde sa osvedčila ako efektívny nástroj, ktorý poskytuje na diaľku odbornú pomoc pri stavoch, ktoré nevyžadujú poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Trefnejšiu fotku som dávno nevidela.
Do tunela,ovce moje....

Na niektorých ľudí by Slovensko nikdy nemalo zabudnúť🖤

Ako funguje slovenský dôchodkový systém a ČO NAOZAJ ROZHODUJE O VÝŠKE DÔCHODKOV
Slovenský dôchodkový systém je dlhodobo jednou z najkomplikovanejších a zároveň najviac prehliadaných oblastí. Politici o dôchodkoch radi hovoria, ale málokto prizná reálny stav a ešte menej ľudí mu naozaj rozumie.
Prvá zásadná pravda je jednoduchá:
Dnešné dôchodky NEPLATÍ štát. Dnešné dôchodky platia dnešní pracujúci.
A tu začína celý problém.
1. pilier – priebežný systém (PAYG)
Základ dôchodkového systému je tzv. priebežné financovanie. Funguje to veľmi jednoducho:
Pracujúci zaplatia odvody.
Sociálna poisťovňa tieto odvody okamžite použije.
Z nich vyplatí dôchodky dnešným penzistom.
Teda:
Teba raz nebude živiť štát, ale tvoje deti.
A ich zasa generácia po nich.
V 1. pilieri si nikto nesporí peniaze na svoj dôchodok. Neexistuje žiaden osobný účet, ani uložené úspory. Človek dostáva len „body“ – záznam o tom, že pracoval a aký mal príjem.
Problém, o ktorom sa mlčí:
Mnohí dnešní dôchodcovia NEODVIEDLI do systému toľko, koľko z neho dnes čerpajú.
A nie je to ich vina. Systém bol jednoducho nastavený inak:
Socializmus odvody neodrážal realitu
Zamestnanec odvody neplatil.
Plat bol umelo nízky.
Hodnota práce sa nadhodnocovala, produktivita bola nízka.
Skorší odchod do dôchodku
Ľudia odchádzali aj v 55–60 rokoch a čerpali dôchodok desiatky rokov.
Mnohé práce boli neproduktívne
Fabriky fungovali stratovo, podniky len „prelievali peniaze“ zo štátu do štátu. Reálne odvody, ak by fungoval trhový systém, by boli výrazne nižšie.
Práca načierno
Mnoho ľudí pracovalo “na fušky” – príjem ostal doma, nič sa neodviedlo.
Dnes to vedie k tomu, že:
1 pracujúci už takmer živí 1 dôchodcu.
Pred 30 rokmi to bolo 4–5 pracujúcich na 1 dôchodcu.
Výsledok? Systém je v obrovskom tlaku.
Prečo dôchodky nerastú?
Dôchodky v 1. pilieri môže zvýšiť iba niekoľko faktorov:
1. Viac pracujúcich
Ak bude viac ľudí pracovať a platiť odvody, bude viac peňazí.
To znamená vyššiu pôrodnosť, menšiu emigráciu a lepšiu ekonomiku.
2. Vyššie mzdy
Ak rastú platy, rastú aj odvody → dôchodky sa môžu zvýšiť.
3. Ekonomický rast
Bez rastúcej produktivity nie je z čoho dôchodky zvyšovať.
4. Politické rozhodnutia
13. dôchodky, mimoriadne valorizácie, vianočné príspevky…
To zvyšuje dôchodky „papierovo“, ale neprodukuje hodnotu.
Peniaze sa len presúvajú zo štátu → k dôchodcom, na úkor iných oblastí.
2. pilier – kapitálové sporenie
Toto je jediný pilier, kde:
Tvoje peniaze sú na tvojom účte
Pracujú pre teba, nie pre dnešných dôchodcov
Sú dedičné
Reálne sa zhodnocujú investovaním
Ak si v indexovom fonde, peniaze rastú.
Ak si v garantovanom, takmer stagnujú.
2. pilier je odpoveď na demografický kolaps 1. piliera.
3. pilier – dobrovoľné sporenie
Toto je čisto tvoj doplnkový dôchodok – buď cez zamestnávateľa, alebo sám.
Nie je to povinné, ale vo veľa odvetviach sa oplatí, pretože zamestnávateľ ti môže prispieť.
Prečo dôchodcovia hovoria „my sme vás živili“, ale nie je to pravda?
Je to pozostatok socialistického vnímania:
ľudia veria, že si „odpracovali“ na svoj dôchodok
myslia si, že odviedli dosť
že to je ich nárok
že dnešní mladí im to musia „vrátiť“
Ale v priebežnom systéme to tak nefunguje:
Dôchodca NEŽIJE z peňazí, ktoré si odložil
Žije z peňazí, ktoré posielajú dnešní pracujúci
A veľa ľudí vyberie viac, než do systému vložili
To nie je neúcta. To je matematika.
Kam to smeruje?
Z dlhodobého hľadiska:
bude viac dôchodcov
menej pracujúcich
vyšší vek odchodu do dôchodku
vyšší tlak na odvody
a rastúca závislosť od 2. piliera
Štát už dnes priznáva, že 1. pilier nezvládne financovať dôchodky o 20–30 rokov bez zmien.
Reálny dôchodok si zvyšuješ najmä ty, nie štát
Ak chce človek v budúcnosti slušný dôchodok, dnes má len tri nástroje:
1. Dobrý 2. pilier – ideálne indexový fond
2. Vlastné sporenie / investovanie (ETF, 3. pilier, iné)
3. Zdravie a stabilná práca – aby mal čo najviac odpracovaných rokov
1. pilier už nikdy nebude stačiť, pretože už dnes ledva dýcha.
Dôchodky nerozhodujú politické sľuby, ale tvrdá demografia a ekonomika
A ešte jedna dôležitá vec:
Mnohí dôchodcovia sa stavajú do roly živiteľov, ale realita je iná.
Systém je solidárny — a v skutočnosti vám dôchodok platia mladí ľudia a podnikatelia.
A pritom práve na nich často nadávate a chválite tých istých politikov a komunistov, vďaka ktorým ste mali celé desaťročia nízke mzdy a nízku produktivitu.
Toto nie je o neúcte. Toto je o pochopení reality, aby sa konečne mohlo začať hovoriť pravdivo o tom, prečo je systém v kríze a čo s tým treba robiť.

