Za posledné roky mi prešlo rukami pár článkov a TED videí na tému, ako zvládať neúspech. Že máme učiť svoje deti brať chyby ako nevyhnutnú súčasť života. Ak sme však my sami neboli vedení príjmať chyby ako jeden z vedľajších produktov učenia sa a neúspechy ako palivo k úspechu, ťažko nám to uveria naše vlastné ratolesti. 

O chvíľu sa opäť otvoria brány škôl a väčšina detí opäť nabehne do nášho štandardného školského systému, kde sú hodnotené známkami. Nie za vedomosti, ako učitelia tvrdia, ale za usilovnosť a schopnosť vyhovieť učiteľovi. A ako to už býva, každý učiteľ túži, aby študenti excelovali práve v tom jeho predmete. Čo známky učia dieťa? Nevieš to povedať, či napísať, tak ako chce učiteľ - budeš potrestaný! Nabudúce si daj dobrý pozor! Pritom akokoľvek deťom vysvetľujeme, ze na vysvedčenia zo základky nie je neskôr v živote nikto zvedavý, na deti majú známky obrovský vplyv. Jednak psychologický, pretože už tu sa formujú tzv. obľúbené a neobľúbené predmety. Učiteľ s nesprávnym prístupom môže spôsobiť, že dieťa má strach alebo uverí, že na daný predmet nemá bunky. A verte alebo nie, ešte v dnešnej dobe sa nájdu exempláre, ktoré sú schopné povedať žiačke, že ako dievča na fyziku nemá mozog! Ten praktický dopad známok sa prejaví na výbere strednej či vysokej školy, ktorý môže byť horším prospechom značne obmedzený. A práve tento výber je mnohokrát kľúčový v ďalšom smerovaní k profesii nášho dieťaťa.  

Mnohé deti čaká doma za zlé známky trest. Naša spoločnosť nás vychováva k tomu, že neúspech berieme ako dôkaz neschopnosti a zlyhania, ktorého sa treba báť. A tak nás niekedy aj čiastočný neúspech odradí od vecí, v ktorých by sme pri troške času a energie mohli vynikať. Napríklad taká matika. Na základnej to ide ešte fajn, ľahké počty, to sa do života zíde každému. Keď si už na druhom stupni nad ňu treba doma aj sadnúť, pochopiť a potrápiť hlavičku, mnohí si radšej povedia, že na ňu nemajú bunky. Obzvlášť, ak je to obľúbená výhovorka rodičov, prečo k matike neinklinujú oni. Niekedy však stačí prejsť za hranicu zóny pohodlia a prestať veriť, že na to, na čo sa musím učiť, nemám talent. A zrazu sa "talent" objaví. 

V škole sa za zlyhania platí. Aspoň doma by však mali naše deti nájsť útočisko. Nie prehnanú ľútosť ani prehnanú chválu. Skôr ukázať deťom, ako sa k neúspechu postaviť, ako sa z neho poučiť. Ako ho možno rozobrať a určiť, čo sa dá nabudúce robiť lepšie. 

Sara Blakely, miliardárka a zakladateľka spoločnosti na výrobu a predaj spodného prádla Spanx tvrdí, že neúspech je dobré znamenie toho, že sa človek o niečo pokúša. Ak sa vám všetko darí, pravdepodobne ste stále zahrabané hlboko vo svojej komfortnej zóne. Jej otec sa jej pri večeri zvykol pýtať, čo sa jej dnes nepodarilo a bol sklamaný, ak mu nemala čo povedať. Naučil ju, že nedostatok zlyhania je dôkazom, že sa dostatočne nesnažíme.

Poznáte to, keď niečo strašne chcete dosiahnuť? Ale tak strašne, až vás z toho bolia všetky svaly? Lebo tomu veríte telom i dušou a ste ochotní priniesť nevyhnutné obete? Nejde vám to z hlavy von ani v noci, práve naopak. Vtedy akoby sa mozog začal krútiť na plné obrátky a vaše nápady vám nedajú spať. A každé ráno narážate na sklenený strop reality, ktorý vás jednoducho nepustí vyššie. Je to bolestivý pocit frustrácie. Ale tí, ktorí vo svoj sen veria a majú dostatočne tvrdú hlavu, ten strop dokážu rozbíjať.

