Ahojte milé maminky a budúce maminky.
Určite mi dáte za pravdu, že výber pôrodnice vie byť celkom veda. Pri rozhodovaní sa nám môžu pomôcť najmä reálne skúsenosti od žien, ktoré už v danej nemocnici rodili. A tak Vám chcem priblížiť moju skúsenosť s pôrodnicou v Dolnom Kubíne, kde som takmer pred dvomi rokmi priviedla na svet svojho syna.
Počas tehotenstva som mala možnosť byť hospitalizovaná na gynekologickom oddelení hneď 3 krát. Prvý dôvod bol ten, že sa mojej gynekologičke zdala hmotnosť bábätka vzhľadom na TT nízka. Na oddelenie ma prijal pán primár spolu s jeho sestričkou, ktorí boli veľmi milí a príjemne ma prekvapili. Všetky sestričky a lekári, ktorých som za tie 4 dni stretla boli ústretoví a pozitívne naladení. Izby boli čisté, priestranné a slnečné. Dokonca som v nemocnici pozerala Majstrovstvá sveta v hokeji. 🙂

Dôvodom môjho druhého pobytu bolo podozrenie na unikanie plodovej vody. V nemocnici som strávila 5 dní, počas ktorých sme boli ja i bábätko dôkladne vyšetrovaní s pozorovaní. Opäť boli všetci milí a ja som s úžasom sledovala vysmiate tváre zdravotných sestier i napriek vyčerpaniu a nie vždy prívetivým pacientkam. Jedlo bolo dobré. Typické nemocničné, ale nič, čo by sa nedalo zjesť. Dokonca sme raz mali na večeru moje obľúbené "čivapčiči".🙂 Bolo také výborné, že som si ho ani nestihla odfotiť. Tak prikladám foto inej večere. 🙂

No a tretí krát ma na oddelenie prijali už v 42. TT. Počas prvých dní som bola dôsledne pozorovaná. Pán primár ma spolu s ostatnými lekármi o všetkom informoval. Bez problémov odpovedali na otázky, ktoré som sa ich pýtala. A vysvetlili mi všetko, čomu som nerozumela.

Na tretí deň po hospitalizácií sa rozhodli, že mi začnú pôrod pomaličky vyvolávať. Bola to streda ráno, keď mi na pôrodnej sále tiekol do žily oxytocín, ktorý mal vyvolať pôrod. Nič sa však neudialo a ja som sa opäť vrátila na gyn. oddelenie.

Večer v ten istý deň mi začali pôrodné bolesti. Sestra ihneď volala lekára, po kontrole mi pomohla zbaliť veci a výťahom sa so mnou odviezla na pôrodné sály. Tam ma čakali dve úžasné, vysmiate sestričky, ktoré ma nabili pozitívnou energiou. Odporúčili mi horúcu sprchu, ktorú som s radosťou prijala.
Počas toho, ako som si miernila pôrodné bolesti v sprche. sa mi podarilo vytopiť celú kúpeľňu a chodbu pôrodných sál.  I napriek tomu boli sestričky veselé, dokonca sa nahlas smiali a hovorili, že toto sa im ešte nestalo. Zatiaľ, čo ony dávali do poriadku chodbu a kúpeľňu, ja som už ležala na pôrodnom boxe. Môj pôrod bol dlhý , trval 12 hodín. Vôbec však nebol tak strašne bolestivý ako mi všetci hovorili. A to som rodila bez epidurálky. I napriek únave, ktorá ma zmáhala to bol jednoznačne najkrajší zážitok môjho života. Som si istá, že tento zážitok upevnil i celý personál Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne.

Pobyt na šestonedelí bol veľmi príjemný. Jedlo pre novopečené maminky bolo podľa mňa výborné. Na oddelení boli milé sestry, ktoré nám so všetkým pomohli. Ukázali nám ako máme bábätká kúpať, prebaľovať, prezliekať. Taktiež tu bolo sestričky, ktoré nám pomáhali s dojčením. Denne prišli aj 100 krát, ak sme to potrebovali.Prikladali nám bábätko, ak to bolo potrebné, zapožičali nám klobúčiky na bradavky. 

Na noc nám novorodeniatka zobrali, aby sme sa vyspali. Ja osobne som najväčší strach mala z noci, že sa nezobudím, keď bude Jakub plakať.V hlave mi išli katastrofálne scenáre ako sa mu niečo môže stať. 

S pôrodnice som odchádzala s príjemným pocitom a s úsmevom na perách. Vyprevadila ma mladá sestrička so slovami " o rok si príďte po dievčatko". 🙂

O rok som síce neprišla, ale ak ešte niekedy budem čakať bábätko, porodiť ho určite prídem do Dolného Kubína. 🙂

Bábätko v inkubátore je takou dojímavou témou. Ak to povieme jednoducho, je to skrinka, ktorá detičkám pomáha prežiť a uľahčuje im dni, kým budú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Úžasná a skvelá vec, ktorú nám priniesol pokrok. V rozhovore s primárkou neonatologického oddelenia v Humennom MUDr. Máriou Vasilovou sa dozviete odpovede na rôzne otázky ohľadom bábätiek „bývajúcich“ v inkubátore.

Ako sme si povedali, je to taká zázračná skrinka. Na čo však primárne slúži? Vieme, že sa tam liečia nedonosené detičky. Ako a v čom inkubátor dokáže pomôcť?

Ak sa dieťa narodí nedonosené, má podľa stupňa nezrelosti nezrelé aj orgány a funkcie, ktoré mu neumožňujú  hneď po narodení  dokonale sa  prispôsobiť okolitému prostrediu a existovať v ňom. Na preklenutie  tohto obdobia sa používajú rôzne typy inkubátorov. Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že  ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia  úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.

Samozrejme, mama je predsa len mama. Keď spomínate maternicu...Ako teplo majú detičky v inkubátore? Ako v maternici?

Je to veľmi pekné prirovnanie.  Áno, možno povedať, že sa snažíme prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby to bolo porovnateľné s prostredím v maternici. Hovoríme, že v inkubátore sa snažíme vytvoriť termoneutrálne prostredie, aby teplota dieťaťa, ktoré je v ňom uložené sa pohybovala od 36,5- 37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne   sledujú napr. kožnú teplotu  dieťatka.

Stretla som sa s tým, že niektoré detičky sa zakrývajú a niektoré nie. Je to kvôli teplu? Alebo aj dotyku, aby niečo na sebe cítili?

Detičky v inkubátore často zakrývame  rôznymi prikrývkami, alebo ich obliekame do drobnučkých body. Môže to slúžiť ako tepelná izolácia, ale aj taktilná stumulácia. Najlepšou taktilnou stimuláciou je však klokankovanie buď mamičkou, alebo aj oteckom, aby dieťa bolo  položené telo na telo, odborne nazývané skin to skin. Má to veľký význam jednak pre dieťa, ale aj pre matku, resp. rodičov.

A opäť sme sa dostali k mame (resp. rodičom). Sú jednoducho nenahraditeľní. V poslednej dobe sa dosť medializujú „hračky“ pre takéto deti, v zahraničí som evidovala nafúknuté gumené rukavice a u nás zase háčkované chobotničky. Myslíte, že deťom to spríjemňuje pobyt v inkubátore?

Aj u nás máme rôzne pomôcky, ktoré nám pomáhajú pri polohovaní dieťatka, pri vytvorení ohraničeného priestoru v inkubátore, pretože v brušku mamy je miesta menej a zrazu sa malé telíčko ocitne vo „ veľkom“ inkubátore. Je to aj celkom účinná nemedikamentózna metóda pomáhajúca tlmiť bolesti. Veľmi sa osvedčili  „ruky rukaté“, ktoré je možné rôznym spôsobom tvarovať, alebo vajíčka,  rôzne podložky, podkovy a pod., ktoré   pomáhajú vytvoriť miesto, kde dieťa leží.  Všetky pomôcky sú vyrobené z jemných,  dotykovo  príjemných materiálov. Spomínali ste chobotničky, ale máme dobré skúsenosti aj  napr. s korytnačkami a pod, ktoré háčkujú šikovné mamičky, sestričky, doktorky alebo ich dostávame napr. z Malíčka, pomáhajú nám  napr. v podložení  a fixácii miesta, kde je zavedená  infúzia.

To je krásne. Aj to, že to pomáha - aj to, že sú ľudia, ktorí to dobrovoľne  a s láskou vyrábajú. Neviem, či sa na túto otázku dá odpovedať, ale ako by sa dieťatko malo cítiť v inkubátore? 

Bolo by super, keby nám to vedelo povedať 🙂. Ale z jeho reakcií častokrát vieme vyčítať, ako mu je. Samozrejme je to zložitejšia otázka, pretože do toho vstupujú aj rôzne ochorenia so svojimi príznakmi a nutnosťou adekvátnej liečby.

Aký by mal byť personál starajúci sa o deti v inkubátore? Niektoré mamičky sa stretli s tým, že zdravotná sestra po vyfajčení cigarety šla kŕmiť dieťatko, škodí deťom takéto „terciálne fajčenie“?

Personál, ktorý sa stará o deti v inkubátore má byť odborne spôsobilý, čo je samozrejmosť, ale pre prácu s týmito detičkami a ich rodinami je potrebná aj veľká dávka empatie a okrem rozumu je potrebné dať do svojej práce aj srdce. Samozrejme je to ideál, ale kto si túto prácu vybral mal by to mať stále na zreteli. Samozrejme aj my, ktorí v tejto oblasti pracujeme sme len ľudia a preto sa občas stáva, že  rodičia s našou prácou nie sú celkom spokojní. Naše detičky nám to ešte nevedia povedať, ale keď odchádzajú zdravé a hlavne keď ich vývin je primeraný a sú z nich zdravé a krásne deti to je aj vizitka celého personálu, ktorý sa o deti stará.

K otázke fajčenia, v tom som nekompromisná. Cigareta nepatrí do rúk žiadnej sestry, ktorá pracuje s deťmi...

Všetky inkubátory sú rovnaké? Alebo existuje nejaké typové zaradenie?

Exsitujú rôzne typy inkubátorov. Jednak základné, ktoré vyhovujú pre ošetrovanie a liečbu  menej závažných a stavov a potom inkubátory pre intenzívnu liečbu, ktoré sú už veľmi sofistikované a vyhovujú  pre liečbu najnáročnejším stavov.

Čo všetko viete prostredníctvom inkubátora monitorovať?

Ako som už predtým povedala, máme možnosť udržať termoneutrálne prostredie, ktoré je pre to- ktoré dieťa ideálne, máme možnosť prispôsobiť a sledovať  vlhkosť vzduchu, alebo kyslíkovej zmesi podľa potrieb dieťaťa, ale máme možnosť napr. aj sledovať  koncentráciu kyslíka v inkubátore. Je veľmi dôležité aj to, že máme možnosť nastaviť alarmy, ktoré nás upozornia, ak daná hodnota je vyššia, alebo  nižšia ako sú nastavené parametre. Máme aj inkubátory, ktoré majú zabudované váhy a umožňujú  vážiť dieťa, bez toho, aby sme ho vyberali z inkubátora. Niektoré inkubátory majú zabudovanú vysúvaciu  lištu na vkladanie rtg  kazety pri rádiologickom vyšetrení.  

Wau. Tecnológie naozaj napredujú rýchlo. A ako dlho by  malo byťdieťatko v tejto zázračnej skrinke?  Resp. sú nejaké podmienky, ktoré by malo spĺňať kým bude „žiť vonku“?

    Nedonosené deti sú v inkubátore dovtedy, dokedy nedokážu regulovať telesnú teplotu a pobyt mimo inkubátora by bol pre nich nepriaznivý, čo sa týka udržania stabilnej teploty.  Čiže je to veľmi individuálne, závisí to od stupňa nedonosenosti, od  hmotnosti, ale aj od zdravotného stavu. Ak zdravotný stav je nestabilný, deti nevyberáme z inkubátora. Po zlepšení zdravotného  stavu individuálne zvažujeme, kedy je najideálnejší čas na vybratie z „ prechodného domčeka“.

Ale aj keď sú deti v inkubátore rodičia k nim chodia, keď je to možné aspoň na krátky čas vykladáme z inkubátora, napr. na klokankovanie, na prisatie k prsníku a pod. V prípadoch, že nie je možné ani krátke vybratie z inkubátora motivujeme ich k tomu, aby deti hladili, dotýkali sa ich. Vždy však dodržiavame prísne pravidlá hygienicko epidemilogického režimu.

Ak už je bábätko vonku, mali by k nemu rodičia, či personál pristupovať nejako špeciálne?

Je to zase veľmi individuálne, podľa povahy ochorenia a zdravotného stavu dieťaťa. Preferujeme však, aby mamka prišla k dieťatku jednak pre zachovanie laktácie a prikladanie k prsníku, ale aj aby sa naučila základné veci, potrebné pre  ošetrovanie dieťaťa po prepustení domov. Naučíme ju napríklad kúpať dieťa,  realizovať základnú stimulačnú masáž dieťaťa  a pod. Ak dieťa potrebuje nejaké zvláštne  postupy oboznámime ju s tým a najnutnejšie zaučíme.

Aj v tých prípadoch, keď matka nie je prijatá na oddelenie, dochádza na oddelenie buď denne, alebo podľa možností, aby bola s dieťaťom v čo najužšom kontakte. Na oddelenie pravidelne dochádzajú aj oteckovia.

Čo by ste chceli odkázať mamičkám, ktorých dieťatko je v inkubátore?

Moje dlhoročné skúsenosti s nedonosenými deťmi a chorými novorodencami ma utvrdzujú v tom,  že  pokrok v tejto oblasti je výrazný. Inkubátory sú vynikajúcimi pomocníkmi v ošetrovaní a liečbe  novorodencov, ktorí našu pomoc potrebujú. Je pochopiteľné, že mamičky, rodičia,  starí rodičia, celá rodina  sa boja keď vidia dieťa v inkubátore, majú pred tým veľký rešpekt. Je na nás – lekároch a sestričkách, ktorí sa tejto práci venujeme, aby sme dostatočne  zrozumiteľne a s pochopením podali všetky potrebné informácie. A že to má význam svedčia aj naše albumy detí, ktoré boli liečené na našom oddelení a ktoré nám rodičia posielajú pri rôznych  významných rodinných  sviatkoch. 

Za rozhovor ďakujeme úžasnej osobe i doktorke, ktorá pomohla mnohým deťom i mamičkám za desiatky rokov praxe!

foto: svetzdravia.com, pixabay.com

Zrejme každá budúca mamička túži po prirodzenom nástupe pôrodu. Nie vždy jej to však je umožnené, a tak sa občas musí medicínsky zakročiť a pôrodu napomôcť. Aké sú najčastejšie dôvody na vyvolávanie pôrodu, akými technikami sa pôrod môže vyvolať a skutočne býva jeho priebeh bolestivejší?

Dôvody vyvolávaného pôrodu

K umelému vyvolaniu pôrodnej činnosti väčšinou nedochádza „len tak“, ale pristupuje sa k nemu na základe konkrétnych dôvodov. Väčšinou vám ho doktor navrhne v čase, keď prenášate ako alternatívu k prirodzenému pôrodu. Nevyhnutný je aj v prípade, že vám odtiekla plodová voda no ani po jej odtečení sa u vás do 24 hodín nedostavila dostatočná kontrakčná činnosť. K plánovanému pôrodu sa prikláňa aj v prípade, že váš predchádzajúci pôrod trval menej ako 60 minút. Indikáciou môžu byť aj konkrétne zdravotné problémy nastávajúcej mamičky (preeklampsia – vysoký krvný tlak, problémy s obličkami...).

Metódy vyvolania

Existuje niekoľko “urýchľovačov” nástupu pôrodnej činnosti. Jednotlivé formy sa v mnohých prípadoch kombinujú alebo niekoľkokrát opakujú. Vždy závisí od stavu pacientky a od toho, ako sa jej stav vyvíja.

Hamiltonov hmat

Ide o metódu, počas ktorej gynekológ vaginálne oddelí vak blán v strede krčka maternice od maternicovej steny. Snahou je aktivizovať činnosť maternice. Pristupuje sa k nemu zvyčajne ako k jednej z prvých metód, a to v prípade, že pôrodné cesty rodičky sú dostatočne pripravené. Hamiltonov hmat by mal byť vykonaný vždy iba s vedomím budúcej mamičky a po jej súhlase.

Účinnosť tohto úkonu je, ako aj pri iných metódach vyvolávania, veľmi individuálna. Mamičky na MK sa však zhodujú, že napríklad na rozdiel od zavedenia oxytocínu ide o pomerne šetrnú a nedrastickú metódu. Niekedy nezaberie ani jeho opakované aplikovanie, inokedy mamičke pôrod pekne rozbehne.   

Tabletka alebo gél

Ďalšou z možností je zavedenie tabletky alebo gélu s obsahom hormónu prostaglandínu do pošvy. Samotné vloženie čípku do pošvy býva mierne nepríjemné, nie však bolestivé. Účinnosť je aj v tomto prípade značne individuálna. Ak tabletka ‘nezaberie’, zvyčajne sa pristupuje k ďalším alternatívam alebo opakovanému aplikovaniu.

Oxytocín

Hormón oxytocín sa podáva infúzne na rozbehnutie kontrakčných činností. Účinný býva najmä v prípade, ak je už žena dostatočne ‘otvorená’ s cieľom zabezpečiť nástup konktrakcií, prípadne ich zintenzívniť, aby pôrod plynulo pokračoval. Kontrakcie, ktoré sa po zavedení oxytocínu do žily, objavujú, sú častokrát intenzívnejšie, dlhšie a s kratšími prestávkami.

Amniotómia

Alebo tiež prepichnutie plodových vakov či prasknutie plodovej vody. Za účelom urýchlenia pôrodu sa často kombinuje s podávaním oxytocínu.

Bolí to viac?

Otázka, ktorá zrejme trápi každú tehotnú ženu, ktorú vyvolávaný pôrod čaká. Bude to bolieť viac, ako prirodzený pôrod?

Okolo vyvolávaného pôrodu je z istých dôvodov opradených mnoho strašidelných historiek o jeho neznesiteľnosti. Nikto však zároveň nehovorí, že prirodzený pôrod je prechádzka ružovou záhradou. Treba však jedným dychom dodať, že k indukovanému pôrodu alebo použitiu techník na urýchlenie pôrodu, sa zväčša pristupuje v prípade, ak je na to pádny dôvod. Rozhodne by sa tieto techniky nemali využívať iba z pohodlnosti rodičky či zdravotného personálu.

V prvom rade je ťažké porovnávať, keďže každý pôrod, tak isto ako každé tehotenstvo, je úplne iné. Aj tá istá žena prežíva jednotlivé pôrody úplne inak. Prvýkrát ide všetko hladko a rýchlo a na druhý pokus si to musí poriadne odžiť. Podobne je to aj v otázke Prirodzený vs. vyvolávaný pôrod. Niektorej rodičke zaberú vyvolávacie techniky hneď, iná sa trápi dlhé hodiny.

Mamičky na MK sa zvyčajne zhodujú v tom, že bolesti počas vyvolávaného pôrodu sú intenzívnejšie a v kratších intervaloch, zato však aj celkový pôrod trvá kratšie. "Prvý pôrod som mala normálny, druhý vyvolávaný, ale teda len tabletkou do krčka. Druhý pôrod bol neporovnateľne rýchlejší, ale aj bolestivejší a kontrakcie takmer bez prestávky," popisuje svoju skúsenosť jedna z mamičiek.

Priebeh žiadneho pôrodu sa nedá vopred naplánovať. Respektíve nedá sa naplánovať to, ako veľmi nás bude bolieť, ako dlho bude trvať, čo na nás zaberie a čo naopak nie, ako bude reagovať naše telo... Každá z nás má takisto odlišný prah bolesti a inak prežíva fyzickú bolesť. Čo však môžete urobiť pre svoje vlastné dobro aj dobro svojho dieťatka, nastaviť si to v prvom rade vo svojej hlave. Psychicky sa na pôrod nastaviť a nebáť sa ho. Bolesť ku nemu patrí, o tom nikto nepolemizuje. No to, ako ju prežijete, je na vás. Myslite na to, že v cieľovej rovinke vás čaká to najkrajšie stretnutie, aké si zrejme človek môže želať. A to stojí za akúkoľvek fyzickú bolesť. Tešte sa do pôrodnice, pretože sa do tejto cieľovej rovinky blížite. A či to bude trvať 2 hodinky s niekoľkými nenápadnými kontrakciami a na 3 zatlačenia, alebo vás vaše telo poriadne vytrápi, to ovplyvniť, bohužiaľ, nemôžete.

Zdroj foto: pixabay

Netrpezlivo počítate dni do termínu pôrodu. Váš čas podľa tehotenskej knižky konečne nadíde, no dieťatko sa zatiaľ na svet akosi nepýta. Nebojte, zďaleka nie ste jediná budúca mamička, ktorá ‘prenáša’.

40 týždňov je akurát tak dosť! Celé telo vás bolí, celé okolie sa každý deň pýta, či už to máte za sebou. A vy si skutočne neprajete iné, ako už celý proces konečne absolvovať a najlepšie prirodzenou cestou. Tašku do pôrodnice už máte dlhé týždne zbalenú a každým dňom ste viac a viac pripravená v momente vyraziť do nemocnice. Vaše telo i bábätko to však vidí inak.

Kalendár vs. inštinkty

O prenašaní či potermínovej gravidite oficiálne hovoríme až v 42. týždni gravidity. Častokrát sa však medzi mamičkami používa termín „prenášam“ už po tom, ako ‘prešvihli’ svoj oficiálny termín pôrodu. Ten je vypočítavaný na základe vášho menštruačného cyklu, ovulácie a výsledkov ultrazvuku a nemusí ísť vždy o jednoznačne presný dátum. Takisto váš organizmus (a dieťatko v ňom) nepozná kalendár a riadi sa vlastnými inštinktami.

Maximálne 2 týždne

V jednotlivých nemocniciach sa k rôznym technikám ‘urýchľovania’ nástupu pôrodu stavajú individuálne. Niekedy sa ich techniky a štandardy líšia aj od doktora k doktorovi. Podobne sa rôzni aj prístup nastávajúcich mamičiek. Jedna to chce mať čím skôr za sebou a s tým, aby lekár nástup pôrodu urýchlil, nemá problém. Ďalšia zas zastáva filozofiu – radšej počkať, kým sa bábätko samo rozhodne.

Štandardne sa však v slovenských nemocniciach s umelým vyvolávaním pôrodu čaká od niekoľkých dní až po 2 týždne od vypočítaného termínu pôrodu. Žena aj bábätko sú však pravidelne kontrolované (od TP zvyčajne každé dva dni), pod dohľadom je najmä stav plodovej vody, krvný tlak matky a ozvy a prietoky dieťatka. Dôležité je odsledovať si, či nie je bábätko vo vašom brušku odrazu menej aktívne. Ak sa vyskytne akýkoľvek zdravotný problém, mamička je zvyčajne hospitalizovaná až do nástupu, prípadne vyvolania, pôrodu. Ak sa dieťatko ani po týždni, maximálne však dvoch, od termínu pôrodu na svet nevypýta prirodzene, pristupuje sa k umelému vyvolaniu pôrodu, keďže plod môže byť dlhším vyčkávaním ohrozený (prestarnutá placenta dostatočne dieťatko nevyživuje, zelená plodová voda..)

Babské rady na vyvolanie pôrodu

Ak vaša netrpezlivosť každým dňom rastie, vyskúšať môžete niekoľko babských rád na ‘vyvolanie pôrodu’. Žiadna z nich vám síce úspech nezaručuje, na druhej strane však nemáte čo stratiť.

• Pohyb

Pravidelné, nenáročné prechádzky, jednoduché cviky na fitlopte, drepy či chôdza do schodov môžu pomôcť vašim pôrodným cestám pripraviť sa na pôrod. Robte len to, čo je vám príjemné a iba tak dlho, ako vám to je príjemné.

• Pitný režim a jedálniček

Mnoho tehuliek v pokročilom štádiu tehotenstva do svojho pitného režimu zaraďuje čaj z ostružiny malinovníka. Dostanete ho kúpiť v ktorejkoľvek lekárni. O odvare z tejto bylinky sa hovorí, že takisto pripravuje pôrodné cesty na pôrod. Čo sa týka jedál, medzi nami dievčatami, kolujú povery o pozitívnych účinkoch štipľavých pokrmov.

• Sex

Síce sa vám naňho možno nebude chcieť ani pomyslieť, sex skutočne môže dopomôcť k spusteniu pôrodu. V mužskom ejakuláte sa vraj totiž nachádzajú látky, ktoré pomáhajú zmäkčiť kŕčok maternice. Pocity pri orgazme takisto môžu napomôcť pôrodným cestám. Do ničoho sa však nenúťte a takisto neodporúčame praktizovať žiadne extrémne polohy.

• Pohár vína a teplý kúpeľ

Jedno či dva deci červeného vína síce nemá zázračné účinky, budúcej mamičke však môže pomôcť príjemne zrelaxovať, čo môže takisto privodiť nástup pôrodu. Teplý kúpeľ pocit uvoľnenia ešte znásobi. Ak aj tento postup ihneď nepovedie k úspešnému cieľu, minimálne sa samej sebe postaráte o príjemný večer.

Zdroj foto: pixabay

Mám si dať pichnúť epidurálku? Aký bude pôrod s ňou a aký bez nej? Oplatí sa to? Toto je len časť otázok ohľadom problematiky uľahčenia pôrodných bolestí, ktoré s blížiacim sa termínom pôrodu rieši nejedná nastávajúca mamička. Aké sú skúsenosti mamičiek na MK, ktoré už majú aspoň jeden pôrod za sebou?

Je len málo tém, v ktorých sa názory žien – mamičiek tak rôznia. Nie je to potrebné, pôrod sa dá zvládnuť aj bez toho! Bez epi si neviem predstaviť, ako by som tie hodiny bolestí pretrpela! Vrelo odporúčam! Prvý pôrod bol bez epi, každý ďalší sa rozhodnem rovnako! A toto je opäť iba zlomok reálnych skúseností reálnych mamičiek. Tak poďme sa prekusať cez túto problematiku postupne.

Čo to je epidurálna analgézia (PEDA)?

Epidurálna analgézia slúži na tlmenie pôrodných bolestí a kontrakcií. Nezabezpečí tzv. bezbolestný pôrod, no bolesti po zavedení PEDA sú znesitelnejšie a nestupňujú sa. Počas kontrakcií by ste nemali cítiť bolesť, iba sťahy a tlaky. Rozhodujúci je aj čas aplikovania epidurálky. Nesmiete byť otvorená na viac ako približne 5 cm.

Epidurálka pôsobí zhruba 1 až 1,5 hodiny a je možné ju po odznení účinkov opakovane "dopichovať". Niekedy zdravotný stav rodičky zavedenie epidurálnej analgézie nepovoľuje. Na to, aby vám už priamo na mieste počas pôrodu anesteziológ mohol epidurálku podať, vo väčšine slovenských nemocníc musíte vopred absolvovať tzv. „poučenie“.  Ide o štandardný proces. Keďže na Slovensku sa epidurálna analgézia považuje za nadštandardnú službu, zdravotné poisťovne ju nepreplácajú. Za epidurálku teda platíte vy, sumy sa pohybujú v závislosti od nemocnice (od 80 do 150 eur).

Hlavné je mať “poučenie”

Aj keď sa názory mamičiek rôznia, a to vo väčšine v závislosti od ich vlastných prežitých skúseností, zhodujú sa na jednom – je dobré vopred si vybaviť nevyhnutné „poučenie“ a priamo na mieste v čase pôrodu sa rozhodnúť, či o epidurálku záujem máte alebo to risknete bez nej. Istou nevýhodou je, že sa musíte rozhodnúť včas, keďže neskôr vám ju už lekári odmietnu vpichnúť. V niektorých prípadoch teda ide skôr o „hop alebo trop“. Našťastie však nikdy neviete porovnať, aké by to bolo, keby...

Epi ako samozrejmosť

Každý pôrod je úplne iný, každá z nás má tiež úplne iné vnímanie a prah bolesti. Mnohé mamičky volia epidurálku ako samozrejmosť a žiadajú ju hneď po príchode do nemocnice. „Prečo prírode nepomôcť, keď sa dá. Keď je správne a včas ‘nadávkovaná’, je na nezaplatenie. Oceníte to aj po samotnom pôrode, pri prípadnom šití,” vyjadrila svoj názor na jednom z fór k často diskutovanej problematike Jana.

Epi ako záloha

Iné baby si vpichnutie epidurálky nechávajú v zálohe pre prípad, že by svoje predstavy „podcenili“ a až na mieste sa rozhodnú, či o epi záujem majú. „Nechala som si otvorenú možnosť a dobre som urobila. Úplne inak sa totiž rozhoduje teraz a keď človek leží v kontrakciách na sále. Využila som ju už dvakrát a využijem aj tretí. Čo sa týka možných rizík, ktorých sa niektoré baby obávajú, epi už nie je žiadna novinka a anesteziológovia sú vysokošpecializovaní lekári, ktorí vedia, čo robia. Dnes už matky – hrdinky nedostávajú medaile, takže nie je dôvod trpieť, keď nemusíte,“ popisuje svoj názor ďalšia z mamičiek.  

Podobnú skúsenosť približuje aj ďalšia mamina: „Som bojko a mám dosť nízky prah bolesti. Chcela som síce rodiť bez, ale pre istotu som si epi vybavila a povedala som si, že uvidím, aké budú tie bolesti silné. Keď prišli, nevedela som sa dočkať anesteziológa.“

Na epi nebol čas

Sú aj mamičky, ktorým sa pôrod rozbehol a napredoval tak rýchlo, že na podanie epidurálky ani nezvyšil čas. „Môj pôrod bol veľmi rýchly. Malý bol vonku na tri kontrakcie a rodila som bez epi. Keďže som zažila iba svoj trojhodinový pôrod, môžem povedať, že sa to dá zvládnuť aj bez nej,“ popisuje svoju skúsenosť na fóre ďalšia mamička.

Podobný priebeh zažila aj Evka: „Rodila som bez epidurálky. Pôrod som mala relatívne rýchly a nemám z neho žiadnu traumu, hoci som sa strašne bála. Epidurálku som plánovala, ale nestihli mi ju pichnúť. Pri druhom dieťati si ju zabezpečím dopredu a v prípade potreby ju využijem, pretože ak by sa náhodou stalo, že budem rodiť 20 hodín, tak si to nedokážem predstaviť. Keď bude možnosť, tak si tie bolesti uľahčím

Aký záver v tak komplikovanej problematike vyplýva? Tak, ako si každá budúca mamina musí pôrodom prejsť 'sama', musí sa aj každá rozhodnúť, či o tlmenie bolesti pomocou epidurálky bude mať záujem. Výhodou je, že sa tak môžete rozhodnúť priamo na mieste podľa vzniknutej situácie. To, či sa priamo počas pôrodu rozhodnete pre alebo proti, je len na vás a my vám v každom prípade želáme len tie najkrajšie spomienky na váš veľký deň! 

Zdroj foto: pixabay

Príchod bábätka do rodiny neznamenajú iba radosti a starosti s opaterou. Po návrate z pôrodnice začínajú vybavovačky na úrade. Nikoho nenapĺňajú radosťou, ale sú nevyhnutné.

Čo všetko treba vybaviť a kde

Vo väčšine rodín je otecko ten, kto  vybaví všetko, čo treba. No nie každá mamička má pri sebe pomoc, tak aj slobodné mamičky musia všetko zvládnuť.

Po pôrode odchádzate domov s tromi tlačivami, ktoré musíte odovzdať

• pediatrovi – je to prvý lekársky záznam o novorodencovi, ktorý obsahuje údaje o ňom a pôrode. Najlepšie je doručiť ho do 24 hodín od pôrodu.
• gynekológovi – správa o zdravotnom stave matky, ktorú stačí odovzdať po pôrodnej kontrole
• hlásenie o narodení dieťaťa – je dôležité pri vybavovaní rodného listu. Informujte sa vo vašej pôrodnici, či nepošlú tieto správy za vás, niektoré to robia.

Detský pediater

Detského lekára si vyberte už pred narodením dieťaťa. Do pôrodnice potrebujete jeho telefónne číslo a adresu ordinácie. 

Rodný list a rodné číslo dieťaťa

Musíte zájsť na matriku v mieste vášho bydliska. Okrem hlásenia o narodení dieťaťa doložíte aj sobášny list (ak ste manželia), oba občianske preukazy rodičov. Rodný list je vyhotovený približne do týždňa. Urobte si z neho niekoľko kópií, pretože ich budete potrebovať. Jednu hneď zašlite zamestnávateľovi kvôli vyplácaniu finančného príspevku.

Ako je to u matiek samoživiteliek pri vybavovaní rodného listu

• Slobodné matky poskytujú iba svoje údaje. Pri žiadosti o priznanie otcovstva musíte túto skutočnosť uviesť.
• Rozvedené matky poskytujú súdne rozhodnutie o rozvode.
• Vdovy dokladajú úmrtný list manžela

Trvalý pobyt dieťaťa

Musí byť totožný s trvalým pobytom matky. Budete potrebovať originál rodného listu a občiansky preukaz matky. Trvalý pobyt nahláste do troch dní od obdržania rodného listu. Túto povinnosť môže vybaviť aj manžel.

Zdravotná poisťovna

Nahlásenie dieťaťa do zdravotnej poisťovne stačí vykonať do 60 dní od jeho  narodenia. Dovtedy postačí vaša kartička. Formulár si vytlačte z internetu tej poisťovne, pre ktorú ste sa rozhodli. Po vyplnení žiadosti vám príde kartička poštou.

Dôchodkové poistenie

Vybavíte v sociálnej poisťovni. Materská dovolenka sa započítava do dôchodku ako zamestnanie. Túto povinnosť neodkladajte, aby vám boli započítané všetky dni materskej dovolenky. Budete potrebovať registračný list FO a kópiu rodného listu dieťaťa a čestné prehlásenie o starostlivosti o dieťa. Štát však za vás bude platiť poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity do 6 rokov dieťaťa len ak nebudete dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO.

Do sociálnej poisťovne zašlite aj fotokópiu rodného listu dieťaťa, aby vám neprestali vyplácať materské. 

Odvodové povinnosti za dieťa

• ak budete nahlasovať dieťa kvôli trvalému pobytu, tak ho nahláste ako ďalšiu osobu, za ktorú budete platiť poplatky za odvoz smetí
• v bytovke, v ktorej bývate máte povinnosť nahlásiť dieťa ako ďalšieho člena domácnosti, budete potrebovať kópiu rodného listu

Príspevok pri narodení dieťaťa od obce

Nie každá obec vypláca príspevok pri narodení dieťaťa, ale informujte, či to nie je práve u vás. 

Príspevky pri narodení dieťaťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Vypláca rôzne prídavky. Pri narodení dieťaťa máte nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak ste držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, tak žiadosti o tieto príspevky môžete podať aj prostredníctvom elektronických služieb.

Od 1.1.2014 sa zlúčil príspevok pri narodení dieťaťa (151,37 eur) s príplatkom k príspevku pri narodení dieťaťa (678,49 eur) do jednej dávky. Dávka sa nazýva Príspevok pri narodení dieťaťa. 

Výšky dávky podľa počtu tehotenstiev

• 829,86 eur, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní
• 151,37 eur, ak ide o dieťa narodené zo štvrtého pôrodu a ďalšieho pôrodu alebo ak ide o dieťa z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa nedožilo 28 dní
• dvojičky a viecerčatá – 829,86 eur, resp. 151,37 eur sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní

Príspevok si môžete vybaviť do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa, potom vám nárok naň zanikne.

Podmienky nároku

• narodenie dieťaťa
• trvalý pobyt a bydlisko žiadateľky/ľa na území Slovenskej republiky
• uzatvorenie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti

Na to, aby ste si mohli uplatniť nárok budete potrebovať

• občiansky preukaz matky – žiadateľa,
• rodný list dieťaťa/detí (originál a fotokópiu),
• fotokópiu identifikacnej karticky majitela bankového úctu v prípade zasielania na účet
• potvrdenie gynekológa, v ktorého starostlivosti je matka dietata, že dieta/deti je/sú prvo až treťo narodené (vyplní sa do daného tlačiva)
• potvrdenie gynekológa, v ktorého starostlivosti je matka dietata, že ste absolvovali dané preventívne prehliadky (vyplní sa do daného tlačiva)
• potvrdenie pediatra dieťaťa (o uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti a o dožití sa 28 dní života dieťať/detí)
• vyhlásenie o bydlisku
• Čestné vyhlásenie k príspevku pri narodení dieťaťa

Daňový bonus

Potvrdenie o čase čerpania materských dávok a o začiatku čerpania rodičovskej dovolenku sa vám zídu pri uplatňovaní daňového bonusu.  

Ak dieťaťu vybavujete cestovný doklad, ku žiadosti o vydanie dokladu priložíte rodný list a občiansky preukaz rodiča.

zdroj: 

https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_co-robit-po-narodeni-dietata-a

http://www.upsvar.sk/prispevky/socialne-veci-a-rodina/narodenie-dietata-pripadne-viac-deti.html?page_id=262398&urad=240879

zdroj foto:pixabay.com, depositphotos.com

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Príznaky tokofóbie

Patologický strach sa prejaví ako iné úzkostné poruchy. Na jednej strane sú fyzické príznaky:

• potenie rúk
• studený pot
• sucho v ústach
• búšenie srdca
• ťažkoti s dýchaním
• závrate
• poruchy spánku

A na strane druhej, psychické prejavy:

• napätie
• strach
• obavy
• nutkavé myšlienky
• nočné mory
• strach zo smrti

Obvykle si žena sama uvedomí, že strach je neprimeraný, ale nemá doť síl, aby ho vedela prekonať.

Ženy pod vplyvom tokofóbie 

Ženy trpiace tokofóbiou sa vyznačujú starostlivým užívaním antikoncepcie. Často kombinujú viac metód brániacich počatiu. Odkladajú tehotenstvo. Ak aj otehotnejú, toto obdobie je pre ne náročné a ťažko ho prežívajú. Možný pôrod chcú riešiť jedine plánovaným cisárskym rezom. Ich strach je zvačša kombináciou vážnych obáv v nasledujúcich oblastiach:

1. Pôrod – boja sa bolesti, možného dlhotrvajúceho pôrodu, majú paniku zo straty kontroly počas pôrodu, obavy, že nebudú schopné spolupracovať, alebo nesprávne tlačiť a dýchať, riešia strach z natrhnutia a nástrihu hrádze, prípadne sa boja neskorého odjazdu do pôrodnice.
2. Zdravie dieťaťa a matky – majú obavu z porodenia mŕtveho dieťaťa, poranenia dieťaťa počas pôrodu, postihnutia dieťaťa, z možných problémov počas tehotenstva a po pôrode.
3. Personál nemocnice - sú presvedčené, že personál bude nevľúdny, alebo nebude prítomný, majú obavy, že sa budú pýtať otázky, ktoré personálu budú pripadať hlúpe, obávajú sa nedostatočného súkromia pri samotnom pôrode.
4. Rodinný život – často pociťujú strach a neistotu z partnerského života po pôrode, predpokladajú, že po pôrode nastanú problémy v sexuálnom živote a problémy so starostlivosťou a výchovou dieťaťa.

Príčiny vzniku tokofóbie

Odborné štúdie z Veľej Británie uvádzajú, že tokofóbia sa najčastejšie rozvinie u žien, ktoré boli psychicky, alebo sexuálne zneužívané a tiež u žien s predispozíciou na úzkostné stavy.

Ďalej:

• Viac strachu s pôrodom prežívajú prvorodičky, v porovnaní s druhorodičkami. Podpisuje sa to i na intenzite strachu.
• U viacrodičiek môže byť príčinou predchádzajúci komplikovaný, či traumatizujúci pôrod.
• Autori britskej štúdie dokázali, že ženy, ktorým bola podaná epidurálna anestézia , mali väčší strach z nasledujúceho pôrodu.
• Ku vzniku strachu prispievajú aj konflikty v partnerskom živote, psychické napätie v osobnom živote, ochorenie.
• V neposlednom rade je to aj vek, nedostatočná prípravva na pôrod a nízka sebeúcta.
• Negatívne môže zapôsobiť postoj okolia: nešťastné príbehy o tehotenstve a pôrode druhých žien, alarmujúce informácie, či odborné informácie, ktoré sú neuvážlivo formulované a vyvolávajú strach.

Možnosti terapie

Liečba tokofóbie, tak ako aj iných úzkostných porúch, ponúka niekoľko terapeutických postupov. V prvom rade ide o psychoterapiu. Individuálne psychoterapeutické sedenia so psychoterapeutom, alebo psychiatrom, prebiehajú dlhodobo. Okrem nich žena pracuje aj sama na sebe, podporuje sa. Pomoc a sila sa očakáva aj od partnera, rodiny, okolia.

 Ak nie je dostatočne účinná psychoterapia, volí sa kombinácia s farmakoterapiou. Používajú sa lieky zo špeciálnej skupiny anxiolytík (lieky proti strachu) spolu s antidepresívami (lieky na zlepšenie nálady).

Ako podporiť samu seba

Pri riešení tokofóbie je azda ľahšie racionálne si uvedomiť strach. Aj keď jeho intenzita a množstvo obáv s ním spätých, sa vymykajú normálu. Náročnejšie je pracovať systematicky sama na sebe tak, aby ste strach eliminovali. Buďte trpezlivé. Nenechávajte obavy zájsť ďaleko a neberte situáciu na ľahkú váhu. Okrem pomoci odborníka, sa orientujte aj na:

• Vyhľadávajte ženy, ktorých postoj k tehotenstvu, skúsenosť s pôrodom vás posiľňuje.
• Aktívne sa zaujímajte o tehotenstvo, pôrod. Vyberajte si odborné informácie, podložené štúdie. Nesledujte katastrofické informácie, či negatívne príbehy.
• Utrieďte si myšlienky, vzdelávajte sa v oblasti priebehu pôrodu a materskej starostlivosti. Tu sa vám osvedčia rôzne kurzy prípravy na pôrod a materstvo.
• Autosugescia je vašou "najlepšou kamarátkou". Privádzajte do vašich predstáv o pôrode a tehotenstve len príjemné, šťastné pocity. Vzbudzujte v sebe pozitívne emócie.
• Ak ste tehotná a premohol vás strach, hovorte o ňom otvorene, bez viny, či hanby. Konzultujte so psychológom. Pomôže vám osvojiť si techniky a stratégie zvládania strachu.
• Starostlivo si vyberte pôrodnicu. Máte možnosť bezplatnej prehliadky pôrodnej sály, či oboznámenie sa s personálom. Vybrané pôrodnice ponúkajú aj vlastné pôrodné kurzy, kde vás podrobne oboznámia s prostredím, oddeleniami šestonedelia a novorodencov.  
• Ak ste už matkou a pôrod bol pre vás traumatizujúci, snažte si tieto pocity opäť neprivádzať. Nepripomínajte si ho. Ani pred deťmi nevyjadrujte svoje negatívne pocity späté s týmto zážitkom.

Ostatné preventívne opatrenia proti strachu

• Cvičenie pre tehotné
• Cvičenie taojin (cvičenie na vitalitu)
• Prechádzky, dychové cvičenia
• Partner pri pôrode
• Oddať sa pôrodu – nechať telo pracovať

Zdroje: 

1. Mgr. Linda Černochová: Strach z porodu - obsahy, příčiny a strategie zvládání
2. Alehagen, S. : Fear of childbirth before, during, and after childbirth
3. Hart, R., McMahon, C. A. : Mood state and psychological adjustment to pregnancy
4. https://eduworld.sk/kd/1822/cvicenie-taojin-pre-tehotne?t=2651

Zdroj foto: pixabay.com

Máte dve možnosti. Buď áno, alebo nie. Byť tehotná je skvelé, alebo vôbec. Pozrite sa na to z tej lepšej stránky a myslite na pozitíva i  výhody. Hneď sa vám bude s bruškom ľahšie kráčať.

Tadá! Prvá ranná nevoľnosť za vami a vy už tušíte, čo za tým bude. A to je hneď prvá výhoda… Máte svoje malé, veľké tajomstvo… Jedine vy o ňom viete a  rozhodnete, či ho všetkým rozpoviete! Alebo si to necháte len pre seba? Manžel už možno tuší, no vám sa páči držať ho v napätí… Začína deväť, priam magických, mesiacov. Nerozjímajte zbytočne nad únavou, častými návštevami toalety, nechutenstvom a zmenami nálad! Poďte si to užiť.

Krásne ničnerobenie

Úplne sa uvoľníte. Spomalíte… Že je nákup ešte nevyložený, doma vás počkal špinavý riad a manželovi treba ožehliť košele? Ukazujúc na svoje bruško a s úsmevom na perách práve jeho poprosíte o pomoc. Po niekoľkých týždňoch máte šancu, že budete mať doma nového pomocníka v podobe vlastného partnera. Ani ste o tom netušili, však? Tehotenstvo robí aj s mužom divy! Ľahnite na gauč a pozrite si trebárs tento film. Byť tehotná je skvelé!

Nekonečné nakupovanie

Predstavte si deväť mesiacov nakupovania. Máte právo utrácať veľa a za všetko! Treba kompletne obnoviť šatník. Nie je nič horšie ako vyťahané, neforemné tepláky! Dnes už existuje veľa obchodov, špecializovaných práve na tehotenskú módu. Konečne máte možnosť do nich vstúpiť a vybrať si. Ak chcete ostať verné značkám, na ktoré ste boli zvyknuté aj bez bruška, nakuknite i tam. Stačí vhodný strih, či dĺžka a môžete byť razom šik. Nerozmýšľajte, či si nový model obliečiete raz, či dvakrát… Pamätajte, že teraz ste vy tie najobdivovanejšie a najkrajšie! Byť tehotná je skvelé!

Vždy a všade v prvom rade!

Nie raz ste okúsili to najhoršie miesto v lietadle, alebo prestáli celú cestu z jedného konca mesta na druhý a to nevychované chlapčisko nie a nie uvoľniť sedadlo. Máte v ruke tromf – tehotenskú knižku. Chlapec isto nebude mať žiadne námietky. Letecké prepravné spoločnosti dovoľujú cestovať tehotným do 36. týždňa. Máte právo na sedadlá v prvom rade, ktoré sú komfortnejšie a majú viac miesta pre nohy. Byť tehotná je skvelé!

Čas bez diét

Tak a nastal ten čas, kedy kilá pôjdu hore a nikomu to nebude prekážať! Práve naopak, zaguľatiť sa v ženských partiách poteší nejedno oko. Partner ocení bujné poprsie a isto mu nebude vadiť, že skáče do potravín aj o polnoci. Nevyčítajte si, koľko toho zjete. Či neskoro večer, či hocikedy… Byť tehotná je skvelé!

Žiaden stereotyp

Nudiť sa určite nebudete. Je toľko aktivít výlučne pre tehotné! Teraz je správny čas na vybočenie zo zaužívaného rytmu.  Ak vás nepremôže únava, objavíte možnosti cvičenia: jóga, fitlopty, strečing, plávanie… Kurz prípravy na pôrod tiež nebude na zahodenie. Práve naopak, máte jedinečnú príležitosť dozvedieť sa o svojom tele a pôrode úplne všetko. Takže, ak ste chýbali na nejakej hodine biológie, doženiete to. Predsa vás únava zlomila? Nič to. Dožičte si hlboký poobedňajší spánok bez výčitiek. Byť tehotná je skvelé!

A doprajete si!

Vaši najbližsí vám budú chcieť zabezpečiť príjemný relax. Vychutnáte si masáže, pravidelné profesionálne čistenie pleti, pedikúru, manikúru, návštevu kaderníctva, alebo krátky wellness. To všetko, vrámci starostlivosti o telo, vzhľadom na vaše tehotenské bruško, môžete. Hýčkajte sa aj samé a nestarajte sa, koľko za to utrácate. Je to čas, kedy ste na prvom mieste len a len vy. Byť tehotná je skvelé!

Najkrajšia časť prichádza

Vecičiek pre bábätko je tak veľa a sú také krásne! Vo výbavičke nesmie nič chýbať. Zrazu sa vám chce zbierať informácie a skúsenosti o kočíkoch, postieľkach, alebo vhodnom oblečení pre drobca. Prosto o všetkom, čo vám robí tehotenstvo krajším. Nechajte sa unášať hormónami a zahniezďujte sa. Váš byť asi prejde kompletnou rekonštrukciou a v každej izbe pribudne nový nábytok. Všetko musí byť dokonalé. Zmena je život. Náhle vám ide od ruky šitie, či vlastnoručná výroba hračiek. Ani neviete, čo sa to všetko vo vás skrýva! Áno, byť tehotná je skvelé!

Ešte nestačí?

Byť tehotná je skvelé, pretože:

• Všetci naozaj urobia všetko, čo chcete
• Nikomu a ani vám nebudú vadiť vaše prehnané emócie, či náladovosť
• Spoznáte nové kamarátky, ktoré sú tiež v očakávaní
• Zaregistrujete sa na stránku www.modrykonik.sk , zapojíte sa do komunity mamičiek a dozviete sa viac o svojom tehotenstve 
• S príchodom nového člena posilníte vzťahy v rodine
• Popri nových chutiach možno objavíte nové reštaurácie
• V niektorých obchodoch s potrebami pre deti dostanete štartovacie balíčky zdarma a množstvo ďalších zliav.

Byť tehotná je skvelé, pretože na konci toho celého deväťmesačného obdobia spravíte zázrak. Privediete sa svet nový život. Krásny, hebký, voňavý, jedinečný, váš…

Zdroj foto: pixabay.com

Každej z nás vyhovujú rozdielne veci a inak to nie je, ani čo sa týka polohy počas pôrodu. Až priamo v deň D zistíte, čo v danú chvíľu najviac uprednostňujete. No ako mnohé budúce mamičky, zrejme aj vy sa s blížiacim sa termínom pôrodu zamýšľate nad otázkou, akú pôrodnú polohu zvoliť a aké výhody i nevýhody vám to môže priniesť.

Zvážiť vopred je potrebné aj to, akú polohu preferujú v nemocnici, v ktorej ste sa rozhodli rodiť. Dodnes je v mnohých slovenských pôrodniciach bežným štandardom jediná zaužívaná poloha. Áno, hádate správne – tá poležiačky. Možnosť požiadať o alternatívnu polohu sa do praktík našich nemocníc dostáva postupne, no viacerné modernejšie pôrodnice sú už minimálne vybavené polohovateľným kreslom a prikláňajú sa k viacerým “menej tradičným” pôrodným polohám.

1.  doba pôrodná

Keď pôrod nepostupuje tak, ako by ste si želali, pomôcť mu môžete aj správnymi pohybmi a polohami. Už počas 1. doby pôrodnej väčšina žien hľadá vhodné polohy, ako "prežiť" kontrakcie a zabezpečiť prirodzený postup pôrodu a urýchliť “otváranie sa”. Pomáha chodenie po miestnosti, podrep, sed na fitlopte, pomalé pohyby pánvy či poloha “štvornožky” - na rukách a kolenách.

"Malo by ísť najmä o polohy s nohami od seba, napríklad v stoji s podsadenou pánvou sa kývať zo strany na stranu, robiť 'osmičky', jednoducho zahrať sa na brušnú tanečnicu. Dôležité je mať naozaj podsadenú pánvu a nevystrkovať zadok," radí jedna z mamičiek na fóre.

2.  doba pôrodná

Na chrbte/poležiačky

Naďalej najklasickejší a najviac zaužívaný spôsob v slovenských nemocniciach. Personál má v prípade potrebných lekárskych zásahov najjednoduchší prístup ku pacientke, umožňuje jednoduché monitorovanie plodu a podľa mnohých doktorov je táto poloha najbezpečnejšia. V minulosti išlo dokonca o jedinú akceptovateľnú polohu v našich pôrodniciach. Názory na ňu sú pritom kontroverzné a čoraz viac žien sa začína ozývať, že pre samotnú rodičku rozhodne nejde o bezvýhradne najjednoduchšiu polohu. Ide predsa o polohu neprirodzenú voči gravitácii, tlačenie v nej môže byť komplikovanejšie a môže tiež negatívne ovplyvniť, resp. zintenzívniť silu kontrakcií. Veď predsa už počas pokročilého štádia tehotenstva sa ženám neodporúča dlho ležať na chrbte, kvôli tlaku maternice na veľké cievy, čo môže spôsobiť nedostatočné okysličovanie bábätka.

V polosede

Poloha na pôrodnickej stoličke, resp. polohovacom kresle je pre ženu i dieťatko vhodnejšia vzhľadom na silu gravitácie. Zároveň priaznivo pôsobí na rozšírenie panvového dna.

Pôrodná stolička alebo pôrodné nastaviteľné kreslo je buď v prevedení bez operadla alebo s opierkou. Vpredu sa nachádza oblúkový výrez. Vďaka zvislej polohe v (polo)sede je tlačenie efektívnejšie, bábätko ľahšie prechádza pôrodnými cestami vďaka zväčšenému priestoru v panvovom otvore. Budúcej mamičke sa tiež ľahšie dýcha a dokáže lepšie využiť jednotlivé kontrakcie.

Pôrod do vody

Kedysi relatívne obľúbená forma alternatívneho a prirodzeného spôsobu pôrodu dnes už skôr ustupuje. V niektorých slovenských pôrodniciach je pôrod do vody možný za poplatok. Treba však do úvahy brať niekoľko faktorov. Lekár a personál má vo vode sťažený prístup k pacientke. Takisto voda, do ktorej sa dieťatko narodí, môže byť infikovaná – nachádza sa v nej krv, kúsky placenty, prípadne aj váš moč či výkaly.

Počas prvej doby pôrodnej však práve pobyt v teplej vani môže rodičke zmierniť bolesti a pôsobiť veľmi príjemne.

Na Slovensku umožňujú zvoliť si alternatívnu polohu počas 2. doby pôrodnej (polohovateľné lôžko, pôrodnícke kreslo, pôrodnícka stolička, pôrod v sede alebo polosede či vo vani) pôrodnice v Banskej Štiavnice, Bojniciach, Dunajskej Strede, Handlovej, Komárne, Žiline, Zvolene, Trebišove, Topoľčanoch, Spišskej Novej Vsi, Poprade, Martine, Leviciach či v košickej Šaci. 

Prečítajte si o pôrode všetko, čo potrebujete vedieť >>

Zdroj foto: pixabay 

Asi tak pred sto rokmi by táto téma nebola ničím výnimočná. A aby o tom niekto ešte písal na internete!? (Samozrejme, keby existoval). Pôrod doma s babicou bol jedinou možnosťou, ako a kde priviesť malého človiečika na svet. Dnes je všetko inak a predsa niektoré ženy chcú to isté. Za ich rozhodnutím porodiť doma sú rôzne dôvody. 
Zdeňka Solaříková je matka dvoch detí a obe porodila plánovane doma, s pomocou svojho manžela. Cesta k tomuto rozhodnutiu netrvala toľko, čo jej tehotenstvo. Tento príbeh je dlhý, ako to už býva. Začína v jej devätnástich rokoch, kedy jej bola diagnostikovaná Crohnova choroba. Jej stav bol z tých vážnejších. Bez liekov na celý život to nešlo. A založiť si rodinu? To už vôbec!

Po rodine si túžila už o devätnástich. Aké boli lekárske prognózy? 

Doktoři mi řekli, že rodina zůstane mým snem a mám být ráda, pokud to zvládnu já bez větších následků. S co nejmenším počtem operací... Byla jsem opravdu mladá a s tímto závěrem jsem se nehodlala smířit. Hledala jsem tedy i alternativy.

Čo všetko si musela podstúpiť v terapii Crohnovej choroby? 

Byla jsem na řízené detoxikaci, jedla ajurvédské čínské i české bylinky. Mezitím jsem docházela ke své gastroenteroložce v Praze. Nic mi nefungovalo. Jednoho dne jsem si přečetla článek o souvislostech stravy s nemocemi a začala měnit svůj jídelníček. Studovala jsem do hloubky principy výživy, živočišné i rostliné bílkoviny a jejich působení na autoimunitní choroby. Upravila jsem stravu, začala jsem užívat zelené potraviny.

Kedy sa to prelomilo?

V mých 24 letech. Odvtedy jsem bez náznaků Crohnovy choroby, bez léků, bez následků. I dle lékařů jsem zdravá.

 
Ako to súvisí s tvojim rozhodnutím rodiť doma? 

Důvěra v mé tělo mě utvrdila v rozhodnutí rodit doma. Znám své tělo a věřím mu. Uzdravila jsem se a uvěřila jsem, že zvládnu i doma porodit miminko.

A konkrétne dôvody?

Hlavní důvod byl, že nemám ráda nemocnice. Když tam vejdu, vrací se mi to, co jsem zde zažila a necítím se bezpečně. Pocit bezpečí je pro porod nejdůležitější věc. Někomu vyvolává pocit bezpečí to soukromí vlastního domu, někomu prostředí nemocnice, kde ví, že za dveřma je nejmodernější vybavení.

Pripravovala si sa nejako špeciálne na svoj pôrod doma? 

Nevím jestli speciálně... Hodně jsem si toho načetla. Setkala jsem se ženami, které rodily doma i v porodnicích. Dívala jsem se na záznamy porodů v různém prostředí, i třeba v sanitce. Chtěla jsem vědět vše, abych měla ten pocit, že jsem se rozhodla správně.

Aké boli tvoje pôrody? Mala si pri pôrode prítomnú pôrodnú asistentku, dulu? 

U prvního porodu jsem chtěla porodní asitenku. Zodpovědně jsem ji sháněla. Bohužel, tehdy se asistentky bály. Nakonec jsem rodila sama s manželem a porodní asistentku jsem měla na telefonu. Druhý den po porodu nás přijela zkontrolovat. U druhého porodu jsem chodila k porodní asistentce na konzultace, ale obě jsme věděly, že porod bude rychlý a bezproblémový. Kdybych potřebovala, volala bych. Porod byl ale opravdu rychlý a bezproblémový. Trval kolem tří hodin.

Mala si aj záložný plán?

Bydlíme asi 15 minut chůze od porodnice, takže bych kdyžtak jela tam. Měli jsme domluvu s manželem, že jakmile jeden z nás bude cítit, že potřebujeme jet, tak jedeme.

V niektorých krajinách sa po pôrode zje placenta. Vyskúšala si to tiež?

Po prvním porodu ne, tu jsem celou zakopala. U druhého porodu jsem si kousek rozmixovala s borůvkama. Placenty se dává opravdu jen kousek do velkého koktejlu… Zbytek je zatím v mrazáku, ještě jsem se nerozhodla, kde ji zakopu, protože bydlíme v podnájmu.

Čo považuješ za najväčší problém pri pôrode doma?

Nějvetší problém je vlastně to, že se žena nemůže oficiálně rozhodnout rodit doma. V Anglii je to běžně schválená praxe. U nás je to zatím něco nepřípustného, i když už jsou první vlaštovky. Mnozí považují porod doma za návrat na stromy…

Komu by si pôrod doma vyslovene neodporúčala?

Porod doma bych nedoporučovala ženám, které se bojí, že ho nezvládnou. Pokud máte pochybnosti, raději roďte v porodnici. Najděte porodnici, kam můžete třeba se svoji porodní asistentkou. Připlate si nadstandard a proberte dopředu svoji představu o porodu. Nedoporučila bych porod doma ženám, které mají zdravotní problémy.

A na čo by naopak pamätať budúce mamičky, ktoré sa rozhodnú rodiť doma?

Připravit se nejen na porod, jedná se o celé těhotenství. Přečtěte si příběhy i odbornou literaturu z obou stran. Od žen a od odborníků na přirozené porody i o porodech v porodnicích. Rozhodněte se jak chcete celé toto mimořádné a silné období prožít. Stojí za to se zastavit a zamyslet.  Ať už si zvolíte cestu porodnice či domácí prostředí.

Ako sa na svoje pôrody pozeráš teraz, s odstupom času? 

Pro mě je důležité být v souladu s cestou, kterou jsem si vybrala a aby s ní byl v souladu i můj partner. Ke komplikacím, ať už fyziologickým, či emocionálním, vede právě  nesoulad a strach, který prožíváme.  Přeji všem, ať si stojí za svou cestou ať už je jakákoliv.

Ďakujem za rozhovor

foto: archív Zděnky Solaříkovej
#porod #domaci_porod #porod_doma #rozhovor

Začiatok pôrodu sa pri ideálnych podmienkach dá stráviť aj v pohodlí domova. Pre mnohé ženy je domáce prostredie omnoho príjemnejšie. Môžu si v súkromí dopriať horúcu sprchu či kúpeľ, relaxovať medzi kontrakciami vo vlastnej posteli, prechádzať sa po byte, byť medzi „svojími“. Mnohé mamičky, ktoré to už majú za sebou, sa preto zhodujú - je lepšie chvíľu si to "odtrpieť" doma a až potom sa vybrať do nemocnice. Sú však aj mnohé prípady, kedy by ste do pôrodnice mali vyraziť čo najskôr. Aj to však bez náhlenia sa a stresov.

Každý pôrod je nanajvýš individuálny a jeho priebeh sa nedá vopred naplánovať a do veľkej mieri ani predpokladať.  Ako sa teda aspoň trochu vyznať v spleti informácií, aby ste približne vedeli, čo vás v deň D čaká? 

Kedy do pôrodnice určite vyraziť

Prvá rada znie – ak vám odtečie plodová voda alebo začnete krvácať, je čas vyraziť. Podobne znejú aj „inštrukcie“, ktoré môžete počuť na väčšine predpôrodných kurzov a príprav.

Keď sa kontrakcie stupňujú

V prípade, že vám neodtiekla plodová voda a nemáte žiadne krvácanie, pokojne môžete počas 1. doby pôrodnej uprednostniť domáce prostredie. V prípade, že kontrakcie nie sú výrazne silné a opakujú sa len každých približne 15 – 20 minút, zrejme ešte máte dostatok času.

Istým merítkom je aj intenzita kontrakcií. Ak sa bolesť od kontrakcie ku kontrakcii výraznejšie stupňuje, radšej nečakajte a pomaly a s prehľadom vyrazte. Rovnako tak aj keď sa intervaly medzi jednotlivými kontrakciami skracujú: „Ak máte kontrakcie každých 7 až 10 minút, pomaly môžete ísť. Pri každých 5 minútach by ste už mali isto vyraziť. Aj v takom prípade sa však môže stať, že neskôr kontrakcie ustanú a ešte si počkáte. No aspoň budete pod dohľadom doktorov a pokojná,“ zdieľa svoje skúsenosti jedna z mamičiek. 

Samozrejme záleží aj od toho, ako ďaleko od pôrodnice bývate. Zvážte, ako dlho vám bude cesta trvať, či nehrozia počas transportu nejaké zápchy. Mali by ste byť zbalené a pripravené na odchod z domu.

Každý pôrod je individiuálny

V tejto tématike, tak isto ako pri mnohých ďalších, čo sa týka tehotenstva a pôrodu, neexistuje jednotné pravidlo, ktoré platí pre všetkých. Niektoré ženy sa trápia počas prvej doby pôrodnej aj desiatky hodín, iné ledva stihnú „predýchať“ a doraziť do pôrodnice včas. "Ja som porodila takmer v aute, a to som si dovolila predýchavať doma 'až' hodinu. Došli sme do pôrodnice, sadnúť, tlačiť a malý bol na svete. Isteže, ak pôrod postupuje pomaly, je asi fajn predýchať to doma," spomína na svoj zážitok ďalšia z mamičiek.

Prvorodička – zelenáčka

Ak máte pred sebou prvý pôrod, pravdepodobne sa sužujete najviac a ťažšie budete vedieť odhadnúť situáciu. Zrejme budete aj väčšmi ostražité a do pôrodnice radšej vyrazíte čo najskôr. Môže sa stať, že vás vyšetria a pošlú domov, v iných prípadoch si vás už na oddelení nechajú, no ešte si tam istý čas „poležíte“. Pre svoj vlastný pokoj na duši je však toto rozhodnutie len a len na vás. Netreba nič podceňovať. Výhodné je dohodnúť sa s vaším doktorom a až budete mať pocit, že pôrod nastúpil, zavolať mu, popísať situáciu a nechať si poradiť.

Dlhý prvý pôrod

Nie vždy tiež platí zásada, že prvorodičky si to musia odtrpieť dlhé desiatky hodín, kým sa vytúženého bábätka dočkajú. "Hlásim sa ako prvorodička, ktorá porodila ze necelé 3 hodiny. O 15:45 mi odtiekla plodová voda, potom hneď začali kontrakcie, opakujúce sa každých 5 minút. Takže sme šli rýchlo do pôrodnice. No a o 18:25 bol môj Matúško na svete," popisuje svoj zážitok Janka.