Dnes by som chcela vrátiť čas.Aspoň na chvíĺu..... aby si bol zas babetko ležiace na mojej nahej hrudi,aby si bol 3rocný chlapček ,ktorý s dôverou podá mamke rúčku a ideme spolu do škôlky,aby sme chvílu spolu spali v objatí pod jednym paplónom,aby sme chystali masku piráta na karneval.A môzeš kľudne nezjesť to,čo nemáš rád,môžes bežať za kamošmi,môžeš 100x opakovať to pubertiacke " mami,nerieš"...
Čas nevratim,ale mám milión spomienok a nechce sa mi veriť,ze máš dnes uz 20 rokov a nechápem prečo si vyrástol tak velmi rýchlo.Ale zaroven sa velmi teším a som na Teba pyšná.Na to aký si a kým si.Rozhľadaný,empatický,šikovný mladý muž,pred ktorým sú nekonečné možnosti.Nebojím sa o Teba,poznám Ťa a viem,ze kdekoľvek budeš tam budeš žiť čestne a konať dobro.
Nie každému je dopriate mať syna,nie vždy sa vytvorí puto presahujúce do nekonečna,aspoň ja tomu verím a preto dnes môzem povedať len jediné Vďaka,Bože,za môjho syna.

Len aby bolo jasné, o čo sme prišli. Slováci v Česku zarábajú najviac zo všetkých vrátane Čechov. Asi nepredpokladáte, že ich platia za ich ľubozvučnu reč a jánošikovskú tradíciu, ale pre ich schopnosti, pracovitosť a prínos k prosperite Česka. Iste, oproti iným národom mali jazykovú výhodu.
Len by sa ti všetci “milujem Fica” mali zamysliť, že prečo sa ich šikovní produktívni spoluobčania rozhodli radšej prispievať k prosperite českým dochodcom ako im, a či na tom nenesú svoj podiel viny.
Zdroj FB