Prešiel len týždeň, odkedy Amálka sfúkla svoju prvú narodeninovú sviečku a už sedíme v čakárni u zubára. Nie preto, že máme kaz, ale práve preto, aby sme ho ani nemali. Keďže Amálke pravidelne a dôkladne čistíme zúbky, plánujeme chodiť k zubárke len na kontrolu. Žiadne vŕtanie.

Nedávno som sa o strachu zo zubárov rozprávala s kolegyňou. Jej zubár ju dlhodobo pri každej návšteve "pucoval" za to, aký má povlak, poctivo meral a zapisoval citlivosť  jej zubov, ale ani raz jej neukázal, ako sa to robí správne. Znie to ako utópia, ale ak by sme navštevovali zubného lekára hlavne ako inštruktora, nie len ako opravára zubov, mali by sme v živote o veľký kus bolesti menej. 

O tom, že deti majú ísť na prvú zubnú prehliadku v takom útlom veku som sa nedozvedela na víkende s CURAPROX v apríli, ale už oveľa skôr od svojej sestry aj kamarátiek.

Pri hľadaní zubnej ambulancie som si stanovila prioritu, aby bol zubný lekár špecializovaný na malé deti alebo aspoň akceptoval bábätká, aby bol - v našom prípade bola - milá a mala vzťah k deťom, vedela ich zabaviť a nevystrašiť ich hneď na prvý krát. Veľmi rýchlo som sa tak dopracovala k našej známej pani zubárke, Janke Ohlasovej, ktorá je sama mamkou. To, že poznám osobne jej milý prístup a pozitívny vzťah k deťom, ma len uvtrdilo v tom, že je tá pravá. A keď som sa dozvedela, že do jej ambulancie takmer dovidím z okna, bol to už len bonus. 

Boli sme objednané na 9.45 hod a do ambulancie nás vzali načas. Nepočuli sme žiadne nervy-drásajúce vŕtanie ani výkriky, naopak. Amálka sa zoznámila s útulnou čakárňou, kde sme v hojdacej kačičke objavili kopec zaujímavých hračiek. Podľa mňa je veľmi dôležité, aký dojem spraví na človeka, hlavne dieťa, čakáreň u lekára či u zubára. Viem, že si to Amálka pamätať nebude, ale ešte len začíname a ja chcem, aby sa jej zubárka spájala s pozitívnymi pocitmi. Ak ste sledovali program O 10 rokov mladší, tak si určite pamätáte, že väčšina ľudí so zanedbaným chrupom spomínala neuveriteľný strach zo zubára. A ten musel niekde začať. 

Keď sme vošli dnu, odovzdala som vyplnený zdravotný dotazník a pani doktorka nás požiadala, aby sme si obe sadli do kresla. Pre názornú inštruktáž nám darovala jednu kefku Curakid. Kým sme ju otvárali, namiesto balónika nafúkla tým nástrojom, ktorým zubári sušia zuby gumenú rukavicu, takže Amálka si asi myslí, že všetky tie záhadné pomôcky, vŕtačky a zrkadielka sú určené na výrobu zábavných predmetov. 

O cumlíkoch Curaprox sa veľa nepíše a pritom majú oproti tým ostatným viaceré výhody. Rozdhodla som sa teda napísať ešte jednu recenziu na tento cumlík pre tie mamičky, ktoré ho ešte nepoznajú. Tú staršiu si môžete prečítať tu. 

Počas tehotenstva som si neplánovala, že Amálka musí vyrastať bez cumlíka, aj keď viem, že je to zdravšie. Vo výbave som mala už dva kúsky pripravené. Pri prvom dieťati som sa nechcela hrať na odborníčku, povedala som si, že uvidím, či ich budeme musieť použiť. Keď sa Amálka narodila, v pôrodnici som so sebou mala priesvitný Avent a veru som veľmi rýchlo zistila, že keď už na jej plač nič nezaberá, sanie "dudy" ju unaví a ukľudní. Musím priznať, že som si nerobila o cumlíkoch veľký prieskum, ale nejako podvedome som žila v tom, že Avent sú najlepšie. 

