Kde môžem kúpiť takúto knižku?
A je aj nieco o synoch? 🙂
Áno, mama a syn
Toto som robila sestre keď som jej chystala desiatu a byvali sme u rodičoch.
Vždy sa tešila na nový odkaz a spolu s kamaratkou čakali čo tam bude 🙂
toto robim mlej a ked pride domov vzdy tam caka odkaz nou napisany na mna👍🙂
Výborná kniha....
@herbsharmony 🤗 to je milé
Juj milujem svoje deti a celkom sa mi páči tento nápad len sa zamýšľam či už pre tie naše deti nerobíme až moc. My sme si robili desiate vždy sami a bolo to ok. Teraz deťom chceme dať všetko a rozmýšľam občas či im viac neškodime. Ale to len tak poznámka " by the way" 😉
ja som napisala synovi odkaz asi pred rokom a spoluziaci sa mu smiali :( ale on povedal, ze sa potesil 🙂 (chodil vtedy do 2. triedy)
@zarrinka ❤😉 ono, po každej stránke pre nich robíme viac ako kedysi pre nás naši rodičia. Či si to vezmeme od bábätiek, cez škôlkarov, krúžky, aktivity, výlety až po dospelákov, ktorí s rodičmi žijú do 30tky úplne v pohode. Je to na každom z nás, ako si určíme hranicu a je to veľmi ťažké, nájsť tú správnu mieru, práve preto, že ich milujeme. Keď takéto gesto urobíme občas, budú prekvapení, možno ich to poteší, keď budú mať slabú chvíľku v škole. Ale ako píše
@cinocka , niektoré deti sa tomu aj vysmejú. Teraz vedia byť niektoré deti fakt zlomyseľné, a v kútiku duše by možno sami také chceli mať v desiatovníku.
Ja sa tiež snažím nájsť zlatú strednú cestu. Občas sa pozastavím, keď za nich idem urobiť niečo, čo môžu aj sami. Inokedy to automaticky spravím. Pomaly ich zapájam aj do domácich prác (3-tiak, 7-čka), s úlohami do školy sú prevažne samostatní.
Takže odkaz beriem skôr ako občasnú pozornosť, ktorá niekedy poteší aj dospelého. Lebo všade sa tak náhlime.😉❤



Neviem, či by sa môj 13ročný potešil😂.