Dalšia spaĺovňa v Bratislave,co bude páliť aj maďarské smetie....ako,preco,za co a kto sa nabalí...
https://www.facebook.com/share/v/1EnqChyWbG/
6.januara 2026 nemáme povinnosť ísť do práce...
Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála
Podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve platí, že medzinárodné zmluvy sú nadradené slovenským zákonom.
Podľa Čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
*
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (tzv. Vatikánska zmluva), Článok 9:
"Slovenská republika bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a tieto dni: ... b) 6. január – Zjavenie Pána, Bohozjavenie..."
*
Ak vládna koalícia naozaj schváli návrh, podľa ktorého NEBUDE 6. január 2026 dňom pracovného pokoja, poruší tak svoj záväzok vyplývajúci z Vatikánskej zmluvy.
Spôsobí tak súčasne obrovský zmätok, pretože každý občan, ktorý si na rozdiel od vlády ctí Ústavu SR a medzinárodné záväzky SR v súlade v Viedenským dohovorom, bude naďalej považovať 6. január 2026 za DEŇ PRACOVNÉHO POKOJA.
Každý občan, ktorý si ctí Ústavu SR, tak nemá povinnosť prísť v utorok 6. januára 2026 do práce, zamestnávateľ nemá právo udeliť mu absenciu a naopak, zamestnávateľ má povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy za sviatok.
*
Máme vládu neschopných babrákov, ktorá nerozumie medzinárodnému právu, nerešpektuje Ústavu SR, robí nám hanbu a zmätky a škodí Slovensku.
A my si nevážime a nechránime čo už máme...
V hlavnom meste Gruzínska sa uskutočnili masové protesty. Protestujúci žiadajú byť súčasťou EÚ, mať bezvízový styk a nechcú žiť pod vplyvom Ruska.
https://www.facebook.com/share/v/172Ybw7mPh/
Pre vsetky Márie spieva Karol Duchoň
https://www.facebook.com/karolduchonspevak/vide...
Dospely syn zmaturoval,cez prazdniny brigada v zahranicí,od septembra študent vs v česku.Mám niekde niečo hlasiť? Dakujem.
Diktátori by chceli byť nesmrteľní...verím,že týmto smerom ľudstvo nikdy nepôjde,ale ...
https://www.epochtimes.sk/v-cine-uz-niekolko-ro...
Skupina na diskusiu o veciach verejných,o politike aj politikoch,o kauzách,o petíciách,o smerovaní tejto krajiny ..pre všetkých neľahostajných občanov.....
https://www.modrykonik.sk/group/12838/
Syn si dva mesiace kupoval potraviny a varil si v Mníchove väčsinou z Lidlu kupoval.Uz je doma a bol v našom sk lidli,tak tu cely vecer počúvam porovnávanue cien,samozrejme my sme drahší az na asi dve veci.Že jeho brigadnicka výplata tam bola o dosť vačšia ako moja tu asi nemusim písať.Týmto ďakujem voličom koalície,ktorí si stále nevidia ďalej od nosa a ficovej mafii sa budú klaňať aj keby chlieb stál 5 eur.
Neviem sa dočkať zajtrajšieho dopoludnia.Najmladsí syn príde po dvoch mesiacoch domov z brigády z Nemecka.A skoro hned aj odchádza na vs do Česka.Bude mi chýbať,ale som na neho hrdá.Do sveta súci empatický mladý muž,ktorý vie čo chce.Smelý a slušný.Taký,akého som vždy chcela.
Vďaka,Pane.
Čítanie na nedeľu....
Ako Paľko havaroval,ako nedodržal pravidlá,ako zabudol vlastnictvo celkom drahého autíčka uviesť v daňovom priznaní.ako chudáčik nevie kto urobil chybu ( žeby ten kto predbiehal cez plnú čiaru vo vysokej rýchlosti?) ..v podstate ako " oni" môžu všetko,lebo veď vyhrali voľby....a ich volič im všetko spapká pardon prepáči....
Ale na obyčajného človeka vyrábajú jeden bič za druhým.