Ak by nieko zaujímalo ako sa šafári v našich lesoch...kradnú,ničia,po nich len potopa...
FB Alojz Hlina
🔹 Počujete to ticho?
Zlovestné ticho z našich lesov. Lykožrút už dožral, celé mesiace žral v úplnom pokoji, bolo ho „počuť“ až do Bratislavy, pretože to, že ničí naše lesy, sa mnohým veľmi hodilo. Teraz sa už aj on zazimoval a je ticho. A ľudia pracujúci v Lesoch SR sú tiež ticho.
Čakajú, čo bude.
🔹 A viete, čo bude?
Zajtra, v pondelok, majú Lesy SR oznámiť hromadné prepúšťanie.
Až 500 ľudí.
A otázka na mieste je: prečo podnik, ktorý by mal byť mimoriadne bohatý, musí prepúšťať stovky zamestnancov aj preto, že nemá na výplaty?
🔹 Prirodzene vzniká otázka, či bude alebo nebude ohrozený chod podniku a či budú alebo nebudú ohrozené naše lesy. Prepúšťanie skúsených a poctivých lesníkov našim lesom rozhodne nepomôže.
🔹 Lebo to, že na generálnom v B. Bystrici aj po prepúšťaní budú na dohodu pán poľovník Lebocký a nejakí futbalisti z Nitry naše lesy nezachráni, ale to, že poprepúšťajú dobrých a čestných lesníkov, to naše lesy poškodí.
🔹 To, že si Ficov svat vybaví od Lesov SR super cenu 1.2 milióna kubíkov vlákniny poteší Fica a jeho rodinu, pán Fiľo si kúpi ďalší palác v centre Prahy, ale našim lesom to nepomôže a ani lesníkom na Úrade práce.
🔹 V podniku Lesy SR je taká kríza, aká ešte nebola. A je to aj preto, že boli vydané ako povolebný lup nitrianskej skupine, a títo chlapci nevedia nič, len rabovať. A tak to presne dopadlo. Lesy SR nemajú na výplaty, prepušťajú 500 ľudí.
Nie je drevo, nie sú peniaze. Nech sa páči, to je karpatský managament.
🔹 Mnohí sa pýtajú aj na to, prečo je taký silný tlak na ovládnutie Úradu na ochranu oznamovateľov. Aj preto, že teraz sa má veľa prepúšťať a nechce sa, aby tí, ktorí by o stave štátnych podnikov a inštitúcií vedeli veľa povedať, získali ochranu a začali hovoriť.
Ak by lesníci začali rozprávať…
Ak by naše lesy začali rozprávať… bolo veľa plaču a smútku.
🔹 Chcem veriť, že aspoň časť lesníkov a ľudí, ktorým záleží na našich lesoch, príde na našu akciu v Banskej Bystrici.

Okradli vás? Nehoda s autom? Neviete sa dočkať policajtov? Začnite písať kriedou na chodník a budú pri vás do 5 minút.
PS chápeme,že musia....a aj preto tých kriedových odkazov pribúda
17.november sa blíži a niekto sa bojíííí.....

Čo funkcia obsadená koalíciou,to "skvost" tam sedí.Ale tento je uplne najprimitívnejší ...

Vysoko aktuálne....

Konsolidácia podľa ministra Kaliňáka
Minister Kaliňák opäť nakupuje. Tentokrát sa rozhodol objednať reklamné predmety za 350 000€. Od firmy, ktorá má jedného zamestnanca a jej sídlo je v bytovke v Bratislave. Celý nákup sa pritom realizuje bez súťaže.
Minister Kaliňák si objednal napríklad 30 000 cukríkov, 25 000 lízatok, 8 000 žetónov, 800 fliaš, hrnčekov či šiltoviek. Jednoducho všetko potrebné veci v čase konsolidácie.
Firma, od ktorej Kaliňákovo ministerstvo nakupuje reklamné predmety podľa verejne dostupných informácií doteraz nikdy nerobila obchody so štátom a sídli na rovnakej adrese, na ktorej býva majiteľ tejto firmy. Čiže sa pravdepodobne jedná o klasický prípad, kedy štát niečo nakúpi od prostredníka a ten potom finálne predmety objedná od skutočných výrobcov. Skutočne transparentné.
Minister Kaliňák pri celom tomto nákupe dokonca obchádza zákon. Zákazka je rozdelená na 2 časti, jedna objednávka je na 167 tisíc a druhá je na 181 tisíc. Pri tej vyššej objednávke ministerstvo neuvádza, čo ide nakupovať. Preto som si cez infožiadosť vypýtala predmetnú objednávku. Hoci má ministerstvo na odpoveď 12 pracovných dní, tak odpoveď neprišla ani po vyše 50 pracovných dňoch. Volala som preto na ministerstvo obrany a bolo mi oznámené, že mi odpovedať ani nebudú. Ministerstvo obrany pritom nikdy takto vo veľkom nenakupovalo reklamné predmety, asi s tým bolo treba začať až počas konsolidácie.
Zdroj FB martina holečková