Inštinkt a hlavne - žiadna panika

Ako sme už spomínali, priebeh pôrodu sa dopredu predpokladať a ani čas, kedy ísť do pôrodnice, si vopred nebudete vedieť naplánovať. Väčšina mamičiek sa však zhoduje v jednom: chvíľu, kedy vyraziť do nemocnice, jednoducho žena vycíti sama. "Je to veľmi individuálne, no prídete na to samé. Ženský inštinkt," zhrnula to stručne jedna z diskutujúcich mamičiek.

Foto: pixabay

Pár dní pred pôrodom mojej dcérky rozprávam o priebehu svojho tehotenstva. Ak vás zaujíma, aké vlogerky som sledovala ja, čo mi pomáhalo v boji s únavou a letnou horúčavou, ako poctivo som cvičila s Anibalom a čo mi v tehu veľmi chýba, pozrite si môj vlog. Buďte prosím zhovievavé, je môj prvý. 

Ak sa vam nezobrazuje video (ako napríklad mne na mobile - neviem prečo, otázka na MK), tak link na YouTube je tu. 

Aj vy ste už asi prišli na to, prečo sa ranné nevoľnosti volajú ranné. Že to vôbec nie je preto, že sa vyskytujú len ráno 🙂 . Každý máme na veci svoj vlastný názor a ja tu hovorím o svojom postoji k poverám a tiež mamičkám, ktoré pohotovo rozdávajú nevyžiadané rady a strašia nás desivými pôrodnými historkami. Za to, že som nemala zdokumentovaný svoj pôrodný plán, ma možno ukameňujete, ale keďže mám pôrod úspešne za sebou, neľutujem to. 

Na Slovensku sa ešte stále vlogy nerozmohli tak, ako v zahraničí a niektorým z vás sa môže zdať divné, že niekto cudzí zdieľa svoje "Ups and Downs" s veľkým bruškom. Mňa osobne počas tohto obdobia čakania na bábo sledovanie vlogov veľmi pobavilo, povzbudilo aj inšpirovalo. A keď sa vám miestami bude zdať jeho obsah povrchný (hlavne keď hovorím o farbení vlasov na blond), tak vedzte, že vo svojich hodnotách mám jasno a zo všetkého najdôležitejšie pre mňa je, že sme doma všetci zdraví.

Amálka sa nám narodila začiatkom augusta 2016 ako naše prvé dieťatko. Všetko šlo veľmi rýchlo, do pôrodnice som prišla síce plánovane, ale už otvorená na 4cm. Na epidurál už nebol čas. Moja mamka porodila štyri deti bez neho a povzdbudzovala ma, že aj ja to určite "dám"! Prvú aj druhú dobu pôrodnú sme zvládli hrdinsky aj za pomoci môjho manžela Palka, ktorý sa mi snažil pomáhať, ako vedel - a tým nemyslím to, že občas urobil nejakú fotku 🙂 Veď nie nadarmo sme niekoľko mesiacov pred pôrodom chodili spolu na predpôrodný kurz a po večeroch si čítali knihu O matke a dieťati.

Pôrod bol o to pohodlnejší, že sme mali k dispozícii nadštandardnú pôrodnú sálu s masážnym sprchovacím kútom. Keby nie Palka, v tých kŕčoch by som nevedela prísť na to, kde sa zapína voda, veď uznajte. 🙂 Ale prúd teplej vody na kríže a bruško a obľúbené tóny Drum & Bass, ktoré sme si púšťali z JamBoxu, mi pomáhali zmierňovať bolesti. Palko meral kontrakcie a poctivo ich zaznamenával do mobilnej aplikácie, konkrétne BabyBComin. Tá umožňuje zapisovať dĺžku a intenzitu kontrakcií a automaticky vyráta ich frekvenciu. Medzi bolesťami ponúka povzbudivé vety na utíšenie rodičky, ktorými sa Palko inšpiroval.  🙂  

A tak dýchanie, plávanie cez kontrakcie ako cez vlnky, disciplinované tlačenie podľa pokynov úžasného lekára spolu s každou kontrakciou, ma pomerne rýchlo približovali k bábätku. Sestričky boli fantastické, jedna z nich mi počas tlačenia nenápadne zaplietla vrkoč, aby mi vlasy nepadali do tváre. Všimla som si to až na fotkách neskôr. Na štyri potlačenia bola naša 52-centimetrová dcérka s váhou 3830 gramov po 41 týždňoch konečne na svete. Palko nestíhal updatovať rodinku, tak bleskovo to šlo. Celý pôrod trval 3,5 hodiny a keď som začula jej plač, vravela som si: "To je všetko?" Akoby ma tie kurzy, články, knihy a hrôzostrašné príbehy pripravili na niečo oveľa horšie a bolestivejšie. Mala som pocit, že pôrod sa dal zvládnuť v pohode aj bez epidurálky. V tej chvíli som sa cítila silná ako Lara Croft. 🙂

Ešte som sa opýtala primára: "museli ste nastrihnúť?"

"Nie", odpovedal, "ale ak chcete, skočím pre záhradné nožnice a môžeme to napraviť", zavtipkoval. Potešila som sa, rýchly pôrod, navyše bez nástrihu. Wow! Manžel sa venoval foteniu maličkej pri prvom vážení, zatiaľ čo ja som zistila, že skutočné peklo na mňa ešte len čaká.

Pri pomerne rýchlom pôrode nemalého dieťatka sa mi roztrhlo všetko, čo sa mohlo. Hrádza a tiež cieva po celej dĺžke až po maternicu. Dvadsať minút nesmierne bolestivého zašívania mi pripadalo ako večnosť. A pritom som počula aj cítila, že som dostala injekcie na umŕtvenie. Kričala som, stonala, od bolesti si hmkala zúfalú melódiu a miestami som mala pocit, že z tej bolesti zošaliem. Aj primára prešiel humor, krvácanie bolo dosť silné, ale reagoval pohotovo a všetko poriadne zašil bez zbytočných komentárov. Videla som však, že mu nie je všetko jedno, tričko mal kompletne prepotené.

Nasledovali 4 dni v nemocnici, síce v nadštandardnej izbe, ale s adekvátne nadštandardnými bolesťami, ku ktorým sa pridal hemeroid veľký ako dve prepeličie vajcia. Neexistovala poloha, v ktorej by som cítila úľavu od bolesti. K tomu silná svalová horúčka a pichľavá bolesť v krížoch, ktorá vystreľovala do nôh, čo mi znemožňovalo chôdzu. Môj muž so mnou bol na izbe počas celej tej doby, podopieral ma, obskakoval, pomáhal s maličkou. Napriek tomu prišlo na tretí deň baby blues, hádam z tej bezmocnosti a hlavne hnevu, koľko času a energie som venovala príprave na pôrod a na toto popôrodné obdobie plné trapenia, o ktorom neviete, kedy sa skončí, ma nikto nepripravil...

Na štvrtý deň zvíťazil rozum nad emóciami, zaplietla som si vrkoč, nalíčila sa, poskakujúc na jednej nohe aspoň provizórne upratala izbu. Dala som si do poriadku bábätko rozhodnutá, že dnes ideme domov. A tak aj bolo. V ten deň nás pustili a hoci v bolestiach, dcérku som si užívala oveľa viac doma, kde mi ju nikto nikam nebral a kde mi 15-krát za deň niekto nevstupoval do izby.

Bolesť po pôrode ma veľmi zaskočila a budúcim mamičkám by som chcela odkázať, aby venovali primeraný čas prípravou na toto obdobie ako venujú príprave na pôrod. Keď si uvedomíme, že nás po pôrode čakajú dlhé roky zodpovednej výchovy, pýtam sa sama seba, či je adekvátne, koľko času som strávila vyzbrojovaním sa na pôrod. Je pravda, že som sa o ňom naučila veľa a informovanosť určite znižuje stres. Už akékoľvek naše nemocnice sú a majú čo vylepšovať, rodíme v sterilnom prostredí pod dohľadom odborníkov a mnohé z nás, čo porodili dnes napríklad cisárskym rezom alebo mali vnútorné krvácanie ako ja, by pred 100-200 rokmi pôrod ani neprežili.

Štyri týždne po pôrode ma nebolelo už takmer nič. Síce mi šli odpadnúť zápästia z toľkého dvíhania štvorkilového klbka, no hemeroid sa stiahol, jazvy takmer necítim, a ostatné bolesti sa už tiež skoro pominuli. Vychutnávame si bábätko plnými dúškami. 

Plánovaný pôrod v domácom prostredí začína byť trendom. V zahraničí takáto vlna pretrváva už niekoľko rokov a otázka "Budeš rodiť doma, alebo v pôrodnici?" nie je taká nezvyčajná. Duly majú svoje stránky a možno si ich k pôrodu privolať. "Haló, už tlačím!"

Legislatíva na Slovensku je v tejto problematike nejednoznačná. Nie je zakázané, aby žena rodila doma. Nie je ani legislatívne ustanovené, aby rodila len v zdravotníckom zariadení. Pri plánovanom pôrode doma preberá zodpovednosť za čokoľvek nastávajúca matka a jej manžel, alebo partner. Lekár môže prísť k pôrodu doma len v akútnej situácii, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Avšak, ak by bol prítomný počas plánovaného pôrodu, hrozí mu trest, takisto ak je prítomná dula, či pôrodná asistentka.

Čo slovenské ženy vedie k pôrodom doma?

“Myslím si, že pôrod je niečo také úžasné, že by som ho chcela prežívať so svojím partnerom v kľude doma a s minimálnym počtom ľudí. Bez cudzieho doktora, ktorý by do mňa pchal necitlivo prsty, stresoval ma a tváril sa, aký ťažký zákrok robí. Veď zdravý pôrod nie je zákrok pre skalpel, chirurgické náčinie, gumené rukavice a rúšky na ústach...,”  domnieva sa Kamila. Je to jej prvé tehotenstvo, zatiaľ bezproblémové a je rozhodnutá rodiť doma.
Sú rodičky, ktoré rodili v nemocnici a povedali si, že nikdy viac: “Prvé dve deti som rodila v pôrodnici, tretie doma, plánovane. Pre mňa osobne bol domáci pôrod najkrajším a najsilnejším zážitkom. Nikoho by som na to nenahovárala, každá žena, ktorá sa tak rozhodne, si sama musí zvážiť zodpovednosť, strach... Proste, s veľkým strachom by sa doma rodiť nedalo.”
Áno, strach hrá kľúčovú úlohu. Ťažko povedať, čoho sa my, ženy, viac bojíme. Sú to bolesti, komplikácie, ktoré by sme radšej nechali na odborníkov? Alebo naopak, tí odborníci, pôrodníci a ich zásahy?  "Ja na svoj prvý pôrod v nemocnici nespomínam rada. Nikto mi nevysvetľoval, čo so mnou práve robia a prečo. Bolo tam veľa zbytočných rutinných úkonov..." spomína Dobromila.

Hlavné dôvody žien pre plánovaný pôrod doma:

• jedine doma sa cítia bezpečne, majú pocit intimity
• predchádzajúca zlá skúsenosť z pôrodnice
• strach z nástrihu, cisárskeho rezu
• odmietanie klystíru
• odmietanie podania oxytocínu
• odmietanie oholenia
• odmietanie medikamentóznych zásahov
• odmietanie monitorovania plodu počas pôrodu
• obmedzenie jedla a pitia v pôrodnici pri pôrode
• bonding dieťaťa hneď po narodení
• prítomnosť manžela pri pôrode

V obývačke? V kuchyni? S čím?

Na diskusných fórach sa to názormi na pôrod doma len tak hemží. Nastávajúce mamičky už ani tak neriešia otázku, či rodiť, alebo nerodiť doma, ako to, na aké “nástroje” nezabudnúť. Špeciálne vybavenie to nie je. Na podviazanie pupočníka stačia bavlnené šnúrky z topánok. Vložky, podložky, rolka buničitej vaty, nožnice… Záves zo sprchy, na ktorom sa ide do finále. A šampanské v chladničke!

Odborná verejnosť sa búri

Pôrodník z košickej nemocnice je toho názoru, že strach v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom je hlavne spájaný s bolesťou. Ostatné riziká, ako zdravie dieťaťa či matky, sú utláčané do úzadia. Pritom sú také dôležité! Bezpečnosť pôrodu sa berie ako samozrejmosť. Akékoľvek zásahy do pôrodu sú laickou verejnosťou chápané ako zbytočné, priam nebezpečné. Neonatológovia prízvukujú, že mnoho ukazovateľov, ktoré sú spojené so zdravím dieťaťa, sa až do samotného pôrodu nemusia preukázať. Veľa toho vyjde na povrch, až keď je bábätko na svete. Absolútne kľúčovým je to, ako sa po pôrode rozvinú pľúca novorodenca.

Práve po skúsenostiach s prvým pôrodom si Milada priznáva:  “Ešte pred svojim prvým pôrodom som si myslela, že pôrod doma by mohol byť fajn.  Až keď som rodila, som pochopila, že doma by som sa rodiť bála. Môže sa čokoľvek nepredvídané stať, doma nikdy potrebné vybavenie človek nemá.  Nechcela by som takýmto spôsobom v žiadnom prípade ohroziť svoje dieťa a ani seba.” 

“Moja suseda prežila, ale jej bábätko, bohužiaľ, nie. Pôrod sa skomplikoval a nestíhali do nemocnice. O dieťa sa snažili viac ako 5 rokov. Vtedy som si povedala, že takúto “módu” určite nebudem podporovať. Keď ide o zdravie a pôrod, nie som múdrejšia ako skúsený lekár,”  opisuje Ivana.

 Žena má právo na výber. A za tento výber zodpovedá. Ak váhate, položte si pár otázok,  ktoré vám pomôžu ujasniť si vaše rozhodnutie:

• ak sa stane čokoľvek, som pripravená niesť zodpovednosť za mňa i dieťa?
• je toto prostredie pre mňa najbezpečnejšie?
• prečo sa rozhodujem pre pôrod doma?
• aké vybavenie potrebujem?
• dokáže so mnou môj manžel/partner spolupracovať počas celého pôrodu?
• aké bolo moje tehotenstvo?
• aké boli 2 mesiace pred pôrodom ?
• som na svoj pôrod pripravená?
• mám po ruke pôrodnú asistentku, či dulu, ktorá už má skúsenosti s pôrodom doma?
• viem sa dostať urýchlene do nemocnice, ak by nastali komplikácie?
• ktorý lekár a kedy vyšetrí moje novonarodené dieťatko?

Čo všetko sa zistí vyšetrením novorodenca hneď po pôrode? 

Aké sú možnosti

Do 19. storočia ženy nemali inú možnosť, rodilo sa doma. Otázkou zostáva, či vedia dnes pôrodnice poskytnúť odbornú zdravotnú starostlivosť s prihliadnutím na intimitu a kritériá prirodzeného pôrodu. Niektoré nemocnice už upustili od istých, nazvime ich socialistických, rutín. Sú naklonené splniť požiadavky pôrodných plánov rodičiek. Azda najdôležitejším je, aby si žena uvedomila, čo je konkrétne pre ňu bezpečné. Zdravie dieťaťa i jej by malo byť na prvom mieste.

Foto: freeimages.com

Placenta sa dá zjesť a aj sa konzumuje. V niektorých krajinách je požívanie placenty – placentofágia, bežnou praxou a súčasťou pôrodu. U nás je to kontroverzná téma, lekári sa k nej stavajú po svojom a budúcim mamičkám sa možno núka ďalšie rozhodovanie v rámci pôrodu a aj samotného výberu pôrodnice.

Dočasný orgán

Na začiatok treba povedať, že placenta je orgán. Vzniká dočasne - v maternici počas tehotenstva. Cez pupočnú šnúru je spojená s dieťatkom a tak sa k nemu dostávajú všetky potrebné živiny a aj okysličená krv. Okrem tejto výživovej funkcie má aj funkciu ochrannú - tvorí bariéru, aby sa k dieťaťu nedostávali škodlivé látky - toxíny z vnútorného či vonkajšieho prostredia. Placenta sama o sebe produkuje aj hormóny, takže plní i sekrečnú funkciu. A nakoniec možno najdôležitejšou funkciou placenty je ochrana plodu pred imunitným systémom matky, ktorý by inak považoval plod za cudzie teleso.

Novodobý kanibalizmus?

Preto by sa dalo uvažovať, že placentofágia je istá forma kanibalizmu. Najmä u nás, v západných kultúrach, je takýto názor rozšírený. V tradičnej čínskej medicíne sa placenta konzumuje približne od 16. storočia dodnes. V Šanghai si ju z pôrodnice matky bežne okrem novorodenca, prinesú. Wang Lan tú svoju plánuje zjesť v podobe teplej polievky:

"Placenta je momentálne v chladničke, čakám na mamu, ktorá mi z nej príde uvariť polievku. Po umytí sa podusí a pripraví sa z nej silný vývar, aby sa odstránil charakteristický zápach akoby po rybách. Pomôže mi rýchlo zotaviť sa z pôrodu."

Ak by ste sa obávali práve toho pachu, alebo nepríjemnej chuti, naporúdzi je farmaceutická výroba. Upravená placenta nemá nijakú chuť, ani zápach. Tablety, obsahujúce jej práškovanú formu, sú legálne dostupné v čínskych lekárňach. Farmaceut jednej z nich uviedol, že posilňujú všetky čchi (energetické body v ľudskom organizme) a dodávajú krvi železo. “Predávajú sa veľmi rýchlo. V podstate akonáhle dostaneme zásielku, hneď sa vypredajú.”

Hotový zázrak?

Čo konkrétne obsahuje placenta a prečo by mala byť tak “zázračná”? Kmeňové bunky a rastové faktory hrajú dôležitú úlohu pri hojení rany v mieste, kde sa placenta oddelila od steny maternice. Rodička zvyčajne krváca 3 až 6 týždňov po pôrode a strata krvi pochádza práve z tejto rany. Po požití placenty ženy krvácajú menej a kratšie. Taktiež zmierňuje popôrodné depresie v šestonedelí. Čerstvé mamičky majú menej emocionálnych problémov.

Placentou sa do tela doplní:

•  vitamín B6 (tvorba protilátok)
•  vitamín E (hojenie kože)
•  hormón oxytocín (zavinutie maternice, dojčenie)
•  hormón CRH (znižuje stres)
•  hormón prolaktín (tvorba materského mlieka)
•  bielkovina cytokín (regenerácia tkanív a buniek)
• železo (krvotvorba) 

Jedenie placenty: U nás nie, v Rakúsku áno

Odbornú verejnosť neteší fakt, že neexistuje štúdia o rizikách spojených s konzumáciou placenty. Predsa práve ona chráni plod pred toxínmi a všetkými škodlivými látkami. Tvorí akýsi filter. V Amerike majú lekári k tejto otázke jasný postoj: "Existuje len málo prínosov z konzumácie placenty. Väčšina zložiek sa rozpadne počas trávenia a je tu určité riziko infekcie, pretože placenta môže byť kontaminovaná vaginálnymi baktériami."

Postoj našich pôrodníc je ku konzumácii placenty jednoznačne negatívny. Podľa platnej legislatívy je tento dočasný orgán považovaný za biologický odpad a spolu s iným biologickým materiálom je takto odstránený. Zákony sa dodržiavajú: “Zjesť placentu po pôrode je z hygienických dôvodov zakázané," oznamuje pôrodnica v bratislavskom Ružinove. V Košiciach sa o možnostiach konzumácie placenty ešte nijaká rodička neinformovala: “Žena, ktorá by mala takéto prianie,  by bola prvá.”  

“Pracujem tu už 25 rokov, ale priznám sa, že s takouto prosbou som sa ešte nestretla. Snažíme sa vychádzať budúcim mamičkám v ústrety, v rámci našich možností im umožníme to, čo si želajú, ak to spĺňa určité pravidlá. Ale aký to má význam zjesť placentu? Naozaj ma zaujíma, čo matky k tomu vedie… Napriek všetkému pozitívnemu, zdá sa mi to, mierne povedané, nechutné,”  vyjadrila sa jedna z pôrodných asistentiek gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice v Banskej Bystrici.

V Čechách sú podobne konzervatívni ako u nás, placentu likvidujú ako biologický odpad, o čom musí byť aj zápis v dokumentácii. Na požiadanie ju nedávajú ani domov.

V susednom Rakúsku je možné placentu zjesť i zobrať si ju. 

"Nebudem si kaziť chuť..."

Informovanosť samotných rodičiek o možnosti skonzumovania placenty je minimálna. Napriek viacerým článkom na internete sa s touto informáciou nestretávajú bežne na poradniach, ani na predpôrodných kurzoch. Opýtali sme sa očakávajúcich mamičiek, čo si o tom myslia. Lucia z Košíc nezostala našou otázkou až taká zaskočená: “Ešte dávnejšie som čítala, že niekde sa to tak robí, ale pravdupovediac, neviem si predstaviť žiadnu ženu na Slovensku, že by bola schopná zjesť placentu… Ja teda určite nie. Nepríde mi to normálne… Možno to má na niečo dobrý vplyv, ale tá predstava mi je dosť nechutná a keďže mi je zle často od žalúdka, nebudem si kaziť chuť ešte aj po pôrode.”

“Ja to počujem prvýkrát. Neviem o tom vôbec nič, v prvom rade by ma zaujímalo, na čo je to dobré, ako dlho sa robil nejaký výskum a aké sú výsledky toho výskumu. Nakoľko som o takej štúdii nepočula, placentu by som nezjedla. Nepodložené informácie pre mňa nemajú hodnotu.” odpovedá Jana z Bratislavy.

Veda skutočne neponúka dostatočné dôkazy ani pre a ani proti. Zrejme len neformálne úvahy budú naďalej určovať výber žien, či zjesť, alebo nezjesť svoju placentu.

foto: pixabay.com

"Prísť s pôrodným plánom do väčšiny slovenských pôrodníc je stále neštandardné. Jediný zoznam, ktorý od vás očakávajú, že si doma v pokoji pripravíte, je koľko dojčiacich košieľ či popôrodných vložiek si vziať. Vaša vôľa začína a končí vybraním či odmietnutím EPI, partnera pri pôrode, či chcete erárnu košeľu či svoju. Pozerajú na vás, akoby kura išlo učiť sliepku. Vaším jediným plánom má byť porodiť a je na nich, ako."

"Do pôrodnice som si priniesla pôrodný plán a podľa reakcii sa s tým stretávajú len zriedkavo. Personál si však pochvaľoval, pretože je pre nich jednoduchšie viesť pôrod, keď vedia, čo si rodička želá, a čo naopak nie. Medzi kontrakciami sme spolu prešli bod po bode a aj vďaka pôrodnému plánu bol môj druhý pôrod krásny, veľmi rada naň spomínam. Netreba sa báť predložiť svoje požiadavky. Personál nemá ako vedieť, čo žena chce a rodička si ušetrí zbytočnú traumu z pôrodu, pretože nebol podľa jej predstáv (ako môj prvý pôrod, žiaľ)."

Takto popisujú skúsenosti so svojim pôrodným plánom mamičky z modrého koníka vo WIKI. Pôrodné prianie je zoznam bodov, ktoré si rodička želá, aby boli pri jej pôrode dodržané. Lekár aj personál nemocnice by mali pôrodný plán rešpektovať. Je vhodné ho prekonzultovať vo vybranej pôrodnici dopredu. Na Slovensku predsa len nie je ešte štandardom.

Ak máte pocit, že patríte k starej škole a takéto "módne výstrelky" nie sú nič pre vás, neunáhlite sa. Pôrodný plán nemusí obsahovať striktné pokyny pre lekárov, ale napríklad aj len požiadavku ohľadom dodržiavania intimity. "Rodila som niekoľko dní (nakoniec to skončilo aj tak akútnou sekciou) a za tú dobu videlo moje prirodzenie viac ľudí, ako keby som sa živila najstarším remeslom. Dala by som krk na to, že sa prišiel pozrieť aj nemocničný záhradník a údržbár. Každý len vošiel, nič mi nepovedal, pošpáral sa mi tam a odišiel. Keď som vyskočila na ženu v roláku a rifliach, ktorá mi zase ťahala nohy od seba, že odkiaľ mám vedieť, že nie je upratovačka a pred dverami nemá vedro s mopom, nemala ani plášť, ani uniformu, ani menovku, tak ešte na mňa nakričali. Pri druhom pôrode si píšem pôrodný plán, a mám jedinú požiadavku - dodržiavanie intimity," popisuje svoj zážitok Eva.

Čo všetko patrí do pôrodného plánu a ako ho formulovať?

Prvé predstavy o pôrodnom pláne by mala žena mať už vo fáze, kedy sa rozhoduje pre konkrétnu pôrodnicu. Darmo budete vyžadovať pôrod do vody, keď sa na celom oddelení nevyskytuje žiadna vaňa. Alebo prítomnosť partnera vo všetkých pôrodných fázach, keď pôrodnica nemá tzv. čakačku alebo ľudovo vzdycháreň. Do finálnej podoby by ste sa mali dopracovať tak v 35. týždni tehotenstva. Na zreteľ berte priebeh celého tehotenstva, komplikácie, ale aj možnosti pôrodnice, pre ktorú ste sa rozhodli.

Zoznam vašich pôrodných prianí môže obsahovať:

-  želanie prítomnosti sprievodcu (partnera, matky, duly)

- informovanosti o lekárskych postupoch, vyšetreniach

- nutnosť klýstýru, holenia

- konzultovanie podania akýchkoľvek medikamentov

- zvolenie si úľavových polôh a pomôcok počas prvej pôrodnej fázy

- bonding, dotepanie pupočníka, prisatie, vyšetrenie novorodenca na tele matky a pod.

"Mám za sebou prácu na gynekologicko-pôrodnickom oddelení, takže s pôrodným plánom som sa stretla najskôr ako zdravotníčka. Mamička, ktorá tento plán priniesla, sa nestretla s pochopením možno aj preto, lebo prednes jej požiadaviek bol ultimátny, prikazujúci, miestami až arogantný. Lekára v službe zaskočila suverenita, s akou dominantne šermovala nachystaným papierom. Odmietala rad-radom väčšinu úkonov a bezhlavo trvala na vlastnej predstave pôrodu. Popravde, po jej odchode sme s lekárom zostali v pomykove, čo je toto za módu, aby ženy dirigovali lekárov pri ich práci," spomína mamička @erikovamonika jej skúsenosť vo WIKI.

Pôrodný plán by teda nemal byť direktívny. Ako všetko v živote, aj v tejto oblasti je dôležitá schopnosť komunikácie. @erikovamonika ďalej dodáva: "Bol to nepríjemný zážitok, preto keď za pár dní prišla na ambulanciu iná mamička s tým, že chce s pánom doktorom prebrať pôrodný plán, akosi som si povzdychla. Po vyšetrení táto žena načala tému jej pôrodu tým, že rozhodne, no pokojne vyjadrila svoje obavy, svoje očakávania a vyslovila konkrétne otázky, ktoré ju trápili v súvislosti s blížiacim sa pôrodom. Tak sa téma pôrodného plánu preniesla do príjemného rozhovoru a s pacientkou sme sa dopracovali k možnej reálnej podobe pôrodu, ktorý by akceptoval mamičkine priania, no zároveň by nezväzoval ruky lekárom pri ich práci. Pacientka odchádzala s úsmevom, lebo otvorený rozhovor nám všetkým priniesol pozitívny pocit. Vtedy zaznelo želanie, aby bolo viac uvedomelých žien, ktoré sa na svoj veľký deň chcú zodpovedne pripraviť, no zároveň vedieť komunikovať, aby boli požiadavky predložené príjemným a primeraným spôsobom.
Na "druhý" breh som sa dostala, keď som bola asi mesiac pred termínom pôrodu a napriek tomu, že som sa "naživo" zúčastnila nejedného pôrodu, moje pochybnosti sa začali hromadiť. Začala som cítiť potrebu zaistiť si akú-takú kontrolu nad priebehom môjho pôrodu. Tak som si sadla a spísala všetko, čo som považovala za potrebné. Celý plán som prešla aj s manželom, aby bol oboznámený, veď bábätko nie je len záležitosťou mamičky. Pôrodný plán som priniesla do ambulancie na poradňu, kde som ho prekonzultovala s pani doktorkou. Tá mi priblížila zaužívané postupy v pôrodnici, kde som plánovala rodiť, a aj možnosti individuálneho prístupu. Po tomto rozhovore som ešte spravila drobné "kozmetické" úpravy v mojom pôrodnom pláne a spokojne som čakala na môj veľký deň.

A ako to celé nakoniec dopadlo? Do pôrodnice som bola prijatá bez pôrodnej činnosti ako potermínová gravidita. No našťastie sa maličká začala pýtať na svet v prvú noc na oddelení. Keďže pôrod postupoval bezproblémovo, spontánne a vlastným tempom, vyhla som sa všetkému, čoho som sa pôvodne obávala a mala som šťastie aj na personál, ktorý bol ústretový. Službukonajúci lekár bol za prirodzené vedenie pôrodu, takže sme veľa komunikovali, čo robí, prečo... Žiaden oxytocín, žiadna iná medikácia, dokonca som porodila bez epiziotómie a následného krvavého šitia. Dokonalá spolupráca. A môj plán bol pritom bezpečne uložený v taške a vytiahla som ho až doma pri vybaľovaní."

Či už pôrodný plán použijete alebo zostane v taške, či nevytlačený v PC, už len samotná jeho príprava je veľkým prínosom pre matku. Počas jeho zostavovania si mamička naštuduje množstvo informácií (vyberajte si relevantné zdroje). Zistí, čo sa počas pôrodu deje s jej telom, vie lepšie reagovať, keď chápe zákonitosti pôrodu a vie čo bude nasledovať.

Akú máte skúsenosť s pôrodným plánom vy? Podeľte sa o ne s ostatnými mamičkami vo WIKI (stačí kliknúť sem). Pokojne pridajte aj váš pôrodný plán, ktorý inšpiruje ostatné ženy.

Pôrod, kedysi čisto ženská záležitosť, sa otvoril svetu mužov. Páni čoraz častejšie doprevádzajú partnerky do pôrodnej sály a prežívajú príchod nového člena rodiny na svet spolu. Nič nedokáže tak partnerov spojiť, no rovnako aj vzdialiť. Ak vás čaká prvý spoločný pôrod, uistite sa, že sa vaše predstavy o úlohe partnera v tomto životnom bode zhodujú. Rozčarovanie na mieste činu by mohlo veci zbytočne komplikovať. A preto dnešný článok neadresujeme len vám, milé mamičky, no predovšetkým vašim partnerom. Pokúsili sme sa dať dokopy to, čo by mali o pôrode vedieť (aspoň minimálne základy) a ako vám pri ňom pomôcť a ušetriť vám trošku času s vysvetľovaním.

Ako zistiť, že sa TO blíži?

Ak je schopná vás zobudiť  o druhej v noci, že je naozaj potrebné dokončiť tú maľovku v detskej izbe. Inštinkt hniezdenia sa dostáva do finále a pravdepodobne aj tehotenstvo.

Bezdôvodné záchvaty plaču vystriedali tie extra nevyspytateľné. Hormóny pracujú na 4 smeny a berú si aj extra nadčasy.

Falošných poslíčkov (Brexton-Hicksove kontrakcie) vystriedali skutočné. Nepomáha masáž ani teplá sprcha. Páni, vezmite stopky a merajte. Ak sú pravidelné a trvajú dlhšie ako 30 sekúnd, je viac ako pravdepodobné, že ide do tuhého.

Alebo jednoducho praskne voda (nie, určite nejde o inkontinenciu). V nemocnici budú chcieť poznať pravdepodobne všetky detaily. Kedy, koľko, pramienok či prúd, farba či prímesy krvi. Tak si pamätajte detaily.

Len málo pôrodov je takých, že by nabrali rýchly spád. Vo väčšine prípadov potrvá ešte nejakú tú chvíľku, kým bude po všetkom.

V prvej fáze pôrodu si dieťatko pripravuje "únikovú" cestu. Kontrakcie otvárajú hrdlo maternice a menia ho na pôrodné cesty.

V druhej fáze prichádza dieťatko na svet. V poslednej sa vylúči placenta.

Čo sa od váš očakáva?

PRVÁ FÁZA

 To najlepšie, čo môžete pre partnerku urobiť, je byť jej oporou. Kontrakcie začnú byť pravidelné, intervaly medzi nimi sa budú skracovať a trvanie predlžovať. Kým bude ten správny čas odísť do pôrodnice, je čas na teplú sprchu, vypočutie si hudby, pekne spolu. Dokonca aj o tretej ráno.  Skúste partnerku namotivovať na vykonávanie rutinných činností, zamestnanie mysle ju môže upokojiť a určite tým nenarobíte žiadne škody. Skontrolujte, či má zbalené všetko do pôrodnice. Porovnajte obsah tašiek so zoznamom povinnej výbavy, ktorý dostala v pôrodnici, kam povedú vaše najbližšie kroky.

Kedy vyraziť do nemocnice?

Prvým impulzom je prasknutie plodovej vody. Hlavne v tom prípade, ak spôsobila menšiu povodeň.

Kontrakcie sú silné, pravidelné, častejšie ako 5 minút a trvajú približne minútu.

Do úvahy je potrebné vziať aj vzdialenosť od pôrodnice a fakt, že každý ďalší pôrod máva rýchlejší spád, ako ten prvý.

Pritvrdzujeme

Pôrod je na dobrej ceste. Hrdlo maternice je otvorené na 5 cm a kontrakcie sú časté, dlhé a pravidelné. V tomto filme nehráte žiadnu vedľajšiu postavu. Ale pekne hlavnú rolu, po boku svojej partnerky. Aj keď sa na prvý pohľad môžete cítiť bezmocne, teraz je ten pravý čas, kedy môžete niečo podniknúť, aby ste jej pomohli.

Nechajte ju zavesiť sa na vás, stojte s jej rukami okolo vašich ramien. Pomáhajte jej dýchať. Nechajte ju na seba kričať (aj tak je to vaša vina 🙂 ).

Dajte jej masáž, ak po tom túži. Ak nie, držte sa bokom. Niektoré ženy v tejto fáze nemôžu zniesť dotyky. No len ten pocit, že tam s ňou ste, je na nezaplatenie.

Jedným uchom dnu, druhý von

Teraz je to pre partnerku naozaj ťažké, pripravte si pár slov, ktorými ju podporíte. Kto iný by mal vedieť aké, ak nie vy, otec jej dieťaťa? Určite sa vyhnite bagatelizovaniu jej bolestí, trápnym vtípkom, či zmienkam o sexe. Verte, že v tej chvíli si v hlave rekapituluje všetky ženské rehole, kde by si mohla podať  prihlášku a zložiť sľub čistoty. Je viac ako pravdepodobné, že sa rozhodne, že je to všeko jeden veľký omyl a žiadny pôrod sa nekoná (ako keby to šlo). Mohla by taktiež začať používať také slová, ktoré ste ani netušili, že pozná, a dali by ste krk na to, že v minulom živote bola dlaždič.  Buďte statočný, opláchnite si tvár a pochváľte ju, ako dobre sa jej darí a pomáhajte jej s dýchaním.

DRUHÁ FÁZA

Krčok maternice je úplne otvorený a dieťa prichádza na svet. Vo väčšine pôrodníc sa uskutočňuje pôrod poležiačky, pomáhajte partnerke pri tlačení tým, že jej budete držať hlavu a tlačiť k bruchu. Povzbudzujte ju, ak jej to pomáha. Ak nie, buďte ticho. Vnímajte, ako reaguje na vaše jednotlivé úkony a podľa toho pokračujte alebo zaraďte spiatočku.

Ak rodí v inej polohe, buďte pripravený pomôcť jej, aby dosiahla čo najväčšie pohodlie.

Keď sa objaví hlavička, musí tlačiť jemne, aby prešla pomaly bez roztrhnutia kože a svalov. Ak zazriete vrchol hlavičky, hovorte jej, čo vidíte, je to skvelý spôsob ako ju podporiť. Ak je už hlavička vonku, tú najťažšiu prácu má za sebou a často na jedno zatlačenie je bábätko na svete. Začujete prvé zaplakanie. S jeho najrôznejšími variáciami budete veľmi dobre oboznámení v nasledujúcich týždňoch.

"Pred pôrodom som bol poučený, že môžem stáť odzadu pri hlave manželky, môžem ju držať za ruku, navlhčovať jej pery, utierať čelo. Spolu s manželkou sme boli asi tri - štyri razy na poučeniach, kde nás pripravovali na pôrod. Ako a čo bude nasledovať, aké bolesti prídu, aký je postup a čo je potrebné robiť. Takže teoreticky som pripravený bol. Samotný pôrod som prežíval spolu s manželkou a aj svalovku som z "tlačenia" mal. Celý čas som stál pri pravom ramene manželky a tichúčko som ju povzbudzoval. Priamo na pôrod som nevidel a ani som po tom nejako netúžil. Ale hneď potom, ako sa dcéra narodila a oddýchla si na prsiach manželky, som s ňou šiel na ošetrenie. Mal som ju celý čas na očiach, bol som s ňou od prvého okamihu," spomína otecko na zážitok z pôrodu vo Fóre.

TRETIA FÁZA

Narodením dieťatka sa pôrod nekončí. Mamička musí ešte porodiť placentu. Ak to trvá dhlšie, môžu jej podať podporné látky. Najlepšou podpornou látkou je však prítomnosť bábätka v náručí matky.

A teraz sa prihováram opäť k vám, milé mamičky: Zažili ste pôrod s partnerom po svojom boku? Čo bola pre vás najväčšia pomoc? Aké to bolo? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami vo WIKI, stačí kliknúť sem, a ja vás odmením srdiečkom.

Ospevovaná aj zatracovaná. Opradená bájami o bezbolestnom pôrode, aj znecitlivenom tele, bez schopnosti tlačiť. Aká je v skutočnosti epidurálna analgézia, slangovo nazývaná aj EPI?

Ak čakáte jednoznačnú odpoveď, bohužiaľ, tak ako aj vo všetkých iných článkoch na túto tému, vám ju nie sme schopní poskytnúť. No môžeme vám priblížiť osobné skúsenosti, ako pôrod s EPI vnímali iné mamičky, ktoré sa o ne podelili vo WIKI.

Ako epidurálna analgézia funguje?

Špeciálnou ihlou sa cez kožu do epidurálneho priestoru v chrbticovom kanáli (nie do miechy, ako sa často mamičky mylne domnievajú) zavedie tenká cievka, zvaná katéter. Cez ňu sa v prípade potreby opätovne podáva malá dávka znecitlivejúcej látky a lieku proti bolesti. V tomto priestore sa nachádzajú miešne zakončenia nervov, ktoré obsadia určité receptory bolesti a lokálne anestetikum spôsobí, že rodička menej vníma pôrodnú bolesť.

"Zavedenie je skôr nepríjemné, ako bolestivé. A tá úľava potom... Sadneš si, nohy ti visia dole zo stola, zaguľatíš chrbát a anestéziológ nájde vhodné miesto vpichu. Cítiť pri tom tlak, keď ta dáva ihlu," popisuje zavedenie epidurálnej analgézie mamička vo WIKI.

Kto si musí nechať "zájsť" chuť?

Epidurálka nie je pre každého. Všeobecne platí, že nie je vhodná pre mamičky
s problémami s vysokou nadváhou, s niektorými degeneratívnymi neurologickými ochoreniami, pri poruche zrážanlivosti krvi. Rovnaký verdikt očakávajte, ak máte alergiu na lokálne anestetiká, teplotu alebo kožnú infekciu v mieste očakávaného vpichu.

Problémom môžu byť aj výrazné deformácie chrbtice. Tie miernejšie väčšinou nie sú prekážkou, no je potrebné rátať s tým, že epidurálka v takom prípade môže, no nemusí účinkovať.

"Moja skúsenosť je jednoznačne super. Po 24 hodinách bolestí som konečne dostala epidurál a každá kontrakcia bola stále slabšia a slabšia. Nakoniec som necítila absolútne nič. Zavedenie epidurálky som vôbec necítila. Taktiež ma upozornili, že EPI nemusí účinkovať, pretože mám skoliózu. Pri samotnom tlačení som cítila iba tlak, ale tak som vedela, kedy treba zatlačiť. Ak by som si pôrod ešte chcela zopakovať, rozhodne bude s EPI," hodnotí mamička, ktorá epidurálku riskla aj napriek problémom s chrbticou. 

Ak sa u rodičky vyskytuje nejaká deformácia v bedrovej oblasti a nezaberie na prvý vpich, anestéziológ vždy vyskúša aj iné miesto vpichu.

Ľahší pôrod vďaka epidurálke

Vraví sa sto ľudí - sto chutí. A to platí pri všetkom. Niektoré ženy už prichádzajú s jasnou predstavou o tom, že chcú rodiť prirodzene, bez akýchkoľvek utišujúcich prípravkov. Iné ešte skôr ako ucítili prvú kontrakciu vedia, že je EPI je produkt vyrobený priamo pre ne.

Inokedy o všetkom rozhodne osud, respektíve načasovanie. Základom úspešného podania EPI je zvolenie správneho okamžiku. Žena by mala byť otvorená tak na 3 - 4 cm. Nesmie sa podať príliš skoro, ani neskoro, mohlo by to spôsobiť komplikácie, ale o tom až v ďalšom odseku.

"Epi mi nespôsobila vôbec žiadne ťažkosti ani problémy, všetko bolo v poriadku. Aj u mňa, aj u malej. Takže ja jednoznačne odporúčam. Neviem si predstaviť, aké strašné by to muselo byť rodiť bez Epi. Keďže pokiaľ mi ju nepichli, som myslela že umriem. Potom sa bolesti zmiernili, nabrala som silu a porodila krásnu zdravú dcérku," popisuje svoju pozitívnu skúsenosť mamička vo WIKI.            

Všeobecne lekári odporúčajú epidurálnu analgéziu mamičkám, ktoré sú z pôrodu veľmi vystrašené, majú veľmi nízky prah bolesti alebo ich pôrod trvá tak dlho, že už jednoducho nevládzu. Alebo ak to jednoducho tak cítite. Medzi priaznivé účinky epidurálky odborníci zaraďujú tlmenie pôrodných bolestí, zvýšenie prietoku krvi placentou a zlepšenie metabolizmu matky a plodu. Podľa lekárov bábätku nemôže uškodiť.

Pôrod s EPI si chváli aj táto mamička: "Rodila som syna bez EPI a dcéru s epidurálkou a to sa nedá porovnať. Pri synovi som bola hotová a veľmi zle som bolesti znášala a pri dcére to bolo v pohode. Tlaky sa dali predýchať a skôr tie veľké tlaky boli až na konci. A tie už boli predzvesťou konca, čiže pôrodu. Ak by som si mala niekedy vybrať, tak beriem znova epidurál."

Práca chvatná, málo platná

Ako sme už spomínali, základom úspešnej aplikácie EPI je jej načasovanie. Ak sa nepodá v správnu chvíľu, môže to mať za následok zníženie kontrakcií alebo aj zastavenie pôrodnej činnosti. Podaním EPI sa zvyšuje pravdepodobnosť nutnosti akútnej sekcie a použitia klieští či vákuumextraktora, nastrihnutia hrádze a zvýšenia dávok oxytocínu. 

"Mala som veľmi dlhý pôrod, EPI som si dala pichnúť dvakrát. Prvýkrát mi super pomohla, kontrakcie som takmer necítila. Žiaľ, po 3 hodinách mi prestala účinkovať. Dala som si pichnúť ďalšiu, ale vôbec mi nezabrala. Mala som príšerné bolesti, ale necítila som tlaky na konečník a tak som ani nevedela, kedy mám tlačiť," hodnotí ďalšia z mamičiek.      

Podobnú skúsenosť mala aj iná mamička: "Moja skúsenosť s epidurálnou analgéziou je, žiaľ, negatívna. Dala som si ju pichnúť pri prvom pôrode, lebo som mala bolesti celú noc a potrebovala som sa vyspať. Avšak, zabrala mi iba na polovicu tela a tesne pred pôrodom som už nedokázala chodiť. Od pŕs dole som nič necítila a ani tie tlaky. Nič. Takže tlačenie bolo na rýchlo a "naprázdno" keďže som nič necítila, ale malému padali ozvy, takže aj sestrička mi fajnovo poskákala po bruchu. Petechie som mala do polovice tela. Nohy som si necítila ešte večer. Ledva som prešla na WC. Ako ochrnutá. Nikdy viac, aj malý bol spavejší a mal zlý apgar."

Popôrodné komplikácie

Veľa mamičiek si na pôrod spomína denne ešte dlho, nielen vďaka pohľadu na svoju ratolesť. Časté nežiadúce účinky EPI sa objavujú až po samotnom pôrode. Medzi najčastejšie patria problémy s nízkym tlakom, močením, objavujú sa nevoľnosti, zimnica či zvracanie. Môžu sa objaviť aj ťažkosti s bolesťou hlavy či chrbtice.

Negatívnu skúsenosť mala aj táto mamička: "Pôvodne som chcela rodiť bez EPI, ale po 6 hodinách kontrakcií som si ju nakoniec dala pichnúť, keďže som ledva stála na nohách. S EPI bol pôrod úplne super. Nič som necítila, samozrejme okrem toho povestného "tlaku na konečník", kedy som vedela, že mám tlačiť. Avšak super pôrod si vyžiadal daň počas šestonedelia, kedy ma trápili točenie hlavy, nechutenstvo a malátnosť. Chodila som k neurologičke, ktorá žiaľ kvôli kojeniu nemohla pre mňa urobiť viac, ako mi poradiť piť každý deň colu a kávu. Podľa neurologičky dôvodom tohto stavu bola práve zle pichnutá EPI, kde sa mi zasekol pravdepodobne niekde nerv. Po pár týždňoch to však našťastie prešlo. Avšak, keď mi bývalo zle a nevládala som držať svoju dcérku na rukách, resp. bála som sa, že mi nebodaj vypadne z rúk, som prisahala, že EPI nikdy viac."

"Ja môžem odporučiť. Mne určite zabrala a bola to veľká úľava po 5 hodinách s kontrakciami bez Epi. Prvý pôrod bol bez a druhý som mala s epidurálom a rozhodne to bol rozdiel.  Jediné, čo má trápilo, mala som po pôrode asi pol roka problém s chrbticou. Strašne ma trápila krížová časť chrbta počas spánku. Ale nemuselo to byť spôsobené epidurálom, keďže sestra rodila bez a tiež mala taký problém ako ja," popisuje svoju skúsenosť iná mamina.

Pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa

Za každým správnym rozhodnutím je dostatok informácií. Nebojte sa pýtať. Pýtajte sa predovšetkým svojho gynekológa, ku ktorému ste chodili na poradne. Informujte sa u pôrodníka v nemocnici, v ktorej ste sa rozhodli rodiť. Vypočujte si anestéziológa, ktorého poučenie musíte absolvovať, ak chcete rodiť s epidurálnou analgéziou a podpísať tzv. informovaný súhlas. Zistite si všetko o metódach, výhodách, ale aj rizikách či prípadných vedľajších účinkoch.

Aká je vaša skúsenosť s epidurálom pri pôrode? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI a pomôžte tak mamičkám pri ich rozhodovaní. Stačí kliknúť sem. A ja vás odmením srdiečkom.

V kalendári svieti dátum 24.10. 2016. Môj termín pôrodu. Slnečný a mrazivý pondelok. Na október dosť chladný deň. Už dva týždne pred ním mi môj lekár sľuboval pôrod. A nič sa nedialo. A ešte dlho sa nič diať ani nebude. To som však v ten deň vôbec netušila. A stále som dúfala,  že to príde. Udalosti však nabrali dramatickejší spád.

Ešte v ten deň, asi o 22:00 mi moja známa s rovnakým termínom pôrodu napísala správu: "Ahoj, som po prijíme, odtiekla mi plodová voda, drž palce!" Vo mne to spustilo vlnu emócií. Prečo ona a nie ja? Nech všetko dobre dopadne. Možno sa stretneme na pôrodnej sále, možno ja tiež zachvíľu začnem rodiť. Moje zlé ja jej prialo, aby sa dlho trápila, moje dobré ja odporovalo, a prialo jej všetko rýchlo a ľahko. Po polnoci porodila zdravého chlapčeka. Môj však ešte stále nebol pripravený...

V stredu som navštíla rizikovú potermínovú poradňu. Všetko bolo v poriadku, malý mal ozvy ukážkové, ja som však nebola vôbec otvorená. Podľa službokonajúcej lekárky to nič neznamelo, nález sa môže meniť z hodiny na hodinu. V čakárni sme sa stretli dobrá partia a keďže sme na lekárku čakali dlho, spríjemňovali sme si čas rozhovorom. O tehotenstve a niektoré aj o deťoch a minulých pôrodoch. Ani jedna z nás netušila, že všetky skončíme v nemocnici...

Piatok. 5 dní po termíne pôrodu. Ja som úplne apatická a vynerovaná zároveň. Neustále si čítam o pôrodoch iných žien, o prenášaní, vyvolávanom pôrode. Okolo 10.00 ležím na gauči a pozerám telku, teda skôr do nej len neprítomne pozerám. Donútim sa ešte cvičiť s Aniballom, predsa len, môžem si vyvolať pôrod. Aj keď týmto babským receptom už neverím. Po prvom vytlačení pohodových 25 cm citím medzi nohami vlhko. Siahnem si tam rukou, ktorá ostane celá od krvi. Vyskočím na rovné nohy. Uterák aj gauč sú celé červené. Bežím do sprchy. Po chvíli krv prestane tiecť. Celá roztrasená volám mužovi, ktorý rýchlo štartuje auto a priletí z práce domov. Trvá na svojom a napriek môjmu iracionálnemu odporu berie moju tašku a ideme do nemocnice. Ešte netuším, že tú tašku  nebudem ešte týždeň potrebovať...

Vyše hodiny čakám pred pôrodnou sálou. Lekári nestíhajú a tak sa riziková poradňa premiestnila tam. Mužovi volajú z práce. Musí sa vrátiť. Necháva ma tam a ja čakám. Nakoniec sa konečne dostanem na rad. Ozvy sú v poriadku. To ma upokojuje a zrazu sa mi náš byt zdá oveľa príjemnejší ako prostredie nemocnice, hoci doteraz na mňa pôsobil ubíjajúco. Lekár je však neoblomný. Hospitalizácia, pozorovanie. Keď to stále beriem ako žart, vytiahne papiere na reverz. To už mi úsmev mizne z tváre a rozplačem sa. Pred cudzím človekom, mužom... Upokojuje ma a sľubuje prepustenie hneď zajtra. Súhlasím. Je to vaše prvé dieťa, musíme byť opatrní. Má pravdu....

Na izbe sú milé žienky, hneď sa skamarátime a porozprávame o svojich osudoch. Na večeri stretávam ženy z rizikovej poradne. Jedna z nás to už má za sebou. Jej malý mal zlé ozvy, ešte v ten deň dostala indukciu a porodila. Povzbudzujeme sa, hoci každá ma slzy na krajíčku. Chýba nám domov, prostredie nemocnice je stresujúce. Jediné, čo mám predpísané sú ozvy dvakrát denne, záznam pustia hneď po večeri. Asi v polovici prichádza lekár a kontroluje ho. Máte kontrakcie, necítite to? Jediné čo cítim je tvrdnutie brucha, na ktoré som zvyknutá od 36 týždňa. Ešte dnes v noci porodíte, nebojte sa. Dnes v noci. Teším sa. Bojím sa. Budem to mať za sebou. Moje spolubývajúce ma povzbudzujú. Zaspávam s pocitom, že pôrod asi nebude taký bolestivý. Zobudia ma zvony, ktoré do vysokej budovy nemocnice doliehajú z veľkej diaľky. Už viem, že je ráno. A ja som stále tehotná...

Moje foto z nemocnice počas CTG záznamu. Blízki mi tvrdili, že som neskutočne krásna (napriek môjmu vnútornému boju). Posúďte sami.

Pokračovanie >> Navždy tehotná II 
Navždy tehotná III 

Dve čiarky...juchú, sú tam. Po troch mesiacov som si našla vytúžené čiarky na teste aj ja. S manželom sme sa spoločne tešili. Radosť bola nekonečná.

Krásnych deväť mesiacov tehotenstva sa blížilo ku koncu a ja som sa už nevedela dočkať svojej dcérky. Už počas školských čias my učarovalo meno Bianka, také výnimočné a jedinečné. Dátum pôrodu bol určený na 1. 4. 2011. Magický a bláznivý deň, no nakoniec nevyšiel. Na vyšetrenie som sa mala dostaviť 5. 4. ak dovtedy neporodím. Cítila som sa zvláštne. Nervozita, strach a obavy boli na mieste...Nevedela som, čo ma čaká. "Každá si tým prejde," utešovala som sa. Keďže som už mierne krvácala, mala som sa poobede do 15tej hlásiť v nemocnici na príjem. "Spravia vám vyšetrenia a budete pod kontrolou, keďže už máte po termíne a krvácate. Ráno porodíte nebojte sa," oznámila mi moja doktorka.

Po príjme som odišla do izby. Super,potešila som sa spolubývajúcej. Najviac som mala obavy, že budem na izbe sama a nebudem mať s kým sa porozprávať. Meno mamičky som si nezapamätala. Ráno odchádzala aj s dcérkou domov, ani sme sa nestihli rozlúčiť. Nemohla som večer spať. Posteľ nepohodlná, pri každom pohybe škrípala, len som podriemkávala.

02:00 

ma začalo pobolievať bruško. Idem za sestričkou so správou: "už sa to začalo..."Sestrička ma medzi dverami rýchlo uzemnila: "Choďte si ešte ľahnúť, príďte, keď budú kontrakcie každých 5minút." Také rýchle vyšetrenie som veru nečakala. Zaspať sa mi už nepodarilo.

04:00 

som dostala kŕče a počítala som si dĺžku a intenzitu kontrakcií. Tak ako mi radila sestrička. "Tak a je to tu! Každé 2minúty, viem to presne."oznamujem sestričke. "Idem zobudiť  doktora, nech sa príde na vás pozrieť, zatiaľ  si sadnite." Tá veta ma rozosmiala, kde by som asi išla. Doktor po vyšetrení hovorí: "Na pôrod to zatiaľ nevyzerá, ste otvorená len na dva prsty. Príďte sa ukázať o 6tej ako to postupuje." Prihováram sa brušku: "moja, ešte ideme na izbu si oddýchnuť. Ešte to na pôrod nevyzerá." Bolesti do 10minút ustúpili, kontrakcie sa predĺžovali až úplne zmizli.

06:00

cupitám sa hlásiť. Medzitým sa služby vymenili. Som prvá na sále. Službu má mladá doktorka. "Vyberte si miesto, kde chcete rodiť. Viete čo, radšej pri okne, tam budete mať súkromie keď príde aj váš manžel." Dostávam oxytocín na urýchlenie pôrodu.

09:00

mám už dosť veľké bolesti. Oznamujem to aj doktorke. "Zavolajte anestéziológa, mamička má zaplatenú PEDU (epiduralku) a je na 5prstov," oznamuje do telefónu sestrička. Odpočítavam minúty už očami..."kde je toľko? Už to nevydržím." sestrička sa len pousmeje a hovorí: "To je ešte nič. Ak si predstavíte stupnicu od 1 do 10 koľko to je?" Sestrička srandistka? Odpovedám 10 pohotovo! Jej odpoveď ma prekvapila. "To je ešte len začiatok, podľa toho by to mala byť 4ka." Hádam si zo mňa srandu robí? S úsmevom odchádza preč. Medzitým už prišli rodiť ďalšie mamičky. "Môžete už zavolať manžela".

10:00

prichádza anestéziológ aj s dvoma doktormi, plus primár. Fíha, toľko ľudí sa prišlo pozrieť. Po napichnutí nenormálna úľava.Už len čakať. S manželom si hovoríme príbehy a vtipy, smejeme sa...čo smejeme, rehotáme. Bolesť úplne vymizla. Príde nás krotiť sestrička: "potichšie, ženy tu vedľa vás trpia a vám do smiechu. Sťažujú sa nám mamičky." Smejeme sa teda potichšie.

12:00

vedľa mňa zaľahne mamička - čakateľka. Po vyšetrení to tiež vyzerá ešte na dlho. Na sále sme už tri.

12:30

Ďalšia mamička po vyšetrení je otvorená na 8prstov, vedľa mamičku presúvajú  na vyšetrovaciu chodbu, keďže už nieje miesto. Mamička ľahne, dvakrát zatlačí a dieťa je na svete! Ten pohľad na tú krv má dostal...popod záves až k mojím nohám sa hrnula. Zmohla som sa len na vetu: "To už?" Vedľa sa mamička ozýva: "áno, veľmi rýchlo, ale stihla som to. Je to moje 12te dieťa." Paráda. Štýl prišla, ľahla, odišla...Tú  presunutú mamičku chceli naspäť preložiť, ale už bolo neskoro. Rodila na chodbičke. O hodinku porodila aj ďalšia.

13:30

Ja som prvá bola na sále a každý, kto prišiel po mne už mal bábätko, ja stále nič. Už sa čakalo len za mnou. "Milá mamička. O 14tej sa budú meniť smeny, tak dovtedy porodíte." "To vážne?" Zvýšime vám oxytocín a porodíte. Za pár minút som cítila jemné tlaky ako na stolicu.

13:45

Doktorka má pozrie a hovorí: "prepichneme vodu, trikrát zatlačíte a bude to. Už vidno hlavičku, poďte sa pozrieť otecko."

13:50

"Milý otecko, blahoželám k dcérke" môžte prestrihnúť pupočnú šnúru. "Radšej to nechám na vás." Slzy šťastia nás zaplavili. Pôrod som si užila bez bolestí, v pohodovej nálade a hlavne spokojná. Takto by mali prichádzať detí na svet. Každú jednu chvíľku si pamätám. Dokonca ani nástrih som necítila a poobede som si už mohla aj sadnúť.

Naša Bianka sa narodila 6. 4. 2011 o 13. 50, s mierami 3950g a 51cm.

Sme rodina.    

#epiduralka- PEDA

Čakala som svoje prvé dieťa a tak bolo pre mňa dôležité, aby sa narodilo do príjemného prostredia, aby nám bolo umožnené byť od prvého momentu spolu, aby po celý ten čas manžel s nami. Preto som zvažovala pôrod v Česku.

Samozrejme, ako prvorodička som si od začiatku študovala čo budem potrebovať, na čo to budem potrebovať, ako prebieha tehotenstvo, či samotný pôrod. A vtedy prišlo na otázku výberu pôrodnice. Do úvahy prichádzal Trenčín a Považská Bystrica, do obidvoch to máme cca 30km.

Stále viac som však počúvala o skúsenostiach rodiť v Česku a bola to samá chvála. Povedala som si - prečo nie? Jediné, čoho som sa stále bála bolo, že by sme nestihli na Vsetín včas doraziť. Cesta od nás trvá asi hodinu.

Asi mesiac pred termínom sme si urobili výlet a vybrali sa omrknúť priestory, kde mal prísť na svet náš drobec. Ochotné sestričky nám všetko ukázali, porozprávali, bola som plná dojmov.

Týždeň pred termínom som mala prísť na kontrolu. Vyšetroval má mladý, sympatický, výrečný lekár. Vysvetlil mi všetko, čomu som dovtedy nerozumela, keďže môj lekár až taký zhovorčivý nebol. Rutinná prehliadka prebehla bez problémov a ja som odchádzala úplne rozčarovaná z úžasného prístupu toho mladého fešáka. Bol pondelok a tak som sa mala ukázať aj na ďalší, čo bolo deň PRED. Tentokrát má prijala milá lekárka s lámanou češtinou. Bolo zjavné, že pochádza zo Slovenska. Všetko bolo OK, nič nenasvedčovalo tomu, že o deň by som mala rodiť a tak som sa už videla s vyloženými nohami na dedinskej akcii, ktorá mala byť v nedeľu.

Termín bol však vypočítaný presne

,,Láska vstávaj." ,,A to už prečo?" ,,Vstávaj, odtiekla mi voda." 

Bol utorok ráno, asi sedem hodín. Do hodinky sme boli v pôrodnici. Nemala som žiadne bolesti. Vítala nás usmiata sestrička. Zobrali ma na vyšetrenie, otvorená som bola asi na prst. Opäť má vyšetrovala lekárka, ktorá aj deň predtým, síce som bola trošku sklamaná, že nemá zrovna službu ten fešák spred týždňa. Poviem úprimne - bol zhovorčivejší a celkovo sa mi zdal väčší odborník. Papiere sme vypísali už na kontrole, takže nás ,,ubytovali" do útulnej izbičky, dostala som nočnú košeľu, vložky (!) Každú chvíľu bol pri mne personál - ochotné, milé a usmiate sestry, asistentky a doktori. Merali odozvy, mne tlak, dostávala som antibiotiká kvôli streptokoku... Avšak nič sa so mnou nedialo hodinu, dve, tri... Čakali sme do poobedia, potom do večera... Nič. Žiadne kontrakcie, neotvárala som sa. Večer som sa rozprávala s doktorkou, že ak sa v noci nič neudeje, ráno dostanem čípok na vyvolanie.

Tak aj bolo, hoci som mala v noci kontrakcie, boli slabé, akurát čo ma budili zo spánku. Manžel bol so mnou celý čas, odkedy sme prišli na Vsetín. Do rána sa nič neudialo, tak sme dúfali, že čípok zaberie, predsa len, boli sme unavení po prebdenej noci a našej fazuľke sa stále nechcelo ísť von. 

Stále TO neprichádzalo

Od rána do obeda som dostala dva čípky na vyvolanie, čo spôsobilo len väčšie kontrakcie... Súhlasila som s infúziou oxytocínu, čo mohlo pôrod vyvolať. Nič. Bola som zúfalá, unavená. Plakala som od bolesti zo zvyšujúcich sa kontrakcií, od únavy. Ešte som mohla vyskúšať epidurál. Odporučenie lekárky, že niekedy vie rozbehnúť pôrod. Bola to bolesť. HROZNÁ.  Za to po zaúčinkovaní mi bolo dobre. Hodiny však plynuli a mne sa pôrod vôbec nerozbiehal. 

A potom to prišlo. V stredu večer, bolo asi pol siedmej, mi lekár veľmi jemne a milo povedal, resp. sa ma spýtal, či by som to nechcela ukončiť. Radšej teraz, ako by sme to nechávali na neskôr, kedy by mohla byť ohrozená malá... Bolo mi jasné, že myslí cisársky rez. (Cisársky rez? Doteraz som všetky články o ňom prelistovala bez čítania. Veď ja som ,,mala" rodiť prirodzene.) 

Cievkovanie a už som kráčala na sálu. Najhorší pocit - ľahnúť si na dokonale rovný stôl a ležať bez pohnutia, uspatá od brucha dolu. Bolo mi na zvracanie, zvláštne pocity... A potom? Potom prvý krát zaplakala.

Plakala som. Moje dieťatko, moja Karolínka bola na svete. KONEČNE! Priložili mi ju na prsia, síce len na chvíľu, ale my sme si to už vynahradili. Ale o tom už nabudúce...

Predčasne narodené deti sú tie, ktoré prídu na svet pred ukončeným 37. týždňom tehotentstva. Ročne sa takto narodí až 15 miliónov maličkých ľudí, na Slovensku je to približne 8 % z celkového počtu novorodencov.

Od prvých sekúnd sa musia popasovať s množstvom problémov. Nedostatočne vyvinuté pľúca majú problém s dýchaním, slabý imunitný systém dostatočne nechráni pred infekciami, s udržiavaním telesnej teploty musí pomáhať inkubátor a výživa im kvapká cez ihlu do žily. 

Nie je to ľahké ani pre bábätko, ani pre jeho rodičov, ani pre lekárov a sestričky. Našťastie dnes už majú veľkú šancu na prežitie aj tí najmenší a najslabší, a to vďaka perinatologickým centrám, kde dostanú adekvátnu starostlivosť od prvého nadýchnutia.

Svetový deň predčasne narodených detí sa každoročne oslavuje 17. novembra. Jeho symbolom je purpurová farba. 

Zo svojich pocitov sa vyznal aj raper ŠILO, ktorému sa v 32. týždni narodil synovec Peťko. Na počesť všetkých predčasniatok zložil skladbu Zázrak.

Prečítajte si skúsenosti mamičiek predčasniatok >>

foto: pixabay.com
#magazin #predcasne_narodene_dieta #nedonosene_dieta #predcasniatka
#zdravie #predcasny_porod #tehotenstvo #porod