Ani neviem, ako to zbehlo a Amálka minulý víkend oslávila jeden rok. Počas tohto obdobia som neodolala zopár dizajnovým kúskom a kúpila jej ich skôr ako módny doplnok, než by ich reálne potrebovala. Ako rástla, cumlíček som jej dávala menej a menej, boli dni, kedy si naň ani nespomenula. Občas ho nájde v kope hračiek, ochutná, poctivo pocmúľa aj so zvukovými efektami (hmhmhmhm) a potom ho zahodí. Odúčanie od dudlíka sme teda, ani neviem ako, preskočili. No mám kamarátku, ktorej dva a pol ročný synček cumlík potrebuje, hlavne na spanie. Obe ešte dojčíme, ale keď dieťa plače, nemôžeme stále "ponúknuť prsník". Inak neznášam toto slovné spojenie asi odvtedy, ako mi ešte pred pôrodom v dobrej vôli radil môj kolega: "Cumlík dávať netreba, treba ponúknuť prsník!" Áno, táto veta zaznela z úst chlapa bez "prsníkov", a to priamo v pivárni na mojej rozlúčke s tímom pred rokom. A neuviedla na chvíľu do pomykova len mňa, ale aj zopár introvertných programátorov. Keď si na to spomeniem, pretáčam oči. 

Každá mamka aj dieťa je iné, preto si moja kamarátka so synčekom budú musieť prejsť svoju vlastnú cestu odúčania a nebudú prví ani poslední. No je dobré vedieť, že nesprávny cumlík môže viesť k potrebe zubného strojčeka či k dýchaniu ústami. U približne dvoch tretín všetkých detí, ktoré používali cumlík, sa vyvinul skrížený alebo otvorený zhryz v dôsledku nesprávneho cumlíka. Teraz už vieme, že nejde iba o estetickú záležitosť – je to predovšetkým zdravotný problém. Deti zasiahnuté abnormalitami čeľuste často vykazujú silnú tendenciu dýchať ústami. Mozog bábätka tak nedostáva dostatočný prísun kyslíka, čo môže mať za následok poruchy pozornosti i nepokojný spánok. Hoci sa mu nie vždy prikladá dostatočná dôležitosť, správne dýchanie má na správanie, nálady a vývin bábätka veľký dopad. Dýchanie ústami vedie k nedostatočnému prísunu kyslíka do mozgu, čo sa môže odraziť na nepokojnom spánku i poruchách koncentrácie. V najhorších prípadoch vedie až k poruchám mentálneho vývinu. Dýchanie ústami je často spôsobené anatomickými nedokonalosťami zubov a ústnej dutiny ako skrížený zhryz či neprirodzene vysoké podnebie. Aj zlé držanie tela je v odbornej literatúre považované za možný následok dýchania ústami, spolu s poruchami reči a koncentrácie, hyperaktivitou a dokonca aj problémami so srdcom.

Práve tomu predchádza mäkký a anatomicky tvarovaný cumlík Curaprox, o ktorom som predtým nepočula ani ja. Až na víkende s Curaproxom v apríli, kde sme si spolu so skupinkou desiatich žien, ktoré vybrali prostredníctvom súťaže z Modrého Koníka, vypočuli a na vlastných deťoch vyskúšali, aké výhody má na prvý pohľad nenápadný cumlík CURAPROX oproti ostatným. Spĺňa podmienky tzv. biofunkcionality, čo znamená, že neovplyvňuje, nespomaľuje ani nenarúša vývoj detského chrupu. Tento cumlík vyvinul rakúsky ortodontista Herbert Pick, ktorý aj tak tvrdí, že najlepší cumlík je žiadny cumlík. Táto téma zasiahla doktora Picka najmä vtedy, keď sa skrížený zhryz vyvinul u jeho vlastného syna. „Bral som to ako určitú výzvu. Nielen ako otec, ale aj ako ortodontista. Chcel som vedieť, prečo vzniká skrížený zhryz a ako mu možno predísť.“ No sám priznáva, že niekedy to bez cumlíka jednoducho nejde, preto sa podieľal na vývoji takého, ktorý nenapácha žiadne škody. 

Deťom, ktoré nosia cumlíky pričasto, či pridlho, sa saním podnebie formuje do vysokej klenby, čo spôsobuje, že sa čeľusť vpredu zúži a zúbky nasmerujú dopredu. Vďaka krídelkám cumlík CURAPROX tlačí na čeľuste, čím si zubný oblúk zachováva pekný oblý tvar.