🤔🤔🤔Mnohé nemoci nejsou nemoci, ale normální stárnutí. Ředitel nemocnice v Pekingu dal starším lidem tyto rady:
Nejsi nemocný, stárneš. Mnohé stavy, které považuješ za nemoci, nejsou nemocemi, ale signály, že tělo stárne.
1. Špatná paměť není Alzheimerova choroba, ale mechanismus sebeobrany staršího mozku. Jedná se o stárnutí mozku, ne o nemoc. Pokud jen zapomenete, kam jste si dali klíče, ale umíte je najít sami, NENÍ to demence.
2. Pomalá chůze a nestabilní nohy a chodidla nejsou paralýzou, ale svalovou degenerací. Řešením NENÍ užívat léky, ale hýbat se.
3. Nespavost není nemoc, ale mozek si upravuje rytmus. Je to změna ve struktuře spánku. Neužívejte pilulky na spaní bez rozdílu. Dlouhodobá závislost na tabletách na spaní a jiných lékech na usínání zvyšuje riziko pádů, kognitivních poruch atd. Nejlepší pilulkou na spaní pro starší lidi je více slunce během dne a dodržování pravidelného režimu.
4. Bolesti těla nejsou revmatismus, ale normální reakce na stárnutí nervů.
5. Mnoho starších lidí říká: Všude mě bolí ruce a nohy. Je to revmatismus nebo hyperplazie kostí? Kosti se uvolňují a ztenčují, ale 99 % „bolesti těla“ není nemoc, ale zpomalené vedení nervových vzruchů, které bolest zesiluje. Toto se nazývá centrální senzibilizace, běžná fyziologická změna u starších lidí. Léčbou je spíše cvičení než užívání léků.
6. cholesterol. Starší lidé mají mírně vyšší hladinu cholesterolu, protože žili déle. Cholesterol je surovinou pro syntézu hormonů a buněčných membrán. Příliš nízká hladina může snadno snížit imunitu. Doporučená denní hladina krevního tlaku u starších lidí je <150/90 mmHg, nikoli standard pro mladé lidi <140/90. Nepovažujte stárnutí za nemoc.
7. Stárnutí není nemoc, je to nezbytná cesta.
Starším lidem a jejich dětem by se mělo říci několik slov: Za prvé, pamatujte, že NE každé nepohodlí je nemoc.
Za druhé, mnozí starší lidé se bojí „strachu“. Nenechte se vystrašit zprávou z lékařského vyšetření ani oklamat reklamami.
Za třetí, nejdůležitější pro děti není jen brát rodiče do nemocnice, ale doprovázet je i na procházky, opalování, jedení, mluvení a budování vztahů.
Stárnutí není nepřítel. Je to jiné slovo pro život... ale stagnace je nepřítel!
Zůstaňte zdraví
Brazilský onkolog řekl,
1. Střední věk začíná v 50. roce života a měl by končit v 70. roce života.
2. Zlaté roky začínají v 70. a končí v 80.
3. Stáří začíná v 80. roce života a končí v 90. roce života.
4. Dlouhověkost začíná v 90 letech a končí po smrti.
5. Hlavním problémem staršího člověka je osamělost. Manželé obvykle neumírají spolu, někdo odchází první. Vdova nebo vdovec se stává pro svou rodinu zátěží. Proto je tak důležité neztratit kontakt s přáteli, často se setkávat a komunikovat, abyste nebyli zátěží pro své děti a vnoučata, která to pravděpodobně nikdy neřeknou.
Mé osobní doporučení je neztratit kontrolu nad svým životem. To znamená rozhodovat se, kdy a s kým jít ven, co jíst, jak se obléct, komu zavolat, kdy jít spát, co číst, s čím se bavit, co koupit, kde bydlet atp. Protože nemůžete-li dělat všechny tyto věci svobodně a sami, stanete se nesnesitelným člověkem, který bude pro ostatní zátěží.
William Shakespeare řekl: „Vždy jsem šťastný!“ Víte proč? Protože od nikoho nic neočekávám. Čekání je vždy mučivé. Problémy nejsou věčné; vždy mají řešení. Věříme, že za své problémy můžeme sami. Jediný, na který neexistuje lék, je smrt.
Před reakcí... zhluboka se nadechněte;
Než promluvíš... poslouchej;
Než začneš kritizovat... podívej se na sebe;
Než napíšete... dobře si to promyslete;
Před útokem... vzdání se;
Než zemřete... žijte ten nejkrásnější život, jaký jen můžete!
Nejlepší vztah není s dokonalým člověkem, ale s někým, kdo se naučil a učí žít co nejzajímavější a nejkrásnější. Všímejte si nedostatků jiných lidí... ale obdivujte a chvalte i jejich ctnosti.
Pokud chceš být šťastný, musíš učinit šťastným někoho jiného. Pokud něco chceš, musíš nejprve dát něco ze sebe. Musíš se obklopit dobrými, přátelskými a zajímavými lidmi a být jedním z nich.
Pamatujte, v těžkých časech, i se slzami v očích, vstaňte a s úsměvem řekněte: „Všechno je v pořádku, protože jsme plody evolučního procesu.“
Rychlý test: Pokud tuto zprávu nikomu nepřepošlete, jste nešťastný, osamělý člověk, který nemá přátele. Pošlete tuto zprávu lidem, kterých si ceníte, a nikdy toho nebudete litovat.

Krieda nie je zločin, pridaj sa.
8. – 17. november, celé Slovensko
Kriedu zmyje voda. Otázky mladých nie.
Pozývame vás na týždeň kriedových odkazov, ktorý potrvá od dnes do 17. novembra. V čase, keď študentov predvolávajú za nápisy kriedou, je dôležité ukázať, že pýtať sa je normálne a potrebné.
O čo ide:
Počas jedného týždňa zaplňme chodníky, námestia a verejné priestory odkazmi, ktoré sú solidaritou s Murom ale aj pripomínajú slobodu slova a ducha 17. novembra.
Žiadne nadávky. Žiadne výhražky.
Len otázky, hodnoty a odkazy občanov, ktorí nechcú byť ticho.
Ako sa pridať:
Zober kriedu.
Napíš svoj odkaz na miesto, kde sa bežne chodí pešo a kde to po daždi zmizne.
Odfot ho a zdieľaj na sociálnych sieťach.
Použi hashtagy: #kriedovávlna #niesmenepriatelia #17november
Ak môžeš, pridaj krátke vysvetlenie, prečo si sa zapojil alebo zapojila.
Čo písať:
-otázky pre predstaviteľov štátu
-vety z Ústavy o slobode slova a právach občanov
-jednoduché odkazy ako:
-„Nie som nepriateľ, som študentka.“
-„Nie som nepriateľ, som občan.“
Bezpečnosť a pravidlá
- píšte slušne a vecne
- nepoužívajte nenávistné symboly a výrazy
- nepoškodzujte súkromný majetok
- rešpektujte školské a mestské pravidlá
Prečo teraz:
November si pripomíname odvahu mladých ľudí, ktorí sa nebáli ozvať. Dnes ju potrebujeme znova. Krieda v ruke je pokojný, viditeľný a zrozumiteľný spôsob, ako povedať, že mlčať nechceme.
Pridajte sa, zapojte svoje školy, triedy, rodiny a komunity.
Ukážme, že na Slovensku vyrastá generácia, ktorá sa pozerá do zrkadla bez strachu a hanby.
Zdroj FB

Ja už neviem ci sa smiať ci plakať nad týmto indivíduom...
Trefná reakcia z FB na jeho vyplakávanie v prvom komentari....