Charaktery jak brno nam tu vládnu....fuj...
https://www.facebook.com/100063728139516/posts/...
Viktor Beránek ,legenda Tatier,skoro 50 rokov chatár na chate pod Rysmi bol nahradený "našim človekom".Ako poznamenal jeden diskutujúci na FB " Idú z toho urobiť tesco."
Viktor sa lúči slovami,ktoré by si mal prečítať každý kto aspoň raz za život zdolal v Tatrách dáky kopec.
·
Rozlúčka Viktora Beranka 😪
Dobrý večer, priatelia a kolegovia.
V utorok tohto týždňa som zažil zvláštny deň. Úprimne povedané – bol som doslova zaskočený tým, kam sa tento svet uberá. My, ľudia z hôr, sme sa nikdy veľmi nestarali o to, čo sa deje tam dolu. Intrigy, funkcie, marazmus – to všetko zostávalo pod nami. Pozerali sme sa na to s odstupom, s nadhľadom, z výšky, kde sa človek učí iným hodnotám. Vždy sme verili, že hory sú posledné útočisko slobody, že tam sa človek nenechá chytiť do pasce honby za majetkami, že tam zostane čistota, ktorá sa už inde rýchlo stráca.
Ale zdá sa, že časy sa menia. A najhoršie na tom je, že honba za hmotnými statkami sa stala epidémiou, ktorá preniká už aj sem, k nám do hôr.
A tak tu zrazu máme zvláštne spôsoby podnikania – keď aj nechceš, musíš predávať tak, ako ti prikážu, a za cenu, ktorú určia iní. Dostaneš príkaz, hoci v nájomnej zmluve o tom nie je ani zmienka. Popri nájomcovi si niekto otvorí na chate vlastný biznis.
Pýtam sa: kde sú ideály slobody v horách, ktoré sme my starší naozaj žili? Kde je ten pocit, keď večer na chate zapadlo slnko, zasvietili petrolejky a v kúte niekto potichu brnkal na gitaru? To bola odmena za ťažký deň – pokoj, ticho a vedomie, že človek niečo skutočné spravil. A kde sú dnes Valér a Pyrin z Medenej veže? Azda sa obracajú v hrobe, keď vidia, ako to dnes chodí.
Dnes sa rozhoduje inak: kto dá viac, ten dostane chatu. Nehrá úlohu, či na nej odrobil roky, či niesol na chrbte stovky kíl, či sa vzdal pohodlia vlastnej rodiny. Nie. Stačí, že niekto „tam dolu“ – hoc aj slečna alebo pani, ktorá v horách nikdy poriadne nebola – vie šikovne napísať ponuku alebo navrhnúť nezmyselnú sumu. A starý chatár, ktorý na chate prežil celý život, zrazu nemá šancu. Pridá aj päťdesiat percent, lebo vie, že inak vypadne z hry – a predsa ho nakoniec odstavia.
A pritom každý, kto na chate žil, vie, že chatár nie je samostatný kráľ. Je len jedno koliesko. Bez nosičov, bez kuchárov, bez celého kolektívu by nezvládol nič. Na chate pod Rysmi je najmenej dvanásť ľudí – vycvičených, zocelených, ktorí denne vynášajú v daždi, v búrkach, v snehu. Ľudí, ktorí v noci berú krošnu na plecia, keď dochádzajú zásoby. Takýto kolektív je vizitkou chatára, ktorý ich dokázal stmeliť a oceniť. A keď odíde chatár, odídu aj oni. Tak to väčšinou chodí.Preto som ešte kandidoval. Nie pre seba ale Pre týchto ludi pre to že sme boli partia ktora pripominala dobre fungujuci zabehnuty stroj.
A keď chatár odchádza, je len jedna prirodzená voľba – aby ho nahradil niekto, kto tam roky drel. Nosič, čo pozná každý kameň chodníka, čo má nohy do krvi odriapané a plecia zodraté od popruhov. Takto sa rodí nástupca – spravodlivo a zaslúžene. Takí ľudia zanechajú v horách stopu, ktorú nemožno vymazať. Sú tou pravou krvnou skupinou pre úspešný chod chaty.
No dnes to tak nefunguje. Dnes je iná doba, v ktorej takýto skromný, húževnatý človek tam nemá čo hľadať. Vylúčia ho zo súťaže, lebo vraj mal niečo zle napísané – hoci mal všetko správne. A namiesto neho prídu ľudia, ktorí nikdy nič v horách nedokázali, ale vedia byt dostatočne priebojny a sľúbiť hory-doly.
Potom sa však nečudujme, že na chaty prenikajú nešváry civilizácie. Že namiesto ticha sa zavádza wifi, namiesto spoločného rozhovoru pri lampách sa púšťa televízor. Že niekto dolu spustí paniku, lebo si hore nemohol kúpiť tričko kartou. A to je taký „prúšvih“, že už ani väčší nemôže byť.
A ja sa pýtam: premýšľame ešte múdro a racionálne?! Ak niekto príde občas na také miesto, kde si kartou nekúpi tričko, nech sa učí na vlastných chybách. Hory majú svoje pravidlá. Múdry cestovateľ vie, že vždy musí mať so sebou hotovosť, horalku, bundu, mačky, čaj a kúsok rumu na dezinfekciu. To je zdravý rozum – a aj humor, ktorého bolo na chatách vždy dosť. To sú hodnoty, ktoré sa nezmenia ani o sto rokov.
Ale srandu, humor, radosť – to dnes z hôr vyháňa honba za hmotným. A pomaly, ale isto, mizne aj sloboda.
Priatelia, dovolím si skončiť takto: chatárov a nosičov možno poslať preč. Nahradiť ich drzosťou, papiermi, falošnými sľubmi. Taká je doba. Ale slušnosť, pracovitosť, férovosť a láska k horám – tie zostanú v tých, ktorí naozaj poznajú, čo znamená niesť náklad v daždi, napiť sa ľadovej vody z plesa, cítiť slaný pot stekať po čele – a vedieť, že chutí tak sladko.
To je dedičstvo, ktoré žiadny funkcionár nezoberie. Hodnoty, ktoré nezhnijú ani pod tlakom peňazí, ani pod argumentom, že sa treba „prispôsobiť dobe“. Hodnoty, ktoré zostanú navždy v nás.
28.8. 2025 o 20 hod Napisané cestou na chatu.
Starý chatár a nosič
Čo vas dnes potešilo?
Ja si luštim krížovku v križovkarskom časopise narýchlo hodenom do kufra a zrazu vidim už niečo vylúštené známym písmom...takto bol zrazu môj ocko pri mne na pláži aj keď je už 4 roky v Nebi❤️
Tak ma zahrialo pri srdci.
Nechápem kde sa tu vzal časopis z roku 2018...
Tak predsa len nemôžu všetko...
Šutajov kšeft so záchrankami za 2 miliardy eur je zrušený....
https://www.aktuality.sk/clanok/03lu0e6/tender-...
Skupina na diskusiu o veciach verejných,o politike aj politikoch,o kauzách,o petíciách,o smerovaní tejto krajiny ..pre všetkých neľahostajných občanov.....
https://www.modrykonik.sk/group/12838/
Nos..nosová dutina...nosová mandľa
Nosnosť...nosnosť mosta...nosná priečka
Teda správne je nosová mandľa,nie nosná mandľa...
Pekný deň.
Skupina na predaj a dopyt zdravornickych pomôcok a voľnopredajných liekov,recenzie,,,,
https://www.modrykonik.sk/group/13024/
Tak si pozerám komentare a fotky z včerajsej slávy na Devíne a neviem či sa smiať ci plakať. Baterky a slamené klobúky si navstevníci brali plnými priehršťami ,vidno,sami inteligenti tam došli.
Malá ukážka z čoho sa mne dvihol tlak a prestala mi chutiť ranná káva.Aspoň tá posledna foto mi dala iskierku nadeje.

















