„Prsia vyložené až vonku, ale dole sa nemôžem dostať k tomu, čo by som potreboval!“ rozhorčoval sa dnes ráno v potravinách jeden pán smerom k vnadami hojne obdarenej predavačke. Tá na neho prekvapene pozrela, no napriek nevľúdnemu tónu to považovala za prihlúply žart, nehodný odpovede a účtovala bez slova ďalej.„Haló, pani, to s tým neviete niečo urobiť? To ma musíte od rána takto dráždiť?“ naberalo ujove jedovanie sa na intenzite.
„A čo by som s tým mala urobiť?“ Spýtala sa vyjavene a mimovoľne odtiahla bujné poprsie ďalej od posuvného pásu.
„No ja neviem, veď vy ste predavačka a máte tu takýto bodrel! Všade vidím len prsia vyložené!"
„Ale ja nemám prsia vyložené, ja za to nemôžem, že ich mám také veľké a vykúkajú mi spod plášťa! Je mi úzky a nedokážem si ho hore viac zapnúť, lebo by som sa udusila!“ kričala zúfalá, zahanbená pokladníčka na svoju obhajobu.
Dotyčný pán najprv očervenel, následne ozelenel a zberal sa čo najrýchlejšie na odchod, len ešte stihol vykoktať: „Ja nemyslím vaše prsia, panebože! To kuracie sú naložené až po vrch mraziaceho boxu a nedajú sa mi kvôli nim vybrať pečienky ani drobky do polievky!“