Kupili sme dom na dedine, ktorý má spoločný dvor s drevenicou. Kúpil ju jeden pán, ale vôbec tu nechodí moc sa s nim teda nepoznáme. Včera prišiel k nám a vraví. Minule som videl, že vaše deti kreslili kriedami na chodník a schody k domu. Ja som sklopila hlavu a hneď som sa začala ospravedlňovať. A on pokračoval. Škoda však, že to zmyl dážď, bolo to veľmi pekné, pripomenulo mi to detstvo. Potom mi podal tašku a povedal, že to je darček pre deti 🙂 V taške boli dve veľké balenia kried. Keď odchádzal tak už len dodal. Také pekné schody by som nemal ani keby som kúpil tie najkrajšie dlaždičky 🙂)))))