Menštruácia vstúpila do môjho života v siedmej triede, kedy na stoličke spolužiačky ostala krv a celý deň sme ju už nevideli. Nechápal som, keď dievčatá hovorili, že „pretiekla“. Pokúšal som sa to pochopiť na hodinách biológie, tie ma však nepripravili na to, že raz prídem domov a uvidím priateľku so slzami v očiach, boľavú a s chuťou vymeniť ma za posteľ a spánok. Naozaj je menštruácia len ženský problém?
Školský systém je hotový stredovek
Najväčšie zmeny na tele dievčat sa dejú počas puberty na základnej škole. Vtedy sa učia o tom, ako ich telo funguje a akými premenami prechádza. Mnoho z nich najprv nepochopí, prečo krvácajú. „Myslela som si, že mám smrteľnú chorobu,“ povedala mi známa, ktorá sa za tento zážitok dodnes hanbí a priala si zostať v anonymite.
Chlapci to na druhej strane nevnímajú vôbec alebo úplne inak. Majú minimum informácií a málo odvahy pýtať sa. Počas prednášky o menštruácii je trieda rozdelená na dievčatá a chlapcov. „Pre žiačky 7. ročníka organizujeme v spolupráci so školskou psychologičkou skupinu Dievčenské laboratórium a sexuálnej výchove sa venujeme aj v rámci projektu Čas premien pre žiačky 6. a 7. ročníka,” vysvetľuje Andrea Pitoňáková, riaditeľka školy Karloveská 61 v Bratislave.
Chlapci sa menštruácii venujú len v 7. ročníku na hodinách biológie, kde preberajú učivo ako stavba a činnosť mužských a ženských pohlavných orgánov, pohlavné bunky, menštruačný cyklus a jeho význam, tehotenstvo, vývin jedinca, intímna hygiena, pohlavné choroby a partnerské vzťahy a rodina.
To najdôležitejšie však prebieha zvlášť v rámci Času premien a Dievčenského laboratória. „Učíme sa, čo sa deje s telom ženy počas puberty, vysvetľujeme menštruačný cyklus, dĺžku cyklu, sprievodné znaky menštruácie a správne používanie menštruačných vložiek a tampónov,“ hovorí Pitoňáková.
Práve oddeľovanie pohlaví robí menštruáciou tak tajomnou. Pravidelná zmena nálady, krv a bolesť ženu zahanbujú a uzatvárajú do seba. Ak však do tejto oblasti vnikne muž, vzťah získava celkom nový rozmer. „Ak je muž pri žene v rámci menštruácie a uvedomuje si, čo sa v nej odohráva, tak ich to výrazne zbližuje. Žena vtedy naberá na sebadôvere,“ vysvetľuje Diana Fabianová, autorka filmu o menštruácii Mesiac v nás.
S Dianou súhlasili aj mamičky na sociálnej sieti zameranej na materstvo Modrý koník. Práve tam som napísal príspevok, že sa zaujímam o menštruáciu, čo vyvolalo šťastné a podporné reakcie. „Je super, že sa o takéto niečo zaujíma aj muž. Nie je to len „problém“ ženy, ale vo veľkej miere sa to týka aj mužov. Žiaľ, nie každý si je aj toho vedomý,“ napísala jedna z používateliek Modrého koníka.
Pomôcť v rámci menštruácie môže aj správne chápanie sexuality. Podľa Uzla treba mladým deťom vysvetliť, že každý z nás je produktom sexuality. Tvrdí, že prezentácia pohlavného aktu je pre mládež ďaleko vhodnejšia ako násilie. Dieťa vraj musí pochopiť, či je normálne súložiť alebo sa sekať sekerou do hlavy. „Som presvedčený, že normálny pohľad na normálny pohlavný styk nemôže nikomu ublížiť. Inak to dopadne tak, ako v prípade jedného vysokoškolského páru. Dievča prišlo za gynekológom, že tri roky nemôže otehotnieť a nakoniec sa zistilo, že súložia len medzi stehná. A keď jej gynekológ povedal, kam sa penis strká, tak odpovedala, že to počuje prvýkrát v živote a takú hnusnú vec robiť nebudú,“ obhajuje porno český gynekológ Radim Uzel v rozhovore pre áno! magazín.
Český gynekológ Radim Uzel sa venuje medicíne už takmer 50 rokov. Počas nášho rozhovoru hovoril o súvise mnohoženstva s terorizmom, o populačnej explózii aj o tom, že muž sa vie naladiť na menštruačný cyklus. (foto: Jakub Čaprnka)
Plodná žena, viacej úrody
Aktuálne vnímanie menštruácie pramení ďaleko v minulosti. Kedysi menštruácia znamenala lepšiu úrodnosť, preto na konci zimy ťahali mládenci menštruujúce dievčatá po poli na sánkach, aby svojou krvou pokropili pôdu. K pozitívam patrili aj jej údajné liečebné vlastnosti. Krv z prvej menštruácie sa používala v kozmetike, mala zabraňovať pehám, vyrážkam či škvrnám na pokožke. Častejšie však bola menštruácia spájaná s negatívnymi predstavami a žene život výrazne obmedzovala.
Plinius Starší (23 až 79 pred n.l.) vyhlasoval, že v blízkosti menštruujúcich žien víno skysne, osivo nebude úrodné a tráva a záhradné rastliny vyschnú. Pre severoamerické indiánske kmene stelesňovali menštruujúce ženy silu zla. Verili, že vo vojnovom stave môžu s ich pomocou ľahšie poraziť nepriateľa, a teda silnú a „zlú“ menštruáciu využiť vo svoj prospech.
Slovenským zvykom bolo, že dievčatá mali prevliekať bielizeň pomedzi tri priečky na rebríku, aby menštruácia netrvala dlhšie ako tri dni (región Hont) a matky zas prekladali pošpinené spodné prádlo na tretí schodík rebríka vedúceho na povalu, aby dievča malo mesiačiky len tri dni (okres Zvolen). Potreba zabezpečiť čo najkratšie trvanie menštruácie svedčí viac o jej negatívnom vnímaní a o tom, že tento stav nebol pre ženu želaným a jeho následky bolo nutné maximálne zmierniť. Aj preto dostáva väčšinou zástupné názvy. Každý mesiac prichádza teta, jahôdky, krámy, mesiačiky, boľševici alebo iné.
Cirkev je ticho
S témou menštruácie mali ľudia skúsenosť od vekov, spomína sa aj v Biblii. Na mnohých miestach je uvedená ako čas, kedy je žena vo svojich dňoch, prípadne je nečistá. „Ak trpí žena výtokom krvi z tela, bude kvôli svojmu krvácaniu oddelená po sedem dní. Každý, kto sa jej dotkne, bude nečistý až do večera,“ píše sa v kapitole Levitikus 15:19-54.
Evanjelická farárka Erika Hlačoková ostala počas nášho telefonátu zaskočená a následne sa začala smiať. Požiadala o čas na premyslenie. Nakoniec ma poprosila, aby som ju kontaktoval e-mailom. Na otázku, ako vníma menštruáciu cirkev som dostal zamietavú odpoveď: „Prepáčte, ale na tieto otázky sa nebudem vyjadrovať.“
Zamenil som zástupcu cirkvi a skúsil som aj rímskokatolícku. Nepochodil som v Banskej Bystrici, Bratislave, Brezovej pod Bradlom, Košariskách ani u hovorcu Katolíckej cirkvi na Slovensku Jozefa Kováčika. Nakoniec som sa dozvedel, že sa môžu do médií vyjadrovať len so súhlasom biskupa.
Bez špeciálneho súhlasu sa mi podarilo porozprávať s kazateľom Cirkvi bratskej Danielom Pastirčákom. „Je zrejmé, že to celé spočíva v komunikácii muža a ženy. Muž by mal poznať ženu a byť ohľaduplný k tomu, čo si ona s tou menštruáciou nesie. No ako cirkev sme o tom nikdy nediskutovali. Ja si však myslím, že to nie je veľmi teologická téma,“ vyjadril sa Pastirčák.
Bratislavský rabín Baruch Myers si myslí, že by sa pri téme menštruácia mal najmä chápať muž so ženou. „Menštruácia sa týka celej rodiny, ktorá by sa o ňu mala zaujímať. Nemyslím si však, že je potrebné o tom diskutovať verejne a v médiách. Stačí, že sa v tom pochopí muž so ženou,“ povedal Myers.
„Ak je muž pri žene v rámci menštruácie a uvedomuje si, čo sa v nej odohráva, tak ich to výrazne zbližuje,“ vysvetľuje Diana Fabianová, autorka filmu o menštruácii Mesiac v nás. (foto: Jana Martišková)
Vtipy o menštruácii ako jediný záujem mužov
Oslovil som aj viacerých mužov, no väčšina z nich potvrdila, že sa o menštruáciu nezaujímajú. „Mário, čakal by som nejaké otázky o móde, outlete alebo fotografii, ale o menštruácii fakt nie. Nezaujímam sa o ňu,” napísal mi kamarát Matúš Granec. Podobných odpovedí mi prišlo viacero, líšilo sa len pár. „O menštruáciu som sa zaujímal, keď som mal frajerku, z dvoch dôvodov. Prvý bola možnosť „zbližovať sa“ a druhý jej neznesiteľné nálady a podráždenosť,“ odpísal mi kamarát Anton Kajan.
Muž namiesto toho, aby bol oporou, vymýšľa vtipy a na menštruácii sa zabáva. Práve na otázku, akú úlohu by mal plniť v tejto veci muž, mi prišla jasná odpoveď. - Muž príde domov a vidí, že manželka varí inak, ako obvykle. Nedá mu to, tak sa jej opýta: „Miláčik, prečo varíš tú polievku v dvoch hrncoch?“ „LEBO!!!“
Zvyšok článku o menštruácii si môžete prečítať na stránkach áno! magazínu. Dočítate sa aj o prvom školení o menštruácii pre mužov na Slovensku, o tom, ako televízie zámerne nepoužívajú slovo menštruácia, že "jahôdky" nie sú iba o pár dňoch krvácania, ale je potrebné vnímať celý cyklus, ale aj o tom, že muži dokážu kopírovať ženský menštruačný cyklus.
Ja osobne som veľmi rada tomuto článku a vlastne tomu, že sa táto téme stala témou čísla v Áno!. Isteže, je to vec medzi partnermi, ale tak ako iné veci, aj toto je u nás stále vnímané ako 100 rokov za opicami. Napríklad u nás v rodine bol menzes vždy tabu - zo strany otca to boli len blbé nálady ženy a to, že je na pár dní vyradená z prevádzky a zo strany mamy ďalší údel ženy, ktorý musí prežiť sama a nemôže ani za nič ukázať svoje "slabé stránky". Mne bývalo vždy veľmi zle, často som nemohla vstať ani z postele a o náladách a PMS ani radšej nehovorím. Všetko to vždy dopadlo tak, že som padavka a nezvládnem ani pôrod, keď nariekam pri menzese. Úprimne? Aj 23 hodinový pôrod bola malina v porovnaní so sprievodnými javmi menštruácie 😀 Až keď som stretla pred 10 rokmi manžela a ten sa naozaj úprimne zaujímal, či mi môže nejako pomôcť, či mi nemá vymasírovať kríže, či si nechcem radšej ľahnúť apod., môžem potvrdiť, že všetko závisí od prístupu muža a od toho, ako si so ženou rozumie a ako pristupuje aj k tejto záležitosti. (Už druhá vec je, keď nemá na tie moje nálady náladu ani on, ale to k tomu asi musí patriť 